Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/28/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobkyne: P. V., nar. X. X. XXXX, bytom P. č. XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Moldavská cesta č. 6, 040 11 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska č. 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej č. 22, 040 11 Košice o určenie, že poistný vzťah trvá

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.464,22 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.464,- Eur od 30. 6. 2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 869,50 Eur na účet JUDr. Martiny Gombosovej, advokátky so sídlom Moldavská cesta č. 6, 040 11 Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 327,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojim návrhom na začatie konania zo dňa 16. 2. 2010, došlým súdu dňa 17. 2. 2010 domáhala, aby súd určil, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX zo dňa 2. 7. 1997 trvá a zároveň žiadala žalovaného zaviazať k povinnosti jej nahradiť trovy konania. Svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, že so žalovaným pod pôvodnou zmenou obchodného mena Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, uzatvorila zmluvu o poistení osôb, č. zmluvy XXXXXXXXXX a dodala, že svoje povinnosti z poistnej zmluvy si riadne plnila, vrátane pravidelných platieb poistného. Uviedla, že žalovaný jej plnenia vždy akceptoval a nemôže byť tak sporné, že zmluva uzatvorená bola. Dodala, že žiadnym právnym úkonom nezadala príčinu na ukončenie vzťahu a ani o ukončenie vzťahu nepožiadala, napriek tomu žalovaný písomnou informáciou ako poistiteľ jej oznámil ukončenie poistného vzťahu. Dodala, že ako spotrebiteľka sa domáha ochrany svojho práva a uviedla, že obchodné praktiky žalovaného, súvisiace s jednostranným oznámením zo strany žalovaného o ukončení poistného vzťahu z dôvodu nesprávneho nakalkulovaného poistného produktu, považuje za nezákonné a teda neplatné. Poukázala na , , , , , , , , , , , , , , , , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, , , , , , , a/ , , , z. č. 250/2007

Z.z., a ďalej žalobkyňa poukázala na naliehavý právny záujem, ktorý odôvodnila tým, že v dôsledku konania žalovaného je v stave neistote, či jej poistná zmluva stále trvá, pričom tento stav môže ukončiť iba súd navrhovaným výrokom rozsudku. Dodala, že nakoľko z dôvodu konania poistiteľa je v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu, nevie zhodnotiť mieru, do ktorej je chránená pred rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí a taktiež nevie, či si má zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného poistiteľa. Dodala, že osoby oprávnené z poistenia by taktiež nemohli voči poistiteľovi uplatniť práva, ktoré prislúchajú jej ako osobe a ak by zmluva bola jednostranným právnym úkonom poistiteľa platne ukončená, tak by jej nárok na odkupnú hodnotu podliehal premlčaniu, ktoré by mohlo márne uplynúť bez toho, aby mala vedomosť o ukončení zmluvy. Dodala, že z vyššie uvedených dôvodov je zjavné, že jej svedčí naliehavý záujem na určenie, že poistná zmluva je naďalej v platnosti a že poistný vzťah trvá.

