Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/52/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: N. T., rod. I., nar. XX. X. XXXX, bytom U., W. XXXX/X, štátna občianka SR, proti žalovanému: T. T., nar. X. X. XXXX, bytom V., XXX XX, I. XX, štátny občan SR, o vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. - 42 zo dňa 26. 4. 2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni lyže, lyžiarky, palice zn. Nordica sivomodrej farby, lyžiarske okuliare a rukavice, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní súd mal za preukázané, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na vydanie hnuteľných vecí, ktoré toho času zadržuje žalovaný. Je nesporné, že počas existencie manželstva účastníkov žalovaný zakúpil pre žalobkyňu lyžiarky, lyže, lyžiarske palice, lyžiarske okuliare a rukavice, a to pre jej výlučnú potrebu. To potvrdila aj dcéra účastníkov N. T.. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že tieto veci užívala výhradne žalobkyňa, ktorá ich niekedy umožnila užívať aj svojej dcére. Súd mal za to, že tieto hnuteľné veci boli darované zo strany žalovaného pre žalobkyňu a preto nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To potvrdila aj žalobkyňa tým, že tieto veci

nepojala do svojho návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Keďže bolo preukázané, že žalovaný tieto hnuteľné veci zakúpil a v podstate daroval žalobkyni, žalobkyňa týmto spôsobom nadobudla tieto veci do svojho vlastníctva. Žalovaný po opustení spoločnej domácnosti tieto veci zobral a má ich vo svojej dispozícii. Keďže žalovaný nepoprel, že tieto veci neexistujú (zrejme existujú), súd rozhodol o ich vydaní. Iba v prípade, že by tieto veci neexistovali, resp. boli zničené, patrila by žalobkyni náhrada za tieto veci. Súd vykonal dokazovanie oboznámením čestného vyhlásenia T. X. zo dňa 5. 4. 2012, ktorý prehlásil, že nikdy nepožičal žalovanému či žalobkyni lyže tak ako to tvrdil žalovaný. N. T. - dcéra účastníkov uviedla, že lyže boli kúpené pre žalobkyňu, pričom v rodine mali dvoje lyže a lyžiarok. Tieto hnuteľné veci svedkyňa videla po odsťahovaní sa žalovaného zo spoločnej domácnosti v byte, kde býval v podnájme. Svedkovia T. X., T. X. a T. X. potvrdili, že rodina účastníkov konania počas svojho spolužitia mala dvoje lyže a dvoje lyžiarky s tým, že jedny lyže a jedny lyžiarky užívala žalobkyňa. Právne zdôvodnil súd svoje rozhodnutie citovaním a .

Posledným výrokom rozsudku súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania.

Tento výrok zdôvodnil súd odkazom na a tým, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, nebola priznaná náhrada trov, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že po vydaní predmetných vecí je mu žalobkyňa povinná zaplatiť polovicu z ich hodnoty, a to sumu 361,53 eur. Ako dôvod uviedol, že spomínané veci nadobudli počas manželstva. Išlo o veci nadobudnuté spoločne, nesúhlasil s tým, že by tieto veci boli kúpené iba pre potrebu žalobkyne. Tieto veci malo viacero užívateľov a nepatrili výlučne žalobkyni. Nemôže súhlasiť ani so záverom, že tieto veci „v podstate daroval žalobkyni“. Taktiež sa nestotožňuje s výpoveďami svedkov T. X. a jej detí, ktorí už pred pojednávaní boli dohodnutí. Súd by nemal brať na vedomie ani výpoveď dcéry N. T., pretože dcéra žije v domácnosti žalobkyne a je s ňou vopred dohodnutá. Tieto osoby sú voči nemu zaujaté. Žiada, aby ho žalobkyňa vyplatila z hodnoty predmetných vecí, keď žiada polovicu zo sumy 361,53 eur, ktorú uviedla žalobkyňa.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť na trovy žalovaného. Žalovaný v priebehu súdneho konania účelovo podmienil svoje výpovede, alebo vypovedal nepravdivo. Výpoveďami svedkov bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného. Skutočnosť, že lyže a lyžiarsku výstroj užívala aj dcéra N. nevylučuje, že tieto hnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a žalovaný ich bez právneho dôvodu zadržiava. Svedkovia boli pred začiatkom svedeckej výpovede riadne poučení o následkoch krivej svedeckej výpovede a z toho dôvodu vypovedali pravdivo. Žalovaný nepreukázal, že by ich výpovede boli vopred dohodnuté. Dcéra, aj keď žije v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, má so žalovaným dobré vzťahy a nikdy by úmyselne nešla proti záujmom žalovaného. Súd správne zistil skutkový stav a vykonané dôkazy riadne vyhodnotil a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Nakoľko rozsudok o veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalovaný v konečnom dôsledku sa nebráni splneniu povinnosti vydať žalobkyni hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku, avšak vydanie týchto vecí podmieňuje vyplatením sumy 361,53 eur, resp. polovice z tejto sumy. Túto časť jeho odvolania je treba podľa obsahu považovať za vzájomnú žalobu (protižalobu), ktorá však bola podaná až v priebehu odvolacieho konania.

Podľa môže odporca za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi vzájomným návrhom. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí. Toto ustanovenie však pre odvolacie konanie neplatí ( ). V dôsledku toho nemôže žalovaný účastník po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa uplatniť voči žalobcovi svoje vlastné nároky vzájomnou žalobou. Ak tak napriek tomu urobí, o takejto vzájomnej žalobe odvolací súd nerozhoduje a ani na ňu v priebehu odvolacieho konania neprihliada.

