Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/124/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2013 takto

rozhodol:

Obžalovaní :

1/ E. K., Z.. XX.XX.XXXX V. E., okres Levoča, trvale bytom O., R.. Q. J. Č.. XXX/XX, okres Spišská Nová Ves, robotník,

2/ F. O., Z.. X.XX.XXXX V. E., okres Levoča, trvale bytom O.D., R.. Z. Č.. X/XX, bez prihlásenia bytom O., R.. B. Č.. XX, okres Spišská Nová Ves, študent SPŠ Spišská Nová Ves - 4. ročník,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

obžalovaný E. K.

v bode 1)

dňa 10. decembra 2011 v čase okolo 18.00 hod. v obci O., okres Spišská Nová Ves, na ul. O., na ceste pred rodinným domom č. XXX/XXX, fyzicky napadol T. B. nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho zozadu kopol do pravého boku tela a po jeho otočení smerom k nemu ho kopol do ľavého predkolenia, následkom čoho spadol na zem a pri vstávaní zo zeme ho opakovane kopol do pravej strany hrudníka do oblasti rebier, čím mu spôsobil zlomeninu 10 rebra vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie a odreninu ľavého predkolenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 13.12.2011 do 3.1.2012,

obžalovaní E. K., F. O.

v bode 2)

dňa 11. decembra 2011 v čase okolo 16.00 hod. v obci O., okres Spišská Nová Ves, na ul. O. Č.. XXX/XXX, po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli cez neuzamknutú vchodovú bránku do dvora rodinného domu, kde následne fyzicky napadli T. B. tak, že E. K. ho päsťou udrel do oblasti tváre a brady a F. O. ho kopol do oblasti brucha, čím mu spôsobili drobné zranenia nevyžadujúce si práceneschopnosť poškodeného, t e d a

obžalovaný E. K.

v bode 1)

inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

obžalovaní E. K., F. O.

v bode 2)

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného, čin spáchali závažnejším spôsobom konania

- násilím,

č í m s p á ch a l i

obžalovaný E. K.

v bode 1)

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona

obžalovaní E. K., F. O.

v bode 2)

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. d) Tr. zákona, vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a

z a t o i m u k l a d á

1/ obžalovaný E. K.

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

2/ obžalovaný F. O.,

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa je obžalovaný E. K. povinný zaplatiť poškodenému T. B., Z.. XX.XX.XXXX V. O., B. O., R.. O. Č.. XXX/XXX, náhradu škody z titulu bolestného vo výške 384,50 eur za zlomeninu rebra.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu v bode 1) na obvineného E. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ktorý je popísaný v bode 1) výrokovej časti tohto rozsudku a na obvinených E. K., F. O.Š. (Z.. X.XX.XXXX -ďalej len ml.), F. O. (Z.. XX.X.XXXX - ďalej len st.) a I. E. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, pre skutok popísaný v bode 2) výroku rozsudku.

Obžalovaný E. K. k bodom 1) a 2) vyhlásil, že je nevinný, obžalovaný F. O. st. k bodu 2) vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný.

Keďže sa viedlo spoločné trestné stíhanie aj proti obžalovaným F. O. ml., tento v bode 2) vyhlásil, že je nevinný. Hlavné pojednávanie dňa 30. 1. 2013 (prvé) bolo vedené pri splnení zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného I. E..

Ku skutku v bode 1)

Obžalovaný E. K. využil svoje právo a nevypovedal. Na návrh obhajkyne boli prečítané zápisnice o výpovediach obvineného z prípravného konania.

K uvedenému skutku pri výsluchu dňa 31. 1. 2012 uviedol, že dňa 10.12.2011 prišiel okolo 17.30 hod. spolu so svokrom F. O. Q.. T. Q. T. O. na aute do O., Z. O. R., pred dom pána I.. Svokra vystúpila a išla zazvoniť na zvonček, avšak keďže nikto neotváral, dvakrát zatrúbil. Po krátkom čase ako vošlo svokra dnu, pristúpil k okienku auta poškodený T. B. a zabúchal na neho. Po otvorení okienka začal na neho kričať, prečo vytrubuje. Chytil ho za golier bundy a začal ho ťahať von. Následne vyšiel von z auta a postavil sa pred T. B.. Ten ho ľavou rukou chytil za golier a chcel ho udrieť do tváre, ale nepodarilo sa mu to, lebo mu ruku odbil. Poškodený na základe toho začal padať a stiahol ho so sebou, pričom obaja spadli na zem vedľa seba. Poškodený ostal ležať a on sa postavil k vozidlu, smerom k dvoru pána B.. Videl ďalšie dve, alebo tri postavy, ktoré išli z dvora a niečo kričali. Zozadu ho zrazu chytili dve, alebo tri osoby a stiahli ho za chrbát na zem. Potom prišli aj osoby vychádzajúce z dvora a začali ho kopať, hlavne do hlavy, ktorú si kryl rukami. On zo zeme tiež niekoho kopol a ten spadol a ostatní pribehli k tej osobe a začali ho ratovať. Na ulici v tom čase nefungovalo verejné osvetlenie, čiže všade bola tma. Osoby, ktoré ho napadli nepoznal, ani im nevidel do tváre. Na druhý deň išiel na polikliniku, lebo mal zlomený nos, bolela ho hlava a cítil sa zle. Následne po víkende v pondelok, alebo utorok bol ešte na ošetrení na krčnom oddelení, kde mu vyšetrovali nos. Práceneschopný bol 14 dní.

Pri konfrontácii s poškodeným dňa 20.2.2012 vypovedal zhodne ako pri samostatnom výsluchu o priebehu skutku s tým, že sám bol napadnutý poškodeným, s ktorým spadli na zem, pričom vtedy pristúpili k nemu T. B. ml., pán B. a dve nestotožnené osoby. Keďže vtedy videl aj poškodeného stáť na nohách, nemohol sa skutok stať.

Poškodený T. B., Z.. XX. XX. XXXX, na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že v sobotu 10.12.2011 počul ako pred domom I., ktorí bývajú na ich ulici oproti nemu, trúbilo auto. Vyšiel z domu a zabúchal vodičovi na okno a spýtal sa ho prečo trúbi. Hneď odišiel preč a po 2-3 krokoch, keď bol ešte na ceste, pocítil kopanec do oblasti rebier, do pravého boka. Vtedy sa otočil a následne dostal kopanec do ľavého predkolenia. Po kopanci sa obaja navzájom chytili za odev v oblasti pŕs a spadli na zem vedľa seba. Keď E. K. vstal a on ešte bol na zemi, ešte ho dvakrát kopol presne na to isté miesto do rebier pravého boku, potom ho začal opäť kopať. Útočníkom bol E. K., ktorého pred tým poznal len z videnia, nie však po mene, pričom i na hlavnom pojednávaní označil E. K. ako osobu, ktorá ho v ten deň napadla. V tom vyšla z domu jeho dcéra P. B., jej dcéra I. B. a zať P. B., ktorí E. K. od neho odtiahli preč. Poškodený uviedol, že v zaparkovanom aute nikto nebol, aj keď pripustil, že do neho nepozeral. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že dostal asi 5 - 6 kopancov, hoci po prečítaní časti výpovede z prípravného konania zotrval na tvrdeniach z prípravného konania, ktoré sú uvedené vyššie.

Pri tomto skutku utrpel zranenia ako sú popísané vo výroku rozsudku, tak ako ich zistil aj súdny znalec. Pomliaždenia a odrenia ľavého predkolenia ho boleli, ale nebolo to vážne a chodiť mohol. Pokiaľ ide o zlomeninu rebra, tak užíval iba tabletky proti bolesti, nedostal pás okolo rebier. Toto zranenie ho obmedzovalo v tom smere, že sa nemohol nadýchnuť, zakašľať, obrátiť sa na bok, bol obmedzený v pohybe, sadaní si. Tento stav bolesti pretrvával asi 2 týždne, potom bolesti ustupovali a bol už mobilnejší. Keďže je dôchodca a nikde nepracoval, nerobil ani doma, tak čo sa týka práce obmedzený nebol. K lekárovi išiel až v utorok, keďže pôvodne nechcel ísť na políciu, hoci ho rebro bolelo, v pondelok bolo klzko, nemohol ísť k ošetrujúcej lekárke do Popradu a trestné oznámenie podával preto až následne po kontakte s políciou.

