Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-278-2021.pdf
PDF · 97.42 KB
Case nature
Subarea
6Ek/278/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BEKWOODCOTE s.r.o., IČO: 31 364 951, so sídlom: Vajnorská 135, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, zast.: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom: Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, proti povinnému: 1.) VASat s.r.o., IČO: 36 660 035, so sídlom: Obchodná 39, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto a 2.) Z. K., J.. X.X.XXXX, G.: I. XXX, XXX XX I., zast.: JUDr. Igor Horanský, advokát, so sídlom: Staničná 1, 921 01 Piešťany, o vymoženie pohľadávky vo výške 42.393,11 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslavom Pinterom, so sídlom exekútorského úradu: Bradáčová 7, 85 286 Bratislava, pod sp.zn. 257EX 151/21, o návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného 2.) na zastavenie exekúcie vo výške 344,66 Eur, ktoré budú vymáhané podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 14.01.2021 návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie pohľadávky vo výške 42.393,11 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 34Up/72/2018 zo dňa 02.03.2018, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.04.2018, rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/17/2018 - 97 zo dňa 02.10.2018, ktorý sa stal vykonateľným dňa 18.11.2020, opravné uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/17/2018
- 104 zo dňa 12.11.2018, dopĺňací rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/17/2018 - 204 zo dňa 22.10.2019, ktorý sa stal vykonateľným dňa 18.11.2020 a rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/107/2020 zo dňa 21.10.2020, ktorý sa stal vykonateľným dňa 18.11.2020.
2. Exekučný súd poverením č. 61194019926121567852 zo dňa 16.04.2021ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121567852.1, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera, ktorý ju vedie pod sp.zn. 257EX 151/21 .
3. Dňa 04.05.2021 bolo povinnému 2.) doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 15.06.2021 bol súdnemu exekútorovi od povinného 2.) doručený návrh na zastavenie exekúcie. Súd na základe listinných dôkazov, a to doručenky preukazujúcej prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie povinným zistil, že povinný 2.) podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.
4. Povinný 2.) uviedol v podaní zo dňa 07.06.2021, že podáva námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Povinný 2.) podaný návrh odôvodnil tým, že predmetnú exekúciu považuje od začiatku za nezákonnú, arbitrárnu a v konečnom dôsledku za
ústavne akceptovateľnú. Povinný ďalej vyslovil názor, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bolo v kauzálnej (príčinnej) súvislosti nezákonným a nespravodlivým vyvrcholením viacerých závažných poručení ustanovení Civilného sporového poriadku, Obchodného zákonníka a v neposlednom rade Exekučného poriadku, a to Okresným súdom Námestovo pri konaní a rozhodovaní vo veci pod sp.zn. 5Cb/17/2018, Krajským súdom v Žiline pri konaní a rozhodovaní vo veci pod sp.zn. 13Cob/107/2020, Okresným súdom Banská Bystrica pri vydaní poverenia č. 6121223486 zo dňa 16.04.2021 ako aj samotným konaním oprávneného. Povinný má za to, že došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd, predovšetkým práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu v spojení s ich základným právom na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí a ich základným právom na účinný prostriedok nápravy tak, aby konanie súdov prebiehalo v súlade s právom a so základnými právami v zmysle Ústavy SR a inými dohovormi. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami podal povinný 2.) aj dovolanie. Okrem uvedeného namietal povinný 2.) aj výšku trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní a výšku trov súdneho exekútora, pretože táto výška nie je podľa jeho názoru v odôvodnení upovedomenia riadne a preukázateľne zdôvodnená. V neposlednom rade povinný 2.) žiadal s poukazom na § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku o odklad exekúcie, pretože sa ocitol v súvislosti s „COVID 19“ bez jeho viny v takom postavení, že predmetná exekúcia môže mať pre povinného 2.) a jeho rodinu zvlášť závažné a likvidačné následky.