Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-49-2011.pdf
PDF · 111.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13C/49/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Z. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. - B., t.č. v K., U. G. O. G.T., proti žalovanej C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - A., C. XX/XX, t.č. v ČR, M., O. XXX, v konaní vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
Žalobný návrh zamieta.
Žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom - žiadosťou o majetkovoprávne vyporiadanie, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.3.2011 žiadal žalobca o majetkovoprávne vyporiadanie finančných a materiálnych vzťahov so žalovanou. Uviedol, že v rámci pred a porozvodových rozhovorov mu sľúbila kúpiť po predaní 3-izbového bytu na B. X, garsónku, pričom uviedol, že byt doposiaľ nedostal. Žalovaná mu ponúkala len neidentifikovateľný podnájom. Uviedol, že dňa 16.1.2006 sa rozhodol prepísať užívateľské práva z tohto bytu (na B. X) v rámci SBD IV. Košice na svoju dcéru O. P., ktorá v r. 2010 byt od SBD IV. odkúpila. Uviedol, že keď bol necelé dva mesiace vo väzbe, vymenili žalovaná s dcérou fabku na dverách, pozbavili ho trvalého pobytu a v súčasnej dobe (v čase podania návrhu) uviedol, že je opäť vo väzbe za marenie vyšetrovania a nepreberanie pošty. Uviedol, že žalovaná mu „zrekvírovala" kľúč od schránky pred väzbou a tak sa k listovým zásielkam nedostal. Uviedol, že žalovanej aj dcére hovoril, že žiaden majetok nechce, hoci za 41,5 roka do bytu prispel značnou finančnou, materiálnou čiastkou. Uviedol, že chce iba sľubovanú garsónku s majetkovou účasťou dcéry s právnym titulom, že v nej bude bývať do svojej smrti.
Na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 11.5.2011, č.k. 13C/49/2011-5, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád svojho podania, doplnil ho písomným podaním doručeným súdu dňa 2.6.2011, a uviedol, že žiada vyporiadať 3-izbový byt na B. ul. č. X nadobudnutý v r. 1985 v obstarávacej cene 24.700,- Sk (správne Kčs), v zostatkovej cene 75.000 eur, za ktoré údajne byt počas jeho väzby bol predaný. Uviedol, že byt užíva žalovaná a dcéra P.. O. P.. Uviedol, že žiada, aby súd rozhodol o kúpe garsónky sľubovanej mu žalovanou, s vecným bremenom, t.j. chce, aby garsónka bola majetkom dcéry O. P. a on by v nej zotrval do svojej smrti.
Na pojednávaní dňa 22.5.2013 do zápisnice žiadal okrem toho, aby žalovaná bola povinná zabezpečiť garsónku do vlastníctva dcéry, s vecným bremenom zriadeným v jeho prospech, žiadal aj aby mu žalovaná vyplatila sumu 10.000,- eur ako podiel z celkovej sumy, za ktorý predala byt.