Ďalej žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že poistný vzťah trvá opierala o nasledovné úvahy: Vychádzala z toho, že uzatvorené poistné zmluvy sú platné a zaväzujú, ak sa zmluvné strany slobodne a bez omylu dohodli na ich obsahu a spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti. Dodala, že vzhľadom na neexistenciu oprávnenia jednostrannej zmeny zmluvy je poistnú zmluvu možné zmeniť iba dohodou zmluvných strán a kým sa zmluvné strany na zmene poistnej zmluvy nedohodnú, platí medzi nimi pôvodná dohoda. Uviedla, že sa nikdy so žalovaným nedohodla na zmene pôvodnej uzatvorenej zmluvy, ktorá by umožňovala poisťovni jednostranne zmeniť uzatvorenú zmluvu. Poukázala na , podľa ktorého nemôže poistiteľ vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že niet iných zákonných dôvodov na jednostranné ukončenie zmluvného stavu a preto je akékoľvek oznámenie o jednostrannom ukončení poistného vzťahu neplatné, nemá a nemôže mať relevantné právne účinky a zmluvné strany sú si naďalej povinné plniť zmluvu. Dodala, že ako spotrebiteľka sa domáha ochrany svojich práv a upozornila na skutočnosť, že žalovaný svojim konaním, ktorým jednostranne vypovedal poistenie, naplnil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na a uviedla, že konanie žalovaného vybočuje z pravidiel morálky aj tým, že je spôsobilé a to vzhľadom na jednostranné ukončenie zmluvy, spôsobiť jej ujmu. Uviedla, že nesúhlasí s predtým vyjadreného názoru žalovaného, podľa ktorému v takémuto kroku pristúpil - oznámenie o ukončení vzťahu - resp. bol nútený prikročiť v dôsledku krokov dohliadacieho orgánu - NBS s vyjadrením stanoviska žalovaného, že mu boli uložené protichodné povinnosti administratívnym právnym úkonom. Mala za to, že nie je možné považovať vzniknutú situáciu ani za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za situáciu nezávislú od vôle a činnosti poisťovne. Dodala, že v každom zmluvnom vzťahu je potrebné rozlišovať verejnoprávnu a súkromnoprávnu stránku a preto nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi. Škodu takto vzniknutú nie je možné preniesť na spotrebiteľov a preto ani prípadné nesplnenie si povinnosti pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte (či už zavinená alebo nezavinená), či už nenaplnenie miery solventnosti, môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré nemôžu mať vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Uviedla, že NBS nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s jej osobou, ani nie je subjektom, ktorý by sa dopustil deliktu voči nej, čo znamená, že si nemôže uplatniť žiaden nárok voči NBS, preto v zmluvnom vzťahu uzatvorenom so žalovaným nemôže znášať následky prípadného protiprávneho konania NBS. Dala do pozornosti súdu, že v tejto súvislosti, žalovaný zbavovaním sa svojej zodpovednosti, naplnil definíciu obchodnej praktiky, ktorá sa za každých okolností považuje za nekalú, a teda zakázanú v zmysle bodu 18, prílohy č. 1 k o ochrane spotrebiteľa, ktorý uvádza, že za každých okolností sa za nekalú obchodnú praktiku považuje aj poskytnutie vecnej nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť výrobok s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal výrobok za menej výhodných podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu. Uviedla, že poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu žalovaného (nesprávne určený prepočet, prípadne omyl v inej skutočnosti), a ani prípadný omyl žalovaného nezakladá jej povinnosť zmeniť zmluvu alebo doplatiť určité čiastky a dodala, že nie sú splnené podmienky omylu v zmysle / , keďže ona o prípadnom omyle žalovaného nevedela, vedieť nemohla a ani ho nevyvolala. Dodala, že je presvedčená, že právo namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu omylu žalovaného nie je dané a aj v prípade, ak by bolo dané, namieta jeho premlčanie. Dodala, že iba na okraji dodáva, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil a uviedla, že nemôže preto niesť následky pochybenia odporcu pri plnení si verejnoprávnej povinnosti. Okrem toho poukázala na , podľa ktorého nie je právny úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Poukázala taktiež na a uviedla, že obchodné praktiky žalovaného je možné považovať za nekalé a teda za zakázané. Na základe uvedených skutočností sa domáhala vydať výroku, aby súd určil, že poistný vzťah medzi

