Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-274-2012.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/274/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti odporcovi: R. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX, o zaplatenie 71,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 3. apríla 2012 č.k. 10C 32/2011-38, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Súd navrhovateľovi náhradu odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 71,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 71,05 Eur od 7.9.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil s použitím § 489 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 10, § 11 ods. 12 zákona č. 381/2001 Z.z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 196 ods. 1, 2, § 799 ods. 1 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v časti trov konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že návrh bol podaný dôvodne. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 6.3.2009 platne uzatvorená zmluva č. 6553140502- poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia od 6.3.2009. Ku dňu 2.6.2009 bola v evidencii vozidiel zapísaná zmena držiteľa motorového vozidla, preto v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. zaniklo poistenie odporcu k tomuto dňu. Súd mal objektívne preukázané, že odporca dňa 25.5.2009 tzn. pred zánikom poistenia oznámil vznik škodovej udalosti a z titulu vzniknutej škody navrhovateľ vyplatil poškodenému domáhajúcemu sa náhrady škody J. T. poistné 277,83 Eur dňa 10.6.2009. Na základe týchto skutočností sa navrhovateľ oprávnene domáhal v zmysle § 11 ods. 12 zákona č. 381/2001 Z.z. dohodnutého poistného až do konca tohto poistného obdobia. Poistné obdobie mali zmluvné strany dohodnuté ako ročné poistné, preto poistné trvalo od 6.3.2009 do 6.3.2010. Navrhovateľ sa teda dôvodne domáhal zostatku dohodnutého poistného plnenia v sume 71,05 Eur (35,52 Eur x 2), preto mu súd v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľovi okrem istiny i ním správne uplatnený zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9% ročne z dlžnej sumy s účinnosťou od 7.9.2009, lebo dňa 6.9.2009 bola splatná ďalšia splátka poistného. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca s odôvodnením, že napadnutý rozsudok je nesprávny , ako účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a tiež, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keďže sú tu aj ďalšie skutočnosti a to iné dôkazy ktoré doteraz neboli uplatnené bez jeho viny, preto rozhodnutie napadáva v celom jeho rozsahu. Namietal, že nie je pravdou, že by podpísal a následne predložil navrhovateľovi oznámenie škodovej udalosti zo dňa 22.5.2009. Jeho podpis na tejto listine musel byť sfalšovaný. Tiež zistil, že J. T. ako poškodený prehlásil, že navrhovateľovi nič nepredkladal. Domnieva sa, že k sfalšovaniu jeho podpisu mohlo dôjsť neznámou osobou a tiež k zneužitiu jeho osobných údajov, keď si dával opraviť čelné sklo na motorovom vozidle, kedy poskytol kópiu dokladov, ktoré sú spomenuté v napadnutom rozsudku. V tomto smere jeho tvrdenie mohlo byť pred súdom preukázané jednoduchým predložením originálu (oznámenia) škodovej udalosti poistením zo dňa 22.5.2009 a následným znaleckým skúmaním pravosti jeho podpisu ako aj výsluchom J. T. ako svedka, ktorý by potvrdil, že k žiadnej poistnej udalosti nedošlo a teda ani nič žalobcovi nehlásil. Tieto dôkazy nemohol označiť pretože mu súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. Nie je pravdou, že by prevzal dňa 8.3.2012 predvolanie na pojednávanie na 3.4.2012 spolu s vyjadrením navrhovateľov a s priloženými listinami. Toto predvolanie mu nebolo doručené. Preto nemohol využiť svoje oprávnenie účastníka konania a teda najmä navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania, žiadať predloženie originálu listiny a tiež navrhnúť výsluch svedka J. T.. O tom, že sa koná pojednávanie dňa 3.4.2012 sa dozvedel náhodne keď sa informoval na súde prvého stupňa ohľadne jeho veci. Z tohto dôvodu predložil až 20.4.2012 súdu svoje vyhlásenie spolu s čestným vyhlásením J. T.. Je názoru, že pre riadne zistenie skutkového stavu je potrebné vypočuť jednak jeho ako účastníka konania, trvať na predložení originálu listín a bude trvať aj na tom, aby na týchto listinách bola skúmaná pravosť podpisu jeho ako aj J. T.. Domnieva sa, že súd prvého stupňa vzhľadom na výšku istiny podcenil zisťovanie skutkového stavu a tiež nepostupoval dôsledne podľa príslušných procesných ustanovení. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne a navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. K podanému odvolaniu doložil čestné prehlásenie J. T..