Žalovaná sa k návrhu na vyporiadanie BSM po rozvode vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 19.9.2012. Uviedla, že 3-izbový družstevný byt na B. ul. č. X v C. bol im pridelený Rozhodnutím SBD IV. dňa 4.7.1984 a Dohodou o užívaní bytu dňa 25.4.1985 za 24.700,- Kčs. Uviedla, že v januári 2006 sa po vzájomnej dohode spomínaného bytu dobrovoľne vzdali, bez ďalších nárokov, v prospech dcéry O. P., nar. XX.XX.XXXX. Dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu č. XX na B. X v C. podpísali dňa 16.1.2006 na SBD IV., Levočská 3 v Košiciach. Rozhodnutím SBD IV. a Nájomnou zmluvou zo dňa 18.1.2006 bol dcére byt úradne pridelený. V r. 2009 ho odkúpila do osobného vlastníctva. Žalovaná uviedla, že v byte na B. X spoločne bývali od r. 1984, spočiatku bež väčších problémov. V r. 1989-1990 sa správanie žalobcu začalo výrazne meniť, musel odísť z práce redaktora TV Košice pre nadmerné pitie alkoholu aj počas pracovnej doby. V r. 1990-2000 uviedla, že približne päť rokov pracoval ako novinár pre rôzne denníky, odkiaľ bol opäť prepustený pre nadmerné užívanie alkoholu, zvyšné roky bol nezamestnaný. V r. 2001 začal súkromne podnikať a od toho roku prestal finančne prispievať na chod domácnosti a na výživu neplnoletej dcéry, naopak, peniaze míňal na alkohol a intenzita pitia alkoholu sa neustále stupňovala. Uviedla, že ich manželstvo bolo rozvedené dňa 25.9.2009. Žalovaná uviedla, že po 20 rokoch využívania byt dosluhoval a bola nutná jeho rekonštrukcia, ktorú celú, t.j. výmenu okien, podláh, kúpeľne, toalety zabezpečila a financovala ona - žalovaná čiastočne hotovosťou, čiastočne úverom. Žalobca finančne neprispel ani napriek jej opätovným slovným výzvam, ani napriek písomnej výzve. Žalovaná uviedla, že sľúbil po rozvode, že si nájde náhradné bývanie a odsťahuje sa. Nestalo sa tak a preto sa rozhodla hľadať mu byt. Našla mu pekný 1-izbový byt na E. ul. v C. za výhodných podmienok. Celkové náklady aj s inkasom predstavovali 200 eur s možnosťou dlhodobého podnájmu na 4 - 8 rokov. Tento návrh žalobca odmietol s odôvodnením, že si byt nájde sám. Žalovaná uviedla, že život so žalobcom v jednom byte bol neznesiteľný, fyzicky ich napádal, vyhrážal sa zabitím, za čo bol aj podmienečne odsúdený. Bol agresívny, ničil zariadenie bytu, dcére odcudzil 500 eur. Dcéra podala na neho trestné oznámenie za krádež a nebezpečné vyhrážanie, za čo bol opäť odsúdený. Z dôvodu obavy o svoj život zrušila mu dcéra trvalý pobyt v byte na B. ul., následne byt predala a odsťahovala sa. Žalovaná uviedla, že z rovnakého dôvodu sa aj ona odsťahovala a momentálne žije v ČR v podnájme. Uviedla, že po prepustení z väzenia mal žalobca zabezpečené ubytovanie v kompletne zariadenej garsónke v penzióne na O. ul. v C., zmluvu uzatvorila ona na dobu jedného roka (s možnosťou predĺženia po vzájomnej dohode) do 17.11.2012. Na túto dobu založila účet v hodnote 3.500 eur s trvalým príkazom na úhradu mesačného nájomného a 500 eur v hotovosti do rúk p. C., prenajímateľa penziónu, ako zálohu. Uviedla, že prenajímateľ p. C. žalobcovi odmieta predĺžiť možnosť ubytovania v penzióne a naopak chcel zmluvu predčasne vypovedať, čo odôvodňuje tým, že žalobca je neustále opitý, ničí zariadenie izby, z izby sa šíri neznesiteľný zápach po alkohole. Uviedla, že návrh žalobcu považuje za neopodstatnený z dôvodov, ktoré uviedla.