F. O. st. bol v procesnom postavení obžalovaného (keďže sa viedlo spoločné konanie) vypočutý k tomuto bodu. Uviedol, že on išiel spolu s manželkou a zaťom obžalovaným E. K. na stužkovú a zastavili pred domom pána I., aby vyzdvihli stužkárku. On a zať ostali v aute. Vzápätí z dvora vyšiel poškodený T. B. a mal dosť vypité. Zabúchal na okno, na čo E. K. otvoril okienko a pán B. mu začal nadávať, že čo

vytrubuje. Chytil zaťa za bundu a začal ho ťahať z auta. Keď vyšiel z auta von, poškodený ho chytil za odev na prsiach a ťahal ho smerom k ceste. Obžalovaný E. K. sa bránil rukami a obaja spadli na zem. On celý čas sedel v aute, ktoré sa mu nepodarilo otvoriť, ale videl ako poškodený stiahol E. K.Š. na seba, potom sa E. K. prevrátil na poškodeného a vyskočil na nohy. Na to vybehli 4-5 muži od B. a začali jeho zaťa biť. Po bitke sa chlapi rozutekali, čím to skončilo. Nevedel s určitosťou povedať či E. K. udrel poškodený, a či sa zapojil i do bitia jeho zaťa. Úplná tma nebola, pretože sa svietilo od I..

Svedkyňa Ľ. B. - manželka poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že ona nevidela, čo sa stalo, keďže na trúbenie auta vyšiel z domu len jej manžel. V tom čase boli u nich na návšteve dcéra I. B., zať P. B. a ich dcéra I., ďalej syn T. B. s priateľkou F. G. a ich dcérou. B. odchádzali a išiel ich vyprevadiť syn T.. Po ich odchode sa už dlhšie manžel nevracal, tak išla von. Videla tam E. K., ktorého predtým nepoznala. On stál opretý o auto smerom od cesty a manžel stál pri kufri jeho auta. B. boli už vo svojom aute a pri ich aute stál syn T. B.H. ml. Ona žiadnu bitku nevidela, iba povedal K. prečo trúbi a išla naspäť do domu. Až potom jej syn a manžel povedali, že manžela E. K. zbil. Manžel sa na žiadne zranenia nesťažoval, nakoľko on sa nesťažuje ani keď ho niečo bolí. Nič jej nepovedal a šiel si ľahnúť. Uviedla, že v uvedený deň manžel ani nikto z rodiny nemal vypité.

Svedkyňa P. B. - dcéra poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že v ten deň boli na návšteve u mamy. Keď ona, jej manžel a dcéra odchádzali, bol ich odprevadiť brat T. B.. Pri dome pána I. stálo auto, kde k tomu autu prišiel jej otec, lebo trúbilo a údajne tam stále vytrubujú. Ona videla ako pri tom aute stál otec a ešte jedna osoba. Nakoľko sa ešte otáčala, zazrela ako sa obaja držia v oblasti pŕs za oblečenie. Zrazu bol otec na zemi a osoba, o ktorej sa neskôr dozvedela, že je to E. K., do neho kopala. Kopal ho do hornej časti tela, presne do ľavej strany hrudníka. Otec ležal na zemi a on stál. Potom sa znova otočila a keď sa otočila späť videla otca a E. K. ako obaja ležia nohami oproti sebe. Utekali otcovi pomôcť. Nikto z nich v ten deň E. K. nezbil.

Svedkyni bola prečítaná časť z jej výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že ten muž napadol jej otca tak, že ho kopal zozadu niekoľkokrát. Na to začala kričať na manžela nech ide otcovi pomôcť. S manželom vybehol na pomoc brat T. B. ml. Vtedy už otec ležal na zemi aj s útočníkom. Útočník ležal na chrbte a kopal dokola, pričom jej manžela kopol do ľavej ruky.

K prečítanej výpovedi svedkyňa uviedla, že videla, že otec v čase, keď ho útočník kopal, ležal na zemi a chránil si tvár. Kým ešte boli pri aute, útočník kopal otca tak, že stál a otec ležal, nekopal ho, kým jej otec stál. Keď otec stál, tak vtedy videla iba ako sa držia, ale ako spadli na zem nevidela. Keď k nim prišli útočník aj otec ležali na zemi blízko seba. Oni potom otca postavili a otec šiel domov.

Svedkyňa L. I. - priateľka F. O. ml. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že pred domom nevidela žiadnu bitku. Keď vychádzala zo svojho domu videla iba E. K. ako vstáva zo zeme a oprašoval sa. Zdalo sa jej, že mu tiekla krv z nosa a mal poranenie na tvári. V aute sedel F. O. st. V tom čase do auta, ktoré stálo pri B.Ý., nastupovali nejakí muži a odchádzali preč. T. B. a jeho manželka stáli pred ich domom.

Svedok E. U. - sused poškodeného rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že on bol v ten deň doma v garáži, keď začul, ako trúbi nejaké auto a nastal rozruch. Keď vyšiel von, videl ako T. B. st. leží na zemi, pri ňom stál E. K.Š. a raz ho kopol. On stál pri ňom a úder smeroval do oblasti chrbta. V tom čase tam bola aj P. T. P. B.H., nevedel či aj ich dcéra I. a stál tam aj T. B. ml. Oni išli hneď na to k poškodenému, dvihli ho zo zeme a išli k svojmu domu, kde už bola manželka poškodeného. V čase, keď on vychádzal von, videl aj ako vychádza F. O. st. z domu I., a teda v aute nesedel. Svedok sa nevedel vyjadriť či v ten deň mal niekto z rodiny B. vypité, lebo nebol s nimi v styku.

Svedkyňa I. B. - vnučka poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že keď odchádzali od babky z návštevy, vyšla pred dvor a zo vzdialenosti 5-6 m videla, ako na ceste bol dedo na štyroch a do zadku ho raz kopol pán, o ktorom sa neskôr dozvedela, že sa volá E. K.. Vtedy išla k dedovi, asi pri ňom bola najskôr, a dvíhala ho zo zeme. Babka išla hneď za ňou. Jej mama sa vtedy rozprávala s F. O. st., ktorý stál pri prednej časti auta. Vtedy tam pri ňom stál aj T. B. F.. T. P. B.. Po čase prišiel aj E. U.. Svedkyňa v ten deň nevidela, že by niekto E. K. zbil.

Svedkyni bola vzhľadom na rozpory vo výpovediach prečítaná časť z jej výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že muž kopol jej deda 2 krát do zadnej časti. K prečítanej výpovedi svedkyňa uviedla, že vtedy videla ako ho kopol raz.

Svedok P. B. - zať poškodeného, rovnako ako v prípravnom konaní ku uviedol, že on incident nevidel. Až manželka ho upozornila, že svokor aj s ďalšou osobou, ktorú nepoznal, ležia na ceste. Svokor mal hlavu smerom do cesty a nohy smerom k autu na strane šoféra. Ako sa dostali na zem nevidel. Nevidel ani žiadnu bitku. Svokra začala svokrovi pomáhať a on a švagor T. B.Ý. ml. išli pomôcť tiež.

Svedok T. B. ml. - syn poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedať odoprel s odôvodnením, že sám je pre nadväzujúci skutok stíhaný. Súd odopretie výpovede svedkom na hlavnom pojednávaní vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie voči jeho osobe pre zbitie E. K. (súd to rozobral nižšie), považoval za zákonné. Na návrh prokurátora bola preto prečítaná zápisnica o jeho výsluchu zo dňa16.2.2012. Svedok uvádzal, že dňa 10.12.2011 bol s partnerkou a dcérou na návšteve u rodičov. Nič neoslavovali, nepili, zišli sa len tak. V čase okolo 17.30 - 18.00 hod. išiel vyprevadiť sestru s rodinou, ktorí odchádzali. Švagor a sestra sedeli v aute a čakali na dcéru, zatiaľ čo on stál von a rozprával sa s nimi. Oproti domu stálo tiež nejaké vozidlo, keď zrazu počul od toho vozidla nejaký ruch. Pri ňom uvidel otca ako leží na ceste a pri ňom stojí muž, ktorý ho dvakrát kopol. Spolu so švagrom sa rozbehli k otcovi. Keď prišli k nim, otec aj ten muž ležali na zemi nohami oproti sebe a muž do otca intenzívne kopal. On chytil otca a snažil sa ho odtiahnuť a švagor sa snažil chytiť útočníka za nohy a otočiť ho, alebo odhodiť tak, aby nedochádzalo k fyzickému kontaktu. Po čase tam prišla aj jeho sestra, sestrina dcéra, mama, sused E. U. T. F. O. st. On a ani švagor útočníka neudreli, nikto nikomu sa nevyhrážal. Otec mu spomínal, že po kopnutí ho bolí bok a ľavá noha.

