Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11P-46-2012.pdf
PDF · 92.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky: H... A. Z., K.. XX.X.XXXX, I. O. S., Z. XX/D za účasti otca: X. Z., K.. X.X.XXXX, O.I. Q., T. V.. Z. XX, O. O. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Q. Z., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 € na 90 € mesačne od 18.4.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 18.4.2012 do 31.5.2013 vo výške 603,15 € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/74/2005 zo dňa 16.11.2005.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 18.4.2012 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. Q. Z., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 € na sumu 110 € mesačne od 17.4.2010 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.
Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 28.8.2012 navrhol zvýšiť výživné na mal. dieťa s prihliadnutím na zárobkové, majetkové pomery otca a potreby mal. dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/74/2005 zo dňa 16.11.2005. Okresný súd Košice I zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Q. Z., K.. XX.XX.XXXX od 1.6.2004 do 30.6.2005 zo sumy 700,-Sk na sumu 1.000,- Sk mesačne a od 1.7.2005 do budúcna na sumu 1.500,- Sk mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2006.
Matka v čase poslednej úpravy pracovala ako referentka na oddelení cudzineckej polície s čistým priemerným mesačným zárobkom v roku 2004 vo výške 15.861,- Sk a v roku 2005 vo výške 15.902,- Sk. Spolu s deťmi bývala v 3-izbovom byte, poplatky za jeho užívanie boli vo výške 5.800,- Sk mesačne.
Mal. Q. mal v čase poslednej úpravy 9 rokov a chodil do 3. ročníka ZŠ. Stravoval sa v školskej jedálni, za ktorú matka platila 300,- Sk. Začiatkom školského roka mala výdavky so zakupovaním školských pomôcok a potrieb, poplatky ZRPŠ. Každý rok sa zúčastnil školy v prírode, za pobyt zaplatila 2.500,- Sk. Okrem toho škola organizovala rôzne výlety, ktorých sa musel povinne zúčastňovať, pričom aj za tieto platila. Mal. Q. v škole navštevoval krúžok pohybových hier, za ktorý platila mesačne 100,- Sk, futbal 200,- Sk mesačne. Matka okrem základného oblečenia a obutia kupovala športové oblečenie, potreby. Mal. bol v mestskom tábore, za ktorý zaplatila 1.500,- Sk. Matka s deťmi navštevovala rôzne kultúrne podujatia, vo voľnom čase chodia na plaváreň. Mal. dieťaťu platila životné poistenie a detské stavebné sporenie.
Otec v čase poslednej úpravy okrem súdom určeného výživného iným spôsobom neprispieval. Podľa oznámenia zamestnávateľa W., W.. W. Y..R.. bol jeho čistý priemerný mesačný príjem v roku 2004 vo výške 15.040,- Sk, v roku 2005 vo výške 13.559,- Sk.
Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.
Z výpovede matky súd zistil, že v čase podania návrhu bol mal. Q. žiakom 1. ročníka Osemročného športového gymnázia v S., na U. ulici, z dôvodu, že aktívne hráva hádzanú. Práve so športom má zvýšené výdavky, každý týždeň chodí na turnaje, čo je spojené s výdavkami približne vo výške 50 € mesačne. Okrem toho sa zúčastňuje týždenných sústredení a to 2-krát do roka. Posledné sústredenie sa konalo v Prahe a povinný príspevok bol 120 € a vreckové 30 €. V športe dosahuje veľké úspechy a je zaradený do výberu slovenskej reprezentácie mladších dorastencov. Ďalšie mesačné výdavky sú nasledovné: mesačník 10 €, obedy 26 €, poistka 23,50 €, mobil 10 €. Výdavky spojené s kultúrnym vyžitím ako kino, koncerty približne 20 € mesačne a ďalšie výdaje spojené s ošatením, drogériou.
Okrem toho má vyživovaciu povinnosť aj k mal. X. Z., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. Z., K.. XX.XX.XXXX.
