Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/36/2013

Potvrdené rozhodnutím 8Co/82/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky V.. B. K. nar. XX.XX.U. bývajúcej v R. T. Č.. XX zastúpenej advokátom JUDr. Matejom Okálym so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej ul. č. 7 proti odporcovi A.. Ľ. E. nar. X.XX.U. bývajúcemu v R. N. Y.T. L.. Č.. XX v konaní o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C 36/2013-93 z 21.5.2013 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: V.. B. K., N.. XX.XX.XXXX, A. R., T. XX, právne zastúpenej JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7 proti odporcovi: A.. Ľ. E., N.. X.XX.XXXX, A. R., Y. XX, o určenie príspevku pre nevydatú matku takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Odporcu nezaväzuje k úhrade súdneho poplatku z návrhu.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 12.2.2013 domáhala, aby súd určil, že odporca je povinný prispievať na jej výživu výživným vo výške 120,- eur mesačne počnúc od podania návrhu. V návrhu uviedla, že s odporcom sú rodičmi maloletého V. K., N.. XX.X.XXXX, ktorého výchovu zabezpečuje sama. Dieťa porodila ako slobodná matka. Jej príjmom je rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne, iný príjem nemá. Zo svojho príjmu uhrádza náklady maloletého syna, vo výške celého jej príjmu. Býva u matky, ktorej na domácnosť neprispieva z dôvodu jej finančnej situácie. Odporca sa nepodieľa na úhrade nákladov dieťaťa, ani jej osoby. Jej mesačné výdavky predstavujú sumu cca 283,66 eur, kde nie je zarátaný príspevok na bývanie. Odporca je ženatý, má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, jeho manželka podniká. Vlastní rodinný dom, auto.

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že návrh na určenie príspevku podala až po tom, čo žiadala odporcu o výživné pre syna V., k dohode medzi nimi nedošlo. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou bytu, v ktorom žije a to v podiele 1/2. Má vysoké náklady na telefón. Zmluvu s mobilným operátorom uzatvárala v čase, keď s odporcom boli ešte v kontakte a stále si telefonovali. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie, po ukončení školy rozposlala cez 40 žiadostí o zamestnanie, avšak bezvýsledne. V roku 2010 chvíľu brigádnicky pracovala v zahraničí. V roku 2011 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jej príjmom bola dávka v hmotnej núdzi a neskôr aj nemocenské dávky. Následne bola práceneschopná a po otehotnení jej práceneschopnosť naďalej trvala. V súčasnej dobe si taktiež hľadala prácu, avšak túto nenašla aj preto, že má nemanželské dieťa. Prácu si hľadala nielen v jej profesii, ale aj inde. Je pravdou, že prácu učiteľky v Spišskej Novej Vsi odmietla poukazujúc na to, že je to mimo miesta bydliska a pokiaľ by syna dala do jaslí, časovo by nestačila dodržiavať pracovnú dobu vzhľadom na dobu predškolského zariadenia. Okrem toho dochádzanie by nezvládla ani z finančného hľadiska poukazujúc na nástupný čistý príjem učiteľa. Potvrdila, že odporcovi zakupovala

dary a na ich zakúpenie si vzala pôžičku. Doposiaľ býva v spoločnej domácnosti s mamou. Vlastní 1/2- icu 2- izbového bytu, ktorý podiel získala darovaním a teda za tento byt by mala aj platiť poplatky. Inkaso a všetky poplatky za byt však uhrádza matka vo výške 170,- eur mesačne. Okrem podielu v byte iné nehnuteľnosti nevlastní. Vyživovaciu povinnosť má len k synovi V.. Má zdravotné problémy, užíva lieky, na ktoré dopláca cca 3,- eura za tri mesiace, polročne chodieva na lekárske kontroly mimo miesta jej bydliska. Po narodení syna mala pocit, že odporca sa o nich postará. Spočiatku aj odporca doniesol pre syna a pre ňu nejaké darčeky a dal jej aj nejaké peniaze. Jej zakúpil počítač, televízor, prsteň. Preto mu aj ona chcela urobiť radosť, vzala si pôžičky, za ktoré mu kúpila dary, napr. počítač, prívesok, z pôrodného kúpila lístky na koncerty.

