Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-13S/24/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., 017 01, občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Karáskom, so sídlom advokátskej kancelárie Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa žalovaného č. KRPZ-TN-VO2-199-006/2021 zo dňa 05.05.2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 18.01.2018 riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Považská Bystrica vydal Služobné hodnotenie príslušníka policajného zboru podľa o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republike a Železničnej polície v znení neskorších predpisoch, ( ďalej len „“) č.. ORPZ-PB-OPP3-33-021/2018, schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva Považská Bystrica dňa 02.02.20185, ktorým hodnotil npráp. A. B. (žalobcu) zo záverom, že žalobca, ako hodnotený policajt je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe (ďalej len „služobné hodnotenie“). V hodnotiacej časti nadriadený žalobcu uviedol, že služobné hodnotenie žalobcu bolo naposledy schválené dňa 20.04.2015 zo záverom, že je spôsobilý vykonávať zastavanú funkciu. Avšak u žalovaného boli zistené závažné zmeny v spôsobilosti na výkon funkcie a preto bolo spracované služobné hodnotenie podľa Ďalej v hodnotiacej časti nadriadený uviedol, že z hľadiska rýchlosti je výkon štátnej služby u žalobcu na primeranej úrovni, a jeho činnosť na zverenom úseku možno z hľadiska správnosti hodnotiť, ako dostačujúcu. Z hľadiska samostatnosti a iniciatívy bola hodnotená činnosť žalobcu podľa dosiahnutých výsledkov, z ktorých vyplývala nízka miera samostatnosti a iniciatívy žalobcu pričom v roku 2016 bol, ako jediný z oddelenia, hodnotený neuspokojivo. Z hľadiska samostatnosti a iniciatívy teda nadriadený uzavrel, že žalovaný vykonáva štátnu službu na podpriemernej úrovni. Vystupovanie na verejnosti a dodržiavanie služobnej zdvorilosti je u žalovaného na priemernej úrovni. Žalovaný spĺňa kvalifikačné podmienky na výkon funkcie a bol hodnotený, ako bezúhonný. Z hľadiska dodržiavania služobnej disciplíny nadriadený žalobcu hodnotil, ako nespôsobilého pre výkon štátnej služby z dôvodu, že mu boli opakovane uložené disciplinárne opatrenia za porušenie služobnej disciplíny, ktoré identifikoval v bodoch 1 až 7 ( išlo o disciplinárne previnenia, ktorých sa žalobca dopustil v rokoch 2015 -

2017). Ďalej nadriadený žalobcu argumentoval, že od posledného služobného hodnotenia nebola žalobcovi za jeho činnosť nadriadeným udelená disciplinárna odmena a z prehľadu porušení služobnej disciplíny žalobcom vyplýva, že z hľadiska potrieb dodržiavania služobnej disciplíny ide o príslušníka PZ, ktorý ho opakovane porušuje. Za hodnotené obdobie sa aj napriek ukladaným disciplinárnym opatreniam opakovane dopúšťal porušovania zákonov a nariadení. Svedčí o tom skutočnosť, že u neho absentuje zmysel pre zodpovednosť pri plnení služobných úloh, zmysel pre rešpektovanie a dodržiavanie zákonnosti. Prejavuje sa to tak v čase služby, ako aj mimo nej, o čom svedčia disciplinárne opatrenia. Uložené disciplinárne opatrenia zjavne nemajú na neho požadovaný nápravný účinok. Po uložení jednotlivých disciplinárnych opatrení sa obdobných skutkov dopúšťa opakovane. Neprejavuje sebareflexiu a v konaniach svoju chybu nepriznáva. Bolo preukázané, že vo viacerých vyjadreniach v disciplinárnych konaniach na svoju obhajobu uvádzal nepravdivé skutočnosti. Preto z hľadiska dodržiavania služobnej disciplíny je potrebné žalobcu hodnotiť, ako nespôsobilého pre výkon štátnej služby. Spoľahlivosť, ako postoj k plneniu služobných povinností k rešpektovaniu zákonov všeobecne záväzných predpisov, ako interných predpisov sú nevyhnutnou podmienkou pre výkon štátnej služby príslušníka PZ. Z dôvodu opakovaného porušenia služobnej disciplíny žalobca túto podmienku nespĺňa. Z dôsledku toho nedáva záruku spoľahlivosti podľa v ktorom musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

2. O odvolaní žalobcu proti služobnému hodnoteniu rozhodol riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. KRPZ-TN -VO2-199 - 006/2021 zo dňa 05.05.202021, ktorým odvolanie zamietol a služobné hodnotenie žalobcu potvrdil (ďalej„ len napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný rekapituloval, priebeh doterajšieho konania, ako aj obsah služobného hodnotenia s jeho závermi, pričom prihliadal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo zrušené predchádzajúce potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného. Preskúmaním služobného hodnotenia mal žalovaný za preukázané, že prvostupňový orgán postupoval zákonným spôsobom pri hodnotení služobnej činnosti a spôsobilosti žalobcu a to predovšetkým s poukazom na Ďalej žalovaný poukázal na to, že policajtom sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade a skladá služobnú prísahu, pričom zložením sľubu sa stáva príslušníkom PZ, t.j. kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu, ako aj vzhľadom na jeho neštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Plynie z neho očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať všeobecne záväzné právne a interné predpisy a to nie len v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu v služobnej prísahe zaviazali. Dodržiavanie zákonných povinností u každého policajta je základnou požiadavkou plnenia úloh vyplývajúcich z ich funkcie, ku ktorým sa policajt zaviaže v služobnej prísahe. Žalovaný zdôraznil, že zákon prenecháva nadriadenému možnosť, aby podľa vlastného uváženia v každom jednotlivom prípade sám posúdil konanie svojho podriadeného policajta s prihliadnutím na jeho osobu, na funkciu ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností, na okolnosti za ktoré došlo k porušeniu služobných povinností, na dôsledky a motív konania atď. Táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam. Vzhľadom na úlohu a postavenie príslušníkov PZ je nevyhnutné vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí sú akou si„ predĺženou rukou štátu" dôsledne dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti v súlade s právnymi normami. Z obsahu služobného hodnotenia jednoznačne vyplýva, že žalobca takým príslušníkom PZ nie je, nakoľko má problém so správaním sa podľa etického kódexu príslušníka PZ. Úmyselne sa nechal odfotiť s osobou spojenou s páchaním závažnej trestnej činnosti konal v rozpore s čl. 9. nariadenia MV SR č. 3/2002, má problém s dodržiavaním ustanovení interných predpisov, s ktorými bol oboznámený, keďže nevykonával hliadkovú službu v určenom čase a spôsobom, ktorý bol určený inštruktážnom zázname o výkone služby, používa výstražné zariadenie v rozpore s nariadením, nevykonáva dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky predpisovanej ústroji, nevykoná lustráciu v informačnom systéme, tak ako je uvedené v rozkaze. Ustanovenia zákona kladú na policajtov, ktorí sú v postavení verejných činiteľov, vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby a ich porušenie je nekompromisne sankcionované, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžadujú striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejšie, než sú ustanovenia iných zákonov. S tým súvisí aj očakávanie, že policajt pri svojom postavení bude príkladne rešpektovať zákony štátu a nie len v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa tomu zaviazal zložením sľubu. Žalovaný pritom poukázal na Z.z,. Žalovaný zastával názor, že policajt, ktorý ohrozí, alebo naruší dôveru PZ, ktorý je bezpečnostným zborom plniacim úlohy

