Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/128/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci navrhovateľky: G.. C.. S. K., C. XX, Bratislava, proti odporcovi: Národný ústav celoživotného vzdelávania, Karloveská 64, Bratislava, IČO: 00 699 438, zastúpený JUDr. Milanom Cibíkom, advokátom so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24. júna 2008 pod č. 100-Štrb/269/08 daná navrhovateľke odporcom je n e p l a t n á .

Súd návrh o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľky zo dňa 07. júla 2008 pod číslom 100-Štrb/310/08 a určenie, že pracovný pomer navrhovateľky trvá z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľky o zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 24. júna 2008 a titulom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07. júla 2008 a o zaplatenie odstupného spolu s úrokmi z omeškania z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 21.08.2008 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 07. júla 2008 pod číslom 100-Štrb/310/08 je neplatné a že pracovný pomer navrhovateľky trvá naďalej. Zároveň sa domáhala náhrady mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa 08.07.2008 a odstupného vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku s úrokmi z omeškania.

Uznesením č.k. -331 zo dňa 18.11.2010 súd spojil konanie v predmetnej veci a návrh zo dňa 20.08.2008, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 24. júna 2008 pod č. 100-Štrb/269/08 a náhrady mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa 08.07.2008 s úrokmi z omeškania na spoločné konanie.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že jej pracovný pomer u odporcu vznikol menovaním do funkcie riaditeľky dňa 17.03.2001. Dňa 26.05.2008 ju minister školstva SR odvolal z funkcie riaditeľky, čím zmenil podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy, a to dohodnutý druh práce, avšak dohodu o zmene pracovných podmienok s ňou neuzavrel. Dňa 26.05.2008 uzatvorila s odporcom pracovnú zmluvu na neobsadenú funkciu a druh práce - vedúca odboru vzdelávacích činností so začiatkom výkonu práce dňa 27.05.2008. Dňa 24.06.2008 dostala od odporcu výpoveď z pracovného pomeru podľa s tým, že od 01.07.2008 jej mala začať plynúť trojmesačná výpovedná doba a