Odporca uviedol, že po narodení syna V. sa navrhovateľke snažil pomáhať. Jej aj synovi daroval rôzne veci, pričom šlo nielen o finančné, ale aj vecné dary. Navrhovateľka podala svoj návrh až po tom, čo sa rozišli, a to dňa 29. 1. 2013. Z jej strany dôvodom podania tohto návrhu bola teda určitá satisfakcia, pomsta voči nemu, nie to, že by naozaj nemala z čoho vyžiť. Jej návrh je v rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na to, že vždy sa jej snažil pomáhať, ona mu však či už financie, alebo dary vracala. Žije so svojou rodinou a zo svojho príjmu živí celú rodinu, keďže manželke skončil nárok na rodičovský príspevok. Potvrdil, že jeho manželka je vlastníčkou obchodnej spoločnosti, ktorá bola založená v roku 2011 a ktorá za rok 2012 vykázala zisk 1,26 eur. S rodinou žije v 4-izbovom byte, ktorý patrí do BSM, iné nehnuteľnosti nevlastní. Za byt mesačne uhrádza inkaso vo výške cca 170,- eur. Okrem toho spláca úvery a pôžičky, ktoré dokladoval. Deti pochádzajúce z jeho manželstva navštevujú základnú školu, najmladšie je zatiaľ v celodennej starostlivosti manželky. Ďalšie jeho výdavky sa týkajú najmä potrieb detí, ich mimoškolskej činnosti, záujmov. Do práce dochádza, cestovné vychádza okolo 79,- eur mesačne. Poprel, aby sa navrhovateľka snažila s ním dohodnúť. Skôr naopak, on sa snažil dohodnúť s ňou, dokonca jej navrhol mediáciu, čo odmietla. Vykrikovala mu, že nie je otcom, že darčeky, ktoré dal synovi k jeho narodeninám si môžem vziať späť. Tiež zavolala jeho manželke, ktorej vyrozprávala celý ich príbeh.

Svedkyňa B. K., matka navrhovateľky uviedla, že s dcérou žije v jednej domácnosti a to v dvojizbovom byte, ktorého je aj dcéra podielovou spoluvlastníčkou. Iný majetok dcéra nevlastní. Dcéra po ukončení vysokej školy napriek mnohým žiadostiam o zamestnanie nepracovala. Následne mala zdravotné problémy, bola operovaná a bola práceneschopná. Počas tejto práceneschopnosti aj otehotnela. Príjmom jej dcéry pred pôrodom bola dávka v hmotnej núdzi. Po narodení vnuka odporca dcéru viackrát navštívil. Má vedomosť o tom, že dcéra kupovala odporcovi hodnotné dary. väčšinou šlo o dary, ktoré kúpila z peňazí, ktoré si od nej požičala. Príjem odporcu je pri tom oveľa vyšší ako príjem jej dcéry. Má vedomosť aj o daroch, ktoré odporca kupoval dcére. Bol to napríklad počítač, televízor. Všetky výdavky spojené s bývaním, ale aj stravou a údržbou domácnosti hradí ona zo svojho príjmu. Taktiež finančne zabezpečovala zakúpenie výbavičky pre vnuka, výživu dcéry v tehotenstve a podobne.

Svedkyňa R. V., sestra odporcu uviedla, že podľa jej názoru navrhovateľka žije dosť nadštandardne, navštevuje kadernícke salóny, chodí na kozmetiku, manikúru, pedikúru. Vie to z dôvodu, že boli s navrhovateľkou priateľky. Má vedomosť o tom, že navrhovateľka kupovala odporcovi dary. Vie, že mu kúpila notebook, značkové košele, disk na počítač, zlatý prívesok. Všetko sú to dary, ktoré mu kupovala po narodení ich syna. O tom, aby brat kupoval hodnotnejšie dary navrhovateľke nevie. Vie, že jej kúpil šaty a že kupoval veci ich synovi.

Svedok T. K. uviedol, že v období pred narodením syna účastníkov títo trávili spolu veľa času a vie, že sa medzi sebou navzájom aj rôzne obdarovali. Vie, že navrhovateľka kupovala odporcovi nejaké košele a tiež notebook a hodinky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania a svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania nežili a nežijú v spoločnej domácnosti. Dňa 28.1.2012 sa z ich vzťahu narodil syn V. K.. Pred, ako aj po narodení syna V., odporca finančne na výživu navrhovateľky neprispel, pokiaľ aj

jej odovzdal peniaze, tieto mu boli vrátené. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že pokiaľ boli vzťahy medzi účastníkmi dobré, navrhovateľka kupovala odporcovi hodnotné dary. Z mailovej korešpondencie predloženej odporcom je zrejme, že tento navrhovateľkou zakupované dary nežiadal a nechcel prijať. Vzťah medzi účastníkmi konania trval do januára tohto roku.

Príjmom navrhovateľky je rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má navrhovateľka len k synovi V.. Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou 2-izbového bytu v podiele 1/2 v pomere k celku, ktorý podiel získala darovaním v roku 2011. pred narodením syna príjmom navrhovateľky boli nemocenské dávky a dávka v hmotnej núdzi.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporcu, jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 3/2012 do 2/2012 činil 1 160,88 eur. Odporca je držiteľom motorového vozidla Y. T. od roku 2008 a nákladného prívesu M. od roku 2001. Spolu s manželkou je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý nadobudli kúpu v roku 1999. manželka odporcu,s ktorou žije v spoločnej domácnosti je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B. B. B..T..Y.., R. založenej v roku 2011. Podľa daňového priznania za rok 2012 základ dane uvedenej spoločnosti predstavoval sumu 1,29 eur. Okrem maloletého V. má odporca vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva, z ktorých dve deti sú školopovinné, jedno je v predškolskom veku.

