Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloleté deti L. H., nar. XX. XX. XXXX a Y. H., nar. XX. XX. XXXX, obidve bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, ako opatrovníkom, deti rodičov D. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX S. - K., Y. XXXX/X, toho času zdržiavajúca sa na adrese X Y. K. X., J XHH, N. H. I. G. a S.. I. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L., K. XXX/X, toho času zdržiavajúci sa na adrese S. X, XXX XX G., u S.. Y. S., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 20. 02. 2013, č. k. - 118, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zvýšil otcovi povinnosť platiť výživné od 01. 01. 2010 do 31. 03. 2012 na maloletú L. H. na sumu 200,- eur a na maloletého Y. Kiškováča 180,- eur, ako aj o zmeškanom výživnom p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 38 zo dňa 08. 03. 2007 v časti výroku o výživnom tak, že od 01. 01. 2010 do 31. 03. 2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti L. H., nar. XX. XX. XXXX z doterajšej sumy 126,13 eur na sumu 200,- eur a na maloletého Y. H., nar. XX. XX. XXXX z doterajšej sumy 106,22 eur na sumu 180,- eur a od 01. 04. 2012 vyživovaciu povinnosť znížil na maloletú L. z doterajšej sumy 200,- eur na sumu 156,13 eur a na maloletého Y. zo sumy 180,- eur na sumu 136,22 eur so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky detí.

Zameškané výživné za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 03. 2012 v celkovej sume 3.146,46 eur z toho 1.573,263 eur na každé dieťa otcovi uložil povinnosť splácať v mesačných splátkach po 262,20 eur z toho 131,10 eur na každé dieťa až do úplného splatenia zameškaného výživného, a to v splátkach splatných súbežne s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. V odôvodnení uviedol, že matka sa návrhom zo dňa 27. 03. 2012 domáhala, aby súd počnúc dňom 01. 01. 2010 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. na 200,- eur a na maloletého Y. 200,- eur.

Tvrdila, že naposledy bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

- 38 zo dňa 08. 03. 2007 a odvtedy sa potreby maloletých detí podstatne zmenili, deti povyrástli. L. má teraz 13 rokov a navštevuje 9. ročný anglickej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady. Syn Y. je teraz žiakom 6. ročníka základnej školy v X.. Otec súhlasil s tým, aby bol zaviazaný prispievať na deti zvýšeným výživným, a to L. 150,- eur a Y. 150,- eur od 01. 01. 2012.

Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky detí a výšku výživného nechal na úvahe súdu.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní poukázal na nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. 12. 2008 bod 15 s poukazom na ďalšie normy Únie s tým, že je daná právomoc súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, teda otca maloletých detí. Mal za zistené, že deti majú s matkou obvyklý pobyt v N. H. I. G. ktoré neuznalo rozhodnutie súdu Slovenskej republiky - Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 09. 2010, sp. zn. v konaní, v ktorom sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti.

Následne aplikoval § 36 ods. 1, § 65 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že posledným rozsudkom súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorého otec platil výživné 126,13 eur na Žofiu a na Y. 106,22 eur.

V súčasnosti matka s deťmi žije vo I. G., kam sa odsťahovala v roku 2007. Už v januári 2010 si podala návrh o zvýšenie výživného. Súd mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene majetkových pomerov. Pri poslednom rozhodovaní bol mesačný príjem otca 29.214,50 Kč, bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti IPS, s. r. o., Praha.

Od 01. 01. 2010 pracoval v spoločnosti LMC, s. r. o., Praha 7, kde dosahoval čistý mesačný zárobok do skončenia pracovného pomeru ku dňu 31. 10. 2012 45.270,- Kč, teda od posledného rozhodovania sa jeho príjem zvýšil o 14.555,50 Kč.

Za obdobie od 01. 04. 2012 do 13. 10. 2012 mu bola vyplatená materská dovolenka v mesačnom príjme 24.030,- Kč. V decembri 2012 vyhotovil na objednávku projekt, za ktorý v januári 2013 zinkasoval 1.200,- eur.