pracovný pomer sa mal skončiť 30.09.2008. Poukázala na to, že zo strany odporcu jej nebola ponúknutá iná práca, ani s ňou táto možnosť nebola prerokovaná, hoci odporca mal voľné pracovné miesto. Tiež poukázala na to, že s príkazom riaditeľky č. 3/08 o zrušení pracovných miest nebola pri doručení výpovede dňa 24.06.2008 oboznámená a o tejto organizačnej zmene nevedel ani žiaden z vedúcich zamestnancov odporcu. Pritom odporca naďalej potreboval práce vykonávané navrhovateľkou, dokonca rozširoval ich rozsah, keď boli prijatí noví zamestnanci, a to aj na vzdelávaciu činnosť, ktorú dovtedy vykonávala. Navyše odporca výpoveď neprerokoval so zástupcami zamestnancov. Z uvedeného dôvodu považovala výpoveď za neplatnú. Poukázala tiež na to, že mala informácie, že z ministerstva školstva SR bol vyvíjaný tlak na ukončení jej pracovného pomeru u odporcu. Čo sa týka neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že dňa 07.07.2008, teda ešte počas plynutia výpovednej doby, jej odporca oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu pozmeňovania interných predpisov odporcu (pracovného poriadku), ktoré však nekonkretizoval, neuviedol nezameniteľne, aký konkrétny obsah záväzných interných predpisov mala pozmeniť, v rozpore s ktorými oprávnenými záujmami odporcu mala konať, aký osobný prospech mala získať a akú škodu mala spôsobiť odporcovi. Navyše pozmeňovanie pracovného poriadku nebolo v pracovnom poriadku označené za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pričom odporca okamžité skončenie pracovného pomeru ani neprerokoval so zástupcami zamestnancov. Preto považovala za neplatné aj okamžité skončenie pracovného pomeru.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľka uzavrela pracovnú zmluvu dňa 26.05.2008, teda v čase, keď bola sama vo funkcii riaditeľky odporcu, a preto išlo o absolútne neplatný právny úkon s poukazom na a o výkone práce vo verejnom záujme, keďže jedinou príslušnou osobou na podpísanie pracovnej zmluvy za odporcu ako zamestnávateľa bol minister školstva SR, a nie p. Š. ako zástupkyňa riaditeľky. Tiež uviedol, že odvolaním navrhovateľky z funkcie riaditeľky odporcu jej pracovný pomer nezanikol, a teda nemohol byť ani dojednaný ako deň nástupu do práce deň 27.05.2008. Po nástupe nového štatutárneho orgánu odporcu do funkcie dňa 28.05.2008 sa navrhovateľka s odporcom konkludentne, resp. ústne dohodli na skončení pracovného pomeru založeného menovaním, a to ku dňu 28.05.2008 a od uvedeného dňa vykonávala navrhovateľka prácu na pozícii vedúcej odboru vzdelávacích činností. Čo sa týka organizačných zmien uviedol, že bolo plne v právomoci riaditeľa odporcu urobiť organizačné zmeny za účelom zefektívnenia fungovania odporcu, pričom pred vydaním príkazu riaditeľky č. 3/2008 boli s jeho obsahom oboznámení všetci zamestnanci, vrátane navrhovateľky. Poukázal na to, že odporca nemal pre navrhovateľku voľné pracovné miesto a nemal možnosť ju ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Počas plynutia výpovednej lehoty dňa 07.07.2008, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou. Konkrétne sa jednalo o sfalšovanie pracovného poriadku odporcu, za účelom získania osobného prospechu, t.j. vyššieho odstupného pre prípad výpovede, o čom svedčí existencia troch rôznych verzii pracovných poriadkov podpísaných navrhovateľkou. Tieto nezrovnalosti zistila nová riaditeľka tak, že keď chcela urobiť organizačné zmeny, dala si predložiť šanon s internými dokumentmi, v rámci ktorých bol aj pracovný poriadok. Tento si riaditeľka prekopírovala, nechala u seba a do šanonu založila ten, ktorý tam bol pôvodne. Následne riaditeľka dala navrhovateľke výpoveď, na čo navrhovateľka reagovala tak, že má nárok na 6 mesačnú výpovednú dobu a 6 mesačné odstupné v zmysle pracovného poriadku. Na to sa chcela riaditeľka opäť oboznámiť s obsahom pracovného poriadku, pričom zistila, že pracovný poriadok bol vymenený za doplnenú verziu. Následne bola v inom šanone nájdená aj pôvodná verzia, z ktorej bola vyhotovená pôvodná fotokópia. Uviedol tiež, že nakoľko u odporcu nebol zriadený odborový orgán ani iný zástupca zamestnancov, odporca nebol povinný výpoveď ani okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovať, a teda táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť výpovede ani okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením menovacieho dekrétu zo dňa 17.03.2001, dekrétu o odvolaní zo dňa 26.05.2008, pracovnej zmluvy zo dňa 26.05.2008, výpovede zo dňa 24.06.2008, záznamu o prejednaní výpovede zo dňa 24.06.2008, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.07.2008, záznamu o prerokovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 07.07.2008, troch verzii pracovného poriadku odporcu zo dňa 01.04.2002, pracovného poriadku predloženého vedúcim regionálneho vzdelávacieho centra v Košiciach W.. G. Y., dodatku k pracovnému poriadku zo dňa 02.01.2003 a 02.01.2004, príkazu riaditeľky č. 3/04 zo dňa 02.01.2004, príkazu riaditeľky č. 3/2008 zo dňa 23.06.2008 a č. 5/2008 zo dňa 26.09.2008, pracovného poriadku zo dňa 11.06.2009, organizačného poriadku zo dňa 28.09.2007, vyhodnotenia plánu hlavných úloh odporcu za rok 2008,

výsluchom navrhovateľky, svedkyne I.. C.. X. Š., C. O., W.. E. T., G.. R. R., W.. C. Š.S., oboznámením zápisnice o výsluchu svedka W.. G. Y. spísanej dožiadaným súdom a zistil nasledovný skutkový stav relevantný pre rozhodnutie súdu vo veci:

Menovacím dekrétom zo dňa 17.03.2001 bola navrhovateľka vymenovaná do funkcie riaditeľky odporcu s účinnosťou od 17.03.2001.

Dekrétom o odvolaní zo dňa 26.05.2008 bola navrhovateľka odvolaná z funkcie riaditeľky odporcu s účinnosťou od 27.05.2008.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 26.05.2008 súd zistil, že v uvedený deň uzatvorila navrhovateľka s odporcom zastúpeným p. Š. pracovnú zmluvu na pozíciu vedúci odboru vzdelávacích činností s dňom nástupu do práce 27.05.2008.

Z výpovede zo dňa 24.06.2008 súd zistil, že odporca dal navrhovateľke výpoveď podľa z dôvodu nadbytočnosti s poukazom na príkaz riaditeľky č. 3/08 s tým, že výpovedná doba začína plynúť od 01.07.2008 a končí 30.09.2008. Zároveň jej odporca oznámil, že nedisponuje voľným pracovným miestom, a preto nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas.

Zo záznamu o prejednaní výpovede zo dňa 24.06.2008 súd zistil, že nová riaditeľka odporcu oboznámila navrhovateľku a p. Š. s výpoveďou danú im z dôvodu nadbytočnosti v súvislosti so zmenou organizačnej štruktúry odporcu účinnej od 01.07.2008. V zázname bolo zároveň konštatované, že u odporcu nepôsobí odborová organizácia ani zástupca zamestnancov, a preto zamestnávateľ nemal možnosť výpoveď prerokovať. Tiež bolo konštatované, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnankyne ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.07.2008 súd zistil, že odporca s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer podľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že po odvolaní z funkcie riaditeľky odporcu pozmeňovala obsah interných predpisov odporcu (pracovný poriadok), pričom neoprávnene podpísala pozmenený a antidatovaný pracovný poriadok vrátane neoprávneného použitia úradnej pečiatky odporcu. Ďalej jej oznámil, že týmto konaním sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a zneužitím svojho predchádzajúceho pracovnoprávneho postavenia v organizácii zamestnávateľa za účelom získania osobného prospechu závažným spôsobom porušila povinnosti uložené v a 9 o výkone práce vo verejnom záujme, najmä nezneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to ani po skončení týchto prác, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmu verejného na úkor záujmov súkromných, konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.

