Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6P-131-2012.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/131/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
M. súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloletú D. J., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G. - OSV, dieťa rodičov: matka - W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX , otec - Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W., R. X/X, o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
Maloletá D. J. nar. XX.XX.XXXX z o s t á v a v osobnej starostlivosti u matky.
Otec maloletej je p o v i n n ý prispievať na maloletú D. mesačne sumou 70,- eur počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia, ktoré výživné je p o v i n n ý platiť k rukám matky maloletej mesačne vždy vopred najneskôr do 10. dňa v mesiaci.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa sa návrhom podaným dňa 22.10.2012 domáhala zverenia maloletej D. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného vo výške 70,- eur mesačne. Uviedla, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, ona s maloletou D. žije na Slovensku a otec maloletej žije v Rakúsku. Matka maloletej je nezamestnaná, jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi 208,- eur a rodinné prídavky 20,- eur.
Otec dieťaťa sa vo svojom vyjadrení k návrhu vyjadril, že s návrhom matky súhlasí.
Kolízny opatrovník podal dňa 13.12.2012 správu o prešetrení pomerov v rodine, z ktorej vyplýva, že starostlivosť o dieťa nie je zanedbávaná a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nebude v rozpore so záujmami maloletej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, prešetrením rodinných a sociálnych pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti matky, ako aj oboznámením obsahu súdneho spisu.
Nakoľko otec maloletej D. je štátnym občanom Rakúskej republiky a matka s maloletou D. sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, pri posudzovaní právomoci súdu je potrebné aplikovať ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností ako i Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
Podľa článku 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná : a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa § 24 ods. 1 - 3 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa § 24a, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Nakoľko maloletá D. na základe dohody rodičov má obvyklý pobyt a nachádza sa u matky na území Slovenskej republiky, je daná právomoc slovenských súdov na konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane vyživovacej povinnosti. V zmysle ust. § 24 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení ( zákon č. 97/1963 Zb. ) sa použije právo slovenské, t.j. Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletej D. nie sú manželia ani spolu nežijú a rodičovské práva a povinnosti k maloletej D. doteraz neboli súdom upravené.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd maloletú D. ponechal v osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti ktorej doteraz neboli zistené žiadne nedostatky. Zo správy o vykonanej terénnej sociálnej práci vyplýva, že matka sa o dieťa riadne stará, dieťa nie je zanedbávané a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nebude v rozpore so záujmami maloletej. Otec s návrhom matky súhlasil.
Maloletá D. navštevuje materskú školu, kde sa aj stravuje a v súvislosti s bývaním má matka maloletej výdavky vo výške 280,- eur za nájom, finančne jej vypomáhajú rodičia. Rodičia maloletej D. navrhli zhodne určiť rozsah vyživovacej povinnosti na sumu 70,- eur mesačne. Plnenie si vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich prvoradou povinnosťou. Je v zárobkových schopnostiach otca platiť na výživu maloletej D. sumou 70,- eur. Otec maloletej dosahuje mesačný zárobok 960,- eur, matka je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 208,- eur.
O úprave styku otca s maloletou D. súd nerozhodoval, lebo účastníci ho nenavrhli upraviť (§ 25 ods. 2 druhá časť vety Zák. o rodine).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci sa práva podať odvolanie voči rozsudku výslovne vzdali.