Navrhovateľ odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné § 201 a 202 O.s.p., po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a odvolateľ použil zákonom predpísaný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2, pís. a, d O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je správny.
Pretože odvolací súd preberal v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ jeho skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý sa mal od záveru prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Prvostupňový súd totiž pri rozhodnutí o návrhu komplexne a vyčerpávajúco vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti rozhodné pre jeho posúdenie pri zachovaní procesných podmienok konania. Výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, na rozhodnutie aplikoval správne ustanovenia právnych noriem, ktoré i správne vyložil a napokon vo veci i správne rozhodol.
K veci sa žiada poznamenať len toľko, že neobstojí odvolací dôvod použitý odporcom, že mu postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že predvolanie pojednávanie bolo odporcovi doručované poštou Prvý neúspešný pokus o doručenie predvolania spolu vyjadrením navrhovateľa na odpor odporcu a s poučením súdu bol odporcovi doručovaný 7.3.2012, následne 8.3.2012 a odporca zásielku napokon s prílohami prevzal 8.3.2012, o čom svedčí jeho podpis na doručenke. Doručenka bola súdu prvého stupňa vrátená 12.3.2012. O správnosti údajov na doručenka vzhľadom i na podpis odporcu na nej , odvolací súd nemal dôvod pochybovať.
Pojednávanie vo veci bolo 3.4.2012, takže odporca mal dostatok času a zachovanú lehotu podľa § 114 ods. 2 O.s.p. na prípravu na pojednávanie. Nakoľko sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal z dôležitých dôvodov no odročenie pojednávania ,súd prvého stupňa mal splnené podmienky na to, aby pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu postupom podľa §119 ods.1,2 O.s.p..
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.
Odporca v odvolaní uvádza nové tvrdenia, skutočnosti a dôkazy neuplatnené v prvostupňovom konaní, použijúc odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 1 písm. e), tzn. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré zatiaľ neboli uplatnené. Pri použití tohto odvolacieho dôvodu však musia byť splnené podmienky uvedené v § 205a O.s.p., ktoré ustanovenie tiež taxatívne určuje, v ktorých prípadoch sú odvolacím dôvodom skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej.
Podľa § 205a ods.1 tohto ustanovenia skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa môžu byť odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2, podľa ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e), kedy je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, o ktorý prípad sa v tomto konaní nejedná.
V § 120 ods. 4 O.s.p. je upravená poučovacia povinnosť súdu, podľa ktorej súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo povinnosťou odvolacieho súdu zisťovať, či na strane odporcu boli splnené podmienky na použitie vyššie popísaného odvolacieho dôvodu.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi okrem toho, že mu bolo riadne a včas doručené predvolanie na pojednávanie bolo mu riadne poskytnuté i poučenie súdom prvého stupňa podľa v zmysle vyššie citovaného ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré poučenie mu bolo doručené l spolu s predvolaním na pojednávania dňa 8.3.2012.
V § 205a O.s.p. je zakotvený systém neúplnej apelácie, ktorý sa týka preskúmania rozsudkov a uznesení, ktorými sa rozhodlo vo veci samej. Podľa tohto systému odvolací súd je súdom apelačným, nesmie však pritom zásadne prihliadnuť na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím na nové skutočnosti rozhodnutie možno preskúmať len v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p.
Odvolací súdom neboli zistené žiadne nedostatky týkajúce sa podmienok konania ani vady konania, ktoré by boli dôvodom na konštatovanie by mohli mať za následok konštatovanie , že odporcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolateľ bol na pojednávanie riadne predvolaný, predvolanie má riadne doručené, bol riadne poučený súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a nepreukázal, že dôkazy, ktoré navrhuje, nemohol predložiť a označiť už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní mal úspech navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov konania v odvolacom konaní postupom podľa § 151 O.s.p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania aj napriek úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p) nepriznal.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.