Zo záznamu o prerokovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 07.07.2008 súd zistil, že riaditeľka odporcu I.. C.. X. Š.T. za prítomnosti riaditeľa osobného úradu Ministerstva školstva SR O.. Ľ. X. a vedúcej ekonomického odboru p. T. oboznámila navrhovateľku s tým, že pri kontrole záväzných interných predpisov odporcu vyšlo najavo, že navrhovateľka závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu tým, že pozmenila záväzné interné dokumenty odporcu (pracovný poriadok).

Porovnaním troch verzii pracovného poriadku odporcu zo dňa 01.04.2002 súd zistil, že v jednej z nich je oproti ostatným doplnený text: „Zamestnancovi, ktorý dostal výpoveď z dôvodov podľa a patrí odstupné vo výške najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnancovi, ktorý dostal výpoveď z dôvodov podľa a a odpracoval u zamestnávateľa viac ako 5 rokov, pričom vo verejnej službe pracoval celkovo viac ako 15 rokov, patrí odstupné vo výške najmenej šesťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.“ Tiež je v ňom oproti ostatným verziám zmenená dĺžka pracovného času zo 40 hodín týždenne na 37,5 hodín týždenne, základná výmera dovolenky zo 4 na 5 týždňov a dovolenka zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roku dovŕšil aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku z 5 na 6 týždňov. Tento pracovný poriadok je na každej strane podpísaný navrhovateľkou. V jednej verzii pracovného poriadku, ktorá neobsahuje označený text, je na prvej strane rukou dopísané: „platný

pracovný poriadok“, podpis navrhovateľky a číslo strany 17. Podpis navrhovateľky sa nachádza tiež na každej strane pracovného poriadku. Ďalšia verzia pracovného poriadku, ktorá rovnako neobsahuje označený text, nie je navrhovateľkou podpísaná na každej strane, ale iba na poslednej a na prvej strane nie je rukou dopísané: „platný pracovný poriadok“, podpis navrhovateľky ani číslo strany 17. Táto verzia pracovného poriadku je zároveň totožná s verziou pracovného poriadku predloženého vedúcim regionálneho vzdelávacieho centra v Košiciach W.. G. Y..

Z dodatku k pracovnému poriadku zo dňa 02.01.2003 podpísaného navrhovateľkou súd zistil, že sa ním upravil nárok zamestnanca na odstupné tak, že okrem odstupného podľa (vo výške 2-násobku priemerného mesačného platu) mu patrí ďalšie odstupné okrem iného aj v prípade zamestnanca, ktorý dovŕšil 45 rokov veku a vykonával verejnú službu najmenej 15 rokov a bude s ním skončený pracovný pomer podľa a z organizačných dôvodov, a to ďalšie odstupné vo výške 3 funkčných platov. Ďalej sa ním zmenila dĺžka pracovného času na 37,5 hodín týždenne, zvýšila sa výmera dovolenky o 1 týždeň na 5 týždňov a po dovŕšení 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku na 6 týždňov.

