Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-24-2013.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5P/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: B., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M., F. XXX/XXX a otca F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., D. 8, maloleté deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/36/2010 - 56 zo dňa 23.09.2010 tak, že otec F. C., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné vo výške 90,00 eur mesačne na maloletého B. C., nar. XX.XX.XXXX, 80,00 eur mesačne na maloletého T. C., nar. XX.XX.XXXX a 80,00 eur mesačne na výživu maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX, vždy do každého 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 09.04.2013.
Zameškané výživné za obdobie od 09.04.2013 do vyhlásenia rozsudku na maloletého B. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 69,33 eur, na maloletého T., nar. XX.XX.XXXX vo výške 51,99 eur a na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 51,99 eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v 10,00 eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
V ostatnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.04.2013 matka maloletých detí žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti, a to na sumu 160,00 eur mesačne na každé maloleté dieťa, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí sú rozvedení manželia, naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. 4P/36/2010 zo dňa 23.09.2010, ktorým bolo uložené platiť otcovi na každé maloleté dieťa po 50,00 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane detí zmenili, sú vekovo staršie, navštevujú Základnú školu v Černovej, kde dochádzajú autobusom, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Syn B. začal aktívne hrávať futbal za Ružomberok, bude chodievať na tréningy, sústredenia, čo bude finančne náročné. Deti sa stravujú v školskej jedálni, inak majú bežné výdavky na stravu, ošatenie a školské potreby. Spolu s priateľom a maloletými deťmi býva v trojizbovom rodinnom dome s príslušenstvom, ktorý patrí priateľovým rodičom. Náklady na bývanie predstavujú 60,00 eur elektrina, voda dvakrát do roka po 50,00 eur, kúri sa pevným palivom čo stojí okolo 320,00 eur ročne - uhlie a drevo okolo 100,00 eur. Uvedené náklady hradia spoločne s priateľom, ktorý je na invalidnom dôchodku. Deťom dala zaviesť internet, za ktorý platí prvý polrok po 6,00 eur a potom po 20,00 eur. Otec maloletých detí mimo detí z manželstva
nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, podľa jej názoru je v jeho možnostiach, aby na deti prispieval vyšším výživným.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletých detí, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Matka maloletých detí vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu, na doplnenie ktorého uviedla, že podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 11.02.2013 je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Okrem už spomínaných výdavkov sú to aj bežné výdavky na zakúpenie stravy pre maloleté deti, školské pomôcky, oblečenie, obuv, bundy a poplatky za výlety a exkurzie. Otec sa s maloletými deťmi nekontaktuje, nad rámec výživného neprispieva absolútne ničím. Ďalej matka uviedla, že otec sa s maloletými deťmi nekontaktuje ani telefonicky.
Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky na zvýšenie výživného s tým, že pokiaľ otec neuhrádzal pravidelne matke maloletých detí výživné, matka si uplatnila svoj nárok na náhradné výživné, ktoré jej bolo vyplácané s tým, že pokiaľ otec výživné doplatil, matka musí náhradné výživné vrátiť úradu práce. Otec maloletých detí nespláca úradu práce žiadne náhradné výživné.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/36/2010, 2P/3/2013 a 2P/31/2013, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/36/2010 - 56 zo dňa 23.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.11.2010 bolo otcovi maloletých detí uložené prispievať na ich výživu po 50,00 eur mesačne na každé maloleté dieťa, počnúc od 01.10.2009 a zároveň mu bolo uložené zaplatiť zameškané výživné v 15,00 eurových mesačných splátkach na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí, až do zaplatenia. V uvedenom čase bola matka maloletých detí osobou nachádzajúcou sa v hmotnej núdzi a poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi vo forme dávky a príspevkov vo výške 40,73 eur. Otec za rok 2009 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, kde uviedol príjmy vo výške 8.557,00 eur, výdavky vo výške 7.960,27 eur a základ dane 596,73 eur. Zároveň pracoval v Českej republike a bolo v jeho schopnostiach, aby prispieval na výživu troch maloletých detí výživným vo výške 50,00 eur mesačne na každé maloleté dieťa. V tom čase maloletý B. navštevoval 4. ročník základnej školy, maloletý T. 1. ročník základnej školy a maloletá A. bola v predškolskom veku.
V súčasnosti je matka maloletých detí podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 111.02.2013 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, počnúc od 06.02.2013. Všetky detí sú školopovinné, navštevujú Základnú školu v Černovej, kde dochádzajú autobusom, s čím sú spojené zvýšené výdavky, maloletý B. sa venuje futbalu, chodieva na tréningy a sústredenia, čo je finančne náročné. Všetky deti sa stravujú v školskej jedálni. Matka s maloletými deťmi býva so svojim priateľom u priateľových rodičov v ich trojizbovom dome s príslušenstvom a podieľa sa na uhrádzaní nákladov spojených s chodom domácnosti.