Písomným podaním zo dňa 18.5.2013, ktoré žalovaná predložila na pojednávaní, doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie. Uviedla, že 3-izbového družstevného bytu na B. ul. č. X v C. sa vzdali účastníci dobrovoľne po vzájomnej dohode a bez ďalších nárokov v prospech dcéry O. P.. Uviedla, že dohode o prevode bytu na dcéru predchádzalo aj neadekvátne správanie sa žalobcu. Uviedla, že žalobca finančne neprispieval na chod domácnosti, nadmerne požíval alkohol, súkromne podnikal. Pracoval väčšinou pre finančné spoločnosti poskytujúce pôžičky, z ktorých musel odísť, pretože sa prejavil ako nespoľahlivý a zneužíval zverené financie na pokrytie svojich vysokých životných nákladov. Uviedla, že do spoločnej domácnosti začali prichádzať jeho nespokojní a rozhorčení klienti, ktorí sa dožadovali žalobcu a svojich financií, neskôr prichádzali i exekútori. Žalovaná uviedla, že na jej otázky týkajúce sa návštev klientov a exekútorov žalobca jej neodpovedal a odmietal jej poskytnúť vysvetlenie. V januári 2006 jej oznámil, že má veľké problémy a dlhy z podnikateľskej činnosti a navrhol prepísať 3- izbový družstevný byt na B. na dcéru, čo uviedla, že dňa 16.1.2006 urobili. Uviedla, že dňa 18.1.2006 jej žalobca poskytol notársky overené čestné vyhlásenie, že s nimi nežije v spoločnej domácnosti a strojom napísané prehlásenie s pokynmi ako sa chovať a jednať v prípade, že ju navštívia neznámi ľudia. Obe vyhlásenia, uviedla, že žalobca poskytol bez predchádzajúcej dohody či žiadosti z jej strany, a to z vlastnej iniciatívy. Uviedla, že žalobca svoje finančné záväzky riešil pôžičkami, ktoré následne nesplácal. Nereagoval na výzvy finančných spoločností a neskôr ani na výzvy exekútorov. Posielal im ospravedlňujúce listy, v ktorých uvádzal nepravdivé informácie o svojom zdravotnom stave, uvádzal, že má vážnu chorobu, ktorá vyžaduje nákladnú liečbu. Žalovaná uviedla, že si vytvoril i vlastné parte a napísal rodine posledné zbohom. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že sa o žalobcu dlhodobo starala a zabezpečovala jeho potreby dostatočne. Aj po rozvode, uviedla, že mu poskytla časový priestor a dcéra mu umožnila dočasne využívať jej byt, aby si svoje záležitosti zariadil po svojom. Keďže neprejavil
záujem si svoje záležitosti vyriešiť, rozhodli sa žalovaná s dcérou, nájsť mu predmetné bývanie na O. ul. a samé sa odsťahovať. Uviedla, že všetko zaistila tak, aby žalobca po prepustení z výkonu trestu mohol bez problémov začať nový slušný život.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a predloženými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.9.2009, č.k. 20C/120/2008-95, bolo manželstvo účastníkov rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2010.
Rozhodnutím SBD IV. v Košiciach zo dňa 4.7.1984, členské číslo E/1973, bol pridelený na základe rozhodnutia predstavenstva zo dňa 21.6.1984 v zmysle čl. 64 ods. 3 písm. h/ Stanov SBD pod číslom uznesenia 157/16/84 žalobcovi ako členovi družstva 3-izbový byt v bloku E na 1. poschodí, č. bytu XX, v C. na ul. J.E., do osobného užívania podľa čl. 14 písm. c/ Stanov SBD. Záloha na členský podiel bola určená sumou 24.700,- Kčs, ktorú bol povinný žalobca uhradiť najneskôr do 15 dní od prevzatia rozhodnutia pod stratou nároku na pridelenie družstevného bytu.
Dňa 25.4.1985 bola uzavretá medzi družstvom SBD IV. ako vlastníkom domu a žalobcom ako členom družstva pri spoločnom členstve so žalovanou, dohoda o užívaní družstevného bytu. Podľa čl. 1 dohody, družstvo ako vlastník domu - blok E/Š v C. na ul. B. č. X odovzdalo dňa 1.5.1985 žalobcovi a žalovanej do užívania byt č. XX na 1. poschodí. Účastníkom vzniklo právo spoločného užívania podľa § 176 a 177 Obč. zák..
Listom zo dňa 18.1.2006 SBD IV., Levočská 3, Košice, oznámilo O. P., B. X, C., že predsedníčka SBD IV. Košice dňa 16.1.2006 vzala na vedomie dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu č. XX na B. č. X uzavretú s Z. P. - žalobcom. List bol zaslaný na vedomie aj žalobcovi.
Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 18.1.2006, členské číslo 5724, SBD IV. v Košiciach, na základe rozhodnutia predsedu zo dňa 16.1.2006, pridelilo svojej členke O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, C., 3-izbovú bytovú jednotku v bloku ZŠ-D na 1. poschodí, č. bytu XX, v C., ul. B. X, do osobného užívania podľa čl. 42 Stanov SBD IV.
Dňa 18.1.2006 uzavrelo SBD IV. Košice ako prenajímateľ a O. P., nar. XX.XX.XXXX, ako nájomca nájomnú zmluvu, ktorou prenajímateľ - SBD IV. Košice ako vlastník prenechal nájomkyni do užívania družstevný byt č. XXX na 1. poschodí v dome na ul. B. X v C., pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú od 1.2.2006.
Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretou medzi SBD IV. Košice ako prevádzajúcim a O. P., nar. XX.XX.XXXX, ako členkou družstva a nadobúdateľkou bolo prevedené vlastníctvo bytu č. XX na 1. poschodí obytného domu č. súp. IV-XXXX na B. ul. č. X v C. na parc. č. XXXX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu C., B. X, X vo veľkosti 2419/100000 na nadobúdateľku. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Košice dňa 24.6.2009 pod č. V:3800/2009. Právne účinky vkladu nastali dňom 1.6.2009.
Podľa výpisu z Katastra nehnuteľností, LV č. XXXXX - čiastočný, pre kat. úz. Skladná, ktorý bol vyhotovený dňa 10.11.2010, bola v časti B. listu vlastníctva ako vlastníčka v spoluvlastníckom podiele 1/1, bytu č. XX na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XX na B. X,. X vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 2419/100000, zapísaná O. P., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu V-3800/2009 zo dňa 24.6.2009
- 272/2009.
Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 28.5.2009, sp. zn. 0T/29/09, súd rozhodol že žalobca - obžalovaný je vinný, že v C. na ul. B. č. X dňa 23.5.2009 pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím svojej manželke - C. P. (t.j. žalovanej), čím takto u poškodenej vzbudil vyšší pocit tiesnivého pocitu a dôvodnú obavu o zdravie a život, bol uznaný vinným, že v C. na B. X dňa 26.5.2009 vo svojom byte pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím svojej manželke C. P. (t.j. žalovanej), čím takto u poškodenej vzbudil vyšší pocit tiesnivého pocitu a dôvodnú obavu o jej zdravie a život a že dňa 26.5.2009 vo svojom byte pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával, fyzicky napádal a vyhrážal sa zabitím svojej manželke C. P. (t.j. žalovanej), čím takto u poškodenej vzbudil vyšší pocit tiesnivého pocitu a dôvodnú obavu o zdravie a život, čím spáchal pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Trestným rozkazom zo dňa 20.5.2011, č.k. 4T/47/11-134, Okresný súd Košice II rozhodol, že žalobca ako obžalovaný je vinný, že v Košiciach v období od 17:00 hod. dňa 30.8.2010 do 17.00 hod. dňa 1.9.2010 odcudzil v byte na B. X, kde žil v spoločnej domácnosti s dcérou a bývalou manželkou, dcére P.. O. P., finančnú hotovosť vo výške 500 eur, ktorú mala uloženú vo svojej izbe v šperkovnici, čím jej spôsobil škodu v uvedenej výške, bol uznaný vinným, že v Košiciach dňa 1.9.2010 okolo 17:00 hod. po tom, čo ho jeho dcéra P.. O. P. vyzvala, aby jej vrátil odcudzenú finančnú hotovosť, začal vulgárnymi výrokmi jej nadávať, následne ju fyzicky napadol, pričom utrpela povrchové zranenia a pohmoždenia na tvári a ruke a zároveň fackou po tvári napadol bývalú manželku C. P., ktorá sa postavila na obranu dcéry, naďalej používal vulgárne nadávky a vyhrážanie obom zabitím, čo vzhľadom na agresívne správanie vzbudilo vysoký pocit tiesnivého pocitu z obáv o život a zdravie a bol uznaný vinným, že v Košiciach dňa 25.10.2010 zvonil a búchal na dvere bytu, ktoré poškodená P.. O. P. zo strachu neotvorila, pričom vulgárnymi výrokmi nadával a vyhrážal sa zabitím, čo vzbudilo obavy o život a zdravie, čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zák. a pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zák., za čo bol nepodmienečne odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.
