Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Mgr. K. L., bytom O. č. XXXXX/XX, Z. proti žalovanej Slovenskej stavebnej inšpekcii, Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. 01 020 12/71/2012-SSI 61-Pu zo dňa 06.decembra 2012 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 01 020 12/71/2012-SSI 61-Pu zo dňa 06.decembra 2012 v spojení s rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06 016 11/30/2011-SSI 65-Lu zo dňa 11.apríla 2011 a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie podľa .

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

V žalobe poukázal na to, že druhostupňovým rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa výroku napadnutého rozhodnutia, čím žalobca bol uznaný za vinného z priestupku podľa bodu 1 písm. a/, b/ a bodu 2 napadnutého rozhodnutia a bola mu uložená povinnosť uhradiť pokutu vo výške 300,-- EUR a trovy konania.

Žalobca namietal, že oznámenie o výkone HŠSD nebolo doručované v zmysle platnej legislatívy a to Správneho poriadku o doručovaní písomnosti správnym orgánom s poukazom na § 24 Správneho poriadku. Poukázal na to, že doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia a v tomto prípade je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi, ktorú môže prevziať iba adresát. V súdnej praxi existuje judikát a to R 19/1968, ktorý vyjadruje zásadu, že písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná inej osobe, aj keby sa jej prostredníctvom dostala do rúk účastníka a podľa jeho názoru táto zásada platí aj v správnom konaní. Bližšie uviedol, že ak správny orgán potrebuje mať doručenie preukázané, nechá zásielku doručiť doručenkou a doručenka riadne vyhotovená a vrátená správnemu orgánu osvedčuje vo forme listiny, že doručenie bolo vykonané. Ak sa nepodarí preukázať, že zásielka bola doručená, treba vykonať doručenie znova. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to v skutočnosti tak nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov nezdržiava, zásielku treba vrátiť správnemu orgánu ako nedoručiteľnú a opačný postup by mohol byť

dôvodom aj na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ (zrejme Správneho poriadku). Konštatoval, že na adresu, kde mu boli doteraz doručené dve oznámenia o konaní HŠSD, J. X, J., sa nezdržiava už päť rokov, aj napriek skutočnosti, že tam má trvalý pobyt a je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to z dôvodu zániku manželstva. V čase konania kontroly nemali zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice vykázané doručenie oznámenia o kontrole žiadnemu z účastníkov konania a na základe uvedených argumentov oznámenie o výkone HŠSD nemohlo byť doručené v zmysle platnej legislatívy.

Ďalšou námietkou nezákonnosti zo strany žalobcu bolo, že pri výkone kontroly, ktorá predchádzala vydaniu napadnutých rozhodnutí, zo strany zamestnancov SSI došlo k porušovaniu zákonov, lebo výkon kontroly začal uskutočňovať stavebný dohľad na súkromných pozemkoch stavebníkov, voči ktorým ani nesmeroval stavebný dohľad a to aj za účasti sťažovateľa, ktorý podľa tam nemal čo robiť. Súčasne zamestnanci SSI, ako aj sťažovateľ, prechádzali počas výkonu dohľadu po súkromných pozemkov vlastníkov, ktorí neboli v súlade s platnou legislatívou o výkone stavebného dohľadu informovaní a žiadnym spôsobom ani právnym úkonom nedali súhlas k vstupom na ich pozemky. Týka sa to všetkých vlastníkov, ktorí vlastnia nehnuteľnosti v okolí ich pozemku, ako aj vlastníkov prístupovej cesty k ich pozemku. Po konzultáciách s nimi bolo potvrdené, že žiaden súhlas nikomu na vstup nedali ani neboli o výkone žiadnej kontroly zo strany SSI informovaní v súlade s platnou legislatívou.

Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého sú upravené podmienky vstupu na cudzí pozemok a stavbu pre vymedzený okruh osôb so zreteľom na čl. 12 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a , ktoré zaručujú nedotknuteľnosť obydlia. Na rozdiel od právnej úpravy platnej do účinnosti novely Stavebného zákona z roku 1992, poverení zamestnanci orgánu územného plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy nie sú oprávnení vstupovať na cudzie nehnuteľnosti priamo zo zákona, ale len s vedomím ich vlastníka, a na výkon svojej právomoci musia byť najskôr príslušným orgánom osobitne poverení.

Žalobca uviedol, že jeho stavba sa nachádza ako enkláva v okolí súkromných pozemkov, ku ktorej nie je prístup z verejného priestranstva tak, ako uvádza žalovaná, a ani samotná prístupová cesta k stavbe nie je verejná ani obecná, ale súkromná cesta. Preto konanie zamestnancov SSI na základe uvedeného chápe ako konanie len v prospech záujmov sťažovateľa a v prospech jeho ničím nepodložených sťažností. Uviedol, že sťažovateľ žiadnou sťažnosťou na žiadnom úrade nepreukázal, že žalobca zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov a to napriek tomu, že rozhodnutia vo veci stavby žalobcu boli preskúmané aj príslušnou prokuratúrou , ako aj inými orgánmi štátnej správy a samosprávy a boli uznané za bezchybné. Dôvodil tiež tým, že z ustanovenia § 3 ods. 3 tretia veta Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Žalobca uviedol, že má pocit, že každomesačný neoprávnený výskyt zamestnancov SSI na cudzích pozemkoch bez súhlasu ich majiteľov, ako aj opakované irelevantné podnety toho istého sťažovateľa a až priateľské vzťahy zamestnancov SSI, (tykanie medzi sťažovateľom a zamestnancami SSI) je neopodstatnená a nehospodárna šikana zo strany správnych orgánov na úkor peňazí daňových poplatníkov. Podľa názoru žalobcu porušovanie zákona na strane správneho orgánu, ako aj sťažovateľa, a to vo vzťahu k neoprávnenému vstupu na cudzí pozemok a to s vedomím zamestnancov správneho orgánu, ako aj jednostranným a zaujatým postojom správneho orgánu voči žalobcovi došlo k porušeniu zásady upravenej v čl. 47 ods. 3, podľa ktorého všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Žalobca vytýkal správnemu orgánu prvého stupňa, že jeho zamestnanci prišli na stavbu absolútne nepripravení, bez potrebných ochranných pomôcok vyžadujúcich sa pre vstup na stavenisko, v dôsledku čoho by došlo k porušeniu oznámenia FMZV č. o Dohovore o bezpečnosti a ochrane zdravia v stavebníctve, ako aj ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ak aj Nariadenia vlády SR č. , o čom bol žalobca informovaní zamestnancami firmy, ktorá realizujú opravu oporného múru v zmysle stavebného povolenia a v súlade s projektovou dokumentáciou.

Žalobca namietal, že nie je pravdou, že neumožnil vstup na pozemky a bránil výkonu kontroly zamestnancov slovenskej stavebnej inšpekcie. Zamestnanci aj bez predchádzajúceho súhlasu dotknutých vlastníkov okolitých pozemkov vstúpili na jeho pozemok, ktorý ich upozornil, že na stavenisko môžu vstúpiť s ochrannými prostriedkami v zmysle platnej legislatívy, aby nedošlo k úrazu a neniesla zodpovednosť za prípadné škody na zdraví a majetku zamestnancov, ktorí však jeho výzvu nerešpektovali a nikdy na kontrolu neprišli pripravení v zmysle uvedených predpisov. Žalobca zdôraznil, že Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Košice nepostupovala pri výkone HŠSD v súlade so zákonom (porušila ich niekoľko) a tak nie je možné aj s poukazom na ustanovenie SR a to čl. 13 ods. 1 udeliť stavebníkom akúkoľvek sankciu. Článok 13 ods. 1 upravuje, že povinnosti možno ukladať písm. a/ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Keďže, ako uvádza žalobca, k porušeniu zákona ako aj práv nielen žalobcu ale aj ostatných okolitých vlastníkov pozemkov tu došlo, žiadne povinnosti, resp. sankcie z povahy nezákonného výkonu HŠSD nemožno stavebníkom, resp. žalobcovi uložiť. Konštatoval, že oba správne orgány nepostupovali v konaniach voči žalobcovi a druhému stavebníkovi zapísaným na LV XXXXX, voči ktorému boli vydané obdobné rozhodnutia, ktoré sú, resp. budú taktiež napadnuté na súde, v súlade s ustanovením o priestupkoch a to z dôvodu, že za rovnaké priestupky boli v troch samostatných konaniach uznaní spoluvlastníci a spolustavebníci jednej stavby, čo považuje žalobca za nehospodárne konanie zo strany správnych orgánov a porušenie zákona.

