Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoP-45-2013.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/45/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa rodičov: H.. H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. L., H. XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou: JUDr. Mgr. Ivana Švarcová, so sídlom Advokátskej kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Horná 41, a: E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. L., R. 76, zastúpený splnomocneným zástupcom: URBÁNI & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, o návrhu otca dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 32P/101/2013-20 zo dňa 09. 04. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti otca dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným m e n í tak, že otec je povinný dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 09. 04. 2013.
Vo zvyšku uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že výrok, ktorým okresný súd maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti matky má správne znieť tak, že maloletý sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh otca zamietol, predbežným opatrením dočasne odovzdal maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia rozhodnutia. Zároveň upravil styk otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je dočasne oprávnený stretávať sa s maloletým počas soboty, nedele, pondelka, utorka každého týždňa v roku v čase od 9.00 h do 12.00 h s tým, že otec je oprávnený v stanovené dni a hodiny maloletého pred vchodom do obytného domu matky prevziať a je povinný maloletého pred vchodom do obytného domu matky v stanovené dni a hodiny odovzdať a matka je povinná maloletého otcovi v stanovené dni a hodiny pred vchodom do jej obytného domu odovzdať a maloletého na styk s otcom pripraviť. Zároveň určil, že predbežné opatrenie trvá až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/101/2013.
Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, a to do výroku o určení výživného a do výroku o úprave styku otca s dieťaťom. Podľa jej názoru okresný súd pri určení výšky výživného ako aj pri určení styku otca s dieťaťom dostatočným spôsobom neprihliadol na osobné a majetkové pomery rodičov, materiálne možnosti a schopnosti otca, dôvody a okolnosti rozvratu rodiny, nepreskúmal a nevyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj dostatočne nevyhodnotil vážnosť dôsledkov vydaného predbežného nariadenia v každodennom živote maloletého dieťaťa. Uviedla, že otec poskytoval maloletému mizivú starostlivosť. Nie je pravda, že by otcovi bránila v styku s maloletým, naopak sám otec sa styku s matkou a s maloletým vyhýbal, čo nakoniec vyústilo do
ich rozchodu. Výživné určené okresným súdom nezodpovedá potrebám dieťaťa a nemožno z neho zabezpečiť nevyhnutné životné potreby dieťaťa. Poukázala na samotné vyjadrenie otca, ktorý v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že je dostatočne zabezpečený, aby maloletému poskytol všetko potrebné. V súvislosti s tým tiež uviedla, že počas ich spolužitia jej otec prispieval sumou 250 eur mesačne (výnosom z prenájmu bytu). Inak si celý príjem cca v sume 1 500 eur mesačne ponechával otec pre seba. Matka ďalej uviedla, že otec nevie maloletého uspať ani mu navariť a je zvyknutý kupovať len nezdravé polotovary či sladkosti. Podľa jej názoru sa otec nedokáže postarať ani o svoju osobu či byt, nie to ešte prevziať zodpovednosť za malé dieťa. Zdôraznila, že dňa 04. 05. 2013 otec bez predchádzajúcej dohody jej zobral kočík dieťaťa a autosedačku so slovami, že si ich nechá. V marci tiež zobral otec z jej bytu väčšinu vecí, odniesol postieľku dieťaťa, stravu, zariadenie kuchyne. Otec ju pred maloletým aj hanlivo oslovuje. Podľa jej názoru je prekážkou pre výkon súdneho rozhodnutia pracovná doba otca, ktorá nezodpovedá súdne určeným hodinám stretávania sa otca s maloletým. Otec na schôdzku s maloletým buď nepríde vôbec, alebo odíde zo stretnutia skôr. Otec vzhľadom na charakter svojej práve nevie predvídať, kedy bude prácu vykonávať, lebo je novinár a je tu sústavná hrozba, že z dôvodu plnenia novinárskych činností dieťa opustí a nevedno komu ho zverí. Otec žije neusporiadaným spôsobom života, je vulgárny, správa sa amorálne a vo vzťahu k dieťaťu je nezodpovedný. Zvlášť matka poukázala na ust. § 25 ods. 2, § 28 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa a na čl. 14 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol, pričom v konečnom dôsledku sa domáhala, „aby bolo rozhodnuté v zmysle jej návrhu uvedenom vo vyjadrení v tejto veci zo dňa 06. 05. 2013“.