navrhovateľom a medzi odporcom vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX zo dňa 2. 7. 1997 trvá.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 4. 2010 poukázal na to, že Rapid life životná poisťovňa, a.s. Košice je akciovou spoločnosťou založenou v súlade s príslušnými ustanoveniami a predmetom jej činnosti je poisťovacia činnosť v súlade s klasifikáciou poistných odvetví. Jej obchodná a podnikateľská činnosť je podmienená nielen , ale aj ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejnoprávnymi predpismi, ktoré sa dotýkajú akéhokoľvek podnikateľského subjektu, ale zároveň je veľmi striktne podriadená špecifickým predpisom, ktoré do širokých pôsobnosti upravujú podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti, predovšetkým sa jedná o o poisťovníctve, o Národnej banke Slovenska a o dohľade nad finančným trhom. Podľa o poisťovníctve, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne boli tiež údaje o sadzbách poistného, vrátane ich kalkulácii, údaje o tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácie vychádzajú. Predmetom poistno právneho vzťahu medzi účastníkmi konania bol poistný produkt poistnej sadzby UDP-K (kód UDP-K znamená skratku úmrtie, dožitie, poistenie - kapitálové), kalkulovaný pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného, vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenie koľko do poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa. Ďalej žalobca v uvedenom podaní uviedol, že v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste vykonaný Národnou bankou Slovenska. Táto ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno- matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa Prvá česko-slovenská poisťovňa (právny predchodca žalovaného) zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Povinnosť prijať a splniť opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zistených pri dohľade bola uložená Národnou bankou Slovenska žalovanému listom zo dňa 18.3.2008. Národná banka Slovenska označila ako zistený nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistno -matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Zároveň predstavitelia dohľadu uviedli, že matematicky je problémom nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzby UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie. Z popísaného skutkového stavu vyplynula pre žalovaného nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby poistno- matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia a nie iba dve (odkupná hodnota, poistná suma pre prípad smrti) z troch (poistná suma pre prípad dožitia). Z toho logicky vyplynuli 3 alternatívne riešenia a to: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia c) poistenie pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá k danému momentu poistno - matematicky zodpovedala dovtedy inkasovanému poistnému. Dodal, že prepočet sa nijako nedotýkal nároku na poistné plnenie v prípade smrti poisteného. Žalovaný poukázal ďalej na to, že opatrenia prijaté poisťovňou - žalovaným neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynu orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení o poisťovníctve. Žalovaný poukázal ďalej aj na to, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. až 802 , sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre odstúpenie žalovaného z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente uzatvárania poistnej zmluvy. Uviedol však, že výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia nie je v zákone uvedený taxatívnym spôsobom, ale že je iba demonštratívny. Podľa žalovaného špeciálna právna úprava na jednej strane za určitých predpísaných skutkových okolnosti nevylučuje iné možné spôsoby ukončenia poistenia uvedené v na inom mieste (najmä vo všeobecnej časti , či vo všeobecných ustanoveniach dotýkajúcich sa záväzkovej časti Občianskeho

zákonníka). Podľa žalovaného pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. V skutkovo výnimočných situáciách je podľa žalovaného právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to pripúšťa.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z predloženej poistnej zmluvy UDP-K, č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX súd zistil, že žalovaná (ako poistník) uzavrela so žalovaným (ako poistiteľom) poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 29. 7. 1997, poistenie bolo dojednané pre prípad smrti a dožitia, pričom výška poistnej zmluvy pre prípad smrti bola dohodnutá na 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) a pre prípad dožitia na sumu 151.120,- Sk (5.016,27 Eur). Poistenie bolo dojednané účastníkmi zmluvy na poistnú dobu 15 rokov, doba platenia poistenia bola dojednaná na 10 rokov. Žalobkyňa mala v zmysle poistnej zmluvy platiť mesačné poistné v sume 701,- Sk 23,27 Eur), súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.

Z listinných dôkazov zaslaných žalovaným súd zistil, že k pôvodnej zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 4. 7. 2001, v ktorom bola upravená výška poistného pre prípad smrti na sumu 110.000,- SK (3.651,33 Eur) a pre prípad dožitia na sumu 164.615,- SK (5.464,22 Eur), č.l. 77.

Listom zo dňa 20. 6. 2008 oznámil právny predchodca žalovanej - oznámenie o zániku poistenia, v ktorom uviedol, že dňa 16. 5. 2008 došlo na základe ustanovení v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, pričom jej poskytol výplatu odkupnej hodnoty podľa a zároveň žalovaný týmto listom žalobkyni oznámil, že na základe toho nemôže ako poisťovňa pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a tým pádom došlo dňom 16. 5. 2008 o 00:00 hod. k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie. Zároveň uviedol, že odbytné činí sumu 67.058,- Sk t.j. 2.225,92 Eur a táto suma bude žalobkyni vyplatená šekovou poukážkou.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 15. 6. 2010 poukázal na to , že zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem riziká vzniku sankcií, ktoré pre žalovaného vyplývali zo a z opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie nedostatkov, znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody na strane štátu. Úspech žalobcu v súdnom konaní by znamenal, že žalovaný je povinný poskytovať takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených právnych pomerov by bolo rozširovanie škody na strane žalovaného a hlavne riziko nárastu ďalšej škody na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu zvýhodneniu žalobcu v tom, žeby mu malo byť vyplatené také neadekvátne poistné plnenie, ktoré si predtým nepredplatil. Zmienené usporiadanie pomerov nie je správne, ani spravodlivé, pretože v danom skutkovom stave, za pomoci prílišného právneho formalizmu, nenáležite zvýhodňuje jedného účastníka konania oproti účastníkovi druhému. Preto uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Žalovaný ďalej v doplnenom vyjadrení poukázal nato, že bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový paragraf 70a, podľa ktorého odseku 1 poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30.4.2005, resp. do 20.3.2007. V dôsledku tejto skutočnosti žalovaný musel postupovať a postupoval v súlade s týmto zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočnosti (nesprávne určené poistné) zosúladil svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Toto zosúladenie sa žalovaný v rámci existujúcich zmlúv UDP-K pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých sa vzniknutý problém dotýkal. Žalobcovi žalovaný ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie poistného plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom. Napokon bola žalobcovi ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty. Týmito krokmi sa žalovaný snažil dostať existujúce zmluvy UDP-K do súladu s novým znením zákona o