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22.07.2021 uviedol, že podľa jeho názoru je predmetné exekučné konanie vedené zákonným spôsobom a exekúciu je možné považovať za ústavne akceptovateľnú, vedenú na podklade zákonného exekučného titulu, ktorý riadne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný podľa názoru oprávneného v konaní namieta skutočnosti, irelevantné a pre exekučné konanie nepodstatné a v rozpore s ustanovením § 61k ods.1. Ako z obsahu návrhu povinného vyplýva, v danom prípade nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia. Pokiaľ povinný namieta proces vydania exekučného titulu, oprávnený poukazuje na to, že úlohou exekučného súdu nie je hodnotiť zákonnosť základného konania, navyše v situácii, kedy exekučný titul vydal štátny súd, rozhodnutie ktorého je záväzné pre všetky iné štátne orgány. Exekučný titul navyše prešiel preskúmavacou právomocou odvolacieho súdu, ktorý ako odvolací súd posudzoval odvolanie povinných ako žalovaných v súdnom konaní. Podľa § 226 CSP platí, že: „právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.“ Námietka povinného týkajúca sa skutočnosti, že povinný podal voči rozhodnutiam okresného a krajského súdu dovolanie, nemá vplyv na zákonnosť exekučného konania, nakoľko dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemá odkladný účinok a teda jeho podanie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučné konanie môže prebiehať aj v čase, kedy o veci rozhoduje dovolací súd, nakoľko dovolacie konanie nie je prekážkou exekučného konania. Povinný ďalej namieta zákonnosť samotného vydania poverenia na vykonanie exekúcie, kde síce povinný poukazuje na údajný rozpor s množstvom právnym predpisov, avšak z podania povinného nevyplýva, v čom konkrétnom malo dôjsť k pochybeniu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Rovnako aj námietka povinného vo vzťahu k jeho ručeniu obsiahnutému v listine Ubezpečenie pre predávajúceho je bez právneho významu, a to z dôvodu, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a tým ani obsah a zákonnosť ručenia ako takého. Povinný tiež namieta výšku trov exekučného poriadku, avšak aj tieto sú podľa oprávneného určené správne a v upovedomení o začatí exekúcie jednoznačne špecifikované s poukazom na to, že vo vzťahu k trovám exekúcie ide o predbežné trovy. Ani samotná údajná nesprávnosť vo výške trov exekučného konania by sama o sebe nezakladala nezákonnosť exekúcie tak, ako tvrdí povinný vo svojom podaní. Povinný k návrhu označil ako dôkaz uznesenie o oslobodení od súdneho poplatku, avšak z daného rozhodnutia nevyplýva, že toto sa vzťahuje na poplatky spojené s exekučným konaním. Povinný vo svojom podaní ďalej navrhuje odklad exekúcie, pričom poukazuje na to, že exekúcia môže mať na povinného a jeho rodinu zvlášť nepriaznivé následky a s poukazom na uvedené žiada o povolenie odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na to, že predpokladom odkladu exekúcie podľa tohto ustanovenia je preukázanie toho, že sa povinný bez svojej viny a prechodne ocitol v postavení, v dôsledku ktorého hrozia negatívne následky spojené s exekúciou. Povinný však žiadne takéto svoje postavenie nepreukázal. Povinný uvádza v podaní, že má zdravotné problémy, a že v dôsledku covid-19 nemá príjem, avšak tieto skutočnosti povinný nepreukázal, preto podľa oprávneného nie je dôvod na odklad exekúcie. Rovnako tieto dôvody nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Oprávnený si zároveň uplatnil aj trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto podaním vo výške 344,66 Eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu za „vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ pri hodnote sporu 63 905,23 (hodnota sporu je vyčíslená v návrhu na vykonanie
exekúcie) predstavujú sumu 276,35 Eur (1 sadzby) + 10,87 Eur režijný paušál + 20% DPH (25,91 Eur). Oprávnený žiadal, aby súd návrh povinného vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil aj s vyjadrením oprávneného.
11. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
12. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
13. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz na vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinný 2.) prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 04.05.2021, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal povinný 2.) až dňa 15.06.2021, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
14. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd poznamenáva, že vzhľadom na podanie návrhu po uplynutí zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko mohol povinný 2.) skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podaným v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Nad rámec uvedeného súd uvádza nasledovné.
15. Povinný 2.) vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol ako jeden z dôvodov zastavenia exekúcie skutočnosť, že podal dovolanie. Súd uvádza, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. Súd na okraj poznamenáva, že z vlastnej činnosti má za preukázané, že o dovolaní povinného 2.) rozhodol Najvyšší súdu SR tak, že ho uznesením sp.zn. 2Obdo/2/2022 zo dňa 28.02.2023 odmietol, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo dňa 20.04.2023 právoplatnosť.
