Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_57Tk-1-2023.pdf
PDF · 78.41 KB
Case nature
Area
Subarea
57Tk/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej, LL.M a prísediacich Ing. Zdenka Banciho a Ing. Jarmily Gonzales Lemus v trestnej veci proti obžalovanému K. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
K. K., narodený XX.XX.XXXX v obci I., okres S., Ukrajina, trvale bytom I. č. 43, okres S., Ukrajina, štátny občan Ukrajiny, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava od 04.02.2023,
sa uznáva za vinného, že
v presne nezistenom čase približne medzi 00.00h až 01.00h dňa 04.02.2023 v priestoroch rodinného domu na adrese Y. XX, K. Biel okr. Senec, úmyselne usmrtil svoju manželku E. K., nar. XX.XX.XXXX, s presne nezisteným trvalým pobytom na Ukrajine a to tak, že jej päsťami opakovane udieral veľkou intenzitou do oblasti vlasatej časti hlavy aj tváre, ale aj na oblasť krku, hrudníka a horných končatín, pričom takto konal s vedomím, že poškodená je jeho manželka, nakoľko motivačným faktorom jeho konania bola manželkina nevera, čím došlo k závažným vnútrolebečným poraneniam- zakrvácaniu pod tvrdú blanu mozgu, splývajúcemu zakrvácaniu pod mäkké blany mozgu aj mozočka a zakrvácaniu do komôr mozgu, čo spoločne s následným poúrazovým opuchom mozgu viedlo k zlyhaniu činnosti mozgu a smrti poškodenej, pričom u poškodenej bol dňa 04.02.2023 v čase o 01.26 hod. privolaným výjazdom RZP U129 konštatovaný exitus,
teda
iného úmyselne usmrtil a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
rozhodol:
Podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 odsek 1, odsek 4, § 38 odsek 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 10 (desať) rokov.
Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžalovanému K. K.i bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, a prečítaním a oboznámením podstatného zo spisového materiálu.
Obžalovaný K. K. po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Predsedníčka senátu formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody a ochranného opatrenia.
Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písmeno c) Trestného zákona.
K osobe páchateľa:
K osobe obžalovaného K.a K. bol vypracovaný znalecký posudok č. 20/2023 znalkyne MUDr. P., PhD., a to psychiatrický, ktorý procesné strany nežiadali oboznámiť, nakoľko znalkyňou nebolo odporúčané nariadenie žiadneho ochranného liečenia.
Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený, teda v jeho osobe ide o bezúhonnú osobu. Nebol postihnutý ani za spáchanie priestupku.
K ukladaniu trestu :
Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj eticky.
Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin vraždy podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 20 až 25rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaného.
Podľa § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a v prípade, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (teda upravená sadzba: v rozmedzí 20 až 23 rokov a 4 mesiace). Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l ) Trestného zákona a vedenie riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko ako už súd uviedol vyššie, nebol doposiaľ odsúdený, vyhodnotil súd ako 2 poľahčujúce okolnosti. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Súd riadiac sa nielen vyššie uvedenými úvahami, ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, motív a zavinenie /vo forme priameho úmyslu/, prihliadnuc tiež na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade je potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov, t.j. na spodnej zákonnej upravenej hranici, pričom súd nevzhliadol také mimoriadne okolnosti, pre ktoré by postupoval cestou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. Obžalovaného v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko spáchal obzvlášť závažný zločin. Zároveň v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého súd ochranný dohľad uloží páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a za použitia § 78 ods. 1 Trestného zákona, obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Pokiaľ ide o náhradu škody, súd o žiadnej nerozhodoval, nakoľko táto nebola riadne a včas uplatnená. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.