Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-48-2013.pdf
PDF · 79.66 KB
Case nature
Subarea
24CoP/48/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. P. X, A., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: F. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. P. X, A. a S. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. P. X, A., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 15P 5/2013-11 zo dňa 29. januára 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého m e n í tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej: 1. ponechal maloletého L. v starostlivosti matky, 2. uložil otcovi povinnosť platiť maloletému L. predbežné výživné v sume 75,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom vydania tohto uznesenia.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 102 ods. 1, 74 ods. 1, 75 ods. 1, 2 ods. 7, 76 ods. 1 písm. b), f) a) O.s.p. vecne odôvodnil tým, že za osvedčený treba považovať nedostatok spolužitia rodičov dieťaťa, táto skutočnosť vyvolala potrebu úpravy rodičovských práv a povinností pred vydaním konečného rozhodnutia v prejednávanej veci, nakoľko každý prípad prerušenia spolužitia rodičov maloletého dieťaťa spojený s jeho vyňatím z osobnej starostlivosti jedného z rodičov je dôvodom potreby upravenia rodičovských práv a povinností k takémuto dieťaťu. Na takúto úpravu s prihliadnutím k možnosti začatia konania vo veci starostlivosti o maloleté deti súdom aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) dokonca nie je potrebný ani návrh a úprava predbežným opatrením musí mať samozrejme opodstatnenie najmä v čase pred vydaním konečného rozhodnutia. Ak pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia stabilného výchovného prostredia maloletého dieťaťa aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo nespochybnenie výchovnej spôsobilosti matky. Nakoľko v danom prípade je tu opodstatnenosť predbežnej starostlivosti matky, vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v ustanovení § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti nemal mať a jeho presun druhému z rodičov. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože maloletý sa nachádza v starostlivosti matky (čiže u toho rodiča, u ktorého by aj do rozhodnutia vo veci samej malo zostať) a preto súd rozhodol tak, že sa maloletý sa predbežne ponechá v jej starostlivosti. Ďalej súd v danej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky aj na rozhodnutie o predbežnej úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému, nakoľko podľa tvrdenia matky, otec v súčasnosti na jeho výživu neprispieva. Aj keď otec v konaní vedenom pod sp.zn. 26 P 2/2013 uviedol, že na výživu maloletého platí mesačne sumu 150,- eur, súd v tomto štádiu konania vychádzal z tvrdenia matky, ktorá uviedla, že toto výživné neplatí a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka pri podaní tohto návrhu nemohla súdu osvedčiť negatívnu
skutočnosť a to neplatenie výživného. Súd rozhodol najmä z dôvodu potreby maloletému zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb, pri zohľadnení súčasných pomerov oboch rodičov ako aj matkou popísaných potrieb maloletého dieťaťa (strava, plienky, oblečenie, kozmetika, drogéria). Nakoľko ide o predbežné opatrenie, súd upravil predbežnú vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému a to s prihliadnutím na tvrdenia rodičov maloletého, keď takto určené výživné je možné vzhľadom na doposiaľ tvrdený príjem otca považovať za skutočne primerané na to, aby boli aspoň v nevyhnutnej miere uhrádzané tie najnevyhnutnejšie potreby dieťaťa. V otázke trvania predbežného opatrenia súd odkázal na § 77 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletého výlučne v časti týkajúcej sa určenia povinnosti otcovi platiť predbežné výživné a navrhla zmeniť rozhodnutie tak, že súd nariadi, aby otec na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu platil predbežné výživné vo výške 300,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dôvodila, že súd prihliadol iba na tvrdenie otca a na obsah spisu Okresného súdu Trnava spis. zn. 26P 2/2003 z ktorého zistil, že otec požiadal o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností s tým, že maloletého L.iadal zveriť do osobnej starostlivosti matky a sebe žiadal určiť výživné 150,- eur, pričom sám otec poukázal vo svojom návrhu, že pracuje ako vodič autobusu v Nórsku s príjmom 3.000,- eur a s mesačnými výdavkami 480,- eur na bývanie, 300,- eur na cestovné na trase Slovensko