vo veciach vnútorného poriadku bezpečnosti a boja proti zločinnosti, nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a jeho ďalšie zotrvanie v akejkoľvek funkcii by bolo na ujmu PZ. Žalobca, tým, že sa verejne fotografuje s osobou, o ktorej vie, že ide o páchateľa závažnej trestne činnosti, a navyše sa s touto osobou s úsmevom na tvári drží okolo ramien, čo možno považovať za znak priateľstva, či dobrých osobných vzťahov, skutočne takúto záruku nedáva. A napriek zrušeniu disciplinárneho rozkazu z 07.09.2019 žalovaný zastáva názor, že žalobca nevykonáva štátnu službu osobne, riadne a včas v súlade zo základnou povinnosťou podľa Nakoľko žalobca do plánovaného výkonu služby nenastúpil len na základe svojho presvedčenia o nároku na služobné voľno koná svojvoľne čím ohrozil výkon štátnej služby a plnenie úloh PZ. Žalovaný poukázal na to, že pre služobné hodnotenie nie je najdôležitejšie, aká sankcia bola na konkrétne protiprávne konanie policajta nadriadeným uložená. Služobné hodnotenie vychádza s požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúcemu určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú k tomu najlepšie predpoklady. Takže žalovaný pri preskúmaní služobného hodnotenia prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že žalobca nenastúpil do výkonu služby a teda nekonal podľa zákona. Žalovaným bolo zistené, že žalobca bol opakovane riešený v disciplinárnych konaniach svojim priamym nadriadeným za rôzne pochybenia pri výkone štátnej služby. Priebeh týchto konaní, ako aj ich zákonnosť nie je predmetom preskúmania služobného hodnotenia, ale vzhľadom k ich existencii je možné vysloviť záver, že na žalobcu nie je možné pozerať, ako na spoľahlivého policajta, ktorý by bol naďalej spôsobilý na výkon štátnej služby. K námietke zaujatosti žalovaný vyjadril názor, že ide len o sugestívny a subjektívny pocit žalobcu. Pri hodnotení činnosti žalobcu v rámci jednotlivých rokov dospel žalovaný k záveru, že u neho nedošlo k žiadnej náprave v roku 2016, ale ani v roku 2017 nakoľko bol opakovane riešený nadriadeným za porušovanie služobných povinností. Ani hodnotenie stupňom C za rok 2017 nemení záver služobného hodnotenia spracovaného nadriadeným, ktorého poznal z jeho činnosti aspoň 6 mesiacov, tak, ako to ustanovuje zákon. Len bezprostredne nadriadený vie najlepšie posúdiť plnenie služobných úloh svojho podriadeného a jeho nespôsobilosti vykonávať určitú funkciu v štátnej službe. Žalovaný mal za preukázané, že u žalobcu došlo k závažným zmenám v spôsobilosti na výkon funkcie poukazujúc na jednotlivé proti právne konania žalobcu spočívajúce v porušení základných povinností policajta, ako aj neuspokojivé hodnotenie žalobcu za rok 2016 a teda sa stotožnil so záverom nadriadeného v služobnom hodnotení, ktorý zodpovedá uvedeným skutkovým okolnostiam. Žalobca bol už raz počas trvania služobného pomeru hodnotený, ako neuspokojivý, dosahoval podpriemerné výsledky a teda nedáva do budúcnosti záruku riadneho výkonu štátnej služby a to aj napriek hodnoteniu za rok 2017 stupňov C, keďže za toto hodnotenie vykonávané nadriadeným raz ročne na základe interného predpisu nemá trvalý, ale len dočasný charakter vo vzťahu k plneniu služobných povinností. Všetky porušenia majú spoločný znak a to nerešpektovanie základných pravidiel, ktoré sú obsiahnuté v príslušných interných predpisoch a nespoľahlivosť pri plnení základných služobných povinností. Zo strany žalobu išlo o neustále porušovanie služobných povinností a nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadeného. Žalobca bol zaradený vo funkcii referent v 1. platovej triede v najnižšie možnej funkcii PZ, kde má policajt presne stanovený postup svojej činnosti, avšak žalobca si nebol schopný plniť ani tie základné povinnosti, o ktorých bol preukázateľne oboznámený. Pre výkon štátnej služby je neprijateľné, aby služobnú činnosť vykonávala osoba, ktorá sa preukázateľne stretávala na verejnosti a úmyselne vyfotografovala s osobou, ktorá bola odsúdená za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, ako aj zločinu vydierania hoci vedela, že je to v rozpore s etickým kódexom príslušníka PZ, ako aj osoba, ktorá nie je schopná plniť základné úlohy, ktoré sú príslušníkom PZ ukladané príslušnými nariadeniami, príp. pokynmi a príkazmi nadriadeným. A takouto osobou podľa nadriadeného je aj žalobca. Dostatočné objasňovanie priestupkov, vykonávanie dohľadu nad verejným poriadkom a dostatočné plnenie ďalších úloh neznamená, že príslušník PZ bude v danej veci riešiť, ako si zmyslí, bez opory v zákone príp. v rozpore s nariadeniami a pokynmi nadriadených. Policajt musí vždy pri plnení týchto služobných povinností postupovať v súlade so zákonmi, internými predpismi a príkazmi a pokynmi nadriadených, čo však žalobca s poukazom na uvedené disciplinárne previnenia schopný nebol. Žalobca bol policajtom cca so 17 ročnou praxou v služobnom pomere a teda takýto dlhoročný policajt by sa disciplinárnych previnení dopúšťať už nemal, ale práve naopak mal by byť vzorom a príkladom pre novo prijatých policajtov, viesť ich k riadnemu plneniu služobných povinností, služobných úloh, k dodržiavaniu základných zákonnom stanovených povinností policajta, k rešpektovaniu právnych a interných predpisov zotrvanie žalobcu v PZ a jeho prítomnosť na útvare PZ by mohla narušiť riadny chod a výkon štátnej služby, ako aj disciplinovanosť ostatných na útvare zaradených policajtov, keďže žalobca je zaradený do služby s inými policajtami. Na obvodnom oddelení nemôže v najnižšej funkcii vykonávať štátnu službu osoba, ktorá nie je schopná bez vážneho dôvodu dodržať inštruktáž nadriadeného, s ktorou bola riadne oboznámená, ktorá aj napriek príkazu nadriadeného nenastúpi do vopred naplánovanej