Žalobca prezentoval názor, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalovaná nepostupovala v súlade s ustanovením § 34 a nasl. Správneho poriadku. Správny orgán neuniesol ťarchu dôkazného bremena a skutok žalobcovi ako obvinenému v zmysle uvedeného ustanovenia Správneho poriadku riadne a zákonne nepreukázal a to priamym ani nepriamym dôkazom a nesprávne vyhodnotil priebeh dokazovania predmetného priestupku. Uviedol, že zásada voľného hodnotenia dôkazov v žiadnom prípade neznamená ľubovôľu zo strany správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy vrátane odôvodnenia skutočností, prečo niektoré dôkazy neboli vykonané. Odôvodnenie musí byť relatívne podrobné a nestačí uviesť iba to, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj hodnotenie týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná. Absencia takéhoto postupu by robila rozhodnutie nepreskúmateľným a z uvedeného dôvodu by musel druhostupňový orgán, prípadne súd, takéto rozhodnutie zrušiť.

Žalobca akcentoval, že daným rozhodnutím bola zo strany správneho orgánu porušená zásada materiálnej pravdy, ktorá ukladá správnemu orgánu úplne a presne zistiť skutočný stav a zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie s poukazom na § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Táto zásada veľmi úzko súvisí so zásadou zákonnosti, pretože zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Poukázal na to, že zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky - úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania a presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Konštatoval, že s uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, teda ide o vyhľadávaciu zásadu a o prejednaciu zásadu. Pri vyhľadávacej zásade účastníci nenesú procesnú zodpovednosť za zistenia určitej skutočnosti a zo Správneho poriadku vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán, preto je správne konanie ovládané vyhľadávacou zásadou, ktorá je však modifikovaná niektorými povinnosťami účastníkov, prípadne jednotlivými typmi správneho konania. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu a táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia, keďže v ňom musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, a akými úvahami sa pri hodnotení spravoval, s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca zdôraznil, že priestupok sa nestal a podľa uvedeného považuje vydanie napadnutých rozhodnutí za nezákonné a predčasné, s poukazom na zásadu rímskeho práva v pochybnostiach v prospech obvineného.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedla, že v uskutočnenom priestupkovom konaní sa jednoznačne preukázalo, že žalobca ako

stavebník stavby „Rodinného domu a prípojky TI" dodatočne povolenej rozhodnutím stavebného úradu, Mesta Prešov č. B/19389/2008-Se zo dňa 01.10.2008, na pozemku parc. č. 14305/121 v kat. území Z. a/ dňa 15.12.2010 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu, povereným zamestnancom Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice vstup do predmetnej stavby, b/ dňa 18.01.2011 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu, povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice vstup do predmetnej stavby a nazrieť do jej dokumentácie.

Zistený skutkový stav tak, ako je uvedený, v zásade žalobca v uskutočnenom priestupkovom konaní ani v žalobe relevantne nespochybnil, a preto ho považuje za preukázaný a nesporný.

V preskúmavanom druhostupňovom rozhodnutí vyššie uvedené skutky žalobcu kvalifikovala ako porušenie ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom predmetné protiprávne konania žalobcu následne subsumovali pod naplnenie skutkovej podstaty priestupku uvedenej v ustanovení . Za uvedený priestupok v preskúmavanom druhostupňovom rozhodnutí žalobcovi podľa ustanovenia bola uložená pokuta vo výške 300,-- EUR.

K jednotlivým tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho žalobe žalovaná dôvodila, že nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že samotný postup pri výkone kontroly zo strany zamestnancov Inšpektorátu Košice bol od začiatku v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky. S jeho námietkami týkajúcimi sa zákonnosti výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu, oznámenia jeho výkonu a samotného výkonu dohľadu z verejne prístupných (aj keď súkromných) pozemkov a porušenia zásady rovnosti v konaní sa riadne vyporiadali v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia a trvajú na tam uvedenom.

K tvrdeniu žalobcu, že upozornil zamestnancov Inšpektorátu Košice, že na stavenisko môžu vstúpiť s ochrannými prostriedkami v zmysle platnej legislatívy, aby nedošlo k úrazu a neniesol zodpovednosť za prípadne škody na zdraví a majetku, uviedol, že žalobca neuviedol, v ktorý deň a pri ktorom výkone dohľadu takto konal. Toto jeho tvrdenie, nech by sa aj týkalo výkonu dohľadu dňa 15.12.2010 alebo 18.01.2011, je v rozpore s obsahom spisových materiálov, a to záznamom Inšpektorátu Košice z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu č. 30/2011-SSI 65/1 zo dňa 31.01.2011 a žalobca ho v uskutočnenom priestupkovom konaní nenamietal. Z uvedených dôvodov považuje žalovaná toto tvrdenie žalobcu za účelové a nepreukázané. Čo sa týka skutočností, že zo strany Inšpektorátu Košice došlo k porušeniu ustanovenia o priestupkoch v znení neskorších predpisov poukázala na to, že Najvyšší súd SR v obdobnej veci prejudikoval (rozsudok sp. zn.: ), že takéto porušenie zákona nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. K ďalším tvrdeniam žalobcu uviedla, že skutkový stav veci bol v uskutočnenom priestupkovom konaní zistený správne a úplne, o čom svedčia listinné dôkazy nachádzajúce sa v kompletnom spisovom materiáli, všetky získané dôkazy boli správne vyhodnotené a žalobcovi bolo jednoznačne preukázané spáchanie predmetného priestupku, pričom výrok preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia bol riadne a vyčerpávajúco odôvodnený.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Košice rozhodnutím č. 06 016 11/30/2011-SSI 65-Lu zo dňa 11.apríla 2011 podľa o stavebnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a na základe vykonaného konania podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že Mgr. K. L.... je vinný, že minimálne v čase výkonu HŠSD dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 užíval stavbu „Rodinný dom a prípojky TI" na pozemku parc. č. 14305/121 v kat. území Z. bez kolaudačného rozhodnutia, teda vykonával činnosť, ktorá je porušením ustanovenia (dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čím sa dopustil priestupku podľa v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 3.000,-- EUR so stanovením 15-dňovej lehoty odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a s povinnosťou zaplatiť trovy konania v sume 16,-- EUR.

Výrok rozhodnutia správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že v dňoch 15.12.2010 a 18.01.2011 vykonal hlavný štátny stavebný dohľad (HŠSD) podľa (správne o územnom plánovaní a stavebnom poriadku) na stavbe „Rodinný dom a prípojky TI" parc. č. 14303/12 v kat. území Z. v meste Prešov stavebníkov Mgr. K. L. a Mgr. S. K., výsledky ktorého sú podrobne popísané v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31.01.2011. Kontrolou na mieste stavby v uvedených dňom a kontrolou predložených písomných dokladov, ktoré boli poskytnuté Stavebným úradom Mesta Z. správny orgán prvého stupňa konštatoval, že je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu , podľa ktorého stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby, sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu. Za zistený nedostatok, ktorý je v rozpore so sa v prípade preukázanie skutkovej podstaty uloží pokuta podľa citovaného zákona.

K porušeniu , podľa ktorého poverení zamestnanci orgánu územného plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcia a ďalších orgánov štátnej správy môžu vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, pokiaľ plnia úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na vstup sa preukazuje osobitným preukazom. Za zistený nedostatok, ktorý je v rozpore so v znení neskorších predpisov sa v prípade preukázania skutkovej podstaty uloží pokuta podľa citovaného zákona. Ďalej k porušeniu citovaného zákona (dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia). Za zistený nedostatok, ktorý je v rozpore so v znení neskorších predpisov sa v prípade preukázania skutkovej podstaty uloží pokuta podľa tohto zákona s tým, že podrobnejšie je skutkový stav uvedený v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31.01.2011.

Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že za účelom podrobného preskúmania, či boli účastníkom konania naplnené zákonné znaky skutkových podstát, bolo na základe predvolania zo dňa 22.02.2011, ktoré účastník konania prevzal dňa 24.02.2011, zvolané šetrenie spojené s ústnym pojednávaním na deň 21.03.2011, ktorého sa účastník konania bez ospravedlnenia nezúčastnil, preto správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z jemu dostupných podkladov a zistení na stavbe, teda záznamu z výkonu HŠSD, vyjadrenia účastníka konania k záznamu z 31.01.2011 a vyjadrenia MUDr. Z..

Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Košice uviedla, že žalobcovi ako kontrolovanému subjektu bol dňa 01.02.2011 doručený záznam z výkonu HŠSD na podpísanie a vyjadrenie. Žalobca ako účastník konania sa k veci vyjadril písomným podaním, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 08.02.2011, ktoré tento orgán cituje. Z obsahu spisu vyplýva, že ide o identické námietky, ako sú uvedené v žalobe. S týmito námietkami sa správny orgán prvého stupňa vyrovnal tak, že na základe podnetu zo dňa 24.11.2010 SSI Inšpektorát Košice zaslal kontrolovanému subjektu listom č. 306/2010- SSI 65 zo dňa 29.11.2010 oznámenie o výkone HŠSD. Oznámenie sa vrátilo 29.12.2010 s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote, resp. adresát neznámy. Na základe oznámenia sa pracovníci SSI Inšpektorát Košice za prítomnosti MUDr. A. Z. a Mgr. B. K. dostavili dňa 15.12.2010 o cca 08:30 hod. k rodinnému domu kontrolovaného subjektu. Po zazvonení a ohlásení sa ozval Mgr. L. s tým, že si žiadne oznámenie o HŠSD neprevzal, že je chorý a že majú opustiť jeho pozemok. Ing. J. sa preukázal služobným preukazom a snažil sa oboznámiť stavebníka s obsahom § 100 Stavebného zákona a tým aj jeho povinnosťami, čo však stavebník arogantne odmietol. Na otázku pracovníkov SSI Inšpektorát Košice, či je ochotný umožniť výkon HŠSD a vstup na pozemok a do rodinného domu, zopakoval, že je chorý, a že na jeho pozemku nemajú čo robiť. Zo strany pracovníkov SSI Inšpektorát Košice mu bolo oznámené, že mu bude zaslané nové oznámenie o výkone HŠSD. V čase ich prítomnosti prišla aj spolumajiteľka Mgr. S. K., ktorá ich rovnako odmietla vpustiť na nehnuteľnosť s vyjadrením, že veci okolo stavby rieši manžel JUDr. L.. Dňa 16.12.2010 pod č. 237/2010-SSI 65/2 bolo Mgr. L. do vlastných rúk zaslané nové oznámenie o výkone ŠSD na 18.01.2011. Oznámenie sa vrátilo s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Taktiež Mgr. S. K. bolo dňa 16.12.2010 pod č. 237/2010-SSI 65/3 na adresu uvedenú v podnete, zaslané nové oznámenie o výkone HŠSD na 18.01.2011. Oznámenie sa

taktiež vrátilo s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 18.01.2011 sa pracovníci SSI I Košice o cca 08:30 hod. dostavili pred predmetnú stavbu. Po ohlásení sa vyšla z rodinného domu Mgr. S. K. s tým, že Mgr. L. nie je doma, a že jej adresa pobytu je K. X, Z. a nie J. X, J.. Požiadavku pracovníkov SSI Inšpektorát Košice o predloženie občianskeho preukazu odmietla. Následne poskytla telefónne číslo na Mgr. L.. Pri telefonickom kontakte Mgr. L. pracovníkom SSI Inšpektorát Košice odmietol sprístupniť stavbu na výkon HŠSD a predložiť potrebné podklady uvedené v oznámení o výkone HŠSD, odporučil ich na návštevu stavebného úradu za účelom naštudovania spisového materiálu k predmetnej stavbe a oznámil, že ho môžu navštíviť o 11:00 hod. v jeho kancelárii na L. ul. č. XX v Z.. Následne pracovníci SSI Inšpektorát Košice vykonali obhliadku rodinného domu a pozemku z vonkajších susedných voľne prístupných pozemkov, pričom bolo zistené, že rodinný dom je užívaný. Tomu nasvedčovalo jednak vonkajšie upravené okolie domu, dym z komína, satelitný prijímač na streche, sedačka na terase ale aj skutočnosť, že v čase HŠSD sa v objekte zdržiaval stavebník, dokonca podľa jeho prehlásenia chorý. Ďalej bolo zistené, že časť oporného múru zhotoveného z gabionu postaveného na hranici pozemku, ktorý slúži na vyrovnanie terénu a ako oplotenie je zvalené na susednom pozemku, kde je zachytený provizórnym hradením. Spolu s oporným múrom sa zosunula aj značná časť zeminy z dvora. Vzhľadom na výšku múru a násypu cca 3,0 m a jeho nestabilitu môže dôjsť najmä v jarnom období k jeho ďalšej deštrukcii a tým k ohrozeniu nielen susedných nehnuteľnosti, ale aj samotných stavebníkov - užívateľov. Túto skutočnosť mal stavebník hlásiť v zmysle § 100 písm. b/ Stavebného zákona stavebnému úradu, čo nevykonal.

Správny orgán prvého stupňa dôvodil, že pri návšteve stavebného úradu boli pracovníkmi úradu predložené doklady týkajúce sa povoľovania rodinného domu, kde bolo zistené, že sa jedna o dodatočné povolenie stavby č. B/19389/2008 - Se zo dňa 01.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2008. Za uvedené porušenie stavebného zákona bola stavebným úradom uložená pokuta dňa 04.03.2009 pod č. B/2983/2009-Ko/21. Pracovníci stavebného úradu prehlásili, že na predmetný rodinný dom nebolo vydané kolaudačné povolenie.

Na stretnutí v kancelárii Mgr. L. nedošlo k dohode ohľadne výkonu ŠSD, nakoľko Mgr. L. nebol ochotný dovoliť pracovníkom SSI Inšpektorát Košice vstup na jeho pozemok ani predložiť požadované podklady k HŠSD vrátane občianskeho preukazu. Mgr. L. na stretnutí prehlásil, že sa nemá s pracovníkmi SSI Inšpektorát Košice o čom baviť, že na jeho rodinnom dome už bolo vykonaných niekoľko kontrol rôznymi úradmi a následne vykázal pracovníkov SSI Inšpektorát Košice z kancelárie a z budovy. Okrem uvedeného si pracovníci SSI I Košice zisťovali na Mestskom úrade v Z.e trvalý pobyt Mgr. L., kde im bolo oznámené, že Mgr. L. v meste Z. nie je prihlásený na trvalý ani prechodný pobyt. Pokiaľ by Mgr. L. mal záujem o umožnenie HŠSD, mohlo sa to uskutočniť už pri prvom stretnutí dňa 15.12.2010, kedy sa Mgr. L. zdržiaval v kontrolovanom objekte, ale nebol ochotný ho pracovníkom SSI Inšpektorát Košice sprístupniť. Vstup na pozemky - pracovníci SSI Inšpektorát Košice sa pri prvom aj druhom stretnutí preukázali osobitným preukazom v súlade s Na ohradený pozemok Mgr. L. nevstúpili, boli len pred bránkou rodinného domu a na okolitých pozemkoch, ktoré sú voľne prístupné, nie sú oplotené ani inak označené ako súkromný pozemok. Pri prvom stretnutí bol v objekte rodinného domu aj Mgr. L., ktorý na otázku pracovníkov SSI Inšpektorát Košice, či im umožní vstup na pozemok a do rodinného domu tento vstup odmietol. To isté sa zopakovalo pri druhom ŠSD za prítomnosti Mgr. K..