Z príkazu riaditeľky č. 3/2008 zo dňa 23.06.2008 súd zistil, že za účelom racionalizácie práce s cieľom zvýšenia jej efektívnosti bol s účinnosťou k 30.06.2008 zrušený organizačný útvar - odbor vzdelávacích činností.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že jej pracovný pomer u odporcu vznikol dňa 17.03.2001 na základe menovania ministrom školstva SR za riaditeľku odporcu. Dekrétom zo dňa 26.05.2008 bola z tejto funkcie odvolaná s účinnosťou od 27.05.2008. Uviedla, že dňa 26.05.2008 uzavrela s námestníčkou odporcu pracovnú zmluvu do funkcie vedúci odboru vzdelávacích činností s účinnosťou od 27.05.2008, lebo chcela byť hneď na druhý deň, ako zanikla jej funkcia riaditeľky, pracovne zaradená a pri novom vedení nemala istotu, že bude mať zodpovednú funkciu. Čo sa týka jej výpovede z pracovného pomeru poukázala na to, že v tom čase boli u odporcu voľné pracovné miesta, konkrétne asi 3-4 miesta na odbore vydavateľstva publicistiky a propagácie, 1 miesto programového manažéra na odbore vzdelávania, a tiež bolo voľné miesto v Košiciach - programový manažér, čo by jej aj vyhovovalo, keďže pochádza z východu a mohla by sa tak starať o chorú matku. Nová riaditeľka jej však tieto miesta neponúkla. Poukázala na to, že keď dostala výpoveď p. R., tak jej toto miesto v Košiciach bolo ponúknuté. Potvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru jej bolo doručené dňa 07.07.2008 novou riaditeľkou na sekretariáte odporcu, kde bola prítomná okrem nej a riaditeľky aj p. T.L. a p. X. z ministerstva školstva. Keďže dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru neuznala, odmietla podpísať protokol z tohto rokovania. Čo sa týka pracovného poriadku uviedla, že asi v roku 2001 spolu s jej zástupkyňou vypracovala pracovný poriadok, ktorý v priebehu 2-3 hodín doplnili o tie časti, na ktoré poukazuje odporca ako na sfalšované. Tento pracovný poriadok bol v počítači a originál tohto pracovného poriadku bol založený na sekretariáte, pričom ho doplnený dostali zamestnanci označený v rozdeľovníku, ktorý je priložený k pracovnému poriadku. Potvrdila, že mzdu riadne dostávala až do dňa 07.07.2008, kedy s ňou bol okamžite skončený pracovný pomer. Zároveň potvrdila, že u odporcu nepôsobili odbory ani zástupcovia zamestnancov. V ďalšej výpovedi uviedla, že si nespomína, či v pôvodnej verzii pracovného poriadku boli uvádzané tie skutočnosti, ktoré mala podľa odporcu doplniť. Rovnako si nespomínala, komu bol pracovný poriadok doručený, ale pripustila, že bol doručený podľa rozdeľovníka tím zamestnancom, ktorí ho podpísali.

Z výsluchu svedkyne I.. C.. X. Š. súd zistil, že po nástupe do funkcie riaditeľky odporcu dňa 28.05.2008 požiadala sekretárku o predloženie všetkých dôležitejších dokumentov, medzi inými aj pracovného poriadku. Následne dala navrhovateľke výpoveď pre nadbytočnosť, pričom pri odovzdávaní výpovede jej navrhovateľka povedala, že má nárok na 6 mesačné odstupné a že je tam 6 mesačná výpovedná lehota. Uvedené ju prekvapilo, nakoľko keď si pracovný poriadok predtým študovala, tak tam 6 mesačné odstupné nenašla. Preto si nechala predložiť od sekretárky založený pracovný poriadok, na čo zistila, že tam 6 mesačné odstupné uvedené je. Poukázala na to, že kľúče od sekretariátu v tom čase mala aj navrhovateľka, lebo cez sekretariát chodila do svojej kancelárie. Tiež uviedla, že všetky dôležitejšie dokumenty, ako bol aj pracovný poriadok, bol jedine v počítači navrhovateľky. Čo sa týka príkazu 3/2008, ktorým urobila organizačné zmeny u odporcu, uviedla, že s ním oboznámila všetkých pracovníkov ešte predtým, ako bol vydaný a ešte predtým, ako bola daná navrhovateľke výpoveď.

Z výsluchu svedkyne C. O., sekretárky odporcu, súd zistil, že dôležité materiály, konkrétne aj pracovný poriadok, boli uložené na sekretariáte v šanone. Uviedla, že pracovný poriadok tvorila navrhovateľka,

keďže pracovný poriadok bol v jej počítači, potom jej ho navrhovateľka preposlala, ona ho vytlačila a podľa pokynov navrhovateľky doručila jednotlivým pracovníkom, ktorí sú uvedení v rozdeľovníku. Jeden exemplár - originál založila do fascikla, pričom tento bol podpísaný navrhovateľkou na poslednej strane, ale nie na každej strane a bol k nemu priložený originál rozdeľovník. Tiež potvrdila, že pracovný poriadok zaslala poštou aj regionálnemu vzdelávaciemu centru v Košiciach. Uviedla, že pracovný poriadok bol ešte aj na diskete. Približne v júli 2008 ju nová riaditeľka požiadala, aby jej dala k naštudovaniu všetky dokumenty týkajúce sa organizácie, preto jej odovzdala všetky šanony, medzi nimi aj pracovný poriadok. Po naštudovaní ich vrátila, pričom po určitom čase došlo k rokovaniu, na ktorom bola prítomná nová riaditeľka, p. Š., navrhovateľka a p. T.. Počas tohto rokovania jej zavolala riaditeľka, že jej má doniesť pracovný poriadok, na čo ho aj doniesla a potom opäť založila do šanonu. V pondelok, keď mala ísť na dovolenku, jej volala nová riaditeľka, aby sa zastavila v robote, lebo existuje viacero verzii pracovného poriadku. Uviedla tiež, že už nemala disketu, na ktorej bol pracovný poriadok, lebo si ju predtým vypýtala navrhovateľka s tým, že pripravuje materiály novej riaditeľke na odovzdanie. Uvedené sa stalo v čase, keď už bola navrhovateľka odvolaná z funkcie. Tiež potvrdila, že navrhovateľka chodila do svojej kancelárie v čase, keď už nebola riaditeľkou, pričom musela prechádzať cez sekretariát a mala tak voľný prístup na sekretariát. Tiež bola upozornená pracovníkmi, že ráno, keď bola na pošte, sa navrhovateľka prehrabávala v jej dokumentoch, a že navrhovateľka chodí do práce aj cez víkend a pracuje s jej počítačom. Po nahliadnutí do spisu uviedla, že originál pracovného poriadku je ten, ktorý je podpísaný navrhovateľkou na poslednej strane a na tento aj dala guľatú pečiatku, a nie ten, ktorý je podpísaný navrhovateľkou na každej strane a na prvej strane je napísané „platný pracovný poriadok“. Uviedla, že na sekretariát, ako aj ku všetkým dokumentom, ako aj k razítku a počítaču, mal prístup riaditeľ, námestník a ona ako sekretárka.