služby bez tohto, aby v súlade so zákonom upozornila nadriadeného o nezákonnosti jeho príkazu, ktorá vedome klame nadriadenému o vykonaní určitých úkonov, pričom následnou činnosťou nadriadeného je klamstvo podriadeného policajta jednoznačne preukázané, nehovoriac o osobe, ktorá sa osobne pozná a verejne ukazuje s páchateľom trestnej činnosti. Záverom žalovaný skonštatoval, že preskúmaním veci v rámci odvolacieho konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého služobného hodnotenia.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde namietal, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebol policajtom, pričom v súlade s môže byť služobne hodnotený len policajt. V ďalšom žalobnom bode argumentoval zrušením disciplinárneho rozkazu z 07.09.2017, pričom služobné hodnotenie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím obsahuje aj zmienku o tomto disciplinárnom previnení žalobcu, na základe čoho je zmätočné. V nadväznosti na prvú námietku namietal zmätočné a nezákonné použitie , pričom konanie podľa cit. zákona sa začína na návrh účastníka konania. Namietal, že úvaha nadriadeného o posúdení podriadeného policajta musí zodpovedať skutkovým okolnostiam pričom v tomto prípade sa prvostupňový orgán a žalovaný pustili len do jednoduchého matematického sčítania disciplinárnych opatrení s vyvodením subjektívnych záverov spĺňajúceho všetky znaky svojvôle. V ďalšom žalobnom bode poukázal na disciplinárny rozkaz z 09.04.2015 s ktorým žalobca nesúhlasil a z tohto dôvodu nemôže byť kritérium dôvery žalovaný spájať s disciplinárnym previnením z roku 2015, t.j. po 7 rokoch. Podľa žalobcu žalovaný nerešpektoval záväzný právny názor súdu a rozhodol opätovne tak, ako chcel. Poukázal tiež na zlepšenie žalobcu za rok 2017, za ktorý bol hodnotený stupňom C oproti predchádzajúcemu roku, čo možno považovať nielen za dočasné, pričom závery žalovaného považoval za čistú špekuláciu, ktorá nie je odôvodnená jediným dôkazom, ale len subjektívnym hodnotiacim úsudkom nadriadeného. Napokon namietal, že správny orgán porušil keď vydal rozhodnutie bez potrebných podkladov a bez toho, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu atď. Záverom navrhol služobné hodnotenie spolu s napadnutým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe s jej obsahom nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. K jeho vyjadreniu sa v replike vyjadril žalobca, ktorý zastával názory uvedené v podanej správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

5. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa vec prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože navrhované pojednávanie už pred vydaním predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne prebehlo, pričom nenastali žiadne nové okolnosti odôvodňujúce potrebu ho opakovať a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa . Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd, v súlade s názorom Najvyššieho správneho súdu SR, ktorým bol viazaný, dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 11.07.2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 27.07.2022 ( ). 6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

8. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Podľa až 3 (1) Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a a) je bezúhonný, b) je spoľahlivý, c) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby, e) ovláda štátny jazyk, 3) f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, 4) g) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia, h) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, i) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa a . (2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov. 5) (3) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 6) alebo b) požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich 7) (ďalej len "iná návyková látka"), alebo c) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby alebo d) bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že 1. pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, alebo 2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo 3. bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.

10. Podľa občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

11. Podľa až 6 (1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. (2) V hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa a , spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. (3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. (4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. (5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a) pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby, b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby. (6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie, c) zrušené od 1.1.2008.

12. Podľa až 3 (1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. (2) Ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. (3) Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.

13. Podľa návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.

14. Podľa (1) Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením. (2) Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

15. Podľa (1) Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti () až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia. (2) Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie policajta formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia. (3) Podrobnosti o priebežnom hodnotení a o zakladaní služobného hodnotenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

16. Podľa služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

17. Podľa policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, w) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky.

18. Podľa nadriadený je povinný a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, b) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, c) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, d) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

19. Podľa , oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarat' si na rozhodnutie potrebné podklady.

20. Podl'a , oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohl'adu na to, či svedčia vprospech, alebo v neprospech účastníka konania.

21. Podľa ods. I , rozhodnutie musí byt' v súlade správnymi predpismi, musí vychádzat' zo skutočného stavu veci a obsahovat' výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byt' podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnost' príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto

rozhodnutie vydal, má zostat' utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

22. Podľa SS 241 ods. 3 , v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

23. o zriadení správnych súdov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

24. Správny súd preskúmaním veci v rozsahu podanej správnej žaloby zistil, že žalobca bol služobným hodnotením nadriadeného hodnotený ako nespôsobilý na výkon štátnej služby v žiadnej funkcii v rámci PZ. Žalobca bol služobným hodnotením hodnotený z hľadiska rýchlosti a správnosti výkonu štátnej služby na primeranej, resp. dostačujúcej úrovni, z hľadiska samostatnosti a iniciatívy bol hodnotený na podpriemernej úrovni, jeho vystupovanie na verejnosti bolo hodnotené na priemernej úrovni. Žalobca taktiež spĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie a spĺňal požiadavku bezúhonnosti, avšak z hľadiska dodržiavania disciplíny bol vyhodnotený ako nespôsobilý pre výkon štátnej služby, a to najmä na základe siedmych disciplinárnych previnení žalobcu, o ktorých boli vydané právoplatné disciplinárne rozhodnutia. Na uvedenom základe nadriadený žalobcu dospel k záveru, že žalobca nespĺňa požiadavku spoľahlivosti, ktorú musí spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TN-V02-203-008/2018 zo dňa 04.05.2018 tak, že ho ako nedôvodné zamietol a služobné hodnotenie potvrdil, Krajský súd v Trenčíne na základe žalobcom podanej správnej žaloby rozsudkom č.k. -103 z 25.08.2020 zrušil uvedené rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. z 25.01.2021 kasačnú sťažnosť podanú proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný v ďalšom konaní vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým opätovne zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil služobné hodnotenie, pretože mal za preukázané, že u žalobcu došlo k závažným zmenám v spôsobilosti na výkon funkcie, na základe čoho sa stotožnil so záverom nadriadeného v služobnom hodnotení, pričom odvolacie námietky žalobcu, ktorými sa zaoberal, nepovažoval za dôvodné .

25. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu ďalej plynie, že Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd”) rozsudkom č.k. -100 z 24.11.2021 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení so služobným hodnotením a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko po preskúmaní veci dospel k záveru o jeho nezákonnosti, pretože žalovaný potvrdil prvostupňové služobné hodnotenie žalobcu, ktoré protiprávne odkazovalo na disciplinárne opatrenie zo 07.09.2017, pričom toto bolo medzitým zrušené rozsudkom krajského súdu sp.zn. z 20.11.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 03.03.2020. Krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil ďalej preto, že aj keď správne orgány brali v úvahu pri svojom rozhodovaní aj služobné hodnotenie žalobcu za rok 2017, toto nesprávne vyhodnotili, respektíve vyvodili z neho nesprávne skutkové závery nereflektujúc relatívne podstatné zlepšenie výkonu služby, čo konštatoval nielen krajský súd, ale aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe čoho boli výsledné závery služobného hodnotenia a napadnutého rozhodnutia v rozpore so skutočnosťou.

26. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp.zn. zo dňa 28.02.2023 rozsudok Krajského súdu sp.zn. -100 z 24.11.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k prvému dôvodu, pre ktorý krajský súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a služobného hodnotenia uviedol, že krajský súd sa výlučne zameral len na jeden skutok, ktorý následne na základe rozhodnutí súdov (rozsudok krajského súdu 20.11.2018, SP. zn. v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.03.2020, sp.zn. ) nebolo možné považovať za skutok protiprávny, a teda platí, že žalobca sa daného disciplinárneho previnenia nedopustil. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo

veciach služobného pomeru policajtov, pričom podľa Š 27 ods. 3 je policajt služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že služobné hodnotenie predchádzajúce služobnému hodnoteniu, ktoré je predmetom tohto konania, bolo schválené dňa 20. apríla 2015, a teda na účely spracovania služobného hodnotenia z 18. januára 2018 a schváleného dňa 02. februára 2018 bolo potom rozhodným obdobie počnúc aprílom 2015 a končiac januárom 2018. Počas tohto (hodnoteného) obdobia sa žalobca dopustil aj ďalších skutkov, na ktoré krajský súd vo svojom odôvodnení v žiadnom smere nereflektoval. Najvyšší správny súd dáva za pravdu žalobcovi v tom, že správne orgány sa už nemali ďalej zaoberať aj príslušným skutkom, avšak rozhodnutie je potrebné vnímať ako celok, pričom z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný prihliadal aj na ďalšie skutočnosti, po zhodnotení ktorých pristúpil k opätovnému zamietnutiu odvolania žalobcu a potvrdeniu príslušného služobného hodnotenia. Samozrejme iná situácia by nastala, ak by správne orgány opierali svoje závery o nespôsobilosti žalobcu vykonávať' štátnu službu o jeden skutok, za ktorý by bol žalobca disciplinárne potrestaný a následne by takéto rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené na základe správnej žaloby. Takáto situácia v prejednávanom prípade nenastala, nakoľko bola nesporne preukázanou tá skutočnosť, že žalobca sa v hodnotenom období dopustil viacerých (celkovo 6) disciplinárnych previnení, za ktoré mu boli uložené disciplinárne opatrenia - písomné pokarhanie (3x) a zníženie služobného platu (3x), konkrétne zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov, zníženie služobného platu o 5 % na dobu 1 mesiaca a zníženie služobného platu o 5 % na dobu 3 mesiacov.

27. Vo vzťahu k druhému dôvodu, pre ktorý krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného v spojení so služobným hodnotením najvyšší správny súd uviedol, že je potrebné rozlišovať služobné hodnotenie upravené v a nasl. , ktoré predstavuje základný podklad na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, ktoré sa v priebehu štátnej služby vykoná najmenej raz za päť rokov, alebo ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie ( menovaného zákona) a hodnotenie realizované každoročne na základe interných právnych predpisov. V rámci služobného hodnotenia sa hodnotia znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa a , spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby ( ). Zároveň v závere tohto služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo nespôsobilý vykonávať' akúkoľvek funkciu v štátnej službe ( menovaného zákona). Z uvedeného je zrejmé, že od služobného hodnotenia podľa a nasl. je potrebné odlišovať hodnotenie realizované každoročne a na základe interného právneho predpisu, konkrétne za rok 2017 na základe nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 21/2017. Z obsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že súd oba inštitúty zamieňal a hodnotenie za rok 2017 postavil na roveň služobnému hodnoteniu podľa , pre ktoré však nebolo rozhodným obdobím výlučne obdobie roku 2017, ale na základe Š 27 ods. 3 celá doba, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia, t.j. doba od 20. apríla 2015 do spracovania a schválenia služobného hodnotenia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danej veci na základe správnej žaloby.

28. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd označený rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, kde bude povinnosťou krajského (teraz správneho) súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať', vyhodnotiť závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí komplexne s akcentom na celé hodnotené obdobie, ustáliť' si terminológiu a podstatu služobného hodnotenia podľa a hodnotenia podľa interných právnych predpisov a vo veci opätovne rozhodnúť.

29. Správny súd viazaný názorom kasačného súdu ( ), so závermi ktorého sa stotožňuje, dopĺňa, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne sformuloval závery, ktoré vyplývali zo služobného hodnotenia, a síce že žalobcova nespôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe vyplynula z okruhu vzájomne nadväzujúcich skutkových záverov objektívne zistených z viacerých podkladov, hodnotenie súhrnu ktorých dalo na požiadavku trvalej ne/spoľahlivosti policajta (žalobcu)

jednoznačnú odpoveď žalovaného. Napadnuté rozhodnutie tak netrpí namietanou vadou arbitrárnosti. Podľa policajtom môže byť len občan, ktorý je spoľahlivý, t.j. ide o vyjadrenie trvalej podmienky spoľahlivosti, ktorú musí policajt spĺňať počas celej doby služobného pomeru. Žalobca bol vyhodnotený ako nespoľahlivý, čo v súlade s v nadväznosti na bránilo záveru služobného hodnotenia o spôsobilosti žalobcu vykonávať zastávanú alebo inú funkciu. Uvedená prekážka pozitívnemu hodnoteniu žalobcu tak bola konajúcimi orgánmi správne právne posúdená, nakoľko žalobca podľa zistených skutočností, ktoré tvoria obsah odôvodnenia služobného hodnotenia ako aj napadnutého rozhodnutia, nedáva záruku riadneho výkonu služby pre nespoľahlivosť.