Dňa 12.2.2013 navrhovateľka podala na tunajšom súde aj návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému V., ktorým sa domáha zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného pre dieťa zo strany odporcu vo výške 180,- eur mesačne počnúc od 1.2.2012. Konanie je vedené tunajším súdom pod č. a doposiaľ vo veci nie je rozhodnuté.

Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine, Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatie súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Predmetom toho konania bolo určenie príspevku na výživu nevydatej matke. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine príspevok na úhradu výživy matke možno priznať v primeranom rozsahu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu dieťaťa. Je zrejme, že matka sa počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva zvyčajne do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka.

Dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania nie sú manželmi, nikdy nežili v jednej domácnosti a dňa 28.1.2012 sa im narodil syn V.. Príjmom navrhovateľky je v súčasnej dobe

len rodičovský príspevok. Určenie príspevku nevydatej matky nie je odôvodnené v zmysle vyššie uvedeného jej neschopnosťou samostatne sa živiť, stačí, že došlo k zníženiu jej príjmov v dôsledku tehotenstva a pôrodu. Súd sa preto zaoberal tým, či u navrhovateľky došlo k zmene jej sociálnej situácie pred tehotenstvom a pôrodom s terajšou situáciou, ako aj jej nákladmi a potrebami za obdobie od podania návrhu. Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka od roku 2010 bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a jej príjmom boli dávky v hmotnej núdzi, neskôr spolu s nemocenskými dávkami. Na základe toho nemožno konštatovať zmenu sociálnej situácie u navrhovateľky pred pôrodom a po ňom. Navrhovateľka totiž v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom neprišla o žiaden príjem z pracovného resp. obdobného pomeru a preto v súvislosti s príjmom sa jej sociálna situácia nezmenila. Určite však u nej došlo k zvýšeniu nákladov. Pokiaľ sa ale týka zvýšených nákladov u matky, jedná sa hlavne o zvýšené náklady spojené s tehotenstvom (ošatenie, strava), ktoré sú vyššie ako náklady po pôrode, kde sú už zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Navrhovateľka podala svoj návrh takmer po roku po narodení dieťaťa. V súčasnej dobe poukazujúc na uvedené má súd za to, že jej sociálna situácia v porovnaní so situáciou pred tehotenstvom a pôrodom sa nezmenila a nezmenili sa ani jej terajšie náklady v porovnaní s potrebami pred tehotenstvom a preto súd jej návrh zamietol.

Návrh navrhovateľky súd zamietol poukazujúc aj na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka počas tehotenstva, ale aj po narodení syna darovala odporcovi viaceré hodnotné dary a na druhej strane odmietala od odporcu jeho pomoc. Za účelom zakúpenia darov odporcovi si dokonca požičala peniaze, či už od matky resp. nebankových subjektov. Tým sa sama dostala do situácie, kedy nie je schopná uhrádzať výdavky spojené s jej bývaním a zabezpečiť riadne svoje potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na neprimerané výdavky za mobilný telefón u navrhovateľky, kde neobstojí jej zdôvodnenie, že ide o výdavky kvôli odporcovi, s ktorým bola v častom telefonickom kontakte a teraz vzhľadom na viazanosť s mobilným operátorom tieto nemôže zrušiť. Doposiaľ t.j. či už počas jej tehotenstva resp. približne rok po pôrode tieto výdavky bola schopná sama uhrádzať. Návrh totiž podala až po rozchode medzi ňou a odporcom. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že priznanie príspevku navrhovateľke by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi by bolo priznanie príspevku aj preto, že navrhovateľka bez ospravedlniteľného dôvodu odmietla prácu učiteľky a svoju situáciu rieši požadovaním výživného. Dôvody, pre ktoré navrhovateľka odmietla prácu, hoci šlo o prácu mimo miesta jej bydliska, ničím nedokladovala a teda nepreukázala.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd návrh navrhovateľky zamietol, bol zamietnutý aj jej návrh na vypočutie manželky odporcu v tomto konaní resp. vyžiadanie účtovných dokladov spoločnosti, ktorej je manželka odporcu vlastníčkou.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia , ich návrhu navrhovateľke nepriznal z dôvodu, že v konaní nemala úspech. O trovách konania odporcu súd nerozhodoval, pretože podľa o náhrade trov konania účastníka súd rozhoduje len na návrh a odporca o náhradu trov konania nežiadal.

Navrhovateľka je v konaní osobne oslobodená od poplatku z návrhu na začatie konania. Súd v zmysle o súdnych poplatkoch nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku z dôvodu, že v konaní bol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.