Svedkyňa T. O. - svokra obžalovaného E. K. rovnako ako v prípravnom konaní uviedla, že žiadny konflikt nevidela. Videla ako poškodený odchádzal od auta E. K. tak, že ho pod pazuchu viedla jeho manželka. B. rodina stála pri tom aute, ktoré stalo pri rodine I..

Svedkyňa Q. I., ktorá uviedla, že má kamarátsky vzťah k obžalovaným, na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako vychádzala z domu, počula na ulici nejaký krik. Videla, že obžalovaný E. K. ležal na zemi a do neho asi 4-5 mladí ľudia kopali, potom utekali preč. V tom čase pri nich stál T. B. st., ale fyzický konflikt medzi ním a K. nevidela.

Z dôvodu rozporov vo výpovedi bola prečítaná časť zo zápisnice o výsluchu z prípravného konania, kedy uviedla, že videla ako sa E. K. dvíhal zo zeme a nejakí ľudia odtiaľ utekali smerom k autu, ktoré stálo pred bránou domu T. B., potom nasadli a odišli. Uvidela, že nevie prečo to v prípravnom konaní neuviedla, ale trvá na tom, že videla ako do E. K. kopali.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý MUDr. Štefan Zelený, znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie na obsah podaného písomného posudku z prípravného konania. Znalec zotrval na záveroch písomného posudku a odkázal na neho v podrobnostiach. Ku zraneniu zo dňa 10.12.2011 uviedol, že poškodený utrpel zlomeninu 10 rebra vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie a odreninu ľavého predkolenia. Dĺžka liečenia a práceneschopnosti poškodeného bola od 13.12.2011 do 3.1.2012. Takáto zlomenina sa lieči u iných osôb vo všeobecnosti 3 týždne, nakoľko taká je doba zahojenia rebra. To je objektívne lekárske kritérium, subjektívne však môže každá osoba pociťovať toto zranenie inak (napr. u osôb so zníženým, alebo zvýšeným prahom bolesti). U poškodeného bola takáto liečba adekvátna. Znalec sa vyjadril aj k tvrdeniam poškodeného z hlavného pojednávania zo dňa 31.1.2013, kedy uvádzal ako ho zranenie obmedzilo v obvyklom spôsobe života, a aký bol priebeh liečby. Podľa znalca sa príznaky zhodujú s tým, čo uvádzal v posudku, vrátane bolestivosti zranenia. Bolesť sa prejaví ihneď po úrazovom deji a časom dochádza k jej zväčšovaniu. Pokiaľ ide o mechanizmus zranenia, vo všeobecnosti zlomenina akú utrpel poškodený mohla vzniknúť aj pádom, úderom, nemusela vzniknúť kopancom. Zlomenina rebra teda mohla vzniknúť rôznym mechanizmom, kopom, úderom, pádom. V danom prípade však účinok sily pôsobil na menšiu plochu u poškodeného, teda vo všeobecnosti pri samotnom páde „telo na telo“ nemohlo dôjsť k vzniku tejto zlomeniny, čím vylúčil mechanizmus aký uvádzal obžalovaný E. K.. Pokiaľ ide o pomliaždenia a odreninu ľavého predkolenia, zranenie vzniklo pôsobením sily tupého predmetu s nerovným predmetom alebo hranou, mechanizmom mohol byť kop tvrdou topánkou.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítané nasledovné výpovede svedkov z prípravného konania:

Svedkyňa F. G. - priateľka syna poškodeného uviedla, že ona v čase incidentu bola v dome. Keď počula trúbenie a hurhaj išla k oknu a videla, že v strede cesty stál jej priateľ T. B. ml., svokor T. B. a nejaký mladý vysoký muž, trocha ďalej od nich bola P. B., jej manžel a dcéra. Ona vôbec nevedela čo sa von dialo. Po nejakom čase sa znova pozrela z okna a videla ako odchádza auto P. B., na ceste stál nejaký pán a z domu oproti vybehla nejaká pani, ktorá tam začala robiť krik.

Svedkyňa V. U. - suseda poškodeného uviedla, že v čase okolo 17.00-18.00 hod. začula na ulici krik, a tak sa išla pozrieť z okna. Videla pred domom I. E. K., F. O. Q.., T. B. st. a 3-4 ľudí z jeho rodiny a bol tam aj jej otec E. U.. Nevidela, čo robili, len počula krik, pričom ona ich videla na ulici iba stáť. Keď krik utíchol otec sa vracal domov a za ním šiel F. O. st., a keďže v tom čase už bola na balkóne, počula ako hovoril jej otcovi, že zavolá si všetkých bratrancov a zbúra mu dom.

Svedkyňa F.. T. U. - suseda poškodeného uviedla, že na balkón domu išla kvôli tomu, že z ulice počula krik a buchot. Z balkóna videla na ceste ležať osobu, ktorú nepoznala v blízkosti auta, ktoré stálo oproti pred I.. Tejto osobe pomáhali vstať zo zeme T. B. F.., P. B., P. B. T. Ľ. B.. Nepamätala sa, či tam ešte niekto bol. Počula kričať P. B. „opovážte sa ho dotknúť!“. Následne si všimla, že u I. sa rozsvietilo svetlo a z domu vychádzal F. O. Q.. Q. F. T. I. st.

Ku skutku v bode 2)

Obžalovaný E. K. využil svoje právo a nevypovedal. Na návrh obhajkyne boli prečítané zápisnice o výpovediach obvineného z prípravného konania.

V nich uviedol, že nakoľko sa chcel dozvedieť kto ho v predošlý deň napadol (skutok v bode 1), vybral sa s obžalovanými I. E., svokrom F. O. st. a švagrom F. O. F.. I. T. B.. Svokor F. O. st. podišiel k bráne a volal na poškodeného, ktorý mu po chvíli otvoril bránku a spoločne vošli do dvora. Ostatní čakali v aute. Keďže je tam vysoká plechová brána, nevideli čo sa deje za ňou. Bolo im divné, že svokor je tam už 5 minút a začuli z dvora krik, tak on a F. O. ml. išli do dvora po svorka. Poškodený stál na schodíkoch, ktoré vedú k dverám domu a svokor stál pred ním asi 1 meter. Podišli k svokrovi a postavili sa za neho. Na dvore bola aj manželka poškodeného. Poškodený im povedal nech zmiznú naspäť do auta. On sa následne začal poškodeného pýtať, kto ho napadol, pukli mu nervy a už začal kričať. Nijako sa mu však nevyhrážali, ani ho fyzicky nenapadli. V tom vošiel do dvora po nich I. E., ktorý ich ťahal preč, nech si nenarobia problémy. Z dvora odišli sami, nikto ich nevyhodil, ani neposlal preč. Po incidente k ním pribehol aj otec E. K., svokra a J. O., ale oni v dvore neboli. V tom čase na ulici nebol nikto zo susedov. Keď všetci vyšli z dvora poškodeného videl na dvore pána U., s ktorým sa jeho otec a svokor potom ešte rozprávali, aby zistili kto ho predošlý deň napadol.

Obžalovaný F. O. st. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní vrátane konfrontácie s poškodeným. Uviedol, že dňa 11.12.2011 išiel spoločne s E. K.Š., I. E. a so svojím synom F. O. ml. autom za T. B., aby zistili, prečo jeho zaťa E. K. deň predtým napadli. Keď prišli na ulicu, kde poškodený býva, zastavili pred domom pána I.. Vystúpil z auta a ostatným povedal, nech ho počkajú. Nešiel s úmyslom, že tam niekoho napadne. Prišiel k bráničke, zazvonil a keď poškodený prišiel k bráničke, pýtal sa ho, prečo zaťa napadli. Celý čas stál pred vrátami, neskôr prišla aj manželka poškodeného. Pripustil však, že mohol na výzvu poškodeného do dvora aj vojsť, ale v tom strese si to zrejme neuvedomil. Priznal, že počas rozhovoru obaja zvyšovali hlas a na základe toho ostatní vyšli z auta za ním. Poslal ich preč a sám tiež odišiel. K napadnutiu poškodeného v jeho dvore nedošlo. Po incidente prišiel ešte zaťov otec - E. K. st., ktorý tam mal slovný konflikt s E. U., avšak obaja prišli už po všetkom. Po incidente zaregistroval aj to, že na balkóne domu U. niekto bol, ale nevedel o koho išlo. Skutočnosť, že sa dňa 11.12.2011 vrátili k poškodenému aj napriek tomu, že incident z predošlého dňa ohlásili na polícii zdôvodnil tým, že sa bál, aby E. K. nenapadli zas.