16. Povinný 2.) ďalej namietal výšku trov právneho zastúpenia a výšku trov súdneho exekútora. Súd v prvom rade uvádza, že namietané trovy si oprávnený uplatnil v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pričom súd zdôrazňuje, že oprávnený mal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko v tomto exekučnom konaní je oprávnený právne zastúpený. Súd ďalej konštatuje, že výška uplatnených trov právneho zastúpenia, vzhľadom na výšku oprávnenej pohľadávky nie je rozpore s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a Exekučným poriadkom. Súd spätným výpočtom zistil, že vychádzajúc zo sumy 63.905,23 Eur (istina + zmluvná pokuta) mal oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 688,72 Eur, ktoré pozostávajú z dvoch polovičných úkonov (prevzatie zastupovania a podanie návrhu na vykonanie exekúcie), spolu vo výške 552,69 Eur s 20 % DPH a dvoch režijných paušálov za rok 2021, spolu vo výške 21,24 Eur. Oprávnený si tak uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie dôvodne a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
17. K námietke nezákonnosti trov súdneho exekútora súd uvádza, že súdnemu exekútorovi za výkon jeho činnosti v zmysle Exekučného poriadku patrí náhrada trov exekučného konania, ktorú vzhľadom na dôvodnosť vedenia exekúcie má povinnosť uhradiť povinný. Pri výpočte výšky trov exekúcie vychádza súdny exekútor z ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017“), na ktorú odkazuje § 199Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o možnosť navýšenia trov exekúcie, tu súd uvádza, že medzi náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky č.68/2017, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). Súd tu poukazuje na upovedomenie o začatí exekúcie, kde súdny exekútor jednoznačne a prehľadne uviedol výpočet výšky trov exekúcie s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, z ktorej vychádzal, uviedol podľa akých ustanovení bola vypočítaná výška trov spolu s uvedením jednotlivých položiek trov formou označenia položky a jej výšky, a to ako pre prípad uhradenia nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak aj pre prípad jeho uhradenia po tejto lehote. Zároveň takto uvedené trovy v upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 68/2017. Keďže vedenie danej exekúcie možno pričítať povinnému pre nesplnenie
jeho povinnosti, uloženej spôsobilým exekučným titulom, súdny exekútor tak postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, keď si uplatnil náhradu trov exekúcie voči povinnému, ktorý ich má povinnosť uhradiť.
18. K uvedenému súd ďalej dopĺňa, že súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi konania (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje. Avšak podľa ustanovenia § 32 Exekučného poriadku má súd možnosť požadovať od súdneho exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci, a ak pri výkone exekúcie dochádza k porušovaniu povinností ustanovených Exekučným poriadkom, môže mu súd uložiť vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov.
19. Čo sa týka žiadosti povinného 2.) na odklad exekúcie súd poukazuje na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 je rozhodnutie o odklade exekúcie plne v kompetencii súdneho exekútora, ktorý povolí odklad exekúcie po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h Exekučného poriadku.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok)
21. Oprávnený si voči povinnému 2.) v podanom vyjadrení uplatnil aj nárok na náhradu trov konania vo výške 344,66 Eur.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Úprava trov exekúcie oprávneného je osobitne vymedzená v ustanoveniach Exekučného poriadku, ktoré, okrem iného, ustanovujú, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní uhradil, a to v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie, resp. i v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie v prípade, ak ide o právne zastúpenie pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že Exekučný poriadok predpokladá vznik trov najmä na strane oprávneného. V rámci rozhodovania o trovách exekúcie je vcelku nevyhnutné zachovať a zohľadňovať zásady spravodlivosti súdneho (resp. exekučného) konania.
25. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný, voči povinnému 2.) mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti návrhom povinného 2.) na zastavenie exekúcie. Trovy oprávneného v konaní o návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 344,66 Eur za jeden úkon právnej služby vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny - vyjadrenie k návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie zo dňa 22.07.2021, t.j. 1 x 276,35 Eur a k tomu režijný paušál vo výške 1 x 10,87 Eur. Súd preto oprávnenému voči povinnému 2.) priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie v sume 344,66 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd oprávnenému priznal podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c) per analogiam, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 63.905,23 Eur. Súd bude postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého budú tieto trovy v prospech oprávneného voči povinnému 2.) vymáhané v tomto exekučnom konaní. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.