poisťovníctve, čo sa mu však v prípade žalobcu nepodarilo, pretože žalobca nepristúpil na dohodu a trval na pôvodne dohodnutých podmienkach. V dôsledku tohto postoja žalobcu, v spojení so zmenou zákona o poisťovníctve, došlo u žalovaného k vzniku objektívnej, následnej, právnej nemožnosti plnenia, nakoľko žalovaný nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. žalovaný nemohol byť naďalej viazaný poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno - matematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky byť.

Podaním zo dňa 29. 6. 2012 žalobkyňa požiadala o zmenu návrhu na začatie konania z dôvodu, že v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktorá založila právny vzťah medzi ňou a medzi žalovaným, bola riadne dohodnutá doba skončenia poistenia na deň 29. 6. 2012 a vzhľadom na túto skutočnosť nie je dostatočne možné domáhať sa určenia, že poistný vzťah trvá. Dodala, že aj napriek tejto skutočnosti je ale nepochybné, že oznámenie o zániku poistenia zo dňa 20. 6. 2008, ktorým žalovaný konštatoval zrušenie poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, a ktoré bolo vyhotovené a žalobkyni doručené ešte pred dátumom riadneho a zmluvnými stranami v poistnej zmluve dohodnutého dátumu skončenia poistenia, aj vzhľadom na už uvedené konštatovanie žalobkyne v pôvodnej žalobe o tom, že si svoje povinnosti z poistnej zmluvy vždy riadne plnila, vrátane pravidelných platieb poistného a žalovaný jej plnenia vždy akceptoval, nemôže byť sporné, že poistná zmluva bola uzatvorená. Dodala, že ona žiadnym právnym úkonom nezadala príčinu na ukončenie vzťahu a ani o ukončenie vzťahu nepožiadala a napriek tomu jej žalovaný písomnou informáciou ako poistiteľ oznámil ukončenie poistného vzťahu, a to len pár týždňov pred riadnym ukončením poistenia. Podotkla, že ona ako spotrebiteľka domáhajúca sa svojho práva, má zato, že obchodné praktiky žalovaného súvisiace s jednostranným oznámením zo strany žalovaného o ukončení poistného vzťahu z dôvodu nesprávne nakalkulovaného poistného produktu, považuje za zakázané, a teda neplatné a dodala, že v odôvodnení ohľadne nemožnosti ukončenia dotknutého zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi účastníkmi konania, a teda absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu sa v plnom pridržiava odôvodnenia obsiahnutého v pôvodnej žalobe a to nie len v časti označenia relevantnej právnej úpravy v čl. 2 pôvodnej žaloby, ale aj v časti právnej argumentácie uvedenej v čl. 4 pôvodnej žaloby. Dodala, že na základe skutočnosti, že jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu oznámené jej listom zo dňa 23. 6. 2008, teda za trvania poistného vzťahu, je v zmysle odôvodnenia v pôvodnej žalobe neplatné, takéto konanie žalovaného smeruje proti dobrým mravom, napĺňa znaky nekalosti, a teda zakázanej obchodnej praktiky a je nepochybné, že žalovaný bol povinný ku dňu 29. 6. 2012 vyrovnať sa s ňou, a to konkrétne vyplatením poistnej sumy pre prípad dožitia v dohodnutej výške 164.615 Sk, čo činí 5.464,22 Eur, v zmysle dodatku č. 1 k poistnej zmluve XXXXXXXXXX. Uviedla, že z dôvodu uplynutia splatnosti dlhu a jeho neuhradenia do dnešného dňa, je žalobkyňa nútená pristúpiť k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou. Dodala, že žalovaný, keďže sa dostal s úhradou svojho peňažného dlhu voči nej do omeškania, vznikol jej ako žalobkyni nárok na úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa mení a dopĺňa a preto požaduje aj 9 % úrok z omeškania z dlžnej sumy 5.464,22 Eur od 29. 6. 2012 až do zaplatenia. Dala do pozornosti súdu, že jej postavenie ako spotrebiteľa vo vzťahu k žalovanému, sa ani po zmene žaloby nemení, preto je žalobkyňa aj po predmetnej zmene žaloby oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle a/ o súdnych poplatkoch, preto žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.464,55 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29. 6. 2012 až do zaplatenia a trovy konania.