Obžalovaný F. O. ml. využil svoje právo a nevypovedal. Na návrh obhajkyne a prokurátora boli prečítané výpoveď obvineného z prípravného konania zo dňa 31.1.2012 a zápisnica o konfrontácii zo dňa 20.2.2012 v časti výpovede obvineného.

V nich uviedol, že o sobotňajšom incidente (skutok v bode 1) sa dozvedel až v nedeľu, kedy videl švagra E. K., že má zlomený nos, pomliaždené rebrá a ošúchané predlaktie. Povedal mu čo sa stalo, a že ho napadol T. B.. Na to, v čase okolo 16.00 hod. išli spolu so švagrom E. K., otcom F. O. Q.. T. I. E. A. T. B., aby zistili kto švagra napadol. Keď prišli na miesto, otec išiel k bráne a ostatní čakali v aute. Otec zazvonil, prišiel T. B. a zavolal ho do dvora. Po čase počuli, ako obaja vo dvore na seba kričali, avšak pre veľkú plechovú bránu nič nevideli. Všetci z auta vystúpili a išli k bráne, ktorá bola otvorená a videl cez ňu ako tam stojí jeho otec na chodníku a B. blízko schodov vedúcich k vchodovým dverám. Počul ako sa otec pýtal B., kto a prečo napadol K.. Nato išli všetci asi po minúte k jeho otcovi do dvora a aj oni sa poškodeného pýtali kto je za tým napadnutím. Všetci už po sebe kričali, na čo vyšla manželka poškodeného, potom išli preč. K žiadnemu vyhrážaniu sa poškodenému alebo fyzickému útoku nedošlo. Následne prišiel na ulicu švagrov otec - E. K. st. a neskôr tam videl aj suseda U. ako stál na dvore. On poškodeného osobne nepozná, ale vie, že je to starší pán.

Vzhľadom na konanie v neprítomnosti obžalovaného I. E. boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania v postavení obvinenej osoby. Uviedol, že v nedeľu 11.12.2011 bol na návšteve u F. O. st., kde videl E. K.. Ten mal opuchnutú tvár, narazený nos a hovoril, že ho bolí chrbát aj rebrá. Povedal mu čo sa deň pred tým stalo a preto išli s F. O. Q.., F. O. F.. T. Q. E. K. I. T. B.. Po príchode na miesto oni ostali v aute a iba F. O. st. išiel k bráne poškodeného, kde začal na neho volať, načo poškodený podišiel k bráne a otvoril ju. F. O. st. stál na prahu brány a pýtal sa poškodeného čo sa v predošlý deň stalo. Začali na seba kričať, a tak všetci vyšli z auta, čo zbadal aj F. O. st. a kričal na nich, aby tam nechodili. Prišla aj manželka poškodeného a rozprávala sa s O. st., ktorý jej povedal, aby išli dnu, že si to vysvetlia a tak sa dostal do dvora poškodeného. Ostatní vo dvore neboli, lebo im O. st. povedal nech idú do auta. Obžalovaný cez vysokú bránu ľudí na dvore nevidel, ale počul ako sa rozprávajú. Po 4-5 minútach vyšiel O. z dvora na ulicu. Videl tam pred domom pána U. a pýtal sa ho, čo to malo včera znamenať, pričom vtedy prišiel aj otec E. K. a pani U.. Po výmene názorov s U. všetci odišli. Uviedol, že na poškodeného v uvedený deň nikto z nich nezaútočil a ani na ňom nebolo vidieť, aby mal zdravotné problémy, alebo nejaké zranenia.

Obžalovanému I. E. boli na hlavnom pojednávaní dňa 26.3.2013 (kedy sa konalo už za jeho prítomnosti) oboznámené dôkazy vykonané počas jeho neprítomnosti a priebeh doposiaľ vykonaného konania. Uviedol, že na svojich výpovediach z prípravného konania trvá a na hlavnom pojednávaní vypovedať nechcel. S výpoveďami obžalovaných súhlasil, s výpoveďou poškodeného nesúhlasil, lebo nehovoril pravdu.

Poškodený T. B. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní vrátané konfrontácií. Uviedol, že v nedeľu okolo 16.00 hod. bol doma a pozeral s manželkou televíziu, keď niekto zazvonil zvončekom na bráne oplotenia. Vyšiel z domu na schodíky na verande a vtedy zbadal na dvore F. O. st. a za ním hneď aj ostatných obžalovaných teda F. O. F.., E. K. T. I. E.. Ďalšia osoba stála pri kanvách, ktorú nevedel identifikovať. F. O. st. sa ho pýtal čo sa stalo v sobotu večer a on mu odpovedal, že nič. Vtom ho obžalovaní obkolesili a F. O. F.. T. E. K. začali do neho skákať. E. K. bol dokonca tak blízko, že sa dotýkali nosmi. On na E. K. v ten deň nevidel žiadne poranenia. Nadávali mu a potom ho E. K. udrel ľavou rukou do pravej oblasti sánky a druhou do ľavej oblasti pŕs. Následne sa rozostúpili a F. O. ml. ho kopol do oblasti brucha. Vyhrážali sa mu, že ho zabijú. Incident sa skončil po tom, čo F. O. st. povedal, že idú za U.. Pokiaľ ide o O. st. ten sa iba rozprával s manželkou. I. E. tam tiež nič nerobil, keď sa ho pýtal načo prišiel odvetil, že zo zvedavosti. F. O. Q.. T. I. E. sa mu nevyhrážali ani ho nenapadli, nebili. V ten deň utrpel zranenie na sánke, mal modrinu a taktiež odtlačok obuvi na bruchu po kopnutí, ale tieto zranenia ho neboleli, nepotreboval sa liečiť.

Svedkyňa Ľ. B. - manželka poškodeného vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že na druhý deň po incidente (skutok 1) asi o 16.00 hod. vyšla von na dvor pred dom, kde už pred krátkym časom vyšiel jej manžel. Nepočula, aby pred tým niekto kričal nech otvorí dvere, lebo oni bránku cez deň uzamknutú nemali. Vtedy tam videla obžalovaných E. K., F. O. Q.., F. O. F.. T. I. E.. Videla ako E. K. udrel manžela päsťou do tváre na pravú časť brady, v oblasti sánky. Na tomto mieste to potom mal modré. Ďalej si nespomína, či ho ešte udrel. Následne ho F. O. ml. kopol do brucha, načo ho jeho otec F. O. st. sťahoval za ruku. Manžel je už starý a nebránil sa nijako. Najviac tam vtedy vyskakoval F. O. ml., ktorý sa aj vyhrážal, že ešte uvidíme, že ho zabijú, že majú peniaze a každého si kúpia. I. E. T. F. O. st. tam iba stáli, nevyhrážali sa ani nikoho nebili. Manžel sa ani po tomto incidente nesťažoval, až v

utorok jej povedal, že má zdravotné ťažkosti, problémy s dýchaním a odišiel na ošetrenie. Jej sa v teň deň nikto nevyhrážal. Na obžalovanom E. K. nevidela žiadne zranenia.

Svedkyňa L. I. vypovedala, že nasledujúci deň vo dvore B. nebola a ani tam (do dvora) nevidela. Videla akurát to, že tam prišli E. K., F. O. F.., F. O. F.. T. I. E., pričom vystúpili z auta a zazvonili. Keď vyšiel T. B., niečo sa rozprávali a potom odišli preč. Všetci pritom stáli pred jeho bránou, vrátane poškodeného, čiže nikto nebol vo dvore. Toto videla cez okno domu, kde býva, ktorý je oproti. Žiadnu bitku v ten deň nevidela.

Svedok E. U. - sused poškodeného uviedol zhodne ako v prípravnom konaní, že na druhý deň (po skutku v bode 1) okolo 16.00 hod. videl všetkých obžalovaných, ktorých aj pozná, keďže prišli do dvora jeho domu a vyhrážali sa mu, že ho zbijú, keď pôjde do krčmy, lebo podľa nich on mal zbiť E. K.. Tiež počul hlasy z dvora T. B., počul ako niekto kričal na T. B., že ho zabije. Krik nepochádzal z ulice. Nevedel uviesť či tam vtedy bola nejaká bitka.