30. Žalovaný uzavrel, že policajt, ktorý ohrozí, alebo naruší dôveru PZ, ktorý je bezpečnostným zborom plniacim úlohy vo veciach vnútorného poriadku bezpečnosti a boja proti zločinnosti, nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a jeho ďalšie zotrvanie v akejkoľvek funkcii by bolo na ujmu PZ. Žalobca, tým, že sa verejne fotografoval pritom, ako sa s úsmevom na tvári drží okolo ramien s osobou, o ktorej vedel, že ide o páchateľa závažnej trestnej činnosti, čo možno považovať za znak priateľstva, či dobrých osobných vzťahov, skutočne takúto záruku nedáva. Aj napriek zrušeniu disciplinárneho rozkazu z 07.09.2019 žalovaný zastával názor, že žalobca v tomto prípade nevykonával štátnu službu osobne, riadne a včas v súlade zo základnou povinnosťou podľa , nakoľko žalobca do plánovaného výkonu služby nenastúpil len na základe svojho presvedčenia o nároku na služobné voľno, konal tak svojvoľne, čím ohrozil výkon štátnej služby a plnenie úloh PZ. Žalovaný poukázal na to, že pre služobné hodnotenie nie je najdôležitejšie, aká sankcia bola na konkrétne protiprávne konanie policajta nadriadeným uložená. Služobné hodnotenie vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúcemu určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú k tomu najlepšie predpoklady. Takže žalovaný pri preskúmaní služobného hodnotenia prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že žalobca nenastúpil do výkonu služby a teda nekonal podľa zákona. Nie je tak dôvodná žalobná námietka, že žalovaný sa s toto otázkou nevysporiadal. Žalovaný sa ďalej zaoberal zistením, že žalobca bol opakovane riešený v disciplinárnych konaniach svojim priamym nadriadeným za rôzne pochybenia pri výkone štátnej služby. Priebeh týchto konaní, ako aj ich zákonnosť nie je predmetom preskúmania služobného hodnotenia, ale vzhľadom k ich existencii vyslovil záver, že na žalobcu nie je možné pozerať, ako na spoľahlivého policajta, ktorý by bol naďalej spôsobilý na výkon štátnej služby. Pri hodnotení činnosti žalobcu v rámci jednotlivých rokov dospel žalovaný k tomu, že u neho nedošlo k žiadnej náprave v roku 2016, ale ani v roku 2017, nakoľko bol opakovane riešený nadriadeným za porušovanie služobných povinností. Ani hodnotenie stupňom „C“ za rok 2017 nezmenilo záver služobného hodnotenia spracovaného nadriadeným.

31. Žalovaný tak mal dôvodne za preukázané, že u žalobcu došlo k závažným zmenám v spôsobilosti na výkon funkcie poukazujúc na jednotlivé protiprávne konania žalobcu spočívajúce v porušení základných povinností policajta, ako aj neuspokojivé hodnotenie žalobcu za rok 2016, čím sa stotožnil so záverom nadriadeného v služobnom hodnotení, ktoré zodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam. Žalobca už raz bol počas trvania služobného pomeru hodnotený, ako neuspokojivý, dosahoval podpriemerné výsledky a vzhľadom na všetky okolnosti nedáva do budúcnosti záruku riadneho výkonu štátnej služby a to aj napriek hodnoteniu za rok 2017 stupňom „C“, keďže toto hodnotenie vykonávané nadriadeným raz ročne na základe interného predpisu nemá trvalý, ale len dočasný charakter vo vzťahu k plneniu služobných povinností. Podľa žalovaného všetky porušenia majú spoločný znak a to neustále nerešpektovanie základných pravidiel, príkazov a pokynov nadriadeného, ktoré sú obsiahnuté v príslušných interných predpisoch a nespoľahlivosť pri plnení základných služobných povinností. Žalovaný tak dospel k logickému záveru o nespoľahlivosti žalobcu, ktorý je v súlade s obsahom hodnotených dôkazov (podkladov).

32. Najvyšší správny súd SR v odôvodnení svojho rozsudku sp.zn. zo dňa 28.02.2023 poukázal na to, že služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od

zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone služby dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov”. Určujúcim môže a musí byt' hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na žiadúcej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu nižšiu, či vyššiu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SP. zn. ).

33. Vzhľadom na predchádzajúce body tohto rozsudku možno súhlasiť so žalovaným, že pre výkon štátnej služby vyžadujúcej spoľahlivosť je neprijateľné, aby služobnú činnosť vykonávala osoba, ktorá sa preukázateľne stretávala na verejnosti a úmyselne v priateľskej póze fotografovala s osobou, ktorá bola odsúdená za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, ako aj za zločin vydierania hoci vedela, že je to v rozpore s etickým kódexom príslušníka PZ, ako aj osoba, ktorá nie je schopná plniť základné úlohy, ktoré sú príslušníkom PZ ukladané príslušnými nariadeniami, príp. pokynmi a príkazmi nadriadeným. Takouto osobou podľa nadriadeného bol žalobca. Dostatočné objasňovanie priestupkov, vykonávanie dohľadu nad verejným poriadkom a dostatočné plnenie ďalších úloh podľa žalovaného neznamená, že príslušník PZ bude v danej veci riešiť, „ako si zmyslí“, bez opory v zákone, príp. v rozpore s nariadeniami a pokynmi nadriadených. Žalovaný zdôraznil, že policajt musí vždy pri plnení týchto služobných povinností postupovať v súlade so zákonmi, internými predpismi a príkazmi a pokynmi nadriadených, čo však žalobca s poukazom na uvedené disciplinárne previnenia schopný nebol. Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že žalobca bol policajtom so 17 ročnou praxou v služobnom pomere a teda takýto dlhoročný policajt by sa disciplinárnych previnení dopúšťať už nemal, ale práve naopak, mal by byť vzorom a príkladom pre novo prijatých policajtov, viesť ich k riadnemu plneniu služobných povinností, služobných úloh, k dodržiavaniu základných zákonom stanovených povinností policajta, k rešpektovaniu právnych a interných predpisov. Zotrvanie žalobcu v PZ a jeho prítomnosť na útvare PZ by mohla narušiť riadny chod a výkon štátnej služby, ako aj disciplinovanosť ostatných na útvare zaradených policajtov, keďže žalobca bol zaradený do služby s inými policajtami. Žalovaný skonštatoval, že na obvodnom oddelení nemôže ani v najnižšej funkcii vykonávať štátnu službu osoba, ktorá nie je schopná bez vážneho dôvodu dodržať inštruktáž nadriadeného, s ktorou bola riadne oboznámená, ktorá aj napriek príkazu nadriadeného nenastúpi do vopred naplánovanej služby bez tohto, aby v súlade so zákonom upozornila nadriadeného o nezákonnosti jeho príkazu, ktorá vedome klame nadriadenému o vykonaní určitých úkonov, pričom následnou činnosťou nadriadeného je klamstvo podriadeného policajta jednoznačne preukázané.

34. Nebola tak dôvodná námietka žalobcu, že služobné hodnotenie a napadnuté rozhodnutie boli nezákonne založené na podklade disciplinárneho opatrenia zo dňa 07.09.2017, ktoré bolo zrušené rozsudkom krajského súdu zo dňa 20.11.2008 v spojení s rozsudkom najvyššieho správneho súdu zo dňa 03.03.2020, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli založené na hodnotení súhrnu viacerých podkladov. Namietané disciplinárne opatrenie bolo len jedným z nich, avšak v žiadnom prípade nie jediným, nakoľko žalobca sa v hodnotenom období dopustil ďalších šiestich disciplinárnych previnení, čo nenamietal. Žalobca namietal nepravdivosť skutkových zistení žalobcu ohľadom nenáležitého nenastúpenia do služby, za ktoré nebola vyvodená disciplinárna zodpovednosť žalobcu, nakoľko disciplinárne rozhodnutie bolo súdom zrušené. Napriek tomu napadnuté rozhodnutie ako celok poskytuje dostatočne odôvodnený záver o nespoľahlivosti žalobcu. Postačovalo, ak bolo nepochybne preukázané, že žalobca mal priateľské vzťahy s osobou odsúdenou za závažnú trestnú činnosť, s ktorou sa na verejnosti fotografoval a tiež to, že žalobca preukázateľne nehovoril pravdu pri preverovaní jeho disciplinárnych previnení (bez ohľadu na obsah práva žalobcu na obhajobu v týchto disciplinárnych konaniach, ktoré nemá presah na služobné hodnotenie), čím porušil služobnú prísahu policajta. Napokon bolo oprávnene zohľadnené aj to, že žalobca čerpal služobné voľno bez zákonného dôvodu, resp. bez oznámenia žalobcu o pominutí takého dôvodu, čím sa mimo iného bezdôvodne obohatil. V čase vydania služobného hodnotenia bol disciplinárny rozkaz č. 4 zo dňa 14.08.2017 právoplatný a jeho neskoršie zrušenie nebolo dôvodom na to, aby žalovaný bol nútený služobné hodnotenie ako celok zrušiť, nakoľko obsahovalo dostatok ďalších dôvodov na to, aby mohlo byť v odvolacom konaní potvrdené. Odôvodnenie služobného hodnotenia poskytovalo dostatočnú oporu pre jeho výrok aj bez zohľadnenia tohoto disciplinárneho previnenia. Nebolo by v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti správneho konania služobné hodnotenie žalovaným zrušiť len preto, aby došlo k formálnemu „vypusteniu“ tohto disciplinárneho previnenia z odôvodnenia, pričom bolo jasné, že samotný výrok je na základe ďalších podkladov správny. Účelom disciplinárneho odvolacieho konania

nie je odstraňovanie formálnych vád, ale dosiahnutie reálnej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka konania.

35. Z uvedeného ďalej vyplýva, že nešlo o žalobcom namietané jednoduché matematické sčítanie disciplinárnych previnení žalobcu a svojvôľu žalovaného, ale o autonómnu úvahu žalovaného a nadriadeného v procese hodnotenia obsahu zadovážených podkladov (dôkazov) služobného hodnotenia jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach ( Z.z), bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Výsledky tejto úvahy vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú v rozpore s obsahom hodnotených dôkazov ani so zásadami logického myslenia. Žalobca nekonkretizoval, o aký rozpor úvahy žalovaného zo zistenými skutkovými okolnosťami malo ísť, čím svoju námietku sám urobil nespôsobilou na účely prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko správny súd nie je v konaní o všeobecnej správnej žalobe oprávnený nezákonnosť sám vyhľadávať a nahrádzať tým žalobcu ( ). Preto možno len vo všeobecnosti doplniť, že záruku riadneho výkonu štátnej služby žalobca nedával, nakoľko jeho už zmienené správanie spočívajúce v opakovanom porušovaní služobnej disciplíny, služobnej prísahy, v intenzite a kvantite dostatočne popísanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nachádza svoj odraz spôsobilý vypovedať o vážnom narušení profesionálnej integrity žalobcu ako policajta. Jeho viaceré konania odôvodnene vyvolali pochybnosti o jeho čestnosti, morálke a služobnej disciplíne (podľa Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".) Správny súd je toho názoru, že na verejnosti neskrývaný priateľský vzťah žalobcu k osobe odsúdenej za závažnú trestnú činnosť nedáva záruku, že žalobca páchanie trestnej činnosti odsudzuje a bude pred ňou schopný občanov chrániť, čo sa ukázalo aj v jeho podpriemerných výsledkoch v oblasti odhaľovania trestnej činnosti. Opakované disciplinárne previnenia a porušenia služobnej prísahy sú javmi, ktoré sú u policajta neakceptovateľné. Výsledok jednotlivého a súhrnného hodnotenia jednotlivých podkladov služobného hodnotenia tak poskytol jediný možný výsledok spočívajúci v závere žalovaného o nespoľahlivosti žalobcu.