Nie je pravdou, že Mgr. L. požiadal pracovníkov SSI I Košice o spoločné nahliadnutie do celej genézy sťažnosti, ale odporučil pracovníkov inšpekcie na stavebný úrad. Pokiaľ by Mgr. L. chcel komunikovať s pracovníkmi inšpekcie a prevzal si oznámenie o HŠSD, zistil by, že kontrola sa netýkala len zamokrenia pozemku, ale výstavby celého rodinného domu. Na HŠSD bol stále pozývaný tak stavebný úrad Mesto Prešov ako aj KSÚ Prešov, takže SSI si naopak vyžadovala ich súčinnosť. Taktiež nie je pravdou, že pracovníci inšpekcie jednali s A.. L. v línii sťažovateľa, ale Mgr. L. nechcel s pracovníkmi inšpekcie vôbec komunikovať aj keď pri prvom stretnutí bol v objekte rodinného domu. Pri druhom stretnutí sa pracovníci inšpekcie, na požiadanie Mgr. L., dostavili do jeho kancelárie na L. ulici v Z., ale ani tam nechcel s pracovníkmi inšpekcie komunikovať a predložiť akýkoľvek doklad.

Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa jediným dôvodom, prečo nebol umožnený výkon ŠSD, bolo, že stavba je už užívaná, riadne sa v nej býva, čo bolo ústne oznámené pri ŠSD aj stavebníkovi. O tejto skutočnosti veľmi dobre vie aj stavebný úrad (aj keď to nechce vedieť), stavbu nemôže skolaudovať, pretože nie je skolaudovaná prístupová cesta a inžinierske siete. Užívanie stavby - podľa pracovníkov SSI Inšpektorát Košice, ktorí boli na HŠSD, je rodinný dom užívaný, čomu nasvedčuje prítomnosť Mgr. L.

a Mgr. K. v rodinnom dome pri oboch kontrolách, aj keď o nich „nevedeli", satelitný prijímač na rodinnom dome a sedačky na terase, ako aj vyjadrenie MUDr. Z., že rodinný dom je užívaný minimálne rok.

Správny orgán prvého stupňa na základe uvedeného usúdil, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v zázname z HŠSD, sú nespochybniteľné a napĺňajú skutkovú podstatu pre uloženie pokuty. Z výsledkov vykonaného šetrenia vyplynulo, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia ustanovenia č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, čím sú splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa v znení neskorších predpisov. Pokuta bola stanovená podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov z rozpätia do 33.193,92 EUR na dolnej hranici rozpätia vo výške 3.000,-- EUR s prihliadnutím na okolnosti, ktoré toto porušenie zapríčinili, mieru zavinenia stavebníka a závažnosť porušení, ktoré sú v rozpore s vydaným stavebným povolením. Rovnako bolo preukázané aj porušenie a v znení neskorších predpisov, čo naplňuje skutkovú podstatu pre uloženie pokuty podľa a Stavebného zákona. Za tie priestupky sa pokuta neuloží z dôvodu, že v prípade viacerých priestupkov prejednávaných v jednom konaní sa ukladá len jedna sankcia vzťahujúca sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.

Na základe odvolania žalobcu žalovaná - Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie Bratislava ako príslušný správny orgán podľa ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením rozhodla tak, že podľa ustanovenia rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06 016 11/30/2011-SSI 65-Lu zo dňa 11.04.2011 menila tak, že: „I.Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, uznáva Mgr. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. X, J., vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia , podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do 331,93 EUR sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu, nakoľko ako stavebník stavby „Rodinného domu a prípojky TI", dodatočne povolenej rozhodnutím stavebného úradu, Mesta Z. č.: B/19389/2008-Se zo dňa 01.10. 2008, na pozemku pare. č. 14305/121 v katastrálnom území Z., obec Z., bránil vo výkone štátneho stavebného dohľadu, a to tým, že a/ dňa 15.12.2010 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu, povereným zamestnancom Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice, vstup na predmetný pozemok s do predmetného rodinného domu, a teda neumožnil vstup do predmetnej stavby, čím porušil ustanovenie , b/ dňa 18. 01. 2011 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu, povereným zamestnancom Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice, vstup do predmetnej stavby a predložiť doklady požadované k výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu, a teda neumožnil vstup do predmetnej stavby a nazrieť do jej dokumentácie, čím porušil ustanovenie

II.Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, ukladá Mgr. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. X, J., za uvedený priestupok pokutu podľa ustanovenia vo výške 300,- EUR. Mgr. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. X, XXX XX J., je povinný uloženú pokutu zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol 06 XXX XX, konštantný symbol 0558 pre bezhotovostný styk alebo XXXX v prípade úhrady poštovou poukážkou.

III.Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, ukladá Mgr. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. X, J., podľa ustanovenia o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním uvedeného priestupku vo výške 16,- EUR, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XX XXX XX, konštantný symbol XXXX pre bezhotovostný styk alebo XXXX v prípade úhrady poštovou poukážkou.

IV.Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, priestupkové konanie vedené proti Mgr. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. X, J., vo veci prerokovania podozrenia zo spáchania priestupku podľa ustanovenia , ktorý mal spáchať tým, že minimálne v čase výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 užíval stavbu „Rodinného domu a prípojky TI", nachádzajúcu sa na pozemku pare. č. 14305/121 v kat. území Z., obec Z., bez kolaudačného rozhodnutia, podľa ustanovenia zastavuje, nakoľko skutok o ktorom sa koná, nie je priestupkom."

V odôvodnení citovaného výroku rozhodnutia žalovaná okrem iného uviedla, že podľa ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a poukázala na postup v konaní s tým, že prvostupňovému správnemu orgánu dňa 24.11.2010 bolo doručené podanie MUDr. A. Z., v ktorom sa sťažoval na neschopnosť Stavebného úradu Mesta Z. a domáhal sa odstránenia havarijného stavu spočívajúceho v zamokrení jeho nehnuteľností nachádzajúcich sa na Ulici Z. K. XX v Z. (pozemok parc. č. 14305/56 a parc. č. 14305/102, na ktorom bol postavený rodinný dom súpisné číslo XXXXX), zrážkovou vodou a výronmi podzemnej vody v dôsledku neodborného a nezodpovedného stavebného postupu účastníka konania pri budovaní oplotenia jeho pozemku (pozemok parc. č. 14305/121 a parc. č. 14305/122, na ktorom bol rozostavaný rodinný dom, spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností podľa listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Z., obec Z., boli účastník konania a Mgr. K. S., bytom K. X, Z.).

Na základe uvedeného podania poverený zamestnanec Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice v liste č. 306/2010-SSI 65/1 zo dňa 29.11.2010 oznamoval účastníkovi konania a Mgr. S. K. (list bol účastníkovi konania zaslaný na adresu J. X, J., doporučene dňa 29.11.2010; Mgr. S. K. bol list zaslaný na adresu J. X, J., doporučene dňa 29.11.2010) výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu podľa ustanovení až 102 na stavbe „Rodinný dom a oplotenie na parcele č. 14305/122 a 140305/121, Z. K., Z.", ktorý sa mal uskutočniť dňa 15.12.2010 o 08:30 hod. so stretnutím na uvedenej stavbe, pričom ku kontrole požadoval predložiť originály a kópie nasledovných dokladov: list vlastníctva a snímok z katastrálnej mapy, kompletnú projektovú dokumentáciu overenú stavebným úradom, právoplatné stavebné povolenie + prípadné zmeny, stavebné denníky, osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky stavebného dozoru, doklady preukazujúce splnenie podmienok stavebného povolenia, certifikáty zabudovaných materiálov, právoplatné územné rozhodnutie, sprievodnú a technickú správu stavebnej časti projektovej dokumentácie. K hlavnému štátnemu stavebnému dohľadu poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice prizýval stavebný úrad, Mesto Prešov, Krajský stavebný úrad Prešov, pisateľa podania, jeho splnomocneného právneho zástupcu a Ing. A. T. (splnomocnený zástupca účastníka konania a Mgr. S. K. v územnom konaní).