Svedkyňa T. O. - matka obžalovaného F. O. ml. a svokra obžalovaného E. K. uviedla, že incident nesledovala, prišla až po 5 minútach odo doby, kedy jej manžel F. O. st. sa išiel opýtať poškodeného na incident z predošlého dňa. Vtedy sa pred bránkou rozprávala s manželkou poškodeného, pričom sa tam rozprával jej manžel s poškodeným.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý MUDr. Štefan Zelený, znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, na obsah podaného písomného posudku z prípravného konania. Znalec zotrval na záveroch písomného posudku a odkázal na neho v podrobnostiach.

K zraneniu poškodeného zo dňa 11.12.2011 uviedol, že v zdravotnej dokumentácii pri ošetrení dňa 13.12.2011 je popísané, že v súvislosti s úderom do tváre, bol zistený malý opuch na pravej sánke. To znamená, že pokiaľ bol úrazový dej 11.12.2011, najpravdepodobnejšie išlo o úder päsťou pri postavení aktérov oproti sebe, keďže tento opuch trval. V prípade ak by šlo o úder dlaňou, plocha sily vedená úderom by sa rozložila, čím by išlo o menší následok. Ak by došlo k silnejšiemu úderu na sánku, tak by mohlo, alebo nemuselo dôjsť k modrine. Znalec uviedol, že s presnosťou sa nedá určiť, či zranenie sánky, resp. opuch bol vyvolaný úrazovým dejom dňa 10.12 alebo 11.12.2011. Z lekárskeho hľadiska určite nevzniklo v dobe viac ako 5 dní od vyšetrenia zo dňa 13.12.2011. Pri tomto vyšetrení poškodenému neboli zistené iné poranenia, pričom lekár pokiaľ vie, že prípad sa vyšetruje, pri vyšetrení zapíše všetky zranenia, aj tie, ktoré nie sú podstatné a nevyžadujú si liečbu, čiže menšie zranenia. Poškodený bol práceneschopný v súbehu so zraneniami z bodu 1).

Na hlavnom pojednávaní boli podľa so súhlasom prokurátora a obžalovaných prečítané nasledovné výpovede svedkov z prípravného konania:

Svedok J. U. vypovedal, že v uvedený deň videl cez okno ich domu, že pred domom B. T. I. zastavilo auto a vystúpil z neho F. O. Q.. , F. O. ml. a ešte 2 osoby. Išiel hneď za otcom, ktorý bol vzadu na dvore, povedal mu čo videl a tam počuli od B. krik. Otec ho poslal po synovca pána B. a ako šiel za ním videl, že pred domom B. nebol nikto, ale brána do dvora bola otvorená. V zaparkovanom aute taktiež nikto nebol. Keď sa vracal späť, tak pred plotom ich dvora stál F. O. Q.. T. F. O. F.., E. K. Q.. T. E. K. ml. Za plotom bol jeho otec a mama. Keď prišiel k ním, tak F. O. st. sa hádal s jeho otcom, nadával mu a kričal, že keď pôjde do krčmy, zbijú ho. Hovoril otcovi, že on napadol jeho syna.

Svedkyňa V. U. vypovedala, že niekedy poobede videla pred domom I. auto. Po nejakom čase videla ako od B. vychádza F. O.H. st. so synom. Na dvore ich nevidela, lebo tam nie je vidieť, ale videla ich na mieste pred ich bránou. Následne videla ako O. st. ukazuje k ich domu a tak vyšla na balkón a O. ml. pohrozila nech sa neopováži vojsť do dvora. Začal jej vulgárne nadávať a vyhrážal sa jej, načo ona odišla dnu. S jej výpoveďou obžalovaní E. K., I. E. T. F. O. st. nesúhlasili a uviedli, že na bránku poškodeného nie je z ich balkóna vidieť.

Svedkyňa F.. T. U. - suseda poškodeného uviedla, že na druhý deň (po skutku v bode 1) okolo 16 hod. počula nejaký krik, vyšla na balkón, kde videla ako sa otvorila bránička u B. a dnu vchádzali obžalovaní F. O. Q.., F. O. F.. T. E. K. F.. Vošli do dvora poškodeného, ďalej už nevidela. Keď následne bola na dvore svojho domu s manželom, počula krik z dvora poškodeného „zabijeme ťa, si mŕtvy, neopováž sa

vyjsť na ulicu.“ Ľ. B.H. ich ukľudňovala, potom počula ako F. O. st. sa zastrájal, že ešte idú do U., a preto ich okríkla, že zavolá políciu.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal k bodom 1 a 2) nasledovné listinné dôkazy:

- zápisnica o trestnom oznámení, ktoré bolo podané T. B. st. dňa 14.12.2011 na OO PZ Poprad, kde poškodený popísal incidenty a svoje napadnutia zo dňa 10.12.2011 a dňa 11.12.2011,

- zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, ktoré obsahujú popis a fotografie miesta činu, teda O. R. V. H. O., dom a dvor poškodeného B., múr predeľujúci dvor poškodeného a dom Ladislava Gondu.

- lekárske potvrdenie MUDr. Petra Krajňáka, všeobecného lekára pre dospelých, Poprad, zo dňa 14.12.2011, z ktorého vyplynulo, že poškodený v dôsledku opakovaného napadnutia druhou osobou (podľa udania pacienta K.) zo dňa 10.12.2011 a 11.12.2011, pri kopnutí do pravého hrudníka a udretí päsťou do tváre utrpel zranenia, konkrétne pomliaždenie hrudníka vpravo, pomliaždenie predkolenia vľavo, pomliaždenie sánky vpravo, oderky kože na ľavom predkolení a oderky kože na pravej sánke. Z lekárskeho hľadiska išlo o úraz ľahký s predpokladanou dobou liečenia 7 dní,

- z lekárskej správy (č. l. 160) MUDr. Zdenka Holešovského, úrazového chirurga, Poprad vyplynulo, že poškodený pri vyšetrení dňa 13. 12. 2011 mal bolesti hrudníka zvýrazňujúce sa pri zakašľaní, zmene polohy a hlbšom nádychu, pričom bolo zistené na hrudníku tzv. contusio thoracis (pomliaždenie hrudníka vpravo). Následným vyšetrením zo dňa 20. 12. 2011 u MUDr. Estery Bohunickej, chirurg, bola zistená zlomenina 10. rebra vpravo,

- zo správ o povesti obžalovaných vystavených obcou O. vyplynulo, Ž. E. K. vystupuje na verejnosti slušne a jeho správanie nebolo predmetom prejednania komisiou pre ochranu verejného poriadku. Je ženatý a nezamestnaný. Obžalovaný Zdenko Lipovský je ženatý a v súčasnosti na rodičovskom príspevku s maloletým dieťaťom. Na verejnosti je slušný a obcou nebol doposiaľ prejednávaný. F. O. st. je živnostník a pracuje v ČR. Je slušný a nebol prejednávaný komisiou pre OVP. Obžalovaný F. O. ml. nebol prejednávaný komisiou OVP,

- z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že I. E. v evidencii nemá žiaden záznam. E. K. sa dňa 19.8.2011 dopustil priestupku podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a v blokovom konaní mu bola uložená pokuta 50 €. Obžalovaný F. O. st. sa dňa 22.6.2010 dopustil porušením pravidiel cestnej premávky priestupku podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v blokovom konaní bola uložená pokuta 50 €. Obžalovaný F. O. ml. sa dňa 29.1.2012 dopustil porušením pravidiel cestnej premávky priestupku podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v blokovom konaní mu bola uložená pokuta 100 €.

- so spisového materiálu OR PZ v Spišskej Novej Vsi ČVS:ORP-1768/SN-SN-2011, ktorý tvorí prílohu tohto spisu vyplynulo, že poverený príslušník PZ na podklade trestného oznámenia E. K. zo dňa 11. 12. 2011 uznesením zo dňa 10.1.2012 začal trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 10.12.2012 v čase okolo 17.30 hod., v obci O., Z. R. O., X. L. Č.. XX/XX páchatelia po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadli poškodeného E. K. a to tak, že najprv jeden z páchateľov udieral po kapote auta, začal ťahať poškodeného von z vozidla a následne vonku na ulici ďalší dvaja páchatelia začali kopať poškodeného do oblasti hlavy a celého tela, čím mu spôsobili zranenia, a to zlomeninu nosa, zmliaždenie ľavého predlaktia a odreniny tváre s dobou práceneschopnosti cca 10-14 dní na základe lekárskeho potvrdenia. Podľa lekárskeho potvrdenia E. K. utrpel zranenia - zlomeninu nosa, zmliaždenie ľavého predlaktia a odreniny tváre.

