Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-271-2012.pdf
PDF · 119.44 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/271/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti navrhovateľa: G.. Ľ. V., L. XX.XX.XXXX, J. Č.. G. XX, J., zastúpený Čičmanec & Drappanová, s.r.o., so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, proti odporkyni: E. V., L. XX.XX.XXXX, J. Č.. G. XX, J., zastúpená JUDr. Zoltánom Sťahulom, AK so sídlom Dunajská 6, Bratislava, o návrhu na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom V.: G., L. XX.XX.XXXX S. B., L. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo G.. Ľ. V., L.. XX.XX.XXXX v Bratislave a E. V., O. J., L.. XX.XX.XXXX v Bratislave uzavreté dňa 17.10.1998 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava I vo zväzku C/7, ročník 1998, na strane 65, pod poradovým číslom 397 r o z v á d z a .
Súd zveruje na čas po rozvode manželstva maloleté deti V.: G., L.. XX.XX.XXXX S. B., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne.
Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletej G. sumou 200,- eur mesačne a na maloletú B. sumou 150,- eur mesačne, ktoré sumy je povinný zasielať k rukám odporkyne vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý párny týždeň a to v čase od piatka od 16,00 hod. do nedele do 17,00 hod.,
- každý nepárny týždeň od utorka od 16,00 hod. do štvrtka do 18,00 hod.
- počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 9,00 hod. 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 9,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod.
- počas jarných prázdnin v každom párnom roku od prvého dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR od 9,00 hod. do nasledujúcej nedele po ukončení prázdnin do 19,00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku v čase od piatka od 9,00 hod. do veľkonočného pondelka do 19,00 hod.
- počas Vianočných sviatkov v každom párnom roku v čase od 24.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod., v každom nepárnom roku od 31.12. od 9,00 hod. do konca zimných prázdnin vyhlásených MŠ SR do 19,00 hod. s tým, že otec si v súdom stanovenom čase maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky mal. detí.
Matka je povinná na styk deti riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.11.2012 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že tieto budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Na otázke prípadnej vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bol ochotný sa s odporkyňou dohodnúť.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril manželstvo po dvojročnej známosti z lásky, z manželstva sa narodili dve deti, G.Q. S. B., ktoré sú ešte maloleté. Manželstvo vnímal ako harmonické až do augusta roku 2011, kedy sa dozvedel, že odporkyňa udržiava mimomanželskú známosť s iným mužom. Od tohto obdobia manželia spolu intímne nežijú, odporkyňa prespáva v izbe s deťmi. Od tohto obdobia až do augusta roku 2012 manželia spoločne hradili náklady na domácnosť, starali sa o deti, chodili s nimi na výlety (počas konania svoje vyjadrenie ohľadom spoločného hospodárenia upravil a uviedol, že všetky poplatky spojené s bývaním uhrádza počas manželstva výlučne on sám. Rovnako uhrádza všetky náklady na potreby detí.) Následne sa navrhovateľ dozvedel, že okrem spomínaného mimomanželského vzťahu udržiava odporkyňa známosť so svojim bývalým nadriadeným, s ktorým sa snažila zblížiť i maloleté deti a s ktorým absolvovala dovolenku v Turecku v auguste roku 2012. Po návrate odporkyne s dovolenky došlo medzi manželmi už k trvalému psychickému a fyzickému odlúčeniu, odporkyňa pokračovala vo svojom mimomanželskom vzťahu, ktorý trvá dodnes, navštívila s ním a s maloletými deťmi i svojich rodičov a bola tiež aj s deťmi v jeho domácnosti. Navrhovateľ sa snažil o zachovanie manželského zväzku, požiadal odporkyňu, aby svoj mimomanželský vzťah ukončila a spolu navštívili manželskú poradňu. Avšak uvedené neviedlo k zlepšeniu vzťahov medzi manželmi, odporkyňa svoj mimomanželský vzťah neukončila a z uvedeného dôvodu už nie je obnovenie manželského spolužitia možné. Vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené
38P/271/2012 - 118
a rozvrátené, manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nevytvára ani zdravé výchovné prostredie pre výchovu maloletých detí. Vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode pritom žiadal, aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú považoval za najvhodnejšiu pre výchovu maloletých detí. Uviedol, že sa od ich narodenia aktívne podieľa na ich starostlivosti a výchove, je členom združení rodičov v zariadeniach, ktoré deti navštevujú a snaží sa dohliadať na ich výučbu a vzdelanie ako také, taktiež ich podporuje v mimoškolskej činnosti. Má záujem na tom, aby úzke vzťahy medzi ním a deťmi i naďalej pretrvali. Maloletá G. sa pritom vyjadrila, že chce zostať bývať v byte, kde žije doposiaľ a že so