Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Cb-156-2009.pdf
PDF · 107.31 KB
Case nature
Area
Subarea
34Cb/156/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX B., št. občan SR, proti žalovanému: LIMBA s.r.o., so sídlom Michalská 3, 811 02 Bratislava, IČO: 31 404 855, zast. JUDr. Stanislav Ďurica, advokát, so sídlom Jégeho 12, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 2 489,54 € s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 468,46 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 21.05.2009, doručenou súdu dňa 19.06.2009, sa navrhovateľ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX B., domáhal voči odporcovi LIMBA s.r.o., so sídlom Michalská 3, 811 02 Bratislava, IČO: 31 404 855, zaplatenia 2 489,54 € s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % p.a. zo sumy 2489,54 € od 22.10.2008 do zaplatenia.
Žalobca v žalobe uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Sergej Švigár IM COMEX, pričom jedným z predmetov podnikania je aj sprostredkovanie ubytovania a žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá ako jeden zo svojich predmetov činnosti vykonáva prevádzkovanie cestovnej kancelárie. Dňa 15.05.2006 zaslal žalobca e-mailovou správou žalovanému ponuku na obsadzovanie hotela v Taliansku v stredisku E. di P.. V predmetnej správe stručne opísal charakter a polohu hotela, pričom pre podrobnejšie informácie odkázal na svoju webovú stránku www.lidodijesolo.szm.sk. Žalobca podmienil ďalšiu spoluprácu pri obsadzovaní hotela dohodou pri osobnom stretnutí. Žalobca pri sprostredkovaní ubytovania vychádzal z dohody uzatvorenej s pánom D. B. ako správcom spoločnosti zabezpečujúcej obsadzovanie hotela B., podľa ktorej bol Q. V. poverený sprostredkovaním ubytovania v predmetnom hoteli. Dňa 16.05.2006 odpovedal e-mailovou správou konateľ žalovaného F.. F. B., ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že radi zaradia hotel do svojej ponuky a ďalšími rokovaniami poveril zamestnanca spoločnosti pána F. V., ktorý zaslal žalobcovi dotazník pre zaradenie ubytovania do ponuky žalovaného a dňa 17.05.2006 zaslal žalobca vyplnený dotazník žalovanému. Dňa 19.05.2006 zaslal žalobca žalovanému návrh zmluvy o spolupráci, pričom predmetom tejto zmluvy bolo sprostredkovanie ponuky na ubytovanie v hoteli B. v stredisku E. di P. (ďalej len „zmluva o spolupráci“). Zmluva o spolupráci bola uzatvorená dňa 24.05.2006. Dodatkom k zmluve o vzájomnej spolupráci zo dňa 26.05.2006 bola dohodnutá odmena vo výške 990 Sk, ktorá prislúchala žalobcovi od žalovaného za rezervovanú izbu. Žalobca sa odvolával na článok 3 bodu 1 zmluvy o spolupráci, kde žalovaný vyhlásil, že nebude žalobcu obchádzať, nebude sa pokúšať priamo či nepriamo kontaktovať
poskytovateľa ubytovania a komunikácia s hotelom bude prebiehať prostredníctvom žalobcu a na článok 3 bodu 2 zmluvy o spolupráci, v prípade porušenia bodu 1 článku 3 zmluvy o spolupráci zaplatí žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 75 000 Sk. Žalobca našiel v roku 2008 reakcie klientov zo Slovenska a Čiech na webovej stránke žalovaného, z čoho vyplýva, že poskytovateľ ubytovania v Taliansku bol kontaktovaný priamo žalovaným a žalovaný taktiež porušil povinnosť informovať žalobcu o priebehu stretnutia s klientmi. Na základe vyššie uvedeného, si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 75 000 Sk a vystavil faktúru č. 10C-1008 s dátumom splatnosti dna 21.10.2008. Zároveň zaslal žalovanému aj list, v ktorom ho vyzval aj na vyčíslenie obsadených izieb. Upomienkou zo dňa 03.11.2008 žalobca urgoval žalovaného, aby zaplatil zmluvnú pokutu, inak postúpi vec na súdne vymáhanie. Listom zo dňa 09.02.2009, doručeným žalovanému dňa 12.02.2009, sa pokúsil právny zástupca žalobcu o mimosúdny zmier. Žalovaný však doposiaľ na predmetný pokus nereagoval. Žalobca uviedol, že porušením zmluvy o spolupráci mu vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku za nezrealizované rezervácie. Len za rok 2008 sa nachádza na stránke žalovaného 7 odkazov klientov, ktorí boli preukázateľne ubytovaní v hoteli Britannia ako klienti žalovaného, čo predstavuje prinajmenšom sumu vo výške 231 € (7 x 33 €). Žalobca uviedol, že ušlý zisk si v tomto konaní neuplatňuje, nakoľko zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za paušalizovanú náhradu škody. Žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný uhradiť mu aj trovy konania.