- z odpisu registra trestov obžalovaných vyplynulo, že doposiaľ neboli súdne trestaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa , pričom zistil a ustálil skutkový stav ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku v bodoch 1) a 2).

K bodu 1)

Z vykonaných dôkazov, najmä výpovede obžalovaného E. K. a poškodeného T. B. bolo v konaní nepochybne preukázané, že dňa 10. 12. 2011 okolo 18.00 hod došlo medzi nim k fyzickému konfliktu. Priebeh skutku však obaja popísali odlišne, obžalovaný E. K. spáchanie skutku popísaného v obžalobe v plnom rozsahu poprel.

Obžalovaný tvrdil, že útočníkom bol práve poškodený T. B.. Ten ho chytil za bundu a začal ťahať von z auta, a keď z auta vyšiel, chcel ho udrieť do tváre, ale ruku mu odbil. Následkom toho poškodený padal na zem a stiahol ho so sebou, pričom spadli vedľa seba. Keď sa postavil, videl ďalšie dve až tri osoby, ktoré ho chytili za chrbát a stiahli na zem. Následne prišli aj ďalšie osoby, ktoré ho začali kopať, hlavne do hlavy. Zo zeme tiež niekoho kopol a ten spadol.

Výpoveď obžalovaného podporil jeho svokor F. O. st., ktorý uviedol, že po zastavení bol celý čas v aute, keďže sa mu nepodarilo otvoriť dvere. Zhodne s obžalovaným tvrdil, že poškodený jeho zaťa za bundu ťahal von z auta, následne už pred autom ho poškodený chytil za odev a ťahal smerom k ceste. Jeho zať sa bránil rukami a takto obaja spadli na zem. Videl, ako obžalovaný stiahol E. K. na seba, potom sa jeho zať prevrátil na poškodeného a vyskočil na nohy. Na to vybehli štyria až piati muži, ktorí začali jeho zaťa biť.

Tvrdenia obžalovaného E. K., ako aj obžalovaného F. O. st. boli vyvrátené celým radom svedeckých výpovedí, ktoré si navzájom neodporovali a tvorili ucelenú jednotu o okolnostiach skutku. Obžalovaný E. K. bol usvedčený výpoveďou svedka T. B. v tom, že keď odchádzal od auta, ale bol ešte na ceste, dostal kopanec do oblasti rebier, do pravého boku od obžalovaného. Keď sa otočil, dostal ďalší kopanec do ľavého predkolenia. Po kopanci sa obaja chytili za odev a spadli na zem vedľa seba. Potom E. K. vstal a ešte ho dvakrát kopol presne do toho istého miesta a to rebier pravého boka a to viackrát.

Výpoveď poškodeného bola v súlade s výpoveďami svedkov P. B., E. U., I. B. T. Q. T. B. F...

Svedkyňa P. B. potvrdila, že z celého skutku videla, že jej otec E. K. sa držali za oblečenie, pričom E. K. ho aj kopal do hornej časti tela. Otec pritom ležal na zemi a obžalovaný stál. V dobe, kedy sa na nich opätovne pozrela, videla, že obaja ležali nohami oproti sebe. Potvrdila pravdivosť svojej výpovede v tom, že obžalovaný otca kopal vtedy, keď otec ležal na zemi.

Svedok E. U. zasa uviedol, že videl, ako poškodený ležal na zemi a pri ňom stojací obžalovaný ho raz kopol do chrbta.

Svedkyňa I. B. zasa uviedla, že videla svojho deda, poškodeného na zemi, resp. na štyroch, vtedy ho do zadnej časti kopol raz obžalovaný E. K.. Svedok T. B. ml. zasa uviedol, že do ležiaceho otca kopol obžalovaný v dobe, kedy stál a to dvakrát. Keď sa rozbehli k otcovi, na zemi už ležal poškodený, ako aj obžalovaný, ktorý intenzívne kopal.

Výpovede uvedených svedkov potvrdili priebeh skutku obdobne ako o tom vypovedal poškodený v časti, kde dostával kopance od obžalovaného vrátane toho, že obaja sa držali aj za oblečenie. Obžalovaný pritom stál a kopal do ležiaceho poškodeného, pričom kopal aj v dobe, kedy už ležal na zemi.

Pokiaľ išlo o výpovede svedkov F. G., V. U., F.. T. U., Ľ. B., L. I., T. O. T. Q. I., tieto neprispeli k objasneniu skutkového stavu, nakoľko svedkovia buď sledovali incident iba po skutku alebo vôbec.

Súd vyhodnotil však výpoveď poškodeného T. B.Š., ako aj vyššie uvedených svedkov, ktorí potvrdili napadnutie poškodeného obžalovaným E. K. za pravdivé a to aj napriek tomu, že išlo o príbuzných poškodeného alebo jeho suseda E. U.. Uvedení svedkovia, ako aj poškodený vypovedali bez podstatných rozporov o situácii, ktorú sledovali. Naproti tomu za účelové považoval tvrdenia obžalovaného E. K. T. F. O. st., a to aj vzhľadom na to, že v jednej časti boli medzi nimi rozpory. Pokiaľ obžalovaný E. K. tvrdil, že poškodený ho chcel udrieť, uvedenú okolnosť nepotvrdil, resp. o nej nevypovedal F. O. st., hoci podľa jeho tvrdení sa nachádzal v aute, takže logicky vzhľadom na miesto incidentu, ktorý sa odohral na ceste v blízkosti auta, to musel aj vidieť. Súd však vyhodnotil jeho výpoveď ako nepravdivú vzhľadom aj na tvrdenia svedka E. U., že až po incidente vyšiel z domu I., pričom v aute nevidel nikoho ani sám poškodený.

Výpovede poškodeného a svedkov však súd považoval za pravdivé i presvedčivé aj vzhľadom na objektívne zistenia v súvislosti so zraneniami poškodeného. Poškodený potvrdil, že následkom kopancov mu boli spôsobené zranenia, ktoré boli zistené lekárom, a to zlomenina 10. rebra vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie a odrenina ľavého predkolenia. Znalec MUDr. Štefan Zelený síce nevylúčil, že zranenie rebra mohlo vzniknúť aj iným mechanizmom ako priamym kopom, avšak súčasne

nevylúčil, že zranenie vzniklo práve kopaním do postihnutých miest podľa údajov poškodeného. Vylúčil však to, že by všetky zranenia vznikli iba výlučne pádom poškodeného na zem, a to aj v prípade, ak by obžalovaný padol na poškodeného a ležali by „telo na telo“. K tomu však súd uvádza, že sám obžalovaný tvrdil, že padli spolu na zem vedľa seba a nie teda na seba, čo tvrdil aj poškodený. Súd má za to, že uvedené zranenia však ani nemohli byť spôsobené iba pádom poškodeného na zem vzhľadom na ich lokalizáciu, a to na pravej a ľavej strane tela, ako aj vzhľadom na to, že incident sa odohral na ceste v strede vozovky - rovnej asfaltovej ploche, čo korešponduje s fotodokumentáciou znázorňujúcou pohľad na vozovku. Lokalizácia zranení poškodeného pritom svedčila o tom, že na jeho telo muselo pôsobiť opakované násilie a nie jednorázovo. Aj z uvedeného dôvodu výpoveď obžalovaného sledovala iba účelovú tendenciu. Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný E. K. svoju obranu prispôsoboval, keďže až neskôr (v rozpore so svojou pôvodnou výpoveďou) udával, že mohol padnúť na poškodeného lakťom, keďže znalec nevylúčil, že účinok sily pôsobil na menšiu kontaktnú plochu. Aj napriek tomu však ďalšie zranenie na kolene ako súd uvádzal nekorešponduje s takýmto možným pádom. Lekárske potvrdenia preukazujú, že poškodenému boli zistené zranenia už pri prvotnom ošetrení dňa 13. 12. 201, neskôr mu bola zistená zlomenina rebra, pričom toto neskoršie zistenie nespochybňuje záver o mechanizme vzniku zranenia. Rovnako na základe lekárskych správ a znaleckého dokazovania možno ustáliť, že primeraná doba liečenia a práceneschopnosti poškodeného trvala až do 3. 1. 2012, čo súd doplnil do výroku oproti obžalobe. Napriek tomu, že poškodený je dôchodcom, následkom zranení bol obmedzený v obvyklom spôsobe života ako o tom sám vypovedal.