zverením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov súhlasí. Z uvedeného dôvodu mal navrhovateľ za to, že jeho návrh je dôvodný a žiadal súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel. K svojim zárobkovým a majetkovým pomerom uviedol, že ku dňu 15.05.2013 ukončil svoju živnostenskú činnosť, ktorú vykonával od roku 2002, a to z dôvodu ukončenia spolupráce zo strany firiem, s ktorými navrhovateľ spolupracoval. Dôvodom, pre ktorú svoju živnostenskú činnosť ukončil je tiež to, aby sa mohol v širšom rozsahu venovať maloletým deťom a vykonávať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, avšak nesúhlasila s vyjadreniami navrhovateľa k dôvodom návrhu na rozvod manželstva ani s úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, ako ju uviedol vo svojom návrhu. Odporkyňa nepopiera skutočnosť, že v roku 2011 nadviazala mimomanželskú známosť s iným mužom, uvedené však nebolo príčinou ale dôsledkom manželských problémov účastníkov konania. Tento vzťah trval len krátko, bez perspektívy na jeho pokračovanie. Jednalo sa o citové vzplanutie pod ťarchou manželského vzťahu. Zo strany navrhovateľa sa jej dostávalo ponižovania, obmedzovania, ekonomického zastrašovania a potrebovala cítiť náklonnosť a úctu. Od počiatku manželstva sa u navrhovateľa prejavovala nadmerná žiarlivosť na osobu odporkyne, táto nemohla mať žiadne vlastné aktivity, navrhovateľ ju neustále podozrieval z nevery, kontroloval jej príchody domov, vystupoval voči nej agresívne a dokonca ju i sledoval. Hlavným dôvodom nezhôd boli majetnícke sklony navrhovateľa voči osobe odporkyne, čo odporkyňa vnímala ako nedocenenie svojej osoby, že sa musí podrobovať názorom a vôli navrhovateľa a nemôže mať vlastné ambície. Tvrdenia navrhovateľa o ďalšom mimomanželskom vzťahu s jej bývalým nadriadeným odporkyňa popiera, s dotyčným pánom udržiava dlhoročné výlučne kamarátske vzťahy. K tvrdeniam ohľadom jej psychického stavu prezentovaných navrhovateľom uviedla, že tieto nie sú pravdivé. Je pravdou, že trpela bulímiou, avšak to bolo ešte v čase, než sa s navrhovateľom spoznala, pričom nikdy u nej nenastala recidíva tohto ochorenia. Počas manželstva vyhľadala lekársku pomoc z dôvodu úzkostných stavov, ktoré sú u žien po pôrode bežné a trpí nimi až 20% žien, pričom odporkyňa svoj stav nepodcenila a liečila sa. Navrhovateľ sa k uvedeným tvrdeniam uchyľuje s cieľom spochybniť schopnosti odporkyne ako matky a účelovo ju zobraziť v zlom svetle. Navrhovateľ sa k odporkyni správa zle, neustále ju osočuje, ponižuje, uráža a vyhráža sa jej i v prítomnosti maloletých detí. Poukázala pri tom na listiny založené ňou do spisu, obsahujúce len niekoľko z tvrdení navrhovateľa adresovaných odporkyni v čase rozvodového konania. Navrhovateľ dáva odporkyni najavo svoju nadradenosť aj tým, že jej neustále pripomína, že byt, v ktorom žijú je v jeho vlastníctve, pričom však na jeho
rekonštrukciu odporkyňa ešte pred uzavretím manželstva prispela sumou 500 000,- Sk, ktoré dostala darom od svojej matky. K spoločnému hospodáreniu manželov uviedla, že skutočnosť, že navrhovateľ bude hradiť náklady spojené s bývaním bolo založené na ich vzájomnej dohode. Práve z dôvodov správania sa navrhovateľa a jeho postojov k osobe odporkyne, táto nesúhlasí so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti. Odporkyňa je presvedčená, že navrhovateľ uvedeným nesleduje záujem maloletých detí, ale výlučne snahu pomstiť sa odporkyni. Uvedené je zrejmé i zo skutočnosti, že navrhovateľ manipuluje staršiu dcéru Patríciu, aby táto súhlasila so zverením do striedavej osobnej starostlivosti, pričom ju psychicky vydiera tým, že ak nebude súhlasiť, odsťahuje sa do zahraničia a viac ho neuvidí. Striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti nie je pritom absolútne vhodná v prípadoch, kde rodičia nie sú schopní spolu komunikovať, kde jeden z rodičov druhého ponižuje, uráža, neváži si ho. V prípade zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti by prostredie u navrhovateľa bolo diametrálne odlišné od prostredia u odporkyne, čo by rozhodne nebolo v záujme maloletých detí. Na základe uvedeného žiadala, aby súd jej manželstvo s navrhovateľom ako nefunkčné rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti, pričom navrhovateľ bude povinný prispievať na výživu maloletej G. sumou 250,- eur mesačne a na výživu maloletej B. sumou 250,- eur mesačne. Styk navrhovateľa s deťmi bude upravený tak, že tento bude mať právo stretávať sa s deťmi každý nepárny týždeň v čase od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a každý týždeň v pondelok a v stredu v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. a taktiež bude upravený styk navrhovateľa s deťmi počas sviatkov a školských prázdnin v priebehu kalendárneho roku. K ukončeniu živnostenskej činnosti zo strany navrhovateľa uviedla, že túto považuje za účelovú z dôvodu minimalizovania príjmov na strane navrhovateľa. Tento i naďalej vykonáva okrem svojho hlavného pracovného pomeru i iné činnosti.
Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala súd, aby návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako to navrhovateľ vyšpecifikoval vo svojom návrhu.
Právna zástupkyňa odporkyne žiadala súd, aby zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti odporkyne a styk navrhovateľa s deťmi upravil v zmysle návrhu odporkyne. So
striedavou osobnou starostlivosťou rodičov o maloleté deti nie je možné súhlasiť, nakoľko medzi rodičmi absentuje bezproblémová komunikácia, táto je dlhodobo nepriaznivá a rodičia sa nedokážu na ničom vzájomne dohodnúť. Odporkyňa pritom nemá záujem deti od otca izolovať, styk s deťmi mu vždy umožní.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva ponechal na úvahu súdu, či zverí deti do striedavej osobnej starostlivosti alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Odporúčal však, aby deti boli v párnom týždni s otcom od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a v nepárnom týždni od utorka od 16,00 hod. do štvrtka do 18,00 hod. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V otázke výživného odporučil upraviť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
38P/271/2012 - 119
maloletej G. na sumu 250,- eur mesačne voči maloletej B. na sumu 150,- eur mesačne. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 14.11.2012, sobášnym listom manželov, rodnými listami detí, vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 29.01.2013, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 31.01.2013, zmluvou o poskytovaní vzdelania na súkromnom gymnáziu na starne maloletej G. zo dňa 28.06.2012, rozpisom nákladov na domácnosť v roku 2012 zo strany navrhovateľa, podaním odporkyne zo dňa 06.03.2013 a 21.03.2013, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 09.04.2013 a 25.04.2013, podaním odporkyne zo dňa 23.04.2013, podaním navrhovateľa zo dňa 29.04.2013 a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.10.1998, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá G. V. a dňa XX.XX.XXXX maloletá B. V.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na Č.D.. G. XX, E. J., čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III.
Maloletá G. v školskom roku 2012/2013 navštevuje prvý ročník 8- ročného súkromného gymnázia na Českej ulici v Bratislave, kde ročný poplatok za štúdium predstavuje čiastku 1 200,- eur. Do školy dochádza pešo alebo MHD, kde jej rodičia zakupujú električenku vo výške 38,- eur 1- ročne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, navštevuje stomatológa a nosí zubný strojček. Zúčastní sa výletu do Anglicka, kde otec uhradil čiastku 450, eur. Zakupuje jej tiež veci na ošatenie a obuv. Navštevovala tanečný kurz, kde otec hradil čiastku 70,- eur 1- ročne.
Maloletá B. navštevuje materskú škôlku na Letnej ulici v Bratislave, kde rodičia uhrádzajú obedy vo výške cca 30,-eur mesačne a 12,- eur mesačne poplatok mestskej časti a 40,- eur 1- ročne ako škôlkársky poplatok .