K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 17.10.2012 a uviedol, že žalobca zakladá svoj nárok označený v žalobe na začatie konania na báze nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z údajnej Zmluvy o vzájomnej spolupráci, zo dňa 24.05.2006, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Údajná zmluva“). Žalovaný sa o existencii Údajnej zmluvy po prvýkrát dozvedel od žalobcu, avšak kópiu jej vyhotovenia 34Cb/156/2009 - 114 1109222703
získal až na základe doručeného návrhu na začatie konania. Podľa podpisu na Údajnej zmluve sa dá usúdiť, že ju podpísal so žalobcom bývalý zamestnanec žalovaného - F.A., B. I. XX, F., dátum narodenia XX.XX.XXXX. Spoločnosť žalovaného je spoločnosť s ručením obmedzeným, pričom od roku 2003 nepretržite až do súčasnosti mala a má spoločnosť štyroch konateľov, z ktorých každý môže za spoločnosť konať samostatne. Žalovaný sa odvolával na ust. § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak a v zmysle ust. § 14 Obchodného zákonníka môže za právnickú osobu konať prokurista, ak bol na to právnickou osobou splnomocnený. Za žalovaného bol oprávnený údajnú zmluvu podpísať a platne uzatvoriť ktorýkoľvek z konateľov spoločnosti. Žiaden z konateľov spoločnosti údajnú zmluvu nepodpísal a žalovaný nikdy nikoho nesplnomocnil na uzatvorenie údajnej zmluvy. Zamestnanec žalovaného - F. V. konal bez oprávnenia takúto zmluvu uzatvoriť v mene a na účet žalovaného. F. V. na to nebol žalovaným splnomocnený, nebol jej konateľom, ani prokuristom a nebol oprávnený konať za spoločnosť žalovaného ani podľa ustanovení §§ 15 a 16 Obchodného zákonníka. Žalobca v žalobe neuvádza, kde bola uzatvorená údajná zmluva, avšak, ak by ňou malo byť sídlo žalovaného, tak F. V. nemohol za žalovaného konať podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka, nakoľko, ako vyplýva z ust. Živnostenského zákona, sídlo právnickej osoby nie je jej prevádzkarňou, a preto neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka. Žalovaný uviedol, že F. V. obdobne, ako iným zamestnancom spoločnosti nikdy nevyplývalo z ich pracovných zmlúv oprávnenie konať za spoločnosť alebo podpisovať za ňu zmluvy, nakoľko toto uskutočňujú výlučne konatelia spoločnosti. Žalovaný zdôraznil, že údajná zmluva ide proti základnej logike podnikania žalovaného, nakoľko tento vždy uzatvára dohody/zmluvy priamo s ubytovateľmi bez akýchkoľvek sprostredkovateľov.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný údajnú zmluvu nikdy neuzatvoril, a preto ani nie je povinný plniť záväzky z nej vyplývajúce, vrátane záväzku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a aby ho súd zaviazal uhradiť mu trovy konania.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise informatívnym výpisom zo živnostenského registra žalobcu a informatívnym výpisom z obchodného registra žalovaného, upomienkou žalobcu zo dňa 03.11.2008, faktúrou č. 10C-1008 zo dňa 07.10.2008, listom žalobcu zo dňa 16.09.2008, výpisom z internetu zo dňa 06.11.2008, zmluvou o vzájomnej spolupráci zo dňa 24.05.2006 spolu s dodatkom k zmluve o vzájomnej spolupráci zo dňa 26.05.2006, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, výsluchom žalobcu a žalovaného a prednesmi právneho zástupcu žalovaného ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav:
Súd zistil z výpisu z obchodného registra žalovaného - spoločnosti LIMBA s.r.o., so sídlom Michalská 3, Bratislava, IČO: 31 404 855, že za spoločnosť konajú 4 konatelia - F.. F. B., F.. K. O., F.. E. G. a F.. K. B., a to tak, že každý z konateľov koná v mene spoločnosti samostatne tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis.
Súd zistil zo zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 24.05.2006 uzatvorenej medzi zmluvnou stranou IM- COMEX, Sergej Švigár, s miestom podnikania: Solivarská 13, Bratislava, IČO: 17 403 880, a zmluvnou stranou Limba s.r.o., so sídlom: Michalská 3, Bratislava, IČO: 31 404 855, že predmetom tejto zmluvy bolo, že Limba s.r.o. zaradí do svojej ponuky hotel B. v E. di P.. Súd zistil, že zmluvné strany si dojednali v článku 3 bode 2 písm. a) zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia čl. 3 bodu 1 tejto zmluvy (Limba s.r.o. sa zaviazala, že nebude obchádzať ani priamo či nepriamo kontaktovať poskytovateľa ubytovania). Súd ďalej z tejto zmluvy zistil, že na zmluve je nečitateľný podpis za spoločnosť Limba s.r.o.
