Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/44/2011

Potvrdené rozhodnutím 9Co/77/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcov: 1/ K.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. Sv. U. č. XX, štátny občan SR, 2/ K.. R. L., nar. X.X.XXXX, bytom K. č. XXX, štátna občianka SR, 3/ Y. H., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX, štátna občianka SR, 4/ K.. N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom U. L. č. XX, štátny občan SR, 5/ Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y. XXXX/X, štátny občan SR, 6/ Y.. X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T., T. č. XXX, štátna občianka SR a 7/ R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T., L. 2681/29, štátny občan SR, všetci právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, ako aj spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava 817 15, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/44/2011-329 zo dňa 21.5.2013, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcov 1/ K.. R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Š., L.. Š. XX, 2/ K.. R. L., W.. X.X.XXXX, F. K. XXX, 3/ Y. H., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXX, 4/ K.. N. R., W.. XX.X.XXXX, F. U. L. XX, 5/ Y. R., W.. XX.X.XXXX, F. T., Y. XXXX/X, 6/ Y.. X. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T., T. XXX/ a 7/ R. R., W.. XX.X.XXXX, F. T., L. XXXX/XX, zastúpených JUDr. Jozefom Beňom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanému Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia žalobou zo dňa 17.3.2011 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, nachádzajúce sa v k. ú. L., zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX patria do dedičstva po neb. Y. R., zomr. dňa X.X.XXXX.

Žalobcovia v žalobe uviedli, že ich právnej predchodkyni Y. R., zomr. dňa X.X.XXXX bol udelený prídel poľnohospodárskej pôdy podľa ustanovenia článku IV, ods. 1, písm. a/, Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 64/1964 Sb. Menovaná nadobudla prídel do výlučného vlastníctva, pretože v čase udelenia prídelu bola vdovou. Vlastnícke právo menovanej však nebolo zapísané do pozemkovej knihy, ani do katastra nehnuteľností a zápis nie je možné urobiť záznamom do katastra nehnuteľností na základe prídelovej listiny vzhľadom k postoju žalovaného, ktorý k záznamu vlastníckeho práva vzniesol výhrady. Žalobcovia poukázali na výkaz výmer, kde boli špecifikované nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prídelu. Uviedli, že prídelová listina sa nenašla, ale z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že prídel musel byť vydaný. Vlastnícke právo sa dá jednoznačne odvodiť z predložených listinných dôkazov. Vzdanie sa prídelu zo dňa 6.3.1951 podľa žalobcov nebolo vykonané slobodne a nemožno dôvodne predpokladať, že by sa Y. R. v tom čase vdova s X deťmi bola slobodne vzdala všetkého prideleného majetku. Je zrejmé, že bola nútená vniesť pridelený majetok do vznikajúceho družstva, avšak potom, čo toto odmietla, ako trest je bol odňatý prídel ako celý. Nevidí ako dôvodné predpokladať, že by dôvodom vzdania sa bolo nezaplatenie prídelovej ceny, alebo neschopnosť hospodáriť. Ak by tomu tak bolo, mohol by jej príslušný štátny orgán prídel odňať, k čomu však nedošlo a z čoho usudzujú, že štát nemal dôvod na takýto postup.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že podstatou nadobudnutia vlastníckeho práva na základe právneho titulu prídelu je predovšetkým existencia verejnej spôsobilej právne perfektnej listiny, ktorými sú výmer o vlastníctve pôdy, resp. prídelová listina a žalobcovia takýto doklad nepredložili. Neperfektnosť

listiny nemožno zhojiť tým, že si účastník konania z výkazu výmer vyberie iba tie nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť predmetom konfiškovania a z toho odvodzovať vlastnícky nárok z titulu prídelu. To, že došlo ku konfiškácii nehnuteľnosti, ešte nesvedčí o tom, že vlastnícke právo nadobudol prídelca, pretože konfiškáciou nadobudol vlastnícke právo štát a prídelca mohol nadobudnúť vlastnícke právo od štátu na základe verejnej listiny. Poukázal na to, že predložený výkaz výmer nie je vkladuschopnou listinou a sú v ňom nezrovnalosti, pretože podľa výmeru mal byť Y. R. pridelený majetok po bývalom vlastníkovi R. S., a to poľnohospodárska pôda vo výmere asi 7 ha, avšak podľa výkazu by malo byť pridelených 18 ha. Navyše vo výkaze sú uvedené aj nehnuteľnosti, ktoré neboli skonfiškované, alebo ktorých pôvodnými vlastníkmi boli iné osoby. Žalovaný tiež poukázal na vzdanie sa prídelu zo strany právnej predchodkyne žalobcov, ktorý úkon podľa neho má za následok zánik vlastníctva. Zo strany žalobcov nebolo preukázané vlastnícke právo k sporným pozemkom a poukázal na to, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia.

Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu výmeru č. XXXXX/XXXX- U., výkazu nehnuteľností, výpočtu užívacieho poplatku za skonfiškované pozemky, vkladu o zaplatení dane, výpisov z pozemno-knižných vložiek, výpisov z listov vlastníctva, zápisnice z 15.3.1951, zápisnice zo 6.3.1951, identifikácie parciel, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobcovia sú právnymi nástupcami neb. Y. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Na základe výmeru č. XXXXX/XXXX-U. zo dňa XX.X.XXXX, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave bol menovanej určený prídel v súvislosti s presídlením z Obce K. do Obce U. L., a to z majetku bývalého vlastníka R. S., dom č. XXX, XXX, orná pôda o výmer 5 ha a lúky a pasienky o výmere 2 ha. Z obsahu výmeru vyplýva, že prevzatie prídelu do držby a úžitku prevedie sa zápisnične v prítomnosti orgánov NB, Obecného komisára a exponovaného úradníka tunajšieho úradu v V., podľa inventára, ktorý sa spíše hneď pri umiestňovaní osídľovaného majetku. Dňom prevzatia pôdy prevezmú uchádzači do držby a užívania aj obytné a hospodárske budovy, ako aj k týmto patriaci prípadný živý a mŕtvy inventár, ktorý patrí ku konfiškovanému majetku bývalého vlastníka, ktorý je v prídele uvedený.

Žalobcovia predložili aj doklad označený ako výkaz nehnuteľností skonfiškovaných a pridelených podľa Nariadenia č. 104/45 Sb. Vo výkaze je uvedené meno prídelcu R. Y., rod. J., vdova, s bydliskom č. p. XXX E. XXX. Predložený doklad nie je datovaný, nie je podpísaný ani prídelcom, ani zástupcom príslušného štátneho orgánu a taktiež nie je opatrený ani pečiatkou. Na tieto nedostatky poukazoval aj žalovaný, ktorý naviac uviedol, že vo výkaze sa nachádzajú aj nehnuteľnosti, ktoré ako vyplýva z iných listinných dokladov, v skutočnosti ani neboli skonfiškované, napr. parcela č. XXXX/XXX, zapísaná na LV č. XXX, ktorej zodpovedá parcela mpč. XXXX zapísaná vo vložke č. XXX. Žalovaný poukázal tiež na vypracovanú identifikáciu parciel a na základe toho na ďalšie nezrovnalosti vo výkaze, pretože právnej predchodkyni žalobcov mal byť pridelený majetok bývalého vlastníka R. S., ale vo výkaze sú uvedené aj parcely zapísané napr. v pozemno-knižnej vložke č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, ktorých pôvodnými vlastníkmi boli iné osoby ako R. S..

Žalobcovia predložili aj ďalší listinný dôkaz, a to list pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu z 9.11.1948 pod č. XXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že podľa prídelového plánu vyhotoveného miestnou roľníckou komisiou bola Y. R. pridelená poľnohospodárska pôda v k. ú. U. L., avšak ani z tohto dokladu nevyplýva, ktoré konkrétne nehnuteľnosti menovanej mali byť pridelené. Z listu však vyplýva, že ani v tomto období ešte nebola určená prídelová cena a menovaná bola vyzývaná na zaplatenie preddavku na prídelovú cenu. Z predloženého potvrdenia bývalého ONV, finančného referátu v Poprade, vyplýva, že Y. R. za rok 1953 platila iba daň domovú.

Listom zo dňa 17.1.1951 KNV - Pôdohospodársky referát v Košiciach žiadal MNV vo U. L. o zistenie výmery užívaných a skonfiškovaných pozemkov, pretože Y. R. oznámila KNV - pracovnej skupine v V., že sa zrieka skonfiškovaných nehnuteľností, ktoré jej boli pridelené. Dňa 6.3.1951 bola spísaná zápisnica vo veci zistenia náhrady, ktorú má zaplatiť vdova Y. R. za užívanie skonfiškovaného majetku. V dôsledku zrieknutia je bývalý prídelca povinný zaplatiť Československému štátu za užívané nehnuteľnosti užívací poplatok. V zápisnici sú vyčíslené jednotlivé položky, ktoré mala menovaná, ako bývalý prídelca zaplatiť, a to v celkovej sume 20.921,-- Kčs, od ktorej čiastky boli odpočítané platby vo výške 4.700,-- Kčs a 3.150,-- Kčs, spolu v sume 7.850,-- Kčs a taktiež bola odpočítaná hodnota vrátených hnuteľných vecí v hodnote 2.400,-- Kčs. Dňa 15.3.1951 bol spísaná zápisnica týkajúca sa odovzdania hospodárskych

