Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoPs-1-2023.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPs/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, vo veci posudzovanej osoby R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č.. XXX/XX, XXX XX P.- C. U., J. S., Q..Č.. R. R. T., F. XX J. S. G. C. XJW, procesne zastúpenej opatrovníčkou D.. L. S., W. E. J. P. (C. XX.X.XXXX Z. J. P. - Z.) na návrh navrhovateľky F. J.P. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. Č.. XXX/XX, XXX XX P.- C. U., J. S., Q..Č.. R. R. T.ii, právne zastúpenej JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, Floriánska č.16, 040 01 Košice, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Košice (do 31.5.2023 Okresného súdu Košice I) č.k. 12Ps/3/2023-42 zo dňa 12.5.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vyhlásil, že nemá právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci predmetného návrhu navrhovateľky zo dňa 25.4.2023 o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej dcéry - posudzovanej osoby a konanie vo veci zastavil podľa § 42 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom , § 2 ods.1 a § 9 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (CMP) v spojení s § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Napokon súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania účastníkov, ktorým právo na náhradu týchto nepriznal podľa § 52 CMP. V dôvodoch rozhodnutia súd konštatoval, že v posudzovanom prípade je evidentný obvyklý pobyt posudzovanej osoby na území R. T. a nie na území Slovenskej republiky, pričom obvyklým miestom je miesto, kde sa osoba skutočne prevažne zdržiava. Právomoc slovenského súdu pri tom nie je viazaná na štátnu príslušnosť osoby.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie navrhovateľka, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, elektronickým podaním dňa 26. mája 2023, ktorá žiadala zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP a predčasne vydané, pretože súd neumožnil navrhovateľke preukázať tvrdenia v návrhu a to opodstatnenosť trvalého, resp. obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky, čím nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľka nepovažuje na tieto účely za nevyhnutné, aby pobyt bol nepretržitý s tým, že dočasná neprítomnosť nespochybňuje trvalosť obvyklého pobytu. Uviedla, že tak ona ako aj posudzovaná osoba majú rovnaký trvalý pobyt na adrese v P., obe majú slovenskú štátnu príslušnosť, rozprávajú slovenským jazykom, uznávajú slovenské tradície, všetkých blízkych a rodinných príbuzných majú na území Slovenskej republiky, t.j. majú tu silné sociálne a rodinné väzby.
3. K odvolaniu navrhovateľky sa procesná opatrovníčka posudzovanej osoby nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky, v zmysle § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v ustanoveniach § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je v celom rozsahu vecne správne.
5. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade na základe zistených skutočností nie je daná právomoc slovenského súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetného návrhu z dôvodu nedostatku obvyklého pobytu posudzovanej osoby.
6. Z predloženého spisu je zrejmé, že posudzovaná osoba, od obvyklého pobytu ktorej sa odvíja právomoc súdu na konanie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, má trvalý pobyt uvedený v Registri obyvateľov SR od 13.10.2002 na území Slovenskej republiky, pričom na adrese ohláseného trvalého pobytu je podľa oznámenia Poštového úradu (v súvislosti s doručovaním súdnej zásielky) neznáma. Navrhovateľka sama v návrhu uviedla, že posudzovaná osoba - jej dcéra, býva s ňou a so svojim otcom vo R. T. od jej narodenia a rodičia zabezpečujú komplexnú starostlivosť o ňu. Rodina i podľa lekárskych záznamov, predložených navrhovateľkou, bývala vo R. T. približne od roku 2004, kde posudzovaná osoba navštevovala škôlku a školu. Iné ďalšie aktuálne skutočnosti, týkajúce sa bydliska posudzovanej osoby súdu nie sú známe.
7. S poukazom na uvedené skutočnosti na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd z hľadiska právneho rámca dopĺňa, že J. P. R. T. a J. P. k 31. januáru 2020 prestalo byť členom Európskej únie, a to na základe Dohody o vystúpení, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2020. Dohoda stanovila tzv. prechodné obdobie trvajúce od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020 (článok 126 Dohody), počas ktorého sa naďalej uplatňovali právne predpisy Európskej únie a zachovávali sa všetky práva a povinnosti z nich vyplývajúce. Aktuálne justičná spolupráca v občianskych veciach nie je predmetom žiadnych prijatých dohôd a po skončení prechodného obdobia sa J. P. ku dňu 1.1. 2021 stáva, z hľadiska členských štátov Európskej únie, tretím štátom, bez osobitného preferenčného režimu. Vzájomné vzťahy v konaniach začatých po skončení prechodného obdobia, a teda aj v prípade predmetného konania o návrhu podanom dňa 25.4.2023, zostávajú upravené iba existujúcimi medzinárodnými zmluvami a vnútroštátnym právom (s výnimkou prebiehajúcich konaní, ktoré sú vymedzené v článku 66 a 69 Dohody o vystúpení. Tieto konania majú byť dokončené podľa európskych predpisov v súlade s ustanoveniami Dohody o vystúpení. Konania, ktoré sa začali pred ukončením prechodného obdobia a neboli skončené do jeho ukončenia, sa aj po 31. 12. 2020 naďalej spravovali, resp. budú spravovať príslušnými nástrojmi Európskej únie, a to v rozsahu čl. 66 a nasl. Dohody o vystúpení).
8. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v dôsledku absencie inej multilaterálnej alebo bilaterálnej zmluvnej úpravy medzi Slovenskou republikou a R. T. po vystúpení R. T. z Európskej únie, aplikoval platný zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a v súlade s ustanovením § 42 tohto skúmal obvyklý pobyt posudzovanej osoby. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá, už i z významu slova „obvyklý“, určitý časový a funkčný aspekt trvania pobytu, prihliadajúc pri tom na špecifiká konkrétneho prípadu. Ako štát obvyklého pobytu je potrebné chápať primárne ten štát, na území ktorého má osoba perspektívne dlhodobejšie a stabilné bydlisko. Nie je pri tom rozhodujúce, kde je osoba podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásená na trvalý, resp. prechodný pobyt, ak sa tam v skutočnosti nezdržiava v rámci stabilného prostredia na život, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a úmysel občana trvalejšie sa v určitom mieste zdržiavať.
9. Rozhodovanie vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a výsluch posudzovanej osoby súdom a súdy štátu, v ktorom takáto osoba má obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a účinnejšie preskúmať skutkový stav a zabezpečiť ochranu záujmov tejto osoby.
10. V danej veci nie je daná právomoc slovenských súdov, pričom sa jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (§ 161 ods.2 CSP), kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie vo veci zastaviť. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie otázky právomoci tuzemského súdu konať v danej veci, výsledky za tým účelom vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a súčasne na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a na tomto závere nič nemenia ani všeobecné konštatovania navrhovateľky v rámci odvolania,
ktorá neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa aktuálneho obvyklého pobytu posudzovanej osoby, spôsobilé zvrátiť rozhodnutie prvoinštančného súdu.
11. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle právnych predpisov, ktorými bol v tejto veci viazaný a nedopustil sa žiadnych pochybení, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd podané odvolanie ako nedôvodné a napadnuté uznesenie tak postupom podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).