V súvislosti s obranou obžalovaného, že poškodený oznámil skutok až neskôr (zápisnica o trestnom oznámení poškodeného dňa 14. 12. 2011) je potrebné uviesť nasledovné. Poškodený bol prvotne ošetrený dňa 13. 12. 2011, kde mu bolo zistené pohmoždenie hrudníka následkom kopancov. Neskoršie ošetrenie poškodeného nevyvolalo pochybnosti súdu o tom, či zranenia vznikli pri úrazovom deji popísanom v bode 1). Poškodený zdôvodnil presvedčivo neskoršie oznámenie veci s tým, že pôvodne nechcel ísť k lekárovi, resp. na políciu, avšak bolesti sa stupňovali hlavne pri dýchaní, nemohol ani zakašlať. Podľa výpovede jeho manželky poškodený sa nesťažuje ani keď ho niečo bolí, možno konštatovať, že má zvýšený prah bolesti. Preto súd nemohol akceptovať obranu obžalovaného.

Keďže vina obžalovaného E. K. bola jednoznačne a nepochybne preukázaná, súd ho uznal vinným zo spáchania skutku v bode 1). Pokiaľ ide o jeho vyjadrenia, že sám bol napadnutý, je potrebné rozlišovať akým skutkovým dejom. Súd v prejednávanej veci nezistil skutkový stav tak, že by práve poškodený bol útočníkom a vôbec napadol alebo bil obžalovaného, stalo sa to práve naopak. To, že podľa tvrdení obžalovaného ho následne mali zbiť ďalšie osoby, ktoré vybehli od B. (ktoré ho mali stiahnuť na zem a tam ho biť) je vyšetrované v inom konaní, čo súd uviedol v časti popisu listinných dôkazov, a preto sa súd zaoberal iba incidentom medzi obžalovaným a poškodeným vzhľadom na predmet konania vymedzený obžalobou. Je však nutné uviesť, že obžalovaný, ktorý bol útočníkom voči poškodenému nekonal v tzv. nutnej obrane ako to predpokladá ustanovenie § 25 Tr. zákona.

K bodu 2)

Na základe výpovedí obžalovaných E. K.M., F. O. Q.., F. O. F.., I. E., X. T. B. T. T. B. súd mohol bez pochýb ustáliť, že obžalovaní dňa 11. 12. 2011 okolo 16. 00 hod boli v kontakte s poškodeným.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (ktorá zaznamenáva miesto činu) pritom vyplynulo, že vedľa priečelia rodinného domu poškodeného v O. Z. R.. O. Č.. XXX/XXX sa nachádza bránička (oplotenie), kde po vojdení dovnútra sa dá dostať do dvora domu, a to až k verande so vstupnými dverami do domu. Práve tam podľa výpovede poškodeného malo dôjsť ku skutku, čo si osvojil i súd.

Všetci obžalovaní sa však ku skutku nepriznali, keďže zhodne tvrdili, že fyzicky poškodeného nenapadli a ani nekonali tak, ako to popisoval poškodený, resp. jeho manželka. V súvislosti so skutkom došlo iba ku kriku, keďže chceli vysvetlenie od poškodeného na zbitie obžalovaného E. K. v predošlý deň (skutok v bode 1).

Obžalovaní súčasne spochybňovali, že boli vo dvore poškodeného a rozporne sa vyjadrovali navzájom o tom, kde stáli pri rozhovore obžalovaného F. O. st. s poškodeným.

Obžalovaný E. K. tvrdil v prípravnom konaní (na hlavnom pojednávaní nevypovedal), že do dvora poškodeného vošiel F. O. st., a keď počuli z dvora krik, vošiel do dvora i on spolu s F. O. ml. Vtedy začal aj kričať. Obžalovaný I. E. tiež vošiel do dvora a ťahal ich odtiaľ preč. Na hlavnom pojednávaní (po výpovedi spoluobžalovaného F. O. st.) však tvrdil, že to myslel tak, že dvorom je i preddvorie, teda pred bráničkou domu poškodeného.

Obžalovaný F. O. st. tvrdil, že na bráničku domu poškodeného zazvonil, a po príchode poškodeného stál celý čas pred bráničkou, nie teda vo dvore. Na hlavnom pojednávaní však pripustil, že na výzvu poškodeného mohol vojsť i do dvora, ostatní obžalovaní iba vystúpili z auta, nevošli do dvora, lebo ich poslal hneď preč.

Obžalovaný F. O. ml. zasa tvrdil, že najprv vošiel do dvora jeho otec F. O. st., a keď počuli z dvora krik, vošli všetci do dvora poškodeného. Obžalovaný I. E. zasa tvrdil, že on a ani obžalovaní F. O. F.. T. E. K. neboli vo dvore poškodeného, keďže najprv sa s poškodeným rozprával „na prahu bránky“ F. O. st. (ktorí ich posielal preč), ktorý až po výzve poškodeného vošiel do dvora (zavrel za sebou i bránku).

Obžalovaní pritom nemali výhrady navzájom k svojim výpovediam, resp. sa nevyjadrovali. Ich tvrdenia, že boli iba pred bránkou domu podporila iba svedkyňa L. I. - priateľka obžalovaného F. O. ml., ktorá mala udalosť sledovať z okna.

Obžalovaní však boli zo spáchania skutku usvedčení najmä výpoveďami poškodeného T. B. a jeho manželky Ľ. B., ktorí ich obranu vyvrátili v celom rade tvrdených skutkových okolností. Poškodený T. B. uviedol, že niekto zazvonil zvončekom na bráne oplotenia, a keď vyšiel z domu na schodíky na verande, zbadal na dvore F. O. st. a za ním hneď (idúcich) aj ostatných obžalovaných. F. O. st. sa ho pýtal čo sa stalo v sobotu večer, obžalovaní ho obkolesili a F. O. ml. a E. K. začali do neho skákať. E. K. bol dokonca tak blízko, že sa dotýkali nosmi. Nadávali mu a potom ho E. K. udrel ľavou rukou do pravej oblasti sánky a druhou do ľavej oblasti pŕs. Následne sa rozostúpili a F. O. ml. ho kopol do oblasti brucha. Vyhrážali sa mu, že ho zabijú. Incident sa skončil po tom, čo F. O. st. povedal, že idú za U.. V ten deň utrpel zranenie na sánke, mal modrinu a taktiež odtlačok obuvi na bruchu po kopnutí, ale tieto zranenia ho neboleli, nepotreboval sa liečiť.

Svedkyňa Ľ. B. zasa potvrdila, že na dvor vyšla až po manželovi, videla tam všetkých obžalovaných. Obžalovaný E. K. udrel manžela päsťou do tváre na pravú časť brady, v oblasti sánky. Na tomto mieste to potom mal modré. Následne ho F. O. ml. kopol do brucha, načo ho jeho otec F. O. st. sťahoval za ruku. Najviac tam vtedy vyskakoval F. O. ml., ktorý sa aj vyhrážal.

Tvrdenia poškodeného a jeho manželky podporili svedkovia J. U., V. U. T. F.. T. U., ktorí počuli z dvora poškodeného krik. Svedkyňa F.. T. U. videla obžalovaných O. T. E. K. ako vošli k poškodenému do dvora.

Výpovede poškodeného a jeho manželky, ako aj svedkov U., súd považoval za presvedčivé a pravdivé na rozdiel od výpovedí obžalovaných. To, že obžalovaní boli vo dvore poškodeného potvrdil i svedok E. U., ktorý z dvora poškodeného počul krik i vyhrážky, čim vyvrátil aj tvrdenia svedkyne L. I..

Hodnovernosť tvrdení poškodeného a jeho manželky potvrdilo i lekárske ošetrenie poškodeného dňa 13. 12. 2011, kedy mu bol zistený malý opuch na pravej sánke, ktorý si nevyžiadal práceneschopnosť poškodeného. Znalec MUDr. Štefan Zelený potvrdil, že uvedené zranenie mohlo vzniknúť po údere päsťou. Pokiaľ išlo o úder do brucha poškodeného, tento u neho nezanechal žiadne následky.