V počte vyživovacích povinností nastala zmena od 31. 01. 2012, kedy sa mu narodila dcéra L..

Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 09. 10. 2012 uzavretej medzi otcom detí a spoločnosťou LMC, s. r. o., Praha 7, mal za preukázané, že obidve strany sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31. 10. 2012, pričom dohoda nešpecifikuje dôvod, pre ktorý došlo ku skončeniu pracovného pomeru.

Súd mal za zistené, že 21. 06. 2010 bol otcovi poskytnutý bankou úver 10.000,- eur na kúpu nehnuteľnosti, rodinného domu v L.. súd konštatoval, že takýto záväzkový vzťah treba považovať za neprimerané majetkové riziko a preto vo svojej obrane otec sa nemôže odvolávať na povinné mesačné splátky z tohto úveru. Taktiež poukázal na to, že bližšie otec neuviedol, prečo sa vzdal výhodnejšieho zamestnania.

S poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine skúmal, či možno výživné priznať spätne na dobu troch rokov, pritom prihliadol na medzinárodný charakter sporu s tým, že matka sa nároku domáhala od januára 2010. Vzhľadom na rozdielny príjem otca súd diferencoval jeho povinnosť platiť výživné a prihliadol aj na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Proti rozhodnutiu sa odvolal otec maloletých detí proti výroku, ktorým mu súd uložil povinnosť platiť zvýšené výživné od 01. 01. 2010 do 31. 03. 2012. Namietal, že súd neuveril tvrdeniu matky, že pracuje v Prahe od 01. 01. 2010, lebo tam pracoval od 01. 07. 2006.

Matka detí sa do I. G. odsťahovala bez jeho vedomia a súhlasu, čím sa dopustila marenia súdnych rozhodnutí. Snaha o zvýšenie výživného je motivovaná úsilím obmedziť jeho prostriedky tak, aby deti boli plne odkázané na matku. Podľa vyjadrenia matky v súdnom konaní poberá prídavky na deti vo výške 100,. libier a zvýhodnenie na dani vo výške 320,- libier. Podľa portálu Vlády Veľkej Británie je týždenný benefit pre prvé dieťa 20,30 libier a druhé 13,40 libier, t. j. 134,08 libier mesačne. Rodiny s nízkym príjmom si môžu uplatniť príspevok na ošatenie, cestovanie a školské obedy zadarmo. Matka uvádza výdavky, ktoré nemusí hradiť a neuvádza prislúchajúce benefity.

Poukázal na to, že udržiavanie styku s deťmi pre neho znamená ďalšie náklady 33% zvýšenie svojho príjmu využil na cestovanie za deťmi do I. G. a zabezpečenie odôvodnených potrieb detí pri pobyte na Slovensku.

Nehnuteľnosti zakúpil za minimálnu cenu a hypotéka je na najkratšiu možnú dobu. Dom má samostatne zariadené izby pre každé dieťa a záhradu, určený čas spolu trávia v dome, ktorý je jeho trvalým bydliskom a miestom výkonu práce, ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

Nájomná zmluva v Prahe mu skončila 06. 01. 2012, od začiatku roku 2012 pracoval pre českého zamestnávateľa jeden deň v týždni v Prahe a po zvyšok týždňa zo Slovenska. Po narodení maloletej L. pracoval ešte do 01. 04. 2012, kedy nastúpil na materskú dovolenku. Matka dieťaťa nemá nemocenské poistenie požadovaného počtu dní. Po ukončení materskej dovolenky mu zamestnávateľ už neumožnil ďalej pracovať zo Slovenska a keďže nemal dostatočné prostriedky na presťahovanie do Prahy, dohodli sa na ukončení pracovného pomeru a od 08. 02. 2013 pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a jeho príjem je cca 1.200,- eur.