Dňa 15.12.2010 v čase približne o 08:30 hod. sa dostavili poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice za prítomnosti MUDr. A. Z. a jeho splnomocneného právneho zástupcu k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na pare. č. 14305/122, v katastrálnom území Z., obec Z.. Po zazvonení a ohlásení sa, sa ozval účastník konania s tým, že si žiadne oznámenie o výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu neprevzal, je chorý a že majú opustiť jeho pozemok. Na to sa mu jeden z poverených zamestnancov Inšpektorátu Košice preukázal služobným preukazom a snažil sa účastníka konania ako stavebníka oboznámiť s ustanovením , a tým aj jeho povinnosťami, čo však účastník konania odmietol. Na otázku, či je ochotný umožniť výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu a vstup na pozemok a do rodinného domu, účastník konania zopakoval, že je chorý a že na jeho pozemku nemajú čo robiť. Poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice potom upovedomili účastníka konania o tom, že mu bude zaslané nové oznámenie o výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu. Následne prišla Mgr. S. K., ktorá však taktiež odmietla vpustiť poverených zamestnancov Inšpektorátu Košice na nehnuteľnosť s tým, že veci okolo stavby rieši manžel. Na záver dohľadu MUDr. A. Z. predložil povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice rôzne doklady ohľadne povoľovania výstavby rodinných domov v danej lokalite a problémov s povrchovou a podzemnou vodou, pričom zároveň poukázal na neriešenie problému zo strany stavebného úradu.

V liste č. 237/2010-SSI 65/2 zo dňa 16.12.2010 poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice oznamoval účastníkovi konania a v liste č. 237/2010-SSI 65/3 zo dňa 16.12.2010 aj Mgr. S. K. (list bol

účastníkovi konania zaslaný na adresu J. X, J., doporučene, na doručenku, do vlastných rúk, dňa 16.12.2010; Mgr. S. K. bol list zaslaný na adresu J. X, J., doporučene, na doručenku, do vlastných rúk, dňa 16.12.2010) výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu podľa ustanovení až 102 na stavbe „Rodinný dom a oplotenie na parcele č. 14305/122 a XXXXXX/XXX, Z. K., Z.", ktorý sa mal uskutočniť dňa 18.01.2011 o 08:30 hod. so stretnutím na uvedenej stavbe, pričom ku kontrole požadoval predložiť originály a kópie nasledovných dokladov: list vlastníctva a snímok z katastrálnej mapy, kompletnú projektovú dokumentáciu overenú stavebným úradom, právoplatné stavebné povolenie + prípadné zmeny, stavebné denníky, oprávnenie o vykonaní odbornej skúšky stavebného dozoru, doklady preukazujúce splnenie podmienok stavebného povolenia, certifikáty zabudovaných materiálov, právoplatné územné rozhodnutie, sprievodnú a technickú správu stavebnej časti projektovej dokumentácie, právoplatné kolaudačné rozhodnutie. K hlavnému štátnemu stavebnému dohľadu poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice prizýval stavebný úrad, Mesto Z., Krajský stavebný úrad Z., pisateľa podania a jeho splnomocneného právneho zástupcu.

Dňa 16.12.2010 sa Inšpektorát Košice obrátil listom č. 237/2010-SSI 65/4 na stavebný úrad, Mesto Z., so žiadosťou o spoluprácu, v ktorom ho požiadal v súlade s o predloženie kópií spisových materiálov, týkajúcich sa výstavby rodinného domu na parcele č. 14305/122 a 14305/121 v katastrálnom území Z., ktorého stavebníkmi boli účastník konania a Mgr. S. K. ako aj spisového materiálu, týkajúceho sa sporu medzi MUDr. A. Z. a účastníkom konania spolu s Mgr. S. K. na pozemkoch par. č. 14305/56, 14305/102, 14305/122 a 14305/121 nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z.-K..

Dňa 29.12.2010 boli Inšpektorátu Košice doručené vrátené zásielky, ktorými poslal účastníkovi konania a Mgr. S. K. list č. 306/2010-SSI 65/1 zo dňa 29.11.2010, z dôvodu, že adresáti sú neznámi.

Dňa 13.01.2011 boli Inšpektorátu Košice doručené vrátené zásielky, ktorými poslal účastníkovi konania a Mgr. S. K. listy č. 237/2010-SSI 65/2 a č. 237/2010-SSI 65/3 zo dňa 16.12.2010, z dôvodu neprevzatia oboch zásielok v odbernej lehote.

Dňa 18.01.2011 v čase približne o 08:30 hod. sa dostavili poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice k rodinnému domu, nachádzajúcemu sa na pare. č. 14305/122, v katastrálnom území Z., obec Z.. Po ohlásení sa vyšla z rodinného domu Mgr. S. K. s tým, že účastník konania nie je doma a jej adresa pobytu je K. X, Z. a nie J. X, J.. Požiadavku na predloženie občianskeho preukazu odmietla a povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice poskytla telefónne číslo na účastníka konania. Pri telefonickom kontakte účastník konania odmietol sprístupniť stavbu na výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu a predložiť požadované doklady, poverených zamestnancov Inšpektorátu Košice odporučil na návštevu stavebného úradu za účelom naštudovania spisového materiálu k predmetnej stavbe a oznámil im, že ho môžu navštíviť o 11:00 hod. v jeho kancelárií na L. ulici č. XX v Z.. Následne poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice vykonali obhliadku stavby z vonkajších susedných voľne prístupných pozemkov.

Ako je uvedené v zázname z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu č. 30/2011-SSI 65/1 zo dňa 31.01.2011, poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice zistili, že rodinný dom je užívaný, čomu nasvedčuje jednak vonkajšie upravené okolie domu, dym z komína, ale aj skutočnosť, že v čase výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu dňa 15.12.2010 sa v rodinnom dome zdržiaval účastník konania, ktorý bol dokonca podľa jeho prehlásenia chorý. Ďalej zistili, že časť oporného múru zhotoveného z gabionu a postaveného na hranici pozemku, ktorý slúži na vyrovnanie terénu a ako oplotenie, je zvalená na susednom pozemku, kde je zachytená provizórnym hradením. Spolu s oporným múrom sa zosunula aj značná časť zeminy z dvora. Vzhľadom na výšku múru a násypu cca 3 m ako aj jeho nestabilitu môže najmä v jarnom období dôjsť k jeho ďalšej deštrukcii a tým k ohrozeniu nielen susedných nehnuteľností, ale aj samotných stavebníkov - užívateľov t. j. účastníka konania a Mgr. S. K.. Túto skutočnosť mali stavebníci hlásiť v zmysle stavebnému úradu, čo však nevykonali. Potom poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice vykonali obhliadku pozemku MUDr. Z. pri ktorej menovaný prehlásil, že rodinný dom Mgr. L. je užívaný minimálne rok. Pri návšteve stavebného úradu bolo ďalej zistené okrem iného aj to, že na uvedený rodinný dom nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a že jeho stavebníci boli rozhodnutím stavebného úradu, Mesta Z. č.: zo dňa 04.03.2009 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2009) uznaní vinnými zo spáchania priestupku podľa ustanovenia , ktorého sa dopustili tým, že uskutočňovali stavbu uvedeného rodinného domu bez právoplatného stavebného povolenia, za čo im bola uložená pokuta vo výške 250,-- EUR. Na záver sa poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice

stretli s účastníkom konania v jeho kancelárií, kde im oznámil, že nie je ochotný dovoliť ich vstup na jeho pozemok a ani predložiť požadované doklady k výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu vrátane občianskeho preukazu. Účastník konania prehlásil, že sa nemá s poverenými zamestnancami Inšpektorátu Košice o čom baviť, že na jeho rodinnom dome už bolo vykonaných niekoľko kontrol rôznymi úradmi a následne ich vykázal z kancelárie a z budovy.

V ďalšej časti odôvodnenia poukázal na podanie žalobcu ako účastníka konania listom zo dňa 02.02.2011.