Dňa 17.10.2011 uzavreli prenajímateľ B. C., O. 4, C. a žalobca ako nájomca zmluvu o nájme, predmetom ktorej podľa čl. II ods. 1 bolo prenechanie prenajímateľom nájomcovi, t.j. žalobcovi, do užívania za dohodnuté nájomné zariadenej izby č. 7 s príslušenstvom, ktoré tvorila kúpeľňa so sprchovacím kútom. Izba č. 7 bola prenechaná nájomcovi za účelom bývania jednej osoby. Nájom bol uzavretý na jeden rok od 18.10.2011 do 17.11.2012 s možnosťou predĺženia doby trvania nájomného vzťahu. Výška nájomného a úhrady služieb poskytovaných v súvislosti s užívaním zmluvnej izby za jeden kalendárny mesiac bola dohodnutá sumou 250 eur, zahŕňala výšku zálohových platieb na úhradu za bežnú spotrebu elektrickej energie, plynu, ústredného kúrenia, vodného a stočného a teplej vody. Splatnosť a podmienky platenia nájomného boli dohodnuté tak, že sa nájomca, t.j. žalobca prostredníctvom C. P. - bývalej manželky, t.j. žalovanej, sa zaviazal uhrádzať nájomné mesačne vopred na dohodnuté číslo účtu. Zmluvu za žalobcu ako nájomcu podpísala žalovaná.
Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 17.10.2011 potvrdil B. C. prijatie od žalovanej sumy 500 eur a to na nájomné za október 2011 - 250 eur + 250 eur zálohy.
Na základe zmluvy o zriadení účtu zo dňa 17.10.2011 potvrdila mBank zriadenie účtu Mkonto pre majiteľa účtu - žalovanú. Podľa prevodného príkazu vyhotoveného žalovanou ako príkazcom prevzala banka - Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 17.10.2011 príkaz na prevod sumy 3.500 eur z účtu žalovanej na účet príjemcu XXXXXXXXXX/XXXX, t.j. na zriadený účet v mBank.
Žalobca na pojednávaní zotrval na svojom návrhu, aby súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť mu garsónku, ktorá bude vo vlastníctve jeho dcéry a súčasne žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 10.000 eur zo sumy získanej z predaja bytu a to na zaplatenie jeho dlhov, ktoré mu vznikli pri jeho podnikaní. Odôvodnil svoj nárok tým, že žalovaná mu zakúpenie garsónky prisľúbila a to pred rozvodom. Zaplatenie požadovanej sumy 10.000 eur odôvodnil tým, že potrebuje peniaze na vyrovnanie dlhov, ktoré vznikli v časoch jeho podnikania. Žalobca sa odvolával, že žalovaná mu prisľúbila kúpiť garsónku na základe rozvodu ich manželstva. Jednalo sa však podľa žalobcu len o ústny prísľub.
Žalobca potvrdil, že mu žalovaná zabezpečila bývanie v penzióne na dobu jedného roka. Uviedol, že v penzióne, zabezpečenom žalovanou, býval do 26.11.2012 a potom z neho odišiel. Uviedol, že prenajímateľ - 68 ročný majiteľ bol zlý človek a zle spolu vychádzali. V súčasnej dobe býva v ubytovni U. v K., ktorú zabezpečuje charita.
Žalovaná ako účastníčka konania uviedla, že nie je pravdou, že žalobcovi sľubovala, že mu kúpi niečo, pretože byt previedli spoločne so žalobcom na dcéru v r. 2006 z dôvodov, že žalobca sa vyhrážal, chodil opitý, ničil majetok. Uviedla, že mala za to, že prevodom bytu sa situácia zmení, pretože žalobca sľuboval, že sa z bytu odsťahuje. Uviedla, že si však žalobca ani nenašiel byt, ani neprestal užívať alkohol, ale jeho užívanie alkoholu sa ešte vystupňovalo. Uviedla, že keď začal mať žalobca finančné problémy v podnikaní, bol to práve jeho návrh, aby „prepísali" byt na dcéru. Uviedla, že s týmto návrhom súhlasila ona - žalovaná aj ich dcéra. V byte naďalej zostali všetci bývať s tým, že každý z nich si bude hľadať vlastné bývanie. V byte účastníci spolu s dcérou bývali do času, než došlo zo strany žalobcu k fyzickým útokom, za ktoré bol žalobca vo väzbe. Po týchto útokoch sa dcéra rozhodla v byte nebývať a byt predala. Žalovaná uviedla, že ona sa odsťahovala do ČR, kde býva v podnájme. Uviedla, že žalobcovi zabezpečila bývanie v penzióne s tým, že uzavrela nájomnú zmluvu na dobu jedného roka s možnosťou predĺženia. Súčasne zriadila účet v banke s trvalým príkazom na platenie nájomného. Vypovedala, že o tomto postupe informovala žalobcu a on s tým súhlasil.