V podaní zo dňa 06. 05. 2013 nazvanom ako „vyjadrenie odporkyne k návrhu sp. zn. 32P/101/2013 a návrh matky mal. dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia“, na ktoré v podanom odvolaní matka odkázala, uviedla matka jednotlivé skutočnosti, ktoré boli príčinou rozvratu ich partnerského vzťahu. Spolužitie s otcom dieťaťa bolo veľmi zložité. Otec nebol na otcovstvo pripravený. Pripustila, že ich vzájomná komunikácia je nevyhovujúca. Otec má byť zaregistrovaný na rôznych internetových zoznamovacích portáloch za účelom dohadovania si schôdzok so ženami, aj na jedno „stretnutie“. Jeho návrh na striedavú starostlivosť nezodpovedá jeho časovým možnostiam ani povahe. V súčasnosti má mať otec vzťah s inou ženou a plánuje sa presťahovať do L.. Napriek osobnému neúspechu vo vzťahu s otcom sa snažila udržiavať intenzívny kontakt medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom. Snažila sa otcovi nebrániť v jeho práve na výchovu a starostlivosť o maloletého. Podľa jej názoru ale otec situáciu nezvládol a začal do vzťahu so synom prenášať pocit osobnej nenávisti k jej osobe. Opísala situáciu zo dňa 25. 03. 2013, kedy ju otec požiadal o stretnutie so synom, ale ten bol v tom čase chorý, pričom otec jej nijakým spôsobom nepomohol, nešiel po lieky pre dieťa ani inak nezabezpečil starostlivosť o maloletého, ale vyhrážal sa jej políciou. Keď mu potom dňa 02. 04. 2013 oznámila, že maloletý je už zdravý, otec po maloletého skutočne prišiel až 11. 04. 2013 o 17.00 h večer. Ďalej uviedla, že 15. 04. 2013 umožnila otcovi stretnutie s maloletým bez jej prítomnosti. Otec jej vtedy odmietol povedať kam s maloletým ide a čo budú robiť, pre maloletého nemal ani plienky ani stravu. Dieťa jej naspäť vrátil polonahé, bez pančúch a trička, na nohách malo len zimné topánky obuté naboso. Následne bolo dieťa celú noc nepokojné. Od tohto času trvala na tom, aby pri stretnutiach otca s maloletým bola prítomná aj ona. Dňa 22. 04. 2013, keď sa vracala s maloletým domov, ich pred domov čakal otec a hoci dieťa bolo potrebné prebaliť a nakŕmiť, otec s tým nesúhlasil a trval na tom, že dieťa sa prebalí von a jedlo mu kúpi v obchode. Zdôraznila, že nikdy neobmedzovala kontakt otca s maloletým dieťaťom. Je ale presvedčená, že otec nedokáže maloletému poskytnúť adekvátnu sústavnú osobnú starostlivosť. Otec sa dieťaťu dostatočne nevenuje. Otec jej tiež tvrdil, že jeho právna vec je vopred vybavená. Otcovi navrhla, aby navštívili psychologicko-sociálne poradenstvo, čo ale odmietol. Na základe uvedených skutočností mala za to, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej, je potrebné otcovi zamedziť styk s maloletým dieťaťom a navrhla, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi uloží povinnosť zdržať sa styku s maloletým, až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 32P/101/2013.
Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), postupom podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti otca dočasne prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 50 eur mesačne
podľa § 220 OSP zmenil. Vo zvyšku uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP, a to z týchto dôvodov:
Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov nielen spravodlivú (viď bližšie § 1 OSP), ale tiež účinnú a rýchlu (viď bližšie § 6 OSP). Občiansky súdny poriadok vychádza z toho, že pre dosiahnutie tohto účelu nestačí vždy vyčkávať až do právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní začatom podľa jeho tretej časti. Pomery účastníkov totiž neraz vyžadujú prijatie účinných dočasných opatrení, ktoré majú len prechodný charakter. Takýmito opatreniami sú (o. i.) predbežné opatrenia.
Predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť pred ako aj po začatí konania. Ich predbežnosť spočíva tiež v tom, že sa nimi neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb. Predbežné opatrenie možno nariadiť v každej veci, o ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní, teda aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vtedy, ak sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Pri predbežnom opatrení, predpokladom ktorého je potreba urýchlenej dočasnej úpravy pomerov účastníkov, sa súd spravidla nevyhne tomu, že ním nariaďované predbežné opatrenie bude mať - hoci aj len dočasne - zhruba rovnaký obsah, ako rozhodnutie vo veci samej; nesmie však nariadiť také predbežné opatrenie (predbežné opatrenie takého obsahu), ktorým by znemožňoval alebo mimoriadne sťažoval obnovenie pôvodného stavu.
Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Okresný súd odôvodnil nariadenie predbežného opatrenia v danej veci poukazom na ust. § 102 ods. 1 prvá veta, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a/, b/, § 76 ods. 3 OSP. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd vyplýva, že dňa 28. 03. 2013 podal otec na tamojší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (návrh vo veci samej), ktorým sa domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; výživné žiadal neurčiť. Následne dňa 02. 04. 2013 podal otec návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal obsahovo rovnakého rozhodnutia ako vo veci samej. Okresný súd zistil, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, od svojho narodenia žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. V novembri 2012 otec odišiel zo spoločnej domácnosti kvôli názorovým nezhodám s matkou dieťaťa, avšak po troch mesiacoch odlúčenia sa k matke vrátil, najmä kvôli maloletému dieťaťu. Nakoľko sa však nezhody medzi rodičmi neupravili, dňa 21. 03. 2013 otec opakovane od matky a maloletého odišiel. Z otcom predloženej komunikácie s matkou mal súd preukázané, že nielen vzťah otca a matky, ale aj ich vzťah ako rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností je vážne narušený. Ďalej mal súd preukázané, že otec mal záujem stretávať sa s maloletým, ale matka mu kontakt s dieťaťom neumožnila. Súd tak dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre dočasný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Návrh otca na odovzdanie dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov však súd zamietol vzhľadom na nízky vek maloletého a jeho potrebu zotrvať v domácnosti matky, ktorá mu je známa a v ktorej od narodenia vyrastal, ako aj vzhľadom na prirodzenú naviazanosť na matku. Majúc však preukázanú potrebu dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ale nie odovzdaním maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, okresný súd rozhodol tak, že maloletého odovzdal do starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v nevyhnutnej miere a dočasne upravil aj styk otca s maloletým dieťaťom. Pri dočasnom odovzdaní maloletého do starostlivosti matky súd zohľadnil najmä útly vek dieťaťa, potrebu jeho zotrvania v prostredí, s ktorým je zžitý a v konečnom dôsledku aj faktický stav, ktorý nastal po odchode otca zo spoločnej domácnosti. Výživné v nevyhnutnej miere určil vo výške 50 eur mesačne, vychádzajúc pritom z návrhu otca na
nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom otec uviedol, že je živnostník, matka je na materskej dovolenke a maloletý má jeden rok a sedem mesiacov. Okresný súd považoval za nutné upraviť styk otca s maloletým, aby matke zabránil mať maloletého v absolútnej moci, maloletému dočasne zabezpečil právo na starostlivosť a výchovu zo strany obidvoch rodičov a otcovi umožnil realizovať svoje právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého. V prípade, ak by sa otec nestretával s maloletým, vzhľadom na nízky vek dieťaťa hrozí ich vzájomné odcudzenie sa.
Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne pokiaľ návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a neučenie výživného, zamietol. Pokiaľ okresný súd rozhodol tak, že maloleté dieťa dočasne odovzdal do starostlivosti matky a dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom, v uvedenom rozsahu konštatuje odvolací súd správnosť dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia, s ktorými sa v celom uvedenom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Okresný súd však nesprávne „odovzdal“ maloleté dieťa do starostlivosti matky. Ustanovenie § 76 ods. 1 OSP len príkladmo vypočítava druhy predbežných opatrení, čo znamená, že súd môže nariadiť aj predbežné opatrenie iného obsahu. Aplikácia ust. § 76 ods. 1 písm. b/ OSP, s odkazom na ktorý rozhodol okresný súd, v danom prípade neprichádza v úvahu, keďže nie je možné maloleté dieťa nachádzajúce fyzicky u matky (v jej výchove) odovzdať do jej starostlivosti. Vzhľadom k tomu odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o dočasnom „odovzdaní“ maloletého dieťaťa do starostlivosti matky potvrdil s tým, že tento výrok má správne znieť tak, že maloletý sa dočasne zveruje do starostlivosti matky. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolania matky maloletého. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd pre potreby nariadenia predbežného opatrenia postačujúcim spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, vrátane potreby rozhodnúť tiež o styku maloletého s otcom. Z podaného návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia ako aj z odvolania matky proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo nariadené predbežného opatrenie vyplýva, že otec a matka v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia maloletého dieťaťa sa nedokážu dohodnúť vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, pričom otec javí o maloleté dieťa záujem. Bolo preto potrebné, aby vo veci rozhodol súd (§ 75 ods. 2 OSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepochybil, keď predbežné opatrenie nariadil a dôvodne v záujme predídenia rozporov a konfliktov a destabilizácii dieťaťa, dočasne upravil pomery maloletého dieťaťa v jeho záujme a priaznivého vývoja s ohľadom na jeho nízky vek a prirodzene danú blízku emocionálno-biologickú väzbu medzi ním a matkou, ako ak nepochybil, keď predbežne upravil aj styk otca s maloletým, nakoľko ako dieťa tak aj rodič, s ktorým dieťa nežije, majú právo na vzájomný styk a zasiahnuť do tohto práva je možné len výnimočne a len vtedy, ak by styk rodiča s dieťaťom bol v rozpore so záujmom dieťaťa. K takému zásahu dochádza obyčajne, ak sa preukáže, že styk rodiča s dieťaťom objektívne pôsobí na dieťa negatívne. Pokiaľ matka v podanom odvolaní ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 05. 2013, ktoré odvolací súd posúdil podľa obsahu tiež ako odvolanie resp. doplnenie jeho dôvodov, vyslovila obavy o zdravý a priaznivý vývoj dieťaťa pri stretávaní sa s otcom, či bola toho názoru, že otec sa o maloleté dieťa nedokáže postarať, tieto skutočnosti objektívne nepreukázala, ani neosvedčila, preto odvolací súd nemohol vychádzať len z týchto neosvedčených tvrdení a obáv matky a ísť proti právu rodiča (otca) a dieťaťa na vzájomný styk. Odvolanie matky, pokiaľ v ňom vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu o úprave styku otca s dieťaťom, tak neobstojí, pretože v ňom uvádzané skutočnosti sú subjektívne tvrdenia, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej.
Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu, pokiaľ otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50 eur mesačne. V zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a/ OSP môže súd nariadiť účastníkovi predbežným opatrením platiť výživné v nevyhnutnej miere, t.j. tak aby to postačovalo aspoň na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného. Aj v prípade, ak súd rozhoduje predbežným opatrením o výživnom musí vychádzať z príslušných ustanovení Zákona o rodine, v danom prípade z ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine. Z otcom predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise (č.l. 32 až 37), mal odvolací preukázané, že otec posielal matke maloletého od 17. 12. 2012 bezhotovostným prevodom na jej účet mesačne sumu 200 eur ( december 2012, január a marec 2013), v mesiaci február 2013 jej poslal 119,20 eur a v mesiaci apríl 2013 jej poslal 50 eur (na základe vydaného predbežného opatrenia). Vzhľadom k možnostiam otca a k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré so zreteľom k jeho veku ako aj so zreteľom na ostatnú starostlivosť, vyžaduje zvýšené náklady na zdravú výživu a iné potreby, odvolací súd rozhodol tak, že otec je povinný dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 100 eur mesačne, počnúc dňom 09. 04. 2013 (t.j. dňom rozhodnutia okresného súdu). Takto určené výživné
považoval odvolací súd za dočasne nevyhnutné pre zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.