Súd zistil z dodatku zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 26.05.2006, že čl. 2 sa menil o.i. tak, že spoločnosť Limba s.r.o. zaplatí IM-COMEX, Sergej Švigár, manipulačný poplatok vo výške 990 Sk za každú rezervovanú izbu a po prijatí manipulačného poplatku vystaví ubytovací preukaz.
Súd zistil z e-mailovej komunikácie na č.l. 17 až 27 s.p. medzi F. V. a Q. V., že obe osoby komunikovali ohľadom hotela B..
Súd zistil z webovej stránky žalobcu „ubytovanie E. di P. O.“ „12055“, že celkový počet zrealizovaných pobytov bol 13, počet recenzií bol 11.
Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 18.04.2013 a dňa 21.05.2013, na ktorých sa zúčastnili žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného.
Žalobca na pojednávaní potvrdil, že on sám predložil F. V. návrh na uzatvorenie zmluvy o vzájomnej spolupráci a dodatok k tejto zmluve, osobne predtým ho nepoznal. Uviedol, že túto zmluvu a dodatok uzatvoril v dobrej viere. Žalobca uviedol, že nenahliadol do aktuálneho výpisu z obchodného registra žalovaného, aby sa presvedčil, kto je oprávnený konať za žalovaného, nakoľko vtedy nebol taký „zbehlý“, teraz má založenú spoločnosť s ručením obmedzeným, predtým podnikal ako fyzická osoba, a to od roku 1992. V čase uzatvorenia, resp. podpisu zmluvy žalobca uviedol, že nevedel, že F.A. nie je oprávnený konať a podpisovať zmluvy za žalovaného.
Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že žiaden z konateľov žalovaného nepodpísal údajnú zmluvu a žalovaný nikdy nikoho a teda ani F. V. nesplnomocnil na jej podpísanie. Ďalej uviedol, že F. V. obdobne, ako iným zamestnancom spoločnosti žalovaného nikdy nevyplývalo z ich pracovných zmlúv oprávnenie konať za spoločnosť alebo podpisovať za ňu zmluvy, pretože tieto uskutočňujú a vykonávajú výlučne konatelia spoločnosti žalovaného. Žalovaný uviedol, že F. V. bol zamestnaný 34Cb/156/2009 - 115 1109222703
v ich spoločnosti asi pol roka ako registrátor nových ponúk, žalovaný s ním však skončil pracovný pomer dohodou, lebo zistili, že systematicky spoločnosť nepracoval tak ako mal a konal v rozpore s pokynmi spoločnosti (žalobcu).
Žalovaný uviedol, že celá zmluva je absurdná, nakoľko je v rozpore s ich bežnou činnosťou, nakoľko vždy sa uzatvárajú dohody/zmluvy priamo s ubytovateľmi bez akýchkoľvek sprostredkovateľov a ubytovanie s Talianskom robia bez zmlúv, tam nikdy zmluvy nepodpisovali, majú tam stovky ubytovacích kapacít. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnej zmluve je uvedené, že v článku 2 v bode 1 písm. c), že záujemca (žalobca) sa zaväzuje vystaviť ubytovací poukaz, čo je úplný nezmysel, nakoľko ubytovacie preukazy vystavuje vždy samotný žalovaný a ďalej poukázal na to, že v článku 2 v bode 2 písm. a), kde je uvedené, že ubytovacia sezóna začína od 01.04. a končí do 30.04.2013, čo je tiež absurdné, nakoľko žalovaný nemá obmedzenú sezónu. Žalovaný uviedol, že takúto zmluvu v svojom systéme nemá a ani ju nevyhotovoval, nemá pre spoločnosť žiaden obchodný význam, spoločnosť nikdy takúto zmluvu nepodpísala a ani o nej nevedela. Žalovaný rozporoval dodatok k zmluve o vzájomnej spolupráci, uviedol, že je sporné, že sa jedná o originál, lebo podpis za žalobcu je napísaný čiernym perom.
Žalobca sa vyjadril k veci v záverečnej reči zo dňa 09.05.2013 a žalovaný sa vyjadril k vykonanému dokazovaniu podaním zo dňa 29.04.2013.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 14 Obchodného zákonníka môže za právnickú osobu konať prokurista, ak bol na to právnickou osobou splnomocnený.
Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 16 Obchodného zákonníka platí, že podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatné, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, rieši sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Živnostenský zákon“) prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti“.
Podľa § 17 ods. 3 písm. c) živnostenského zákona sa za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že sídlo právnickej osoby nie je jej prevádzkarňou.
Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, moje osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
34Cb/156/2009 - 116
1109222703
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd pri rozhodovaní veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a vec prejednal v rozsahu tvrdení uvádzanými žalobcom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a listinných dôkazov ním predložených na preukázanie svojich tvrdení a obrany žalovaného. V konaní nebolo sporné, že zmluvu o vzájomnej spolupráci spolu s dodatkom k nej uzatvoreným podpísal zamestnanec žalovaného F.A.. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 18.04.2013 (zápisnica č.l. 89 - 93 sp.).
Súd sa zaoberal platnosťou zmluvy o vzájomnej spolupráci spolu s dodatkom k nej uzatvoreným, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným ako predbežnou otázkou dôležitou pre rozhodnutie vo veci samej podľa hmotného práva, nakoľko žalobca mohol mať iba na základe platnej zmluvy aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie práv z nej vyplývajúcich.
Súd skúmal, či osoba, ktorá podpísala zmluvu o vzájomnej spolupráci spolu s dodatkom k nej uzatvoreným, a to F. V., bol na tieto úkony oprávnený jednak z hľadiska platných právnych predpisov a či mal na tieto úkony udelenú plnú moc oprávnenou osobou.
Súd pri posudzovaní dôvodov neplatnosti spornej zmluvy o vzájomnej spolupráci spolu s dodatkom k nej uzatvoreným rozlišoval medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré boli žalovaným v konaní tvrdené a dôvodmi,
na ktoré musí prihliadať z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 40 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje otázku platnosti právnych úkonov so zreteľom na formu. Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Z uvedeného vyplýva v nadväznosti na ust. § 20 Občianskeho zákonníka, že ak právny úkon nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za právnickú osobu, nemožno usudzovať, že bola zachovaná písomná forma právneho úkonu.
V danom prípade bolo v konaní preukázané, že právne úkony za spoločnosť v čase podpísania zmluvy, v tom čase mohol vykonávať v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. zákona iba štatutárny orgán (konatelia) - F.. F. B., F.. K. O., F.. E. G. a F.. K. B., a to tak, že každý z konateľov koná v mene spoločnosti samostatne, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané zo zmluvy o vzájomnej spolupráci, že predmetnú zmluvu podpísal zamestnanec žalovaného F.A., ktorý nebol štatutárnym zástupcom žalovaného a ktorý konal bez ním udelenej plnej moci a tento právny úkon, nebol žalovaným dodatočne bez zbytočného odkladu schválený.
Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, nakoľko nebola podpísaná štatutárnym zástupcom, tak ako je to zapísané v obchodnom registri a osobe, ktorá zmluvu podpísala - F. V., žalovaný neudelil plnú moc na tento úkon a rozpor so zákonom znamená nielen rozpor s Občianskym zákonníkom, ale so všetkými predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona, čo je v danom prípade Obchodný zákonník - § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Pokiaľ je zmluva od počiatku absolútne neplatná, nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode je neplatnosti vedeli (R 33/75).
Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si mal možnosť overiť v obchodnom registri na Okresnom súde Bratislava I, kto je oprávnený konať za spoločnosť žalovaného, avšak tak neučinil a sám potvrdil na pojednávaní dňa 18.04.2013, že „nenahliadol do aktuálneho výpisu z obchodného registra žalovaného, aby sa presvedčil, kto je oprávnený konať za žalovaného, nakoľko vtedy nebol taký „zbehlý“.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené, sa nezaoberal porušením zmluvy zo strany žalovaného a nevykonal v tomto smere dokazovanie.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd vyhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodov uvedených v tomto rozsudku.
Súd priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného boli vyčíslené podľa vyhl. podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby: 1.) prevzatie a príprava zastúpenia: 101,25 € + 7,63 € režijný paušál, 2.) písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 16.12.2012: 101,25 € + 7,63 € režijný paušál, 3.) účasť na pojednávaní dňa 18.04.2013: 101,25 € + 7,63 € režijný paušál, 4.) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 29.04.2013: 101,25 € +7,63 € režijný paušál,
34Cb/156/2009 - 117
1109222703
5.) účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 21.05.2013 (1/4 odmeny za úkon): 25,31 € + 7,63 € režijný paušál.
Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalovaného predstavujú 468,46 €. Súd preto žalovanému priznal trovy konania vo výške 468,46 € tak, ako boli vyčíslené v podaní zo dňa 29.04.2013.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).