Právna zástupkyňa žalobkyne súdu na pojednávaní konanom dňa 21. 5. 2013 žiadala, aby súd rozhodol o zmene návrhu, poukázala na svoje podanie zo dňa 29. 6. 2012, poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia a žiadala, aby súd po pripustení zmeny návrhu v zmysle petitu aj rozhodol a žalovaného zaviazal aj k náhrade trov konania.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že jej bolo ponúknuté zo strany žalovaného uzavretie poistnej zmluvy pre prípad smrti a pre prípad dožitia, bola dohodnutá aj výška poistnej sumy, jednak pre prípad smrti, ako aj pre prípad dožitia, bola dohodnutá aj mesačná splátka poistného a poukázala na to, že ona v zmysle takto uzatvorenej zmluvy si riadne plnila svoje povinnosti, platila poctivo desať rokov mesačné poistné a dodala, že potom čo splatila všetko, jej bolo zo strany žalovaného oznámené, že došlo k nejakému zlému prepočtu, avšak ona k zrušeniu zmluvy nepristúpila, mala za to, aby si to žalovaný riešil s NBS.

Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že v danom prípade žalovaný rozporuje iba výšku sumy, ktorú si žalobkyňa žiada súdom priznať, poukázal na to, že v danom prípade bol vykonaný nesprávny matematický prepočet a v danom prípade žalobkyňa, čo sa týka poistenia pre prípad dožitia, má nárok iba na sumu 3.937,79 Eur.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene návrhu.

Súd na pojednávaní konanom dňa 21. 5. 2013 pripustil zmenu návrhu na začatie konania nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.464,22 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.464,22 Eur od 29. 6. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd však skúmal, aj to, či zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania je platná, a či poistný vzťah trval.

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 cit. zákona, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 cit. zákona, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 písm. b) cit. zákona, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

V konaní súd skúmal právny úkon, ktorý účastníci konania urobili, poistnú zmluvu z hľadiska, či nevykazuje dôvody absolútnej neplatnosti, prípadne čiastočnej neplatnosti a zistil, že ide o právny úkon v zmysle , ktorý je riadny a platný, platne uzavretý v súlade s ust. a nasledujúcich . Z obsahu tohto právneho úkonu vyplynulo, že ide o pomenovanú zmluvu a to poistnú zmluvu, ktorej vznik, zmena a zánik a podmienky sú upravené v . Napokon neplatnosť zmluvy žalovaný ani nenamietal.

Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Navrhovateľka ako poistník s odporcom ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaväzuje platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli.

Súd sa ďalej vyporiadaval s otázkou, či v danom prípade došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy.

Žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 oznámil žalobkyni, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, a že dňa 16.5.2008 o 0,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca žalovaného). Zároveň jej oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté. Súčasne žalobkyni oznámil, že suma 67.058,- Sk (odkupná hodnota) jej bude následne vyplatená šekovou poukážkou.

V zmysle článku 11 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, ktoré predložil do súdneho spisu žalovaný, poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.

Toto ustanovenie upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Súdu bolo preukázané, že žalobkyňa žalovaného nikdy nepožiadala o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik poistenia zo strany žalovaného. Žalobkyňa nikdy neadresovala žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť. Jednostranný úkon žalovaného - oznámenie o zániku poistenia, nemá oporu ani v ustanoveniach , podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemal oporu ani vo VPP, ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy.

Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobkyňa. Žalobkyňa tým, že nereagovala na ponuky žalovaného na zmenu obsahu poistnej zmluvy, jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť. Podľa názoru súdu to urobil neplatným právnym úkonom, ktorý nie je v prípade životného poistenia zákonom dovolený a osobitne ujednania uvedené vo VPP ho na tento úkon tiež neoprávňujú.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu - a nasl. Ako to vyplýva z ust. , a (4. oddiel upravujúci zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Podľa , pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa , poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa , poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa a , poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy.