Podľa ust. § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ust. § 148 ods. 1 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa ust. § 149 ods. 1, 3 Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa ust. § 150 Obč. zák., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v ďalšom len „BSM") sú veci (či už hnuteľné alebo nehnuteľné) alebo úspory, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, t.j. vyporiadavajú sa aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia, ktoré existujú ku dňu zániku BSM.
Súd v konaní o vyporiadanie BSM vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania, teda len tie veci, ktoré niektorý z účastníkov označil za veci patriace do ich BSM a navrhol ich vyporiadanie.
V danom prípade bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo zánikom ich manželstva dňom 24.4.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené.
Žalobca žiadal, aby súd rozsudkom vyporiadal BSM účastníkov, do ktorého uviedol, že patrí nehnuteľnosť - 3-izbový byt č. XX na B. ul. č. X v C., o ktorom byte však sám uviedol, že spolu so žalovanou ešte v r. 2006 previedli členské práva a povinnosti v družstve na dcéru O. P., ktorá sa aj stala ako členka družstva výlučnou nájomkyňou tohto bytu. Dcéra účastníkov nadobudla dňa 1.6.2009 tento byt do svojho výlučného vlastníctva a následne ho predala, podľa žalobcu za sumu 75.000 eur. Tvrdil, že mu žalovaná sľúbila kúpiť po predaní tohto 3-izbového bytu garsónku. Uloženia tejto povinnosti (kúpiť garsónku do vlastníctva dcéry so zriadením vecného bremena - práva doživotného bývania jeho
- žalobcu v garsónke) žalovanej súdom v konaní sa žalobca domáhal. Z vykonaného dokazovania a to z výpovedí účastníkov, ako aj z listinných dôkazov však vyplynulo, že predmetný byt v čase zániku BSM účastníkov, dňa 24.4.2010, nepatril do ich BSM a jeho výlučnou vlastníčkou zapísanou v katastri nehnuteľností bola dcéra účastníkov, ktorá s ním bola oprávnená nakladať a teda byt aj predať.
Predmetný návrh žalobcu na vyporiadanie tohto bytu ako patriaceho do BSM a to spôsobom uloženia povinnosti žalovanej, aby zabezpečila žalobcovi garsónku, nebol dôvodný, keďže byt ani nepatril do BSM a ani BSM súd nevyporiadava ukladaním povinností jednému z bývalých manželov zakúpiť druhému z nich určitú vec na vyporiadanie ich majetkových vzťahov.
Súd nezistil v konaní ani iný právny dôvod, či už vyplývajúci zo zákona alebo z dohody účastníkov alebo zo spôsobenej škody či z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, ktorý by odôvodňoval požiadavku žalobcu, aby mu žalovaná kúpila garsónku. V súvislosti s formuláciou uplatneného nároku súd poznamenáva, že takto formulovaná povinnosť by ani nemohla byť obsahom súdneho rozhodnutia, pretože v takom znení uložená povinnosť by neumožnila prípadný vyhovujúci rozsudok vykonať.
Aj pokiaľ sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 10.000 eur ako podiel z predaja predmetného 3-izbového bytu alebo ako príspevok na úhradu jeho dlhov, takto uplatnený nárok právne neodôvodnil. Nebolo sporné, že predmetný byt nepredala žalovaná, ale mohla ho predať len vlastníčka, ktorou bola dcéra účastníkov O. P.. Ani peňažná suma získaná za predaj predmetného bytu tak nepatrila do BSM účastníkov a nemohla byť predmetom vyporiadania BSM.
Z uvedených dôvodov, keďže súd nezistil, že by ku dňu zániku BSM účastníkov patril doň predmetný 3- izbový byt v C. na B. ul. č. X alebo peňažná suma získaná za jeho predaj, žalobný návrh preto zamietol.
O trovách konania rozhodol súd za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože vznik žiadnych trov nepreukázala.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.