strojov zo strany bývalého prídelcu Y.C. R.. Obe zápisnice sú podpísané aj Y. R.. Žalobcovia tvrdili, že ich právna predchodkyňa zaplatila prídelovú cenu, aj keď o zaplatení nepredložili žiadne doklady. Z dokladu o zaplatenie sumy 3.150,-- Kčs (čl. 220) je zrejmé, že ide o prídelovú cenu za bytové zariadenie a nie za pridelenú pôdu.

Podľa , ods. 1, , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 11, ods. 1, Zák. č. 90/1947 Sb., vkladnými listinami sú popri rozhodnutí o prídele (prídelových listín), vydaných fondom alebo aj pokiaľ ide o majetok konfiškovaný podľa dekrétu č. 108/1945 Sb. iným príslušným úradom, tiež iné rozhodnutia alebo prehlásenia fondu alebo iného príslušného úradu o prechode konfiškovaného majetku na iného nadobúdateľa.

Podľa , ods. 1, Nariadenia Vlády Slovenskej národnej rady č. , Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny ( Nariadenie č. 104/1940 Sb. n. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR) vydávať prídelcom ( až 11 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR).

Podľa § 1, ods. 2, cit. nariadenia, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do dedičstva po neb. Y.C. R.. Keďže ide o určovaciu žalobu, jedným z predpokladov úspešnosti žaloby je aj preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle , ods. 1, písm. c/, Súd je toho názoru, že zo strany žalobcov bol preukázaný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože žalobcovia prichádzajú do úvahy ako dedičia po menovanej, teda v prípade úspechu v tomto konaní by mohli dedením nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Žalobcovia tvrdia, že menovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe rozhodnutia o prídele. Žalobcovia uviedli, že ich právna predchodkyňa sa po ukončení 2. svetovej vojny presídlila z Obce K. do Obce U.Ý. L., kde jej bol pridelený domový majetok ako aj poľnohospodárska pôda. Na preukázanie týchto skutočností žalobcovia predložili výmer č. XXXXX/ XXXX-U. zo dňa XX.X.XXXX vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, z ktorého vyplýva, že Y. R. sa určuje prídel, a to majetok bývalého vlastníka R. S., dom č. XXX, XXX a orná pôda a lúky a pastviny spolu o výmere 7 ha. Predložený výmer neobsahuje presnú špecifikáciu nehnuteľností, ktoré menovanej boli pridelené.

Prideľovanie skonfiškovaných majetkov realizovalo Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriadené Nariadením č. SNR. Pri miestnych národných výboroch sa vytvárali miestne roľnícke komisie, ktoré vypracovávali prídelové plány, ktoré následne schvaľovala Okresná roľnícka komisia a postupovala ich Povereníctvu SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na rozhodnutie o prídeloch s konečnou platnosťou. Vlastnícke právo nadobudol prídelca na základe rozhodnutia o prídele, ktorým bola buď prídelová listina, alebo iné rozhodnutie, napr. výmer o vlastníctve pôdy podľa , ods. 1, Nariadenia č. Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Žalobcovia nepredložili súdu prídelovú listinu ani výmer o vlastníctve pôdy ani inú verejnú listinu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, ktoré konkrétne nehnuteľnosti nadobudla ich právna predchodkyňa Y. R., a ktorú by bolo možné považovať za doklad, na základe ktorého možno nadobúdať vlastnícke právo z titulu prídelu. Predložený výmer o určení prídelu neobsahuje presnú špecifikáciu nehnuteľností, ktoré by mali byť predmetom prídelu a z jeho obsahu vyplýva, že rozdelenie osídleného majetku ako aj inventúru prevedie miestna roľnícka komisia po skončení hospodárskeho roku podľa zásad vyslovených