Podľa , pri vedomom porušení povinností uvedených v môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa , ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní

poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa , z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Z , vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle , v prípade poistenia s dojednaným bežným poistným ku koncu poistného obdobia v danom prípade neprichádzala do úvahy vôbec, pretože v danom prípade išlo o poistenie osoby žalobkyne a vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa pri poistení osôb (s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz výpovede tohto druhu poistenia zo strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou poistenia, v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po dobu trvania poistného vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia , čo napokon účastníkmi konania ani nebolo tvrdené.

K zániku poistenia v danom prípade nedošlo ani v zmysle . Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle .

Keďže k zániku poistenia na základe osobitných skutočností, predpokladaných zákonom v ustanoveniach, upravujúcich poistnú zmluvu nedošlo, súd sa zaoberal aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v VIII. časti, 1.hlave , upravujúcej Záväzkové právo ( a nasl.).

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa , záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa , ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa , ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa , strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa , dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa , veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

V danom prípade nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle , ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom (privatívna novácia). K takejto dohode by bolo došlo v prípade, ak by bola žalobkyňa akceptovala alternatívne riešenia ponúknuté žalovaným pod písm. a) a b) a to v písomnej forme, tak ako to ustanovuje v spojení s .

Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v .

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa môže uskutočniť len na základe dohody zmluvných strán, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán. Druhá zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení zmluvy je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou stranou, tzv. akceptáciou ( v spojení s ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s , musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený záver je umocnený aj dikciou , podľa ktorého na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia, je vždy potrebná písomná forma (pokiaľ zákon alebo poistné podmienky neustanovujú inak, čo v danom prípade, neustanovujú).

V danom prípade je zrejmé, že žalovaný učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom zo dňa 20.6.2008, ktorým v rámci ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu žalobcovi navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia vo výške 67.058,-Sk.

Podľa a , včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

Podľa , prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade, z obsahu listov žalobkyne , ktorými reagovala na návrh žalovaného na zrušenie poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa návrhy na zrušenie zmluvy neakceptovala. Naopak, jednoznačne trvala na pôvodnej zmluve a splnení tých podmienok, ktoré boli v zmluve dohodnuté.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa návrh žalovaného na zrušenie, resp. zánik poistnej zmluvy neakceptovala, ale jednostranne vyhlásil zánik poistenia. S prihliadnutím na , ani samotnú žalobu tak súd nemohol vyhodnotiť ako akceptáciu - prijatie návrhu na zrušenie zmluvy.

Žalovaný ďalej tvrdil, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle .

Podľa , ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa , plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). Subjektívna nemožnosť (úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej povahy). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku (porovnaj § 575 ods. 2 Obč. zák.). Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú vec, zaniká skazou veci. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia obtiažneho je obsiahnuté v § 575 ods. 2 Obč. zák., ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom prípade sa žalovaný poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá (koniec poistného vzťahu bol dojednaný k 29.6.2016). Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov upravených v a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, bola to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu však už stratila svoju platnosť z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola uzavretá a preto súd v zmysle návrhu žalobkyne pripustil zmenu návrhu tak ako je to konštatované vyššie v odôvodnení rozsudku.

Vzhľadom na to, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci už nebol daný naliehavý právny záujem na určení, že poistný vzťah medzi účastníkmi trvá na základe uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania dňa 2. 7. 1997 a vzhľadom k tomu, že súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania na pojednávaní konanom dňa 21. 5. 2013 za prítomnosti všetkých účastníkov konania, preto sa zaoberal žalobou na plnenie, t.j. o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 5.464,22 Eur, t.j. pre prípad dožitia. Súd z listinných dôkazov doložených účastníkmi konania zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platne zmluva UDP-K č. poistnej zmluvy 5023500041 so začiatkom poistenia 29. 6. 1997 a koncom poistenia 29. 6. 2012. V zmysle dodatku č. 1 k uzavretej zmluve bola upravená výška poistného plnenia pre prípad dožitia na sumu 164.615 Sk, t.j. 5.464,22 Eur. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa si plnila všetky povinnosti vyplývajúce z takto platne uzatvorenej poistnej zmluvy voči žalovanému, platila si pravidelné mesačné poistné sumy, čo v konečnom dôsledku nerozporoval ani sám žalovaný a vyplývajúc z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu, ako aj výpovedí vyplýva, keďže zmluva bola ukončená ku dňu 29. 6. 2012 a potom, čo súd pripustil zmenu návrhu, keďže už neexistoval naliehavý právny záujem v čase vyhlásenia rozsudku na určovacom petite, v danom prípade bola dôvodná iba žaloba na plnenie. Súd mal danú žalobu na plnenie za dôvodnú, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže mal za to, že zmluva medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platne a žalovaný v danom prípade má vyplatiť žalobkyni v zmysle platne uzatvorenej zmluvy poistné pre prípad dožitia tak, ako to bolo dohodnuté medzi nimi v zmysle dodatku č. 1.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle nariadenia vlády SR č. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zároveň zaviazal žalovaného okrem zaplatenia istiny aj k povinnosti zaplatiť žalobkyni príslušenstvo