36. Pokiaľ je nesporné, že predchádzajúce služobné hodnotenie, ktorým bol žalobca naposledy hodnotený bolo z apríla 2015, je dôvodné uzavrieť, že rozhodným obdobným na účely služobného hodnotenia žalobcu bolo obdobie výkonu služby žalobcu trvajúce od vykonateľnosti ostatného hodnotenia ( ) až po služobné hodnotenie vydané v roku 2018, t.j. hodnoteniu podliehali všetky skutočnosti, ktoré v tomto období vyšli najavo. V prípade disciplinárnych previnení žalobcu, o ktorých bolo rozhodnuté, boli v hre tie prípady, kde rozhodnutia o disciplinárnom previnení nadobudli v tomto období právoplatnosť, nakoľko otázku disciplinárneho previnenia nemožno pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o nej považovať za právne záväzným spôsobom definitívne vyriešenú. Prejavom svojvôle nadriadeného a žalovaného pri služobnom hodnotení žalobcu preto nebolo zohľadnenie všetkých disciplinárnych previnení žalobcu, ktoré vyšli najavo v rozhodnom období. V takom prípade bolo hodnotenie disciplinárneho previnenia žalobcu plynúce z disciplinárneho rozkazu č. 3 zo dňa 09.04.2015 na účely služobného hodnotenia žalobcu použité lege artis, nakoľko toto disciplinárne opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2015, t.j. počas plynutia rozhodujúceho obdobia. Toto disciplinárne previnenie žalobcu nemohlo byť zahrnuté do predchádzajúceho služobného hodnotenia žalobcu z apríla 2015, nakoľko o ňom nebolo v tom čase právoplatne rozhodnuté, čo aj vzhľadom na jeho závažnosť nebolo možné opomenúť v rámci služobného hodnotenia žalobcu v roku 2018. Žalovaný hodnotil ako fakt výsledok právoplatne skončeného disciplinárneho konania, nie konkrétne dôkazy v rámci jeho priebehu použité, nakoľko bol výsledkom viazaný (ako predbežnou otázkou), t.j. nebol oprávnený prehodnocovať závery disciplinárneho konania na základe toho, že žalobca tvrdil, že popiera jeho spáchanie. Obdobne aj správny súd je v postavení keď preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a služobného hodnotenia, nie rozhodnutia o disciplinárnom previnení žalobcu, ktorým je rovnako ako žalovaný viazaný. Nekonkrétne namietaná svojvôľa žalovaného pri hodnotení fotografie s osobou odsúdenou za závažnú trestnú činnosť nemôže mať následok záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa žalovaný odfotil na verejnosti s takou osobnou, s ktorou sa s úsmevom držal okolo pliec (nič z toho v správnej žalobe nepoprel a nevyvrátil), fotografia bola vyhodnotená v súlade s jej obsahom. Nič na tom nemení fakt, že fotografiu neurobil ani neinicioval žalobca, ktorý sa jej mohol a mal vyhnúť, ani tvrdenie žalobcu (obdobne

v administratívnom konaní), že s touto osobou priateľské vzťahy nemá (čo je v zjavnom rozpore s takou fotografiou).

37. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo dostatočne vzaté do úvahy služobné hodnotenie žalobcu za rok 2017, je potrebné v súlade s názorom najvyššieho správneho súdu SR poukázať na to, že od služobného hodnotenia podľa a nasl. je potrebné odlišovať hodnotenie realizované každoročne na základe interného právneho predpisu, konkrétne za rok 2017 na základe nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 21/2017. Služobné hodnotenie upravené v a nasl. predstavuje základný podklad na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, ktoré sa v priebehu štátnej služby vykoná najmenej raz za päť rokov, alebo ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie ( menovaného zákona). Hodnotenie realizované každoročne na základe interných právnych predpisov má kvalitatívne inú povahu, ktorá nezakladá status takého hodnotenia byť základným podkladom rozhodovania vo veciach služobného pomeru. Žalovaný ho však hodnotil a dospel k vlastným výsledkom, s ktorými žalobca nesúhlasí. Jeho všeobecný nesúhlas alebo polemika so skutkovými zisteniami žalovaného pochádzajúcimi z hodnotenia dôkazov neznamená, že tieto závery sú nesprávne a nestačí na to, aby správny súd na základe takto sformulovaných tvrdení žalobcu mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

38. V rámci služobného hodnotenia sa hodnotia znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa a , spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby ( ). Zároveň v závere tohto služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo nespôsobilý vykonávať' akúkoľvek funkciu v štátnej službe ( menovaného zákona). Pokiaľ žalobca svoju žalobnú námietku založil na obsahu služobného hodnotenia za rok 2017 vydaného podľa interného predpisu, jeho námietka nezohľadňuje fakt, že pre služobné hodnotenie podľa nebolo rozhodným obdobím výlučne obdobie roku 2017, ale na základe celá doba, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia, t.j. doba od 20. apríla 2015 do spracovania a schválenia služobného hodnotenia z roku 2018. Taktiež tvrdenie žalobcu, že dočasný charakter zlepšenia žalobcu v roku 2017 je „čistá špekulácia“ je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia ako aj s obsahom administratívneho spisu, nakoľko je zrejmé, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia aj v roku 2017 (disciplinárny rozkaz riaditeľa OO PZ č. 1 z 28.06.2017). Aj so zreteľom na určité „zlepšenie“ žalobcu konštatované v hodnotení za rok 2017 (vykonanom podľa interných predpisov) platí, že závery uvedené v bode 35. tohto rozsudku tým neboli nijako dotknuté.

39. Žalobca primárne namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu ust. v nadväznosti na , nakoľko v čase jeho vydania nebol policajtom. Nie je sporené, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia skutočne nebol príslušníkom policajného zboru, avšak oprávnenie žalovaného rozhodnúť o jeho odvolaní proti služobnému hodnoteniu tým nebolo nijako dotknuté. Služobné hodnotenie zo dňa 18.01.2018 bolo nesporne vydané v čase, keď žalobca bol policajtom, nakoľko žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Trenčíne zo dňa 04.06.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Prezídia PZ zo dňa 187.09.2018, ktoré bolo následne zrušené rozsudkom krajského súdu sp.zn. -79 zo dňa 30.03.2021. Odvolanie podané žalobcom proti služobnému hodnoteniu malo v súlade s odkladný účinok, t.j. jeho právne účinky nastali až oznámením napadnutého rozhodnutia, ktoré ho v odvolacom konaní potvrdilo. Preto bolo potrebné o odvolaní rozhodnúť. Služobným hodnotením bol žalobca, ktorý bol v tom čase policajtom, príslušným nadriadeným vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Hodnotiace oprávnenie, resp. povinnosť nadriadeného v zmysle v nadväznosti na tak bolo v čase vydania služobného hodnotenia jednoznačne dané. Napriek zmene statusu žalobcu, ktorý v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nebol policajtom, sa na konanie o odvolaní proti jeho služobnému hodnoteniu uplatnilo jeho procesné postavenie zodpovedajúce stavu

v čase vydania služobného hodnotenia. V súlade so zásadou právnej istoty žalobcu, ako účastníka konania bolo, aby sa o jeho odvolaní rozhodlo, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia obe strany (žalobca aj žalovaný) vedeli, že prebieha konanie pred správnym súdom, výsledkom ktorého napokon bolo rozhodnutie krajského súdu sp.zn. -79 zo dňa 30.03.2021, ktorým bolo druhostupňové rozhodnutie v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Právoplatné rozhodnutie vo veci služobného hodnotenia predstavovalo zásadnú otázku v konaní o prepustení žalobcu, nakoľko podľa služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru, t.j. aj vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, ktorého priaznivé ukončenie bolo v záujme žalobcu.