- Nórsko a späť a na maloletého po dobu 1 roka v Nórsku poberal rodičovský príspevok vo výške 420,- eur mesačne. Matka dôvodila, že je na rodičovskej dovolenke s maloletým L., rodičovský príspevok vo výške 195,- eur bude poberať až po 15. marci 2003. Poukázala na to, že finančne jej musela pomáhať matka. V januári 2013 jej otec poslal polovicu vyplatených rodinných prídavkov vo výške 500,- eur, ktoré však musela vrátiť svojej matke. Od septembra 2012 do novembra 2012 otec prispieval sumou 420,- eur, ktoré však vyplácali úrady v Nórsku vo forme rodičovského príspevku a ďalších 130,- eur, ktoré predstavovali rodinné prídavky si ponechával pre seba. V januári a vo februári 2013 jej poslal na účet 350,- eur, čo v prepočte vychádza 175,- eur mesačne s tým, že zo svojej mzdy prispel iba 45,- eur, nakoľko 130,- eur predstavujú v Nórsku vyplácané rodinné prídavky. Poukázala na to, že vzhľadom na predchádzajúci život s manželom bola ich životná úroveň vysoká a po odpočítaní všetkých výdavkov nielen na domácnosť, hypotéku, pôžičku ostávalo ešte 1.600,- eur na ostatné výdavky. Príjem otca je ďaleko vyšší, pretože okrem sumy 3.000,- eur dostáva aj dovolenkový plat vo výške niekoľkých mesačných platov. Poukázala na mesačné výdavky na dieťa cca. 300,- eur mesačne (plienky, oblečenie, strava, lieky, drogéria, strava 120,- eur, 130,- eur hygienické potreby, 50,- eur oblečenie, poistka 20,- eur). Suma predbežne určeného výživného 75,- eur je podľa matky nepostačujúca, nakoľko na úhradu nevyhnutých výdavkov spojených so stravou, ošatením a ubytovaním vzhľadom na zárobkové pomery otca v porovnaní s matkou, ktorá nemá žiaden príjem a je odkázaná svojou výživou maloletého a seba a tiež na bývanie u svojej matky, ktorá uhrádza všetky výdavky. Preto dala do pozornosti svoju ťaživú naliehavú životnú situáciu, ktorá bezprostredne zasahuje aj maloletého L.. Požiadala, aby súd pojem platenie výživného v nevyhnutnej miere nevykladal príliš reštriktívne, ale aby skutočne prihliadol na nevyhnutné výdavky spojené s výživou maloletého L..
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na pojednávaní 07.03.2013 vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenému pod spis. zn. 26P 2/2013 bolo preukázané, že príjem otca sa pohybuje od 2.600,- do 3.000,- eur mesačne a preto určené výživné vo výške 75,- eur je veľmi nízke, neprimerané možnostiam a schopnostiam otca, aj keď sa jedná iba o dočasnú úpravu práv a povinností k maloletému a preto odporúčajú odvolaniu matky v celom rozsahu vyhovieť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu odvolania použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. s poukazom na § 209 ods. 3 posledná veta), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.
Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod spis. zn. 15P 5/2013 bol návrh matky uplatnený 21.01.2013 na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu zveril a odovzdal maloletého do starostlivosti matky a súd nariadi, aby otec platil výživné vo výške 300,- eur mesačne a zároveň vo veci samej sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva.
Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa o určení predbežného výživného.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa ods. 2 tohto ustanovenia.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods.8 cit. ust.).
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutej miere. Výpočet možných predbežných opatrení v ust. § 76 ods. 1 O.s.p. je pritom len demonštratívny.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a zároveň, existencia bezprostredne hroziacej ujmy. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa vyššie uvedeného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého L. sú manželia, nežijú spolu a okrem tohto konania na Okresnom súde Trnava prebieha konanie o rozvod ich manželstva pod sp. zn. 26P 2/2013, pričom z obsahu uvedeného rozvodového spisu mal súd zistené, že otec maloletého sa vyjadril, že platí na maloletého L. výživné 150,- eur mesačne, ktorú skutočnosť matka poprela. Z odvolania matky maloletého vyplýva skutočnosť, že otec od septembra 2012 do novembra 2012 prispieval matke sumou 420,- eur a od januára 2013 na maloletého L. platí výživné vo výške 175,- eur mesačne, z čoho vyplýva,
že nie je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov navrhovaným predbežným opatrením. Zároveň možno konštatovať, že uvedená situácia nevyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z týchto dôvodov preto odvolací súd nepovažoval v tomto štádiu za dôvodné upravovať výživné na maloleté dieťa predbežným opatrením.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný, keď nebolo osvedčené naplnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie, zamietol.
Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.