Navrhovateľ je zamestnaný v Slovenskej kancelárii poisťovateľov ako riaditeľ úseku s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 350,- eur, taktiež mal do mája tohto roku príjem zo sprostredkovateľskej činnosti pre spoločnosť Kaufland cca 180,- eur mesačne netto a ku dňu 15.05.2013 ukončil svoju živnostenskú činnosť, v rámci ktorej sa venoval čisteniu bazénov. Je členom sociálnej komisie Miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto. Taktiež je členom ZRPŠ. Spolu s odporkyňou a deťmi obýva byt na Č.. G.A. XX, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. tiež rodinné prídavky na maloleté deti. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Odporkyňa je zamestnaná vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako asistentka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 700,- eur, iné príjmy nemá. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Podľa §-u 88 odsek 1) písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa §-u 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa §-u 19 odsek 1) Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa §-u 23 odsek 1) Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa §-u 23 odsek 2) Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa §-u 23 odsek 3) Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa §-u 24 odsek 1) Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa §-u 24 odsek 3) Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
38P/271/2012 - 120
Podľa §-u 24 odsek 4) Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa §-u 25 odsek 2) Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 65 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1) veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozpory manželov v základných otázkach vzájomného spolunažívania, postavenia druhého partnera v manželstve, rozdielne názory na ekonomické fungovanie rodiny a následné vzájomné citové odcudzenie sa manželov a rozdielne predstavy o vzájomnom manželskom spolužití, ktoré narušené vzťahy medzi manželmi sú dlhodobého charakteru a pre ktoré nie je možné od nich spravodlivo požadovať alebo očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí G. S. B.. Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva neboli účastníci konania ako
38P/271/2012 - 121
rodičia schopní dospieť k dohode a vzhľadom ku skutočnostiam uvádzaným oboma stranami počas konania, ako i k ostatným dôkazom vykonaným počas konania, súd napokon pristúpil k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň upravil styk navrhovateľa s deťmi v rozšírenom rozsahu. Návrhu navrhovateľa na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nebolo možné vyhovieť, a to z dôvodu neschopnosti manželov ako rodičov maloletých detí komunikovať o otázkach týkajúcich sa maloletých detí tak, aby tým bol sledovaný výlučne záujem maloletých detí, ktorý je jednou z hmotnoprávnych podmienok zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti. Za súčasnej, dlhodobo pretrvávajúcej, situácie medzi rodičmi maloletých detí nie je pritom predpoklad, že by títo pod vplyvom zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti boli schopní zmeniť svoje súčasné vzájomné správanie, dohodnúť sa a spolupracovať o veciach týkajúcich sa maloletých detí. Súd má za preukázané, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti by v danom prípade nebolo ku prospechu maloletých detí, ale práve naopak. Striedavú osobnú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča a v žiadnom prípade nemôže byť nástrojom pomsty zo strany jedného rodiča voči druhému rodičovi, motivovaný napr. rozpadom manželstva, či akýmikoľvek inými okolnosťami, ktoré zostali medzi rodičmi ako manželmi nedoriešené a prerastajú do vzájomných nepriateľských vzťahov medzi nimi. Súd má za to, že vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi maloletých detí a ich neschopnosť tieto vzťahy napraviť, je v záujme maloletých detí stabilizovať ich výchovné prostredie zverením do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. V danom prípade súd pristúpil k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, a to i vzhľadom k postoju otca k osobe odporkyne ako matky maloletých detí a jeho v súčasnosti naštrbenú schopnosť dohodnúť sa o výchove a starostlivosti o deti s matkou detí ako rovnocenným rodičom. Súd predpokladá, že časom sa vzťahy medzi rodičmi maloletých detí dostanú na takú úroveň, že títo budú schopní komunikovať o otázkach týkajúcich sa maloletých detí bez emócií, ktoré sprevádzali konanie o rozvod manželstva, bez vzájomných výčitiek, týkajúcich sa ich vzájomného spolužitia a výlučne s ohľadom na záujem maloletých detí, ktorým je okrem
iného i právo na oboch rodičov. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v záujme maloletých detí.
V otázke výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletým deťom súd pristúpil k určeniu výživného na maloletú G.Í. vo výške 200,- eur mesačne a na maloletú B. vo výške 150,- eur mesačne, kde vychádzal z preukázaných nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, ako i zo skutočnosti, že príjmové, zárobkové a celkové majetkové pomery na strane navrhovateľa sú výrazne lepšie, než na strane odporkyne, z ktorého dôvodu nemožno pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany rodičov postupovať mechanickým spôsobom a túto rozdeliť na polovicu s ohľadom na odôvodnené potreby maloletých detí.
Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd rešpektoval úzke citové väzby navrhovateľa a maloletých detí G. S. B. ako i právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a záujem navrhovateľa vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú deti nielen počas víkendov a prázdnin, ale i počas
pracovného týždňa. Uvedenú úpravu styku navrhovateľa s deťmi doporučil súdu i kolízny opatrovník, ktorý vychádzal z vykonaných šetrení a opakovaných pohovor s rodičmi maloletých detí ako i s maloletou G..
Vzhľadom k vyššie uvedených skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).