Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

57Tk/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej, LL.M a prísediacich Ing. Zdenka Banciho a Ing. Jarmily Gonzales Lemus v trestnej veci proti obžalovanému K. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2023 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

K. K., narodený XX.XX.XXXX v obci I., okres S., Ukrajina, trvale bytom I. č. 43, okres S., Ukrajina, štátny občan Ukrajiny, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava od 04.02.2023,

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase približne medzi 00.00h až 01.00h dňa 04.02.2023 v priestoroch rodinného domu na adrese Y. XX, K. Biel okr. Senec, úmyselne usmrtil svoju manželku E. K., nar. XX.XX.XXXX, s presne nezisteným trvalým pobytom na Ukrajine a to tak, že jej päsťami opakovane udieral veľkou intenzitou do oblasti vlasatej časti hlavy aj tváre, ale aj na oblasť krku, hrudníka a horných končatín, pričom takto konal s vedomím, že poškodená je jeho manželka, nakoľko motivačným faktorom jeho konania bola manželkina nevera, čím došlo k závažným vnútrolebečným poraneniam- zakrvácaniu pod tvrdú blanu mozgu, splývajúcemu zakrvácaniu pod mäkké blany mozgu aj mozočka a zakrvácaniu do komôr mozgu, čo spoločne s následným poúrazovým opuchom mozgu viedlo k zlyhaniu činnosti mozgu a smrti poškodenej, pričom u poškodenej bol dňa 04.02.2023 v čase o 01.26 hod. privolaným výjazdom RZP U129 konštatovaný exitus,

teda

iného úmyselne usmrtil a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , s poukazom na .

Za to sa

odsudzuje:

rozhodol:

Podľa s použitím písmeno j), písmeno l), , k trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa písmeno b) súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa , , súd ukladá obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 10 (desať) rokov.

Podľa , súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžalovanému K. K.i bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, a prečítaním a oboznámením podstatného zo spisového materiálu.

Obžalovaný K. K. po zákonnom poučení podľa urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd následne postupoval primerane podľa , , , a Predsedníčka senátu formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa , a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody a ochranného opatrenia.

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , písmeno c) s poukazom na ustanovenie písmeno c) .

K osobe páchateľa:

K osobe obžalovaného K.a K. bol vypracovaný znalecký posudok č. 20/2023 znalkyne MUDr. P., PhD., a to psychiatrický, ktorý procesné strany nežiadali oboznámiť, nakoľko znalkyňou nebolo odporúčané nariadenie žiadneho ochranného liečenia.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený, teda v jeho osobe ide o bezúhonnú osobu. Nebol postihnutý ani za spáchanie priestupku.

K ukladaniu trestu :

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj eticky.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje , pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin vraždy podľa , ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 20 až 25rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia , súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaného.

Podľa a , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a v prípade, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (teda upravená sadzba: v rozmedzí 20 až 23 rokov a 4 mesiace). Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie podľa ) a vedenie riadneho života podľa , nakoľko ako už súd uviedol vyššie, nebol doposiaľ odsúdený, vyhodnotil súd ako 2 poľahčujúce okolnosti. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Súd riadiac sa nielen vyššie uvedenými úvahami, ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, motív a zavinenie /vo forme priameho úmyslu/, prihliadnuc tiež na osobu obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade je potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov, t.j. na spodnej zákonnej upravenej hranici, pričom súd nevzhliadol také mimoriadne okolnosti, pre ktoré by postupoval cestou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. Obžalovaného v zmysle ustanovenia zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko spáchal obzvlášť závažný zločin. Zároveň v zmysle , v zmysle ktorého súd ochranný dohľad uloží páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a za použitia , obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Pokiaľ ide o náhradu škody, súd o žiadnej nerozhodoval, nakoľko táto nebola riadne a včas uplatnená. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.