Konštatoval, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 22.02.2011 č. 30/2011-SSI 65/4 oznámil účastníkovi konania začatie priestupkového konania vo veci prerokovania podozrenia zo spáchania priestupku podľa ustanovenia , ktorého sa mal účastník konania dopustiť tým, že bránil pracovníkom orgánu štátneho stavebného dohľadu v jeho výkone, čím porušil ustanovenie , podľa ustanovenia citovaného zákona, ktorého sa mal účastník konania dopustiť tým, že znemožnil pracovníkom orgánu štátneho stavebného dohľadu vstup na pozemok a stavbu, čím porušil ustanovenie citovaného zákona, podľa ustanovenia , ktorého sa mal účastník konania dopustiť tým, že užíval stavbu rodinného domu bez kolaudačného povolenia, čím porušil ustanovenie , ktoré skutočnosti boli zistené pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu na stavbe „Rodinný dom a prípojky TI" na parcele č. 14305/121 v kat. území Z.", dňa 15.12.2010 a 18.01.2011. V tomto liste účastník konania bol predvolaný na ústne pojednávanie nariadené na deň 21.03.2011, ktorého sa účastník konania nezúčastnil napriek tomu, že list zo dňa 22.02.2011 mu bol doručený 24.02.2011.

V ďalšej časti odôvodnenia žalovaná poukázala na prvostupňové rozhodnutie a obsah odvolania.

Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie citovala ustanovenia a to , , . Uviedla, že podľa ustanovenia stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu.

Podľa ustanovenia priestupku sa dopustí a pokutou do 331,93 EUR sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu.

Podľa ustanovenia poverení zamestnanci orgánu územného plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy môžu vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, ak plnia úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na vstup sa preukazuje osobitným preukazom.

Podľa ustanovenia priestupku sa dopustí a pokutou do 331,93 EUR sa potresce ten, kto znemožňuje vstup na vlastný pozemok alebo na vlastnú stavbu oprávneným osobám () alebo oprávneným zamestnancom orgánov štátnej správy, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z tohto zákona a týkajúce sa tohto pozemku alebo stavby.

Podľa ustanovenia dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa ustanovenia priestupku sa dopustí a pokutou do 33 193,92 EUR sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné.

Podľa ustanovenia priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa ustanovenia pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa ustanovenia správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.

Podľa ustanovenia výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (), o započítaní času do času zákazu činnosti (), o uložení ochranného opatrenia (), o nároku na náhradu škody () a o trovách konania ().

Podľa ustanovenia rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa názoru žalovanej v uskutočnenom priestupkovom konaní sa jednoznačne preukázalo (najmä záznamom povereného zamestnanca Inšpektorátu Košice z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu č. 30/2011-SSI 65/1 zo dňa 31.01.2011), že účastník konania ako stavebník stavby „Rodinného domu a prípojky TI", dodatočne povolenej rozhodnutím stavebného úradu, Mesta Z..: B/19389/2008-Se zo dňa 01.10.2008, na pozemku pare. č. 14305/121 v katastrálnom území Z., obec Z., a/ dňa 15.12.2010 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu, povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice, vstup na predmetný pozemok a do predmetného rodinného domu, čím neumožnil vstup do predmetnej stavby, b/ dňa 18.01.2011 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu, povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice, vstup do predmetnej stavby a predložiť doklady požadované k výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu, čím neumožnil vstup do predmetnej stavby a nazrieť do jej dokumentácie.

Uvedeným protiprávnym konaním účastník konania porušil ustanovenie , čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa ustanovenia , nakoľko povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice bránil vo výkone štátneho stavebného dohľadu na uvedenej stavbe.

Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia ďalej argumentovala tým, že právna úprava štátneho stavebného dohľadu je obsiahnutá v deviatom oddiele , pričom ide o špecifickú činnosť orgánov štátneho stavebného dohľadu, ktorou sa zabezpečuje ochrana verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení. Ako vyplýva zo samotného charakteru a pojmových znakov štátneho stavebného dohľadu, nejedná sa o správne konanie podľa , ale o výkon kontrolných činnosti, pri ktorých orgány štátneho stavebného dohľadu vykonávajú svoje oprávnenia, pričom samotný procesný postup pri výkone týchto kontrolných činností je upravený iba rámcovo v ustanoveniach , , , ako aj , a to na základe vzájomnej korelácie oprávnení orgánov štátneho stavebného dohľadu a povinností subjektov, u ktorých sa štátny stavebný dohľad vykonáva. Pre potreby Slovenskej stavebnej inšpekcie je postup pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu upravený v základnom metodickom pokyne Slovenskej stavebnej inšpekcie č. 1/2006. V zmysle odseku 1 časti D uvedeného pokynu, poverený zamestnanec oznámi dostupnými prostriedkami kontrolovanému subjektu pripravovaný výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu (prípadne spolu so zoznamom dokladov, ktoré žiada ku kontrole predložiť). Poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice písomne listami č. 306/2010-SSI 65/1 zo dňa 29.11.2010 a 237/2O10-SSI 65/2 zo dňa 16.12.2010 oznamoval účastníkovi konania pripravovaný výkon hlavného štátneho stavebného

dohľadu na predmetnej stavbe, ktorý sa uskutočnil dňa 15.12.2010 a 18.01.2011, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné listy sa nepodarilo doručiť, nemohol účastník konania o plánovanom výkone dohľadu vedieť. Uvedené však neznamená, že poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice nemohol v súlade so svojimi zákonnými oprávneniami ( a ) vykonať na predmetnej stavbe dohľad, a to ohliadkou stavby hoci aj z verejne prístupného miesta a po preukázaní sa osobitným preukazom - služobným preukazom zamestnanca Slovenskej stavebnej inšpekcie, vyžadovať od účastníka konania plnenie jeho zákonných povinností podľa ustanovenia Je nemysliteľné, aby orgán štátneho stavebného dohľadu nemohol na stavbe vykonať operatívne štátny stavebný dohľad bez predchádzajúceho písomného oznámenia výkonu dohľadu jej stavebníkovi alebo vlastníkovi a bez jeho osobnej účasti. Uvedené by bolo v rozpore so samotným účelom štátneho stavebného dohľadu vzhľadom napr. k stavbám realizovaným bez stavebného povolenia, tzv. „čiernym stavbám" alebo stavbám, ktoré svojim závadným stavom bezprostredne ohrozujú životy osôb, stavbám, ktorých vlastníci sú neznámi alebo ich právna subjektivita zanikla a pod. Napriek skutočnosti, že poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice účastníkovi konania dňa 15.12.2010 približne o 08:30 hod. osobne oznámil výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu na predmetnej stavbe, účastník konania si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení a neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu vstup do predmetnej stavby s tým, že je chorý a na jeho pozemku nemajú čo robiť. Žalovaná považuje tvrdenie účastníka konania o jeho chorobe za účelové a nepreukázané, nakoľko účastník konania žiadnym relevantným dôkazom v konaní nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav znemožnil plnenie jeho zákonných povinností uvedených v ustanovení Účelovosti tohto tvrdenia nasvedčuje aj fakt, že hoci mal byť účastník konania chorý, jeho zdravotný stav mu neznemožnil zdržiavať sa v predmetnej stavbe - neskolaudovanom dome ráno o 8:30 hod. v bežný pracovný deň, pričom podľa jeho vlastného vyjadrenia v tom čase býval na adrese K. X, Z.. Taktiež pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu dňa 18.01.2011 účastník konania napriek skutočnosti, že bol telefonicky približne v čase o 08:30 hod. požiadaný povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice o sprístupnenie stavby a predloženie požadovaných dokladov, si túto svoju zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení nesplnil a odporučil povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice návštevu stavebného úradu.

Poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie vykonávajú hlavný štátny stavebný dohľad aj na základe podnetov fyzických osôb. Podanie takéhoto podnetu však nezakladá povinnosť prizvať k výkonu dohľadu pisateľa podnetu. Je na zvážení povereného zamestnanca ako orgánu štátneho stavebného dohľadu, či v konkrétnom prípade bude prítomnosť pisateľa podnetu na prínos pre samotný výkon dohľadu. Skutočnosť, že výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu sa dňa 15.12.2010 a dňa 18.01.2011 zúčastnil pisateľ podnetu, na základe ktorého sa tento dohľad uskutočnil, MUDr. A. Z. a jeho splnomocnený právny zástupca, nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom ani interným aktom riadenia Slovenskej stavebnej inšpekcie. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť najmä skutočnosť, že poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice sa nedožadovali u účastníka konania vstupu pisateľa podnetu do predmetnej stavby a samotný dohľad bol vykonaný z verejne prístupného miesta. Riaditeľstvo inšpekcie má za to, že pokiaľ ide o verejne prístupné miesto, z ktorého sa má výkon dohľadu uskutočniť, nie je potrebný súhlas a ani upovedomenie vlastníka pozemku na ktorom sa takéto miesto nachádza v zmysle ustanovenia Výklad tohto ustanovenia, tak ako ho prezentuje účastník konania, je jednoznačne contra rationem legis a fakticky by výkon štátneho stavebného dohľadu v praxi úplne znemožnil. Skutočnosť, že poverený zamestnanec vyhotovil z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 z verejne prístupných miest fotodokumentáciu predmetnej stavby (nie obrazovozvukové záznamy ako uvádza účastník konania) je v súlade so zákonným účelom štátneho stavebného dohľadu a nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom ani interným aktom riadenia slovenskej stavebnej inšpekcie, nakoľko na predmetných obrazových záznamoch nie sú zachytené žiadne osobné údaje a ani podobizne a prejavy osobnej povahy účastníka konania alebo inej fyzickej osoby.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a právnu úpravu považovala žalovaná námietky účastníka konania uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 02.02.2011, vyjadrení zo dňa 14.04.2011 (uvedené vyjadrenie sa týkalo iného konania, avšak účastník konania v ňom okrem iného zopakoval v podstate aj svoje námietky proti tomuto konaniu) ako aj v jeho odvolaní zo dňa 14.04.2011, ohľadne doručovania písomností, oznámenia výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu, jeho výkonu zo súkromných pozemkov bez súhlasu ich vlastníkov a za účasti MUDr. A. Z., vyhotovovania fotodokumentácie, porušenia zásady rovnosti

účastníkov konania, legality konania štátnych orgánov a ukladania povinností na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd za nedôvodné. Námietky účastníka konania týkajúce sa nehospodárnosti konania a príchodu poverených zamestnancov na výkon dohľadu bez potrebných ochranných pomôcok potrebných na vstup na stavenisko má druhostupňový právny orgán za irelevantné vo vzťahu k predmetu a samotného výsledku tohto priestupkového konania. Námietky účastníka konania ohľadne šikany zo strany správnych orgánov, ich zaujatosti a priateľských vzťahov s pisateľom podnetu, považuje za účelové, nakoľko na ich podporu účastník konania neuviedol žiadne dôkazy a v uskutočnenom konaní sa ich opodstatnenosť nijako nepreukázala. Poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu len realizovali svoje zákonné oprávnenia a následne samotní zamestnanci správneho orgánu, Inšpektorátu Košice, postupovali v uskutočnenom konaní v súlade zo zásadou nestrannosti.

Naproti tomu, námietky účastníka konania vznesené proti užívaniu predmetnej stavby bez kolaudačného povolenia považuje riaditeľstvo inšpekcie za dôvodné. Inšpektorát Košice pochybil, keď účastníka konania v napadnutom rozhodnutí uznal vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia , nakoľko mal vykonávať činnosť, ktorá bola porušením ustanovenia Skutočnosti, že účastník konania sa dňa 15.12.2010 v čase o 08:30 hod. zdržiaval v predmetnom rodinnom dome, z ktorého sa dymilo, že na dome bol namontovaný satelitný prijímač a na terase bola sedačka, že bolo upravené okolie rodinného domu, ako aj skutočnosť, že vo svojom vyjadrení MUDr. Z. uviedol, že rodinný dom je užívaný minimálne rok, jednoznačne nepreukazujú užívanie predmetnej stavby účastníkom konania minimálne dňa 15.12.2010 a 18.01.2011, tak ako to uviedol Inšpektorát Košice v napadnutom rozhodnutí, a to najmä vzhľadom k námietkam, ktoré účastník konania k užívaniu stavby vzniesol, ako aj k tomu, že dňa 18.01.2011 sa účastník konania v rodinnom dome pri výkone dohľadu nezdržiaval a skutočnosti, že MUDr. Z. je dlhodobo v spore s účastníkom konania. Riaditeľstvo inšpekcie má za to, že Inšpektorát Košice zistený skutkový stav, v časti týkajúcej sa užívania predmetnej stavby bez kolaudačného rozhodnutia nesprávne právne posúdil ako porušenie ustanovenia , a ktoré následne subsumoval pod skutkovú podstatu priestupku podľa ustanovenia , a preto konanie o tomto skutku podľa ustanovenia zastavilo.

Žalovaná poukázala na to, že sa v odvolacom konaní zaoberala aj podozrením Inšpektorátu Košice zo spáchania priestupku podľa ustanovenia , ktorého sa mal účastník konania dopustiť tým, že znemožnil pracovníkom orgánu štátneho stavebného dohľadu vstup na pozemok a stavbu, čím mal porušiť ustanovenie V tejto veci Riaditeľstvo inšpekcie zastáva právny názor, že účastník konania svojim protiprávnym konaním dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 nemohol porušiť ustanovenie , nakoľko toto ustanovenie upravuje oprávnenia poverených zamestnancov na vstup na cudzie pozemky a stavby a neukladá explicitne povinnosti pre vlastníkov týchto pozemkov a stavieb. Z tohto dôvodu bolo potrebné protiprávne konanie účastníka konania, ku ktorému došlo pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 posúdiť výlučne ako bránenie vo výkone štátneho stavebného dohľadu, a teda porušenie ustanovenia , ktoré bolo následne potrebné subsumovať pod najšpecifickejšiu skutkovú podstatu priestupku, a to tú, ktorá je uvedená v ustanovení

Inšpektorát Košice pochybil aj tým, že účastníka konania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uznal vinným zo spáchania priestupkov podľa ustanovení a , a to z dôvodu, že v zmysle ustanovenia vyslovenie viny musí obsahovať výrok rozhodnutia o priestupku a nie jeho odôvodnenie.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaná dospela k záveru, že Inšpektorát Košice v uskutočnenom konaní porušil ustanovenia a ustanovene , čo bolo kvalifikované ako vada napadnutého rozhodnutia, ktorá bola odstránená tak, že týmto rozhodnutím bolo zmenené napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu Košice a účastník konania bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia , za ktorý mu žalovaná uložila pokutu vo výške 300,-- EUR a konanie vo veci prerokovania podozrenia zo spáchania priestupku účastníkom konania podľa ustanovenia zastavila podľa ustanovenia

K samotnej výške uloženej sankcie žalovaná dôvodila, že účastník konania svojim protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedenú v ustanovení za spáchanie ktorého je príslušný správny orgán povinný uložiť pokutu do výšky 331,93 EUR. Vzhľadom k samotnej systematike ustanovení možno konštatovať, že v odseku 1 sú uvedené skutkové podstaty z hľadiska ochrany verejného záujmu najmenej závažných priestupkov. Uloženie sankcie pokuty na hornej hranici uvedenej zákonnej sadzby je odôvodnené najmä tým, že účastník konania spáchal dva protiprávne skutky, jeden dňa 15.12.2010 a druhý dňa 18.01.2011, pričom oba napĺňajú tú istú skutkovú podstatu priestupku podľa ustanovenia , spája ich tak subjektívna ako aj objektívna súvislosť a obdobný spôsob konania, a teda možno konštatovať, že ide o jeden pokračujúci priestupok, účastník konania sa oboch skutkov dopustil úmyselne, nakoľko ho už dňa 15.12.2010 pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu jeden z poverených zamestnancov Inšpektorátu Košice poučoval o jeho zákonných povinnostiach uvedených v ustanovení , čo však účastník konania odmietol, a teda musel aj vzhľadom k ostatným okolnostiam, za ktorých boli oba dohľady vykonané vedieť, že svojim konaním dňa 15.12.2010 ako aj neskôr dňa 18.01.2011, môže porušiť uvedené zákonné ustanovenie a brániť tým výkonu štátneho stavebného dohľadu, následkom jeho protiprávneho konania museli poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice vykonať hlavný štátny stavebný dohľad na predmetnej stavbe opakovane, za sťažených podmienok a z verejného priestranstva, čím sa nielen neúmerne predĺžil čas výkonu dohľadu, ale uvedené malo negatívny vplyv aj na hospodárnosť a efektívnosť dohľadu, nejedná sa o prvé porušenie účastníkom konania, nakoľko boli rozhodnutím stavebného úradu, Mesta Z. č.: zo dňa 04.03.2009 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 03. 2009) spolu s Mgr. S. K., uznaní vinnými zo spáchania priestupku podľa ustanovenia , ktorého sa dopustili tým, že ako stavebníci; uskutočňovali stavbu rodinného domu na pozemku pare. č. 14305/121, v katastrálnom území Z., bez právoplatného stavebného povolenia, za čo im bola uložená pokuta vo výške 250,- EUR.