Ako ďalší dôvod, na základe ktorého žalovaný, hoci oneskorene, žiada o vyplatenie polovice z hodnoty hnuteľných vecí, je jeho tvrdenie, že tieto hnuteľné veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle môže byť „všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva“. Zákon však súčasne vyžaduje, že musí ísť o majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov zákonným spôsobom za trvania manželstva.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria predovšetkým všetky hmotné veci (hnuteľné a nehnuteľné), ktoré môžu byť predmetom vlastníctva, bez ohľadu na spôsob nadobudnutia (zmluva, pôvodné nadobudnutie, vydržanie a pod.), ako aj bez ohľadu na to, či majú spotrebný alebo výrobný charakter. Podmienkou je, že boli nadobudnuté za trvania manželstva niektorým z manželov a nie sú zákonom z tohto spoluvlastníctva vylúčené. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva nie sú veci, „ktoré pre svoju povahu slúžia na osobnú potrebu alebo výkon povolania len jedného z manželov“. Vecami slúžiacimi osobnej potrebe len jedného z manželov sú napr. osobné šatstvo, kozmetické prípravky, zdravotnícke potreby. Tieto veci patria do výlučného vlastníctva toho z manželov, ktorého osobným potrebám slúžili a slúžia bez ohľadu na to, ako boli tieto veci nadobudnuté a akú majú hodnotu. Ak ide o vec, ktorá bola zakúpená za trvania manželstva a niektorý z manželov ju skutočne neužíva, zostáva táto vec v spoluvlastníctve oboch manželov, aj keby svojou

povahou mohla slúžiť len jednému z nich (napr. starožitný dámsky šperk). Aby bola vec z tohto dôvodu vylúčená z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí spĺňať podmienku, že ide o vec, ktorá má slúžiť len jednému z manželov a ktorá po zaobstaraní skutočne slúžila výlučne len jednému z manželov.

Výnimku z tejto zásady tvoria veci nie obvyklej osobnej potreby (napr. drahocenný kožuch alebo šperky) majúce mimoriadnu hodnotu. Ak ide o veci osobnej potreby, mal by manžel, ktorý tieto hodnoty za trvania manželstva získal ako vec osobnej potreby, nahradiť to, čo zo spoločného majetku bolo na tento majetok vynaložené. Ide o tzv. veci slúžiace na investovanie spoločných peňazí (R-42/1972).

Do bezpodielového vlastníctva manželov nepatria aj veci získané darom jedným z manželov. Nie je dôležité, kto bol darcom darovaných vecí. Môže ísť aj o vec darovanú druhým manželom, avšak len ak darovaná vec pochádza z jeho oddeleného majetku. Za dar, ktorý niektorý z manželov dostane za trvania manželstva, nemožno považovať takéto majetkové plnenie zo spoločných finančných prostriedkov.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že v žalobe označené hnuteľné veci zakúpil žalovaný za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov oboch manželov. Takto zakúpené hnuteľné veci mali slúžiť a aj slúžili ako osobné veci žalobkyne. Nikto netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by tieto hnuteľné veci boli kupované pre dcéru účastníkov, ktorá ich taktiež užívala. V žiadnom prípade nešlo o veci, ktoré by mali slúžiť a ktoré slúžili pre oboch účastníkov. Z hľadiska hodnoty týchto vecí nešlo o hnuteľné veci, ktoré by bolo možné považovať za formu investície spoločných peňazí. Žalovaný ani v podanom odvolaní nepopiera, že tieto hnuteľné veci má naďalej u seba a nemá pochybnosti ani o tom, o ktoré hnuteľné veci sa jedná. Súd si v tejto súvislosti osvojil aj žalobkyňou napísaný žalobný návrh, ktorý nekonkretizuje bližšie označenie jednotlivých vydávaných vecí. Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby a doložených dôkazov má sa jednať o lyže, lyžiarske topánky a lyžiarske palice, všetko značky Nordica. Tak, ako už bolo konštatované, žalovaný však nemá pochybnosti o tom, o ktoré hnuteľné veci sa jedná. To isté platí aj pre lyžiarske okuliare a rukavice.

Vzhľadom k takémuto stanovisku samotného žalovaného majú svedecké výpovede vypočutých svedkov právny význam len v tej časti, kde potvrdili, že tieto hnuteľné veci užívala žalobkyňa, pre ktorú mali byť aj zakúpené. Nie je možné považovať za opodstatnené spochybňovanie vierohodnosti výpovede svedkov len poukázaním na ich príbuzenský vzťah, či spolužitie so žalobkyňou. Žiaden z svedkov vo svojej výpovedi neuviedol v podstate nič, čo by bolo v rozpore s tvrdeniami samotného žalovaného.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej s upresnením, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni lyže, lyžiarske topánky a lyžiarske palice, všetko zn. Nordica sivomodrej farby, ako aj lyžiarske okuliare a rukavice.

Potvrdený bol aj výrok rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania. Tento, ako závislý výrok bol dotknutý podaným odvolaním žalovaného. Keďže však sa žalobkyňa, ktorej

nebola priznaná náhrada trov, proti tomuto výroku rozsudku neodvolala, nemá odvolací súd dôvod preskúmavať správnosť tohto výroku rozsudku.

Úspech v odvolacom konaní mala žalobkyňa. Preto jej v súlade s a vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Vychádzajúc z jej vyjadrenia k podanému odvolaniu je možné konštatovať, že si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Výšku týchto trov však neuviedla. Zo samotného vyjadrenia vyplýva, že ho podala osobne na podateľni prvostupňového súdu a teda jej nevznikli ani náklady na poštovné. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalobkyni, pričom neúspešnému žalovanému takéto právo vôbec nevzniklo.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.