Začiatkom školského roka mala výdavky na školské potreby a pomôcky, učebnice, anglický jazyk 15 €, nemecký jazyk 15 €, obedy 26 €, strava v domácom prostredí vzhľadom k jeho športovej činnosti 300 € mesačne, ošatenie, botasky, pánska veľkosť 55 €, ošatenie tak isto pánska veľkosť bundy, mikiny, tričká, rifle a ostatné 100 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že nosí fixný strojček, za ktorý zaplatili 170 € mesačne.
Otec okrem výživného inou formou mal. dieťaťu neprispieva, s maloletým sa nestretáva.
Z výpovede otca súd zistil, že od 1.3.2013 býva v podnájme v Q. na ulici Prof. Z., pričom za bývanie platí 160 € mesačne. Na inkaso elektrina 19,40 € mesačne. Z príjmu platí výživné, ktoré je zrážané exekučne. Vyživovacie povinnosti má k synovi X. vo výške 80 € mesačne a k mal. H. 90 € mesačne. Doposiaľ na mal. Q. platí 49,79 € mesačne. Iné výdavky ani príjmy nemá.
Matka k podanému návrhu pripojila potvrdenie na školské výdavky pre rok 2011/2012, 212/2013 a fotokópie pokladničných bločkov preukazujúcich výdaje na odevy, obuv. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že matka zaplatila za študentský preukaz ISIC 20 €, obedy 34 €, učebnica, pracovný zošit anglický jazyk, nemecký jazyk 15,15 €, zošity 20 €, školné, rodičovský príspevok 35 €, triedny fond 10 €. Výdavky spojené so štúdiom, športom, športová obuv, oblečenie 100 €, mesačník 10 €.
Matka s deťmi obýva prenajatý 2,5 izbový byt, za bývanie mesačne uhrádza 250 €. Príjem matky pozostáva z výsluhového dôchodku 420 €, rodičovského príspevku 190 € a prídavkov na 3 deti. Výdaje matky: strava 300 €, mobilný telefón 13 €, internetové pripojenie 25 €, televízia 6 €, poistenie maloletej S. 20 €, syn X. 22 €, matka 28 €.
Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad bolo zistené, že matka je poberateľom výsluhového dôchodku od 1.7.2010. Výsluhový dôchodok je menovanej od 1.7.2010 vyplácaný nasledovne: od 1.7.2010 do 30.6.2011 v sume 420,16 € mesačne, od 1.7.2011 doposiaľ v sume 428,99 € mesačne.
Z oznámenia zamestnávateľa otca W. W..Y..R.. S. bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 06/12 do 07/11 bol vo výške 639 € netto, od 06/11 do 05/10 vo výške 606 € netto, od 12/12 do 07/12 vo výške 751,32 € netto, od 01/13 do 03/13 712,01 € netto.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Q. zo sumy 1.500,- Sk na 90 € mesačne od 18.4.2012 do budúcna. Podaným návrhom matka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 1.500,- Sk na 110 € mesačne od 17.4.2010 do budúcna. V zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd môže výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to hodné dôvody osobitného zreteľa. V konaní matka nepreukázala však dôvody hodné osobitného zreteľa. Neuviedla súdu dôvod, ktorý jej bránil podať návrh na zvýšenie výživného v čase, kedy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa. Z uvedeného dôvodu preto súd zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa posúdil až dňom podania návrhu t.j. dňom 18.4.2012. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopnosti oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. Q., hlavne tým, že navštevuje strednú školu, pričom vzrástli náklady matky na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala v čase poslednej úpravy. Prihliadol i na zvýšené výdavky matky v súvislosti so športovou činnosťou mal. Q., nakoľko tento navštevuje športové gymnázium a aktívne sa venuje športu. Z uvedeného dôvodu preto súd zaviazal otca prispievať na jeho výživu vo výške 90 € mesačne. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 90 € mesačne od 18.4.2012 do budúcna je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 18.4.2012 do 31.5.2013 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného vo výške 603,15 €, ktoré mu súd povolil splácať spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v mesačných splátkach po 10 €. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 90 € - 49,79 € = 40,21 € x 15 mesiacov = 603,15 €.
O možnosti otca splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na zárobkové, majetkové pomery otca.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.