Otec maloletých detí je živnostník, podniká v oblasti „montáž nábytku z vopred vyhotovených dielov“ a „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)“ s tým, že podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, kde uviedol príjmy vo výške 7.500,00 eur, výdavky vo výške 7.388,70 eur. Podľa správy z prešetrenia pomerov u otca maloletých detí (č.l. 24 - 25 spisu), otec maloletých detí nebýva na adrese Kuzmányho 18 v Modre, na tejto adrese býva jeho priateľka, ktorú občas navštevuje, väčšinu dní cestuje a zháňa si prácu, zdržiava sa na trvalom pobyte D. č. 8, W. V., kde má aj všetky osobné veci, je to byt jeho rodičov, ktorí tam nebývajú. V byte býva s bratom, kde sa zdržiava jedenkrát za polroka a v P. u priateľky sa zdržiava jedenkrát za mesiac. Bratovi za bývanie neprispieva ničím, brat pomáha jemu. Občas prispeje priateľke na stravu, pokiaľ je u nej, priateľka pomáha práveže jemu, taktiež mu požičala 3.500,00 eur na zaplatenie dlhu na výživnom na maloleté deti. Svoju životnosť vykonáva iba sporadicky, nemôže ju však prerušiť, keby sa mu náhodou vyskytla práca. Zarába si príležitostnými prácami s priemerným mesačným zárobkom 150,00 - 300,00 eur, má veľa dlhov, a to vo výške 20.000,00 eur. Má problém sa riadne zamestnať, nakoľko má zdravotné problémy, má iba jednu obličku a v prípade preťaženia by musel ísť na operáciu, do invalidného dôchodku ho uznať nechcú. Výživné sa snaží platiť, mal nedoplatky a musí platiť zameškané výživné aj na sociálny úrad,
nakoľko si matka uplatnila náhradné výživné. S deťmi sa nestretáva, nakoľko nemá finančné prostriedky na cestu za nimi, je v telefonickom kontakte s maloletým B.. Darčeky deťom nekupuje, nakoľko nemá z čoho. Nie je v jeho silách prispievať vyšším výživným, nakoľko má existenčné problémy a nemá ani na svoje osobné potreby.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine: 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine: 1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14)
2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine: 1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zákon o rodine upravuje zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom ako aj možnosť zmeny stanoveného výživného v prípade, že sa zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Rozhodujúce sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré súd dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Výživné stavuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného, môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného. Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je z časti dôvodný. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/36/2010 - 56 zo dňa 23.09.2010 uplynula pomerne dlhá doba, maloleté deti sú vekovo staršie, uspokojovanie ich základných životných potrieb je finančne náročnejšie. Všetky tri maloleté deti sú školopovinné. Ich matka je nezamestnaná, bez príjmu, žije v spoločnej
domácnosti so svojim priateľom, ktorý jej prispieva na domácnosť. Pomery na strane otca sa oproti predchádzajúcej úprave podstatne nezmenili, i v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol otec maloletých detí živnostník, pracoval v Českej republike.
Je potrebné zdôrazniť, že u rodičov maloletého dieťaťa sa vyžaduje zvýšená miera zodpovednosti súvisiaca s potrebou zabezpečovania všetkých oprávnených potrieb dieťaťa. Otec musí vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie a udržanie potrebného príjmu, jeho postoj spočívajúci v tom, že je tohto času bez príjmu, nie je možné vyhodnotiť na úkor maloletých detí, ktorým zo zákona patrí výživné od povinného rodiča. Výživné ustanovené doposiaľ, a to vo výške 50,00 eur na každé maloleté dieťa nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ich výdavky sú podstatne vyššie než je výživné poskytované zo strany otca, ktoré je aj tak poskytované nepravidelne, matka bola nútená uplatniť si náhradné výživné. Otec maloletých detí je živnostník žijúci v Bratislave, kde sú náklady na bývanie, náklady život podstatne vyššie, podľa názoru súdu má viac možností a príležitostí získať príjem a zarobiť si peňažné prostriedky, prípadne i brigádnickou činnosťou. Súd poznamenáva, že otec maloletých detí je živnostník, je zaťažený i odvodovými povinnosťami a pokiaľ doposiaľ nezrušil živnosť z dôvodu, že nemá príjem, nemá prácu, zrejme mu uvedená situácia vyhovuje, to znamená, že otec musí mať taký príjem, z ktorého si zabezpečí všetky svoje základné životné potreby. Z uvedené dôvodu je povinný zabezpečiť i výživu svojich troch maloletých detí.
Na základe uvedeného súd potom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v prípade maloletého B. zo sumy 50,00 eur mesačne na sumu 90,00 eur mesačne, nakoľko tento navštevuje 2. stupeň základnej školy, a na maloletého T. a A. zo sumy 50,00 eur mesačne na sumu 80,00 eur mesačne, ktoré výživné aspoň z časti pokryje odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať takto stanovené výživné na výživu svojich detí. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že nemožno ťarchu výživy a výchovy maloletých detí prenášať výlučne na matku, je potrebné, aby aj on určitou mierou prispieval, keď už nie osobnou starostlivosťou o maloleté detí a prípadnými kontaktmi, aspoň finančnou čiastkou.
Pokiaľ matka maloletých detí žiadala zvýšiť výživné až na sumu 160,00 eur mesačne na každé maloleté dieťa, súd v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol, nakoľko neboli preukázané také reálne možnosti a schopnosti otca dieťaťa, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v požadovanej výške.
Zároveň súd určil otcovi zameškané výživné, a to za obdobie od 09.04.2013 do vyhlásenia rozsudku, ktoré predstavuje u maloletého B. sumu 69,33 eur (pomerná časť zameškaného výživného za mesiac apríl vo výške 29,33 eur a za mesiac máj 40,00 eur), u maloletého T. vo výške 51,99 eur (pomerná časť zameškaného výživného za mesiac apríl 2013 vo výške 21,99 eur + zameškané výživné za mesiac máj 2013 vo výške 20,00 eur) a v prípade maloletej A. 51,99 eur (pomerná časť zameškaného výživného za mesiac apríl 2013 vo výške 21,99 eur a zameškané výživné za mesiac máj 2013 vo výške 30,00 eur).
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).