Namietal, že súd nezohľadnil jeho pomery , lebo po odpočítaní splátok za hypotéku 297,69 eur, výživného 300,- eur a navrhovanej splátky 262,02 eur, mu zostane 340,- eur, čo je menej ako životné minimum dvoch nezaopatrených osôb a nezaopatreného dieťaťa. Matka L. nemá stále žiadny príjem.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Rozsudok okresného súdu žiadala v napadnutej časti potvrdiť a pozmeniť v časti, v ktorej sa určuje aktuálna výška výživného podľa jej pôvodného návrhu.

Vo vyjadrení konštatovala, že je rada, keď po troch rokoch konečne súd rozhodol. Aj keď s rozhodnutia nebola úplne nadšená, rozhodla sa rozsudok akceptovať v takomto znení.

K námietkám uvedeným v odvolaní uviedla, že nikdy netvrdila, že otec detí pracoval v Prahe od 01. 01. 2010. Súd mal k dispozícii všetky podklady, z ktorých vyplýva, že v Prahe začal pracovať v roku 2006 a jeho zárobok v čase podania prvého návrhu na zvýšenie činil cca 29.000,- Kč. V čase podávania druhého návrhu v januári 2010 nemala informáciu o jeho zárobku, ale vychádzala z predpokladu, že za posledné 4 roky jeho príjem určite výrazne vzrástol, čo sa neskôr potvrdilo z potvrdenia o výške jeho priemernej mzdy za 12 mesiacov od mája 2011 do mája 2012, kedy jeho príjem predstavoval 43.770,- Kč. Z týchto čísel sa dá predpokladať, že v čase podania návrhu v roku 2010 mohol byť jeho zárobok okolo 37.000,- Kč.

Jej návrh na zvýšenie výživného nemá nič spoločné so snahou obmedziť jeho prostriedky tak, aby boli deti odkázané len na ňu. Jediným dôvodom boli zmeny vo výdavkoch, spôsobené jednak rastom detí, ako aj zmenenou situáciu po presťahovaní do I. Británie. Od otca nežiada viac, len presnú polovicu výdavkov na deti, pokiaľ ide o príjmy na deti, uviedla, že na prídavkoch na deti je to 135,- libier mesačne a na príspevku pre rodičov s nízkym príjmom je to 320,- libier. Okrem toho poberajú príspevok na bývanie, ktorý hradí časť nákladov na bývanie, ktorý je však celý prevedený na účet domácej, od ktorej prenajímajú byt. Na príspevky na ošatenie, dopravu a stravu nárok nemá. V návrhu uviedla všetky skutočné náklady, do ktorých nezahrnula nájomné a miestne dane, ktoré nie sú nezanedbateľné.

Pokiaľ otec poukazuje na náklady súvisiace so stretávaním sa s deťmi, zdôraznila, že aj ona má náklady, keď idú s deťmi na výlet alebo dovolenku a nežiada, aby sa otec detí na týchto nákladoch podieľal. Poukázala na informácie, ktoré sú dokladované vlastnými fotografiami otca na internete, keď veľká časť peňazí ide na jeho vlastné cestovanie po rôznych krajinách. Pokiaľ ide o rodinný dom, ide o neprimerané majetkové riziko, ako to rozhodol správne prvostupňový súd. Takáto kúpa nerieši nijaký aktuálny problém s bývaním, keďže dom bol pred kúpou majetkom rodičov otca a mohol v ňom tak isto bez problémov bývať. Otec sa snaží s číslami manipulovať tak, aby dosiahol čo najnižší príjem. Pokiaľ spomína akési priemerné výšky príjmov podľa internetových údajov, tým zavádza. Mal pozíciu prisľúbenú vo firme FMA z Bratislavy s predbežným mesačným zárobkom 2.000,- eur. Pokiaľ v odvolaní tvrdí, že je samostatne zárobkovo činná osoba, myslí si, že sa snaží zakryť skutočnú výšku príjmov.