40. Krajský súd v označenom rozsudku zo dňa 30.03.2021 konštatoval, že pokiaľ bolo rozhodnutie (druhostupňové) vo veci služobného hodnotenia zrušené pre nepreskúmateľnosť a služobné hodnotenie bolo jediným dôvodom skončenia služobného pomeru žalobcu, bolo potrebné aj personálny rozkaz o prepustení žalobcu potrebné považovať za zaťažený touto vadou. Aj z uvedeného názoru krajského súdu je zreteľné, že právoplatné služobné hodnotenie (pochopiteľne aktuálne, nie služobné hodnotenie z roku 2015) predstavuje predbežnú v otázku, ktorou je príslušný nadriadený viazaný v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru policajta. Pokiaľ nebolo skončené konanie vo veci služobného pomeru (rozhodnutím súdu bolo vrátené na ďalšie konanie), bolo v záujme jeho právoplatného skončenia primárne právoplatne ukončiť konanie o služobnom hodnotení, ktorého nedostatok tomu bránil. Uvedené procesné vzťahy tak zjavne predznamenávajú dostatok oprávnenia žalovaného na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti služobnému hodnoteniu aj v čase, keď žalobca nebol policajtom. Účastnícke práva a povinnosti tak aj po skončení služobného pomeru žalobcovi prislúchali v súlade s kontinuitou právnych vzťahov stojacou na potrebe rozhodnúť o zásadnej otázke, na vyriešení ktorej stojí iné prebiehajúce konanie vo veci služobného pomeru. Práve takejto interpretácii zodpovedá aj platná právna úprava, ktorá v za účastníka konania považuje aj bývalého policajta, v ktorom postavení bol žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

41. Žalobca v tejto súvislosti namietal odkaz žalovaného na použitie ust. , ktoré je systematicky zaradené do Dvanástej časti zákona označenej ako „Konanie vo veciach služobného pomeru“, ktoré sa podľa žalobcu v súlade s cit. zákona začína na návrh účastníka konania a je scestné poukazovať naň, nakoľko je to v rozpore s Ustanovenie sa podľa jeho názoru vzťahuje na konanie vo veciach služobného pomeru, avšak nie na samotné trvanie služobného pomeru a pod. Z uvedenej argumentácie žalobcu nie je správnemu súdu zrozumiteľná jej podstata, ktorá by mala určitým a jednoznačným odôvodňovať namietanú nezákonnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Preto možno len vo všeobecnosti uviesť, že postup žalovaného bol v súlade s ust. , ktorý ani so zohľadnením s ust. a nevymedzuje jeho uplatnenie len pre prípady konania začatého na návrh účastníka konania alebo len na konania začaté z podnetu nadriadeného. Právny obsah označených ustanovení v naznačených systematických súvislostiach neumožňuje prijatie striktného záveru, ku ktorému svojim konštruktom dospel žalobca. Žalobca neuviedol ako mal žalovaný v konaní zákonne postupovať, ani ako a prečo porušil zákon, resp. v čom sa pri interpretácii práva mýlil, ak takto nepostupoval napriek tomu, že žaloba má obsahovať dôvody (žalobné body), z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné ( ). Správny súd nebol oprávnený to za žalobcu vyhľadávať a dopĺňať, nakoľko je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ). Nezákonnosť v postupe žalovaného predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia sa preto ani z takto vymedzeného žalobného bodu neosvedčila.

42. Obdobne nie je správnemu zrozumiteľný zmysel a podstata žalobnej argumentácie v bode č. 8 a 9 správnej žaloby. Žalobca v ďalších bodoch správnej žaloby namietal vydanie napadnutého rozhodnutia bez potrebných podkladov, bez zistenia skutočného stavbu, bez vysporiadania sa s námietkami žalobcu, čím podľa neho došlo k zneužitiu inštitútu služobného hodnotenia, pretože je pre svojich nadriadených žalobca nepohodlný a pod., ako aj arbitrárnosť, čo doplnil o úvahy na tému správna úvaha. Žalobca však nekonkretizoval aké podklady rozhodnutia absentovali, z akých dôvodov bol skutkový nedostatočne zistený ani to, s akými konkrétnymi námietkami sa žalovaný nevysporiadal. Takto všeobecne uplatnené námietky (týka sa to aj žalobných bodov zmienených v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku) neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žalôb je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí vyhľadávať,

ani v žalobách všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za žalobcu konkretizovať, dopĺňať alebo prispôsobovať obsahu spisu alebo priebehu konania. Žalobcom uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami žalovaného, resp. s jeho hodnotením veci, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Uvedeným námietkam tak chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon (predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu správny súd nemohol doplniť. Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky, konštatovania a polemiky žalobcu sami o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia neosvedčujú. Hodnotenie dôkazov si nemožno zamieňať s právnym posúdením veci. Hodnotením dôkazov je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich zákonnosti, pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Výsledkom hodnotenia dôkazov sú skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový záver tvoriaci podklad pre právne posúdenie veci. Výsledkom právneho posúdenia je úvaha, ktorou je zistený skutkový stav vyhodnotený z hľadiska splnenia podmienok na aplikáciu práva.

43. Pokiaľ bolo obsahom týchto žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie/rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí.

44. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v rámci označených žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

45. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola z dôvodov uvedených v žalobných bodoch správnej žaloby dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a contrario. V správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania (vrátane trov kasačného konania) len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Podľa orgánu štátnej (verejnej) správy možno náhradu trov konania priznať len výnimočne. Vzhľadom na to, že na trovy kasačného konania sa v súlade s primerane použijú ustanovenia o trovách konania a vzhľadom na to, že správnemu súdu nebol známy žiadny výnimočný dôvod pre priznanie trov kasačného konania žalovanému (ktorý podal kasačnú sťažnosť a bol úspešný), nárok na náhradu trov kasačného konania mu nepriznal. Žalovanému ho nepriznal, nakoľko ani v kasačnom konaní nebol úspešný.

47. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.