Z výsluchu svedkyne W.. E. T. súd zistil, že u odporcu vykonávala funkciu vedúcej ekonomického úseku do 30.08.2009, kedy dostala výpoveď pre nadbytočnosť. Poukázala na to, že na prejednaní výpovede navrhovateľky nebola prítomná, napriek tomu, že je na zázname o prejednaní jej podpis, nakoľko ho podpísala až dodatočne. Uviedla, že v čase, keď navrhovateľka dostala výpoveď, tak sa hovorilo, že je voľné pracovné miesto na detašovanom pracovisku v Košiciach, kde aj ponúkali miesto pracovníkom, ktorí dostali výpoveď. Tiež potvrdila, že u odporcu nepôsobili odbory, zamestnanecká rada ani dôverník.

Z výsluchu svedkyne G.. R. R. súd zistil, že u odporcu bola zamestnaná do 31.08.2009 vo funkcii programový manažér, kedy dostala výpoveď pre organizačné zmeny. Uviedla, že s pracovným poriadkom sa oboznámila pri nástupe do zamestnania v roku 2004, potom s ním už nepracovala. Nevedela uviesť, či boli k pracovnému poriadku prijaté nejaké dodatky. Poukázala na to, že v ten deň, keď dostala výpoveď, nová riaditeľka oboznámila o organizačných zmenách ďalších 5 zamestnancov, konkrétne ju, dvoch programových manažérov, p. T. a vedúceho hospodárskej správy, ktorí všetci dostali výpoveď. Tiež potvrdila, že keď dostala výpoveď, bolo jej ponúknuté miesto ako THP pracovník v Košiciach. Zároveň uviedla, že u odporcu nebola odborová organizácia ani žiadny zástupcovia zamestnancov.

Z výsluchu svedkyne W.. C. Š. súd zistil, že u odporcu bola zamestnaná vo funkcii námestníčky do 30.09.2008, kedy jej bola daná výpoveď pre nadbytočnosť. Uviedla, že pracovný poriadok vypracovala navrhovateľka a bol doručený tým pracovníkom, ktorí sú uvedení v rozdeľovníku. Po prečítaní doplnenej časti pracovného poriadku uviedla, že ona o takejto časti nevie. Tiež poukázala na to, že keď jej bola daná výpoveď pre nadbytočnosť, tak mala 3 mesačnú výpovednú lehotu a 3 mesačné odstupné. Potvrdila, že nová riaditeľka ju, ako aj navrhovateľku, oboznámila s tým, že im dáva výpoveď pre nadbytočnosť, keďže plánuje robiť organizačné zmeny. Zároveň potvrdila, že u odporcu neboli zriadené odbory.

Zo zápisnice o výsluchu svedka W.. G. Y., vedúceho regionálneho vzdelávacieho centra v Košiciach, spísanej dožiadaným súdom vyplynulo, že pracovný pomer svedka u odporcu vznikol 01.02.2003 a k tomuto dátumu prevzal spolu s inými internými predpismi aj platný pracovný poriadok zo dňa 01.04.2002 s dodatkom zo dňa 02.01.2003. Ďalej uviedol, že pracovný poriadok sa dopĺňal iba raz, a to dňa 02.01.2004, kedy aj prevzal úplné znenie doplneného pracovného poriadku. Poukázal na to, že v pôvodom pracovnom poriadku zo dňa 01.04.2002 nebolo ustanovenie upravujúce odstupné nad rámec , teda vo výške 6 násobku priemerného mesačného zárobku.

Ostatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, neboli pre posúdenie veci relevantné, preto súd považoval za nadbytočné a neúčelné sa nimi podrobne zaoberať.

Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa (ďalej len „“) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa prvá veta zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa prvá veta okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či návrh na začatie konania bol podaný včas. Keďže pracovný pomer sa mal na základe podanej výpovede skončiť dňa 01.10.2008 (nasledujúcim dňom po uplynutí výpovednej doby plynúcej od 01.07.2008 do 30.09.2008), posledným dňom lehoty na podanie návrhu na určenie neplatnosti výpovede bol 01.12.2008. Navrhovateľka podala návrh na súde dňa 21.08.2008, teda včas. Čo sa týka neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer sa mal na základe neho skončiť dňa 07.07.2008, posledným dňom lehoty na podanie návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia bol deň 07.09.2008. Navrhovateľka podala návrh na súde dňa 21.08.2008, teda rovnako včas. Súd preto mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu podaných návrhov.

Čo sa týka neplatnosti výpovede danej navrhovateľke dňa 24.06.2008, súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa je splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, teda splnenie povinnosti zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi ešte pred daním výpovede voľné pracovné miesto. Platí teda, že ak mal zamestnávateľ v čase dania výpovede zamestnancovi voľné pracovné miesto a zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná, samozrejme, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer. V predmetnej veci bola navrhovateľke daná výpoveď z dôvodu organizačných zmien podľa . Odporca ako zamestnávateľ bol preto povinný ponúknuť navrhovateľke voľné pracovné miesto. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase výpovede danej navrhovateľke, odporca disponoval voľným pracovným miestom, a to minimálne miestom programového manažéra v detašovanom pracovisku v Košiciach, čo zhodne potvrdili vo svojich výpovediach svedkyňa R. S. T.. P. C. J. K. G. D. R., keď dostala výpoveď z dôvodu organizačných zmien asi rok po výpovedi danej navrhovateľke. Skutočnosť, že odporca neponúkol navrhovateľke voľné pracovné miesto, nebola medzi účastníkmi sporná, navyše sa to konštatuje aj v samotnej výpovedi danej navrhovateľke dňa 24.06.2008, ako aj v zázname o prejednaní výpovede z rovnakého dňa. Z uvedeného dôvodu súd pre nesplnenie tejto zákonnej podmienky určil výpoveď danú navrhovateľke dňa 24.06.2008 za neplatnú.

Čo sa týka námietky odporcu, že pracovná zmluva zo dňa 26.05.2008 je absolútne neplatná s poukazom na a o výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ju uzavrela navrhovateľka so svojou zástupkyňou v čase, keď navrhovateľka bola sama vo funkcii riaditeľky odporcu, pričom jedinou príslušnou osobou na podpísanie pracovnej zmluvy za odporcu ako zamestnávateľa bol minister školstva SR, súd uvádza, že v zmysle na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Keďže v predmetnom prípade išlo o pracovnoprávny vzťah navrhovateľky k odporcovi, bolo treba aplikovať príslušné ustanovenia , konkrétne ustanovenie , podľa ktorého: „V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.“. Keďže pracovnú zmluvu zo dňa 26.05.2008 s navrhovateľkou ako zamestnankyňou uzatvorila za odporcu zástupkyňa riaditeľky p. Š., konala v súlade s týmto ustanovím , a teda zákonne. Súd pritom vyhodnotil predmetnú pracovnú zmluvu ako úkon, ktorým nedošlo k založeniu nového pracovného pomeru navrhovateľky k odporcovi popri doterajšom pracovnom pomere (ako na to poukazovala navrhovateľka), ale ako úkon, ktorým došlo k zmene doterajšieho pracovného pomeru navrhovateľky. Súd vychádzal zo samotného tvrdenia navrhovateľky v jej výpovedi, kde uviedla, že pracovnú zmluvu uzavrela s účinnosťou od 27.05.2008 preto, lebo chcela byť hneď na druhý deň ako zanikla jej funkcia riaditeľky pracovne zaradená a pri novom vedení nemala istotu, že bude mať zodpovednú funkciu. Je teda zrejmé, že navrhovateľka nechcela uzavrieť nový pracovný pomer, ale chcela, aby jej doterajší pracovný pomer kontinuálne pokračoval ďalej aj po odvolaní z funkcie riaditeľky, ale už na inej pozícii. Tomu nasvedčuje aj dátum účinnosti pracovnej zmluvy (27.05.2008) a dátum účinnosti odvolania navrhovateľky z funkcie riaditeľky (27.05.2008), o ktorom sa navrhovateľka dozvedela deň predtým, teda v rovnaký deň, kedy uzatvorila predmetnú pracovnú zmluvu. Na základe týchto časových a logických súvislostí potom súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o zmenu existujúceho pracovného pomeru navrhovateľky, ktorá bola vykonaná v súlade so zákonom, a teda platne. V nadväznosti na to potom neplatnou výpoveďou zo dňa 24.06.2008 nedošlo k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky, ale jej pracovný pomer trval ďalej, a to až do okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 07.07.2008.