v Nariadení č. 104/45 Sb. SNR. Z uvedeného je zrejmé, že rozsah prídelu ešte mal byť bližšie určený príslušnými orgánmi. Žalobcovia predložili súdu doklad označený ako výkaz skonfiškovaných a pridelených nehnuteľností a tvrdili, že ich právnej predchodkyni boli pridelené práve nehnuteľnosti uvedené v tomto výkaze. Žalovaný poukázal na to, že vo výkaze sa uvádzali nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom konfiškácie, k čomu zase žalobcovia uviedli, že z tohto výkazu vybrali iba tie nehnuteľnosti, ktoré aj skutočne boli skonfiškované. Podľa názoru súdu predložený doklad nemožno považovať za doklad, ktorý by hodnoverným spôsobom preukazoval, ktoré nehnuteľnosti boli Y. R. odovzdané do držby, pretože tento doklad nie je datovaný, nie je opatrený pečiatkou príslušného štátneho orgánu a nie je podpísaný ani prídelcom, ani zástupcom príslušného orgánu. Naviac v tomto doklade sú skutočne zahrnuté aj nehnuteľnosti, ktoré ani neboli konfiškované a tiež sú tu zahrnuté nehnuteľnosti, ktorých pôvodnými vlastníkmi boli iné osoby ako R. S., pričom podľa predloženého výmeru mal byť Y. R. pridelený majetok alebo časť tohto majetku po pôvodnom vlastníkovi R. S.. Keďže tento doklad neobsahuje základné náležitosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že ide o oficiálny doklad vydaný príslušným štátnym orgánom, súd dospel k záveru, že z tohto dokladu nemožno vyvodiť, že by právnej predchodkyni žalobcov boli pridelené práve nehnuteľnosti uvedené vo výkaze, naviac keď samotní žalobcovia uznávajú, že vo výkaze sú zahrnuté aj nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom konfiškácie a teda nemohli byť ani predmetom prídelu, a preto sa žalobcovia určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam ani nedomáhali.

Je nesporné, že právnej predchodkyni žalobcov bol pridelený aj domový majetok a poľnohospodárska pôda, avšak z predložených listinných dôkazov nemožno vyvodiť, že by predmetom prídelu boli nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia špecifikovali v žalobe. Naviac žalovaným boli predložené aj dôkazy, z ktorých vyplýva, že Y.Á. R. sa zriekla pridelených nehnuteľností (list zo 17.1.1951, zápisnica zo 6.3.1951, zápisnica z 15.3.1951), čo podľa názoru súdu má v zmysle , ods. 1, Obč. , za následok zánik vlastníckeho práva. Žalobcovia síce tvrdili, že tento právny úkon bol urobený pod nátlakom, avšak v tomto smere svoje tvrdenia taktiež nepreukázali, teda z vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne vyvodiť, že by išlo o absolútne neplatný právny úkon. K tomu, aby súd mohol vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v konaní by muselo byť jednoznačne preukázané, že k vzdaniu sa prídelu došlo pod nátlakom vyvíjaným na Y.Á. R. a teda z tohto titulu by chýbali základné náležitosti právneho úkonu, a to že úkon by nebol urobený slobodne a vážne. Súd poukazuje aj na ust. Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., v zmysle ktorého prídelca bol povinný na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára, a pokiaľ tieto predpoklady nespĺňal, mohlo Povereníctvom SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu pridelený majetok odňať. Niektorí zo žalobcov síce tvrdili, že na Y.C. R. bol vyvíjaný nátlak, avšak svoje tvrdenia nepredložili žiadnymi dôkazmi a viacerí vo výpovediach aj pripustili, že na predmetných nehnuteľnostiach nemal kto pracovať, teda nemožno vylúčiť, že dôvodom pre vzdanie sa prídelu mohla byť aj tá skutočnosť, že Y. R.Á. ako prídelca nespĺňala zákonom ustanovené podmienky a boli tu predpoklady pre odňatie prídelu zo strany príslušných štátnych orgánov. Takýto postup však nebol potrebný, keďže došlo k vzdaniu sa prídelu.

V zmysle každý z účastníkov má dôkaznú povinnosť ohľadom svojich tvrdení v konaní, čo znamená, že každý účastník je povinný nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale predložiť aj k týmto tvrdeniam dôkazy. S dôkaznou povinnosťou úzko súvisí aj otázka dôkazného bremena, ktoré vždy zaťažuje každého z účastníkov ohľadom jeho tvrdení. Iba v prípade, ak si účastník splní dôkaznú povinnosť a z vykonaných dôkazov možno vyvodiť, že boli preukázané tvrdenia účastníka, môže byť účastník v konaní úspešný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že ich právna predchodkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe. Predovšetkým z predložených listinných dôkazov nemožno vyvodiť, že by právnej predchodkyni žalobcov boli pridelené nehnuteľnosti, o ktorých to žalobcovia tvrdia, pretože jediným dokladom, z ktorého žalobcovia odvodzujú svoj nárok je predložený výkaz skonfiškovaných a pridelených nehnuteľností, ktorý však vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno považovať za hodnoverný doklad, ktorý by bol vystavený príslušným štátnym orgánom. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodne súd v zmysle , ods. 3, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3, (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ods. 1, , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).