K vyjadreniu matky sa následne vyjadril otec, keď uviedol, že tvrdenie matky, že pracuje v Prahe od 01. 01. 2010, sa nachádza v rozsudku - 118. Prídavky na deti vo výške 138,- libier sú desaťnásobkom čistého mesačného príjmu matky. Všetky štyri týždne dovolenky strávil s deťmi a nemal čas ani prostriedky na iné cestovanie, ako víkend u známych v Berlíne. Uviedol, že pre programátora po 40 - ke nie je ľahké nájsť si prácu v čase krízy v odbore, ktorý zamestnáva prevažne mladých. Taktiež jeho partnerka potrebuje jeho podporu do času, než odovzdá svoju dizertačnú prácu a nastúpi

do zamestnania. Odmieta požiadavku matky o doplatenie rozdielu za obdobie, kedy pracoval v Českej republike. O zvýšenie platu usiloval práve z dôvodu potreby detí pravidelne vidieť a nemá z toho obdobia žiadne úspory.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa , .

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval správne hmotnoprávne normy na zistený skutkový stav. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Otec v odvolaní napadol časť rozsudku, ktorým bolo zvýšené výživné za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 03. 2012. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že u otca podstatne narástol jeho príjem, čo ani on sám nepopiera. Poukazuje však na to, že podstatnú časť tohto príjmu použil pri cestovaní za deťmi do I. Británie. Prvostupňový súd držiac sa právnou úpravou zákona o rodine zistiac, že došlo k podstatnej zmene pomerov, zvýšil otcovi povinnosť platiť výživné na deti. V súvislosti s tým treba zdôrazniť, že príjem otca bol nepochybne preukázaný ako aj to, že u maloletých detí existujú odôvodnené potreby, keďže deti od posledného rozhodnutia vo veci povyrástli a zvýšili sa aj ich náklady. Súd pri rozhodnutí diferencoval obdobie, keď bol u otca príjem vyšší, pričom prihliadol na zistený skutkový stav a od 01. 04. 2012 už výživné určil nižšie a vo svojej podstate sa toto blíži doterajšiemu rozhodnutiu z roku 2007. Námietka otca, že všetky zvýšené príjmy minul na cestovanie, vo vzťahu k jeho povinnosti platiť výživné nie je rozhodujúca, pretože i bez tejto skutočnosti je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky pre maloleté deti, ktoré spotrebúvajú pri každodennom bežnom živote.

Pokiaľ namietal, že matka sa odsťahovala bez jeho vedomia a súhlasu do I. G., daná námietka je bez vecného vzťahu k rozhodovaniu, pretože niet žiadneho dôvodu preto, aby na vysťahovanie vrámci Európskej únie potrebovala súhlas expartnera. Z dokazovania nebola preukázaná motivácia matky obmedziť prostriedky otca, aby deti boli odkázané na matku. Treba zdôrazniť, že deti sú odkázané na výživu od obidvoch rodičov a nepochybne aj matka sa musí podieľať finančne na výžive detí. Vrámci voľného pohybu osôb v rámci Únie neobstojí námietka otca, ktorou argumentuje vo vzťahu k určenému výživnému tým, že finančné prostriedky minul na cestovanie do I. G.. Okresný súd správne vyhodnotil aj zvýšené náklady otca so splácaním hypotéky, pretože je potrebné uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré vo vzťahu k vyživovacej povinnosti nie sú rozhodujúce. Naviac treba poukázať na to, že pokiaľ ide o partnerku otca, voči nej mu zo zákona nevyplýva žiadna vyživovacia povinnosť, keďže z ničoho nevyplýva, že by jej vznikal nárok na manželské výživné.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z preukázaného mesačného príjmu otca 43.770,- Kč, ktorý umožňuje otcovi určené výživné platiť. Prvostupňový súd správne zohľadnil, že matka sa už od roku 2010 domáha výživného, čo odôvodňuje priznanie výživného spätne v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, čo prvostupňový súd riadne odôvodnil.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.