Pravdivosť výpovede poškodeného súd vyhodnotil aj na základe vyššie popísaných rozporov vo výpovediach samotných obžalovaných ohľadom toho, kde sa nachádzali v dobe skutku. Keďže dôkazy svedčiace v prospech poškodeného navzájom boli v zhode, nevylučovali sa a tvorili ucelenú jednotu o okolnostiach skutku, súd mal za to, že skutok sa stal práve tak ako ho popisoval poškodený. Obranu obžalovaných súd vyhodnotil ako účelovú. Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaných motivovala snaha riešiť situáciu z predošlého dňa ohľadom údajného napadnutia E. K. (vec je v štádiu vyšetrovania), a to napriek tomu, že pred týmto skutkom v tento deň o 12.55 hod bolo podané E. K. trestné oznámenie na polícii. Takáto „návšteva poškodeného prerástla“ vo fyzický útok voči poškodenému zo strany obžalovaných F. O. ml. a E. K. a z ich strany išlo o akt pomsty. Nemožno opomenúť, že obžalovaní vošli do dvora cez neuzamknutú bráničku, pričom poškodený ich vzhľadom na jeho okamžité napadnutie

nestihol ani vyzvať, aby dvor opustili. Súd považoval aj za účelovú obranu obžalovaných ohľadom toho, že predtým boli podať trestné oznámenie (v súvislosti s incidentom v bode 1), ktoré súd vyššie uviedol, keďže prejednávaný skutok v bode 2) mal samostatný priebeh a zároveň nemal pochybnosti, že sa stal.

Keďže vina obžalovaných F. O. Q.. T. E. K. bola nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ich uznal vinnými zo spáchania skutku v bode 2). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uznesením súčasne na hlavnom pojednávaní rozhodol o postúpení veci obžalovaných I. E. T. F. O. st. príslušnému priestupkovému orgánu, keďže by mal skutok prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení. Pokiaľ však išlo o obžalovaných F. O. Q.. T. I. E., súd zistil, že obžalovaní síce bez privolenia oprávnenej osoby - poškodeného vošli cez jeho neuzamknutú bráničku, ale voči poškodenému nepoužili žiadne násilie, podľa výpovede manželky poškodeného obžalovaný F. O. st. odťahoval syna pri tom, keď napádal poškodeného, obžalovaný I. E. sa do konfliktu s poškodeným ani slovne a ani fyzicky nezapojil. Ich konanie spočívajúce v neoprávnenom vstupe do obydlia poškodeného nedosahovalo znaky trestného činu v zmysle Tr. zákona, pričom na zo strany obžalovaných Milana Hrušovského ml. a E. K. išlo o tzv. exces.

Vo vzťahu k bodom 1) a 2) súd odmietol návrhy obhajoby na vypočutie svedkyne X.. P. Q. - Q. H. O. vzhľadom na nepotrebnosť tento dôkaz vykonať.

Po subjektívnej i objektívnej stránke naplnil obžalovaný E. K. v bode 1) skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Obžalovaný sa uvedeného trestného činu dopustil tým, že v dobe skutku fyzicky napadol poškodeného T. B. tak, že ho opakovane kopal do tela, čím mu spôsobil zranenia, ktoré ho obmedzili v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 7 dní. V zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona v nadväznosti na § 127 ods. 3 Tr. zákona sa poškodený T. B., Z.. XX. XX. XXXX, považuje za osobu vyššieho veku, keďže jeho vek je viac ako 60 rokov, čo bolo zrejmé i obžalovanému.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa Tr. zákona, keďže chcel porušiť záujem chránený , ktorý sleduje ochranu života a zdravia ľudí pred útokmi páchateľov voči telesnej integrite poškodených, čím je daná aj nebezpečnosť konania obžalovaného. Z okolnosti skutku bolo pritom zrejmé, že obžalovaný spôsobom popísaným v bode 1) chcel poškodenému ublížiť na zdraví.

Obžalovaní E. K. T. F. O. v bode 2) spáchali ako spolupáchatelia spoločným konaním podľa § 20 Tr. zákona prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. d) Tr. zákona, pretože neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - násilím. Uvedeného konania sa dopustili spoločne tak, že neoprávnene vnikli do dvora domu poškodeného, kde ho obaja fyzicky napadli. Dom a priľahlé priestory k nemu napr. oplotený pozemok poškodeného pritom požíva ochranu nedotknuteľnosti ľudského obydlia, čo je garantované aj .

Obaja obžalovaní pritom konali v priamom úmysle podľa Tr. zákona, pretože chceli porušiť záujem chránený , ktorý sleduje ochranu ľudského obydlia pred neoprávneným vstupom a vykonaním násilia po vniknutí aj do priestorov domu k nemu prináležiacich, čím je vyjadrená i nebezpečnosť konania obžalovaných.

V tejto súvislosti súd udáva, že obžaloba uvedené konanie právne kvalifikovala ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona, aj v odseku 2 písm. c) Tr. zákona (že skutok bol spáchaný najmenej s dvoma osobami) a ods. 3 písm. a) Tr. zákona, že bol spáchaný voči chránenej osobe (osoba vyššieho veku - poškodený T. B.Š.). Súd však nemal za to, že došlo aj k naplneniu materiálneho znaku stíhaného trestného činu v zmysle obžaloby. V konaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní E. K. T. F. O. ml. vnikli neoprávnene na pozemok, a teda bez povolenia poškodeného na jeho pozemok (neoprávnenosť spočíva v tom, že obžalovaní vnikli do dvora bez vyzvania poškodeného, pričom na posúdenie neoprávneného vstupu nemá vplyv skutočnosť, že poškodený mal bránku neuzamknutú) spoločne s obžalovanými F. O. Q.. T. I. E.. Opätovne však súd dodáva, že u obžalovaných Milana Hrušovského st. a Zdenka Lipovského došlo k rozhodnutiu o postúpení veci priestupkovému orgánu samostatným uznesením a preto súd nevzhliadol okolnosť, že došlo k vniknutiu na pozemok

poškodeného „najmenej s dvoma osobami“. Uvedený zákonný znak totiž nemal vplyv na následné konanie obžalovaných, ktorým bolo fyzické napadnutie poškodeného. Súd v konaní pritom zistil motív konania oboch obžalovaných, ktorý nakoniec vyplynul z ich výpovedí a to prakticky pomsta za predchádzajúci incident popísaný v bode 1). Vzhľadom na to, súd si neosvojil, že skutok bol spáchaný na chránenej osobe, keďže v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zákona trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby.

Pri rozhodovaní o treste obžalovaných súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z podmienok ukladania trestu a jeho účelu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zákona prihliadol u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, v tomto smere bola miera rovnaká. Podľa uvedených zásad obom obžalovaným uložil tresty odňatia slobody diferencovane vychádzajúc z účelu trestu.

U obžalovaného E. K. súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Obdobne túto poľahčujúcu okolnosť zistil aj u obžalovaného F. O. ml., ktorý spoločne s E. K. v minulosti neboli odsúdení pre inú trestnú činnosť. U obžalovaného E. K. zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a to, že spáchal viac trestných činov. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného F. O. ml. nezistil. Obžalovanému E. K. uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby vzhľadom na to, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol rovnaký podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona. Výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v dolnej polovici trestnej sadzby, keďže obžalovaný v minulosti viedol riadny život a je dôvodný predpoklad, že trestnej činnosti sa viac nedopustí. Pri výmere trestu prihliadol aj na to, že obžalovaný spáchal dva skutky.

Obžalovanému F. O. súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s prihliadnutím aj na to, že vychádzal z trestnej sadzby vzhľadom na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona zníženej na hornej hranici o jednu tretinu. Aj u tohto obžalovaného je dôvodný predpoklad, že sa viac trestnej činnosti nedopustí, keďže ani v minulosti nebol odsúdený a preto mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v dolnej polovici trestnej sadzby.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovaných súd prihliadol aj na to, že najmä u skutku v bode 2) nedošlo k „veľkému“ následku, hoci u oboch obžalovaných bol stupeň nebezpečnosti ich konania vyšší než nepatrný, ako to predpokladá § 10 ods. 2 Tr. zákona. Súčasne však súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaných je možné dosiahnuť iba uložením trestov odňatia slobody.

Poškodený T. B. sa s nárokom na náhradu škody pripojil k trestnému konaniu iba voči obžalovanému E. K. u skutku v bode 1) a to z a bolestné spôsobené zlomeninou rebra. Uvedené bolestné bolo znalcom ohodnotené na 25 bodov, čo si osvojil aj súd. Keďže o nároku poškodeného nevznikli pochybnosti, nárok bol uplatnený riadne a včas, súd obžalovaného E. K. zaviazal zaplatiť podľa škodu poškodenému vo výške 384, € (1 bod = 14, €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.