Čo sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.07.2008, toto súd naopak posúdil ako platné, keďže bolo vykonané písomne, bol v ňom skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a bolo v ustanovenej lehote 2 mesiacov doručené navrhovateľke. Boli teda splnené všetky zákonné podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle citovaného prvá veta v spojení s prvá veta . Pokiaľ ide o samotný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, tento súd považoval za preukázaný a spĺňajúci charakter porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Súd vychádzal z existencie až troch rôznych verzii pracovného poriadku odporcu z toho istého dňa (01.04.2002), kedy funkciu riaditeľky odporcu zastávala navrhovateľka. Za uvedený stav (existenciu troch rôznych verzii pracovného poriadku ako jedného z najdôležitejších interných dokumentov odporcu bez toho, aby bolo zabezpečené zničenie zmenených a neaktuálnych verzií pracovného poriadku z toho istého dňa) nesie nepochybne zodpovednosť navrhovateľka ako najvyšší riadiaci orgánu odporcu. Tieto verzie pracovného poriadku boli navyše navrhovateľkou aj vlastnoručne podpísané. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2001 spolu s jej zástupkyňou vypracovala pracovný poriadok, ktorý v priebehu 2-3 hodín doplnili o tie časti, na ktoré poukazuje odporca ako na sfalšované. Tiež uviedla, že tento doplnený pracovný poriadok dostali zamestnanci označený v rozdeľovníku, ktorý je priložený k pracovnému poriadku. V ďalšej výpovedi už uviedla, že si nespomína, či v pôvodnej verzii pracovného poriadku boli uvádzané tie skutočnosti, ktoré mala podľa odporcu doplniť a rovnako si nespomínala, komu bol pracovný poriadok doručený, ale pripustila, že bol doručený podľa rozdeľovníka tým zamestnancom, ktorý ho podpísali. Už táto samotná skutočnosť pôsobí nedôveryhodne, keď v jednej výpovedi navrhovateľka celkom presne uviedla časový úsek, kedy doplnila pracovný poriadok a o aké časti a v ďalšej výpovedi si už na tieto okolnosti nespomínala. Proti uvedenej verzii navrhovateľky navyše svedčia viaceré výpovede svedkov, a to svedkyne Š., O., Š., ako aj svedka Y.. Súd poukazuje najmä na výpoveď svedkyne Š., ktorá uviedla, že keď jej bola daná výpoveď pre nadbytočnosť, tak mala 3 mesačnú výpovednú lehotu a 3 mesačné odstupné. Uvedená svedkyňa pritom dostala výpoveď v rovnakom čase ako navrhovateľka. Ďalej súd poukazuje na výpoveď svedka Y. pred dožiadaným súdom, v ktorej uviedol, že pracovný poriadok zo dňa 01.04.2002 spolu s dodatkom zo dňa 02.01.2003 prevzal dňa 01.02.2003,

kedy mu vznikol pracovný pomer u odporcu, pričom pracovný poriadok sa dopĺňal iba raz, a to dňa 02.01.2004, kedy aj prevzal úplné znenie doplneného pracovného poriadku. Tiež poukázal na to, že v pôvodom pracovnom poriadku zo dňa 01.04.2002 nebolo ustanovenie upravujúce odstupné nad rámec , teda vo výške 6 násobku priemerného mesačného zárobku. To potvrdzuje aj ním predložený pracovný poriadok z regionálneho vzdelávacieho centra v Košiciach. Aj tento dôkaz teda vyvracia verziu navrhovateľky, že predmetné ustanovenie o 6 mesačnom odstupnom bolo v pracovnom poriadku už dňa 01.04.2002. Navyše verzia pracovného poriadku, v ktorej je obsiahnuté ustanovenie o 6 mesačnom odstupnom, obsahuje aj zmenenú dĺžku pracovného času zo 40 hodín týždenne na 37,5 hodín týždenne, zmenenú základnú výmeru dovolenky zo 4 na 5 týždňov a zmenenú výmeru dovolenku zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roku dovŕšil aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku z 5 na 6 týždňov. Z dodatku k pracovnému poriadku zo dňa 02.01.2003 podpísaného navrhovateľkou však vyplýva, že práve týmto dodatkom došlo k zmene dĺžky pracovného času na 37,5 hodín týždenne, ďalej k zvýšeniu výmery dovolenky o 1 týždeň na 5 týždňov a k zvýšeniu výmery dovolenky po dovŕšení 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku na 6 týždňov. Je teda nelogické, aby navrhovateľka menila dĺžku pracovnej doby a výmeru dovolenky dodatkom z 02.01.2003, keď takáto dĺžka pracovnej doby a výmera dovolenky už mala byť stanovená pracovným poriadkom zo dňa 01.04.2002. Tiež možno poukázať na tú skutočnosť, že pracovný poriadok bol uložený v počítači navrhovateľky, mala tak k nemu priamy a neobmedzený prístup, rovnako ako k pečiatke uloženej na sekretariáte. Tiež treba poukázať na časové súvislosti, keď podľa výpovede svedkyne O., navrhovateľka v čase, keď už bola odvolaná, ju požiadala o disketu, na ktorej bol pracovný poriadok s tým, že pripravuje materiály novej riaditeľke na odovzdanie. Napokon možno poukázať aj na motiváciu navrhovateľky, ktorá mala po svojom odvolaní z funkcie riaditeľky odporcu nepochybne záujem na tom, aby sa do pracovného poriadku dostalo práve ustanovenie o odstupnom v rozsahu nad rámec , keďže ako uviedla, už v tomto čase mala informácie, že z ministerstva školstva SR je vyvíjaný tlak na ukončení jej pracovného pomeru. Všetky uvedené skutočnosti preto viedli súd k záveru, že pracovný poriadok neoprávnene pozmenila a antidatovala práve navrhovateľka, čím závažne porušila pracovnú disciplínu v zmysle ustanovenia , a preto s ňou odporca platne skončil pracovný pomer okamžite dňa 07.07.2008.

Súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, že odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru nedostatočne konkretizoval hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.07.2008 je celkom jednoznačne uvedené, z akého dôvodu s ňou odporca okamžite skončil pracovný pomer (závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa ), akým konkrétnym konaním sa navrhovateľka dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny (po odvolaní z funkcie riaditeľky odporcu pozmeňovala obsah interných predpisov odporcu /pracovný poriadok/, pričom neoprávnene podpísala pozmenený a antidatovaný pracovný poriadok vrátane neoprávneného použitia úradnej pečiatky odporcu), a ktoré povinnosti zamestnanca týmto svojím konaním porušila (nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, ďalej povinnosti uložené v a 9 o výkone práce vo verejnom záujme, najmä nezneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to ani po skončení týchto prác, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmu verejného na úkor záujmov súkromných, konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. publikovaný v časopise Zo súdnej praxe 4/2002 na str. 141, podľa ktorého „konkretizácia dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v mnohých prípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností, oprávňujúcich na rozviazanie pracovného pomeru týmto spôsobom, zhodné v podstate s ich uvedením v a zakladajúcich zákonný dôvod pre tento disciplinárny postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je teda dôvodom zrušenia pracovného pomeru. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného pomeru, pritom netreba rozvádzať do všetkých podrobností, lebo pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité zrušenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keby sa vôbec nedalo, a to ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite zrušený.“ V prejednávanom prípade bol však dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzení tak určito a nezameniteľne, že súd ani nemusel pristúpiť k výkladu prejavu vôle odporcu ako zamestnávateľa. Rovnako súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, že pozmeňovanie pracovného poriadku nebolo v pracovnom poriadku označené za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Uvedenie konkrétneho konania zakladajúceho hrubé porušenie pracovnej disciplíny v pracovnom poriadku nie je podmienkou

pre skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom, navyše to pre rozmanitosť konaní, ktorými môže zamestnanec porušiť pracovnú disciplínu, ani nie je možné. Kvalifikácia konania zamestnanca ako závažného porušenia pracovnej disciplíny je vecou úvahy zamestnávateľa v nadväznosti na charakter a intenzitu porušenia pracovných povinností (v prípade následného súdneho sporu správnosť tejto úvahy preskúmava súd), pričom v predmetnom prípade konanie navrhovateľky, ktorým po svojom odvolaní z funkcie riaditeľky robila zásahy do pracovného poriadku a tento antidatovala, celkom nepochybne naplnilo znaky porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Len okrajom súd pripomína, že spôsobenie škody zamestnávateľovi (ani získanie prospechu zamestnancom) nie je podmienkou kvalifikácie porušenia pracovnej disciplíny ako závažného (ako na to poukazovala navrhovateľka). Napokon súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľky, že odporca okamžité skončenie pracovného pomeru neprerokoval so zástupcami zamestnancov. U odporcu v danom čase zástupcovia zamestnancov vôbec nepôsobili, odporca preto nemal ani s kým okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovať. Skutočnosť, že u odporcu v predmetnom období nepôsobili zástupcovia zamestnancov nebola v konaní sporná, zhodne ju potvrdili svedkyne T., R., Š. a napokon aj samotná navrhovateľka.

Keďže súd posúdil okamžité skončenia pracovného pomeru navrhovateľky zo dňa 07.07.2008 ako platné, zároveň zamietol jej návrh na určenie, že pracovný pomer trvá ako aj návrh na zaplatenie náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru okamžite. Rovnako súd zamietol návrh navrhovateľky na zaplatenie náhrady mzdy a odstupného z titulu výpovede zo dňa 24.06.2008, nakoľko súd posúdil výpoveď ako neplatnú, pracovný pomer navrhovateľky u odporcu sa teda skončil až na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 07.07.2008 a odstupné tak vôbec neprichádzalo do úvahy. Čo sa týka náhrady mzdy, súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že mzdu riadne dostávala až do dňa 07.07.2008, teda do okamžitého skončenia pracovného pomeru. Jej návrh bol preto v tejto časti nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obaja účastníci mali v konaní čiastočný úspech, pričom pomer ich úspechu možno v zásade hodnotiť ako rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.