Správny orgán druhého stupňa zdôraznil, že vzal do úvahy aj dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania priestupku, a preto uložila pokutu v takej výške, aby bola primeraná a pôsobila nielen represívne ale najmä preventívne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty bolo prihliadnuté, žalovaná uzavrela, že pokuta vo výške 300,- EUR uložená na hornej hranici zákonného rozpätia je primeraná protiprávnemu konaniu, ktorého sa účastník konania dopustil.

Podľa ustanovenia ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu Košice č.: 06 016 11/30/2011-SSI 65- Lu zo dňa 11.04.2011 v celom rozsahu ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom rozhodlo, že je potrebné ho zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie sa týmto stáva neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Inšpektorátu Košice č.: 06 016 11/30/2011-SSI 65-Lu zo dňa 11.04.2011.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice a žalovanej podľa druhej hlavy piatej časti , ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Prvá hlava piatej časti v rozhodnutia správnych orgánov definuje tak, že sa nimi rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Ustanovenie upravuje, že žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa ustanovenia je žalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Z posledne citovaného ustanovenia je nesporné, že fyzická alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na jej subjektívnych právach.

Ak žalobca v žalobe namieta, že zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vstupovali na cudzie pozemky bez ich súhlasu, nejde o subjektívne práva žalobcu a vstup na cudzie pozemky a stavby o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) jednoznačne v ustanovení upravuje tak, že poverení zamestnanci orgánu územného plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy môžu vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, ak plnia úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na vstup sa preukazuje osobitným preukazom.

Z citovaného postupu je zrejmé, že žalobca ako účastník správneho konania mal vedomosť o vykonávanej kontrole. Ak žalobca tvrdí, že upovedomenie mu nebolo doručené, jeho tvrdenie je síce pravdivé, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, avšak sám uviedol, že k trvalému pobytu je prihlásený v J., J. č. X, kde sa nezdržiava už päť rokov a to napriek tomu, že tam má trvalý pobyt. Ak teda príslušným orgánom a pošte žalobca neoznámil miesto, kde sa zdržiava, potom jeho tvrdenie je podľa názoru súdu iba účelovou obranou v tomto konaní. Ak osoba, ktorá sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, má záujem, aby jej zásielky boli doručované na správnu adresu, jej povinnosťou je oznámiť trvalý alebo prechodný pobyt. Totižto zákon č. 253/1988 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a o registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási tieto údaje mestskej časti a vo vojenskom obvode príslušnému úradu. Podľa ods.2 tohto ustanovenia - pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt.

Podľa § 3 ods. 7 - trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje uvedené v § 11 písm. a/ až c/, e/ až i/ a k/... .

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona - prechodný pobyt je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní... .

Námietky žalobcu vo vzťahu k aplikácii ustanovenia Správneho poriadku pri výkone HŠSD považuje aj súd za irelevantné a stotožňuje sa s názorom žalovanej prezentovanom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Totižto z ustanovenia v znení účinnom k 18.01.2011 vyplýva, že ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa aplikujú iba subsidiárne. Stavebný zákon obsahuje ako lex specialis osobitnú úpravu vo vzťahu k vstupu príslušných orgánov na cudzie pozemky v citovanom ustanovení . Podľa názoru súdu z tohto ustanovenia vyplýva, že poverení zamestnanci inšpekcie nie sú viazaní súhlasom či nesúhlasom vlastníka stavby či pozemku, ale stačí o vstupe iba upovedomiť. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca mal vedomosť o tom, že zamestnanci inšpekcie idú realizovať svoje oprávnenia. Takýto postup je podľa názoru súdu v súlade s v znení neskorších predpisov.

Ďalšou námietkou žalobcu je, že správne orgány vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného stavu veci.

Z citovaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca bol uznaný vinným, že minimálne v čase výkonu HŠSD dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 užíval stavbu „Rodinný dom a prípojky TI" na pozemku parc. č. 14305/121 v kat. území Z. bez kolaudačného rozhodnutia, a teda vykonával činnosť, ktorá je porušením ustanovenia , čím sa dopustil priestupku podľa tohto zákona.

Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona - dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie, alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 105 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona - priestupku sa dopustí a pokutu do 1.000.000,-- Sk (33.193,91 EUR) sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné.

Žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa , podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do 10.000,-- Sk (331,93 EUR) sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenia nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu.

Konanie, za ktoré bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku prvostupňovým správnym orgánom, bolo žalovanou zastavené, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.

v znení neskorších predpisov v ustanovení upravuje, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 105 ods. 6 citovaného zákona - na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.

Ak teda Stavebný zákon upravuje v priestupky, podľa názoru súdu v konaní o priestupkoch podľa Stavebného o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 77 Zákona o priestupkoch - výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16) a o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

o priestupkoch v znení neskorších predpisov nemá osobitné ustanovenia vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia v konaní o priestupku, preto podľa (ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní) sa aplikuje o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 1 upravuje, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.

Je zrejmé, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, teda autoritatívny úsudok správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom konania a je teda podstatou rozhodnutia. Preto iba výrok je záväzný a schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.

Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku - ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Z uvedeného teda vyplýva, že odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, ak rozhodnutie nemôže potvrdiť, pretože zistil také pochybenie v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia a súčasne nie sú splnené predpoklady pre to, aby napadnuté rozhodnutie sám zmenil. Tak, ako bolo už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedené, prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku podľa Stavebného zákona v spojení s ustanovením a žalovaný ako druhostupňový správny orgán z naplnenia skutkovej podstaty priestupku podľa . Takýto postup podľa názoru súdu nie je prípustný, pretože je porušená zásada dvojinštančnosti konania, a preto bola žalovaná povinná napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Dôvodom na iný postup nie je ani skutočnosť, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je konanie žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu Stavebného zákona popísané. Je nesporné, ako súd konštatoval, že záväzný je iba výrok napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného je nepochybné, že predmetom konania v prvostupňovom a druhostupňovom konaní boli dva rozdielne skutkové podstaty priestupku.

Aj keď žalobca túto chybu v postupe správnych orgánov nenamietal, podľa ustanovenia - pre preskúmavanie zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Procesná chyba, že správny orgán prvého stupňa a žalovaná rozhodovali o dvoch rôznych priestupkoch, je takou procesnou chybou, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Súd podľa preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, aplikujúc ustanovenie a dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto podľa rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná v ďalšom konaní je povinná postupovať v zmysle intencii tohto rozsudku s prihliadnutím na ustanovenie § 20 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak do jeho spáchania uplynuli dva roky. Nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi rozsudkom vyhláseným dňa 21.05.2013 priznal náhradu trov konania, pretože zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré je povinná zaplatiť žalobcovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 15.03.2013. Podľa ustanovenia v spojení s ustanovením o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Pretože žalobca má sám právnické vzdelanie, je advokátom, trovy právneho zastúpenia mu nevznikli a iné trovy zo spisu nevyplývajú a žalobca trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil, súd v konaní aplikoval citované ustanovenie a rozhodol tak, ako je uvedené v

písomnom vyhotovení rozsudku, pretože nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania vo vyhlásenom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.