- úroky z omeškania tak vo výške 9 % ročne a ktorých výška je v súlade s hore citovaným ustanovením nariadenia vlády SR a to od 30.6.2012, t.j. nasledujúci deň potom, ako poistná zmluva skončila uplynutím doby, na ktorú bola medzi účastníkmi dohodnutá a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho priadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danom prípade bola v konaní vo väčšom rozsahu úspešná žalobkyňa (mala neúspech v nepatrnej časti, a to pri priznaní príslušenstva od počiatku plynutia omeškania), a ktorá si uplatnila právo na

náhradu trov konania, súd jej preto priznal v súlade s plnú náhradu trov konania. Vychádzal z vyhlášky MS SR č. , podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy. Výpočtový základ je podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za 1. polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výška výpočtového základu na rok 2008 bola 632,54 Eur, pričom 1/13 z tejto sumy činila 48,63 Eur, výška výpočtového základu za rok 2010 bola 721,40 Eur, pričom 1/13 z tejto sumy činila 55,49 Eur, výška výpočtového základu na rok 2011 bola 741,00 Eur, pričom 1/13 z tejto sumy činí 57,- Eur, výška výpočtového základu na rok 2012 bola 763,- Eur, pričom 1/13 z tejto sumy je 58,69 Eur, výška výpočtového základu na rok 2013 bola 781,- Eur, pričom 1/13 z tejto sumy činí 58,69 Eur. Podľa vyhlášky MS SR č. , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa až 14 f/ o daň z pridanej hodnoty, pričom právna zástupkyňa žalobkyne je platiteľom DPH, o čom svedčí listinný dôkaz doložený v spise. Režijný paušál je stanovený v súlade s vyhlášky MS SR č. ako 1/stotina výpočtového základu pričom 1/ stotina výpočtového základu činila na rok 2008 čiastku 6,31 Eur, na rok 2010 čiastku 7,21 Eur, na rok 2011 čiastku 7,41 Eur, na rok 2013 čiastku 7,80 Eur. Úkony žalobkyne pozostávajú z úkonov právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia z 8. 7. 2008 vo výške 48,63 Eur, návrh na začatie konania zo dňa 17. 2. 2010 vo výške 55,49 Eur, vyjadrenie sa žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 1. 7. 2010 vo výške 55,49 Eur, účasť na pojednávaní zo dňa 25.10.2011 po 14,25 Eur ( vyhl. č. ), účasť na pojednávaní zo dňa 5. 4. 2011 po 57,- Eur, vyjadrenie sa navrhovateľky zo dňa 11. 8. 2011 v sume 57,- Eur, účasť na pojednávaní zo dňa 8. 12. 2011 v sume 57,- Eur, vyjadrenie sa navrhovateľky zo dňa 12. 12. 2011 a zo dňa 13. 12. 2011 - 2x po 57,- Eur, podanie žalobkyne zo dňa 12. 4. 2012 a zo dňa 29. 6. 2012 - 2x po 58,69 Eur a účasť na pojednávaní zo dňa 21. 5. 2013 vo výške 60,08 Eur, čo činí spolu 636,32 Eur. Režijný paušál činí spolu 88,26 Eur a pozostáva zo sumy 1x 6,31 Eur, 2x 7,21 Eur, 6x 7,41 Eur, 2x 7,63 Eur, 1x 7,81 Eur. Daň z pridanej hodnoty t.j. 20 %, činí z daných súm 144,92 Eur, spolu tak odmena a režijný paušál vrátane DPH činia 869,50 Eur sumu, ktorú je povinný žalovaný nahradiť na účet právnej zástupkyni žalobkyni v zmysle

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ().