Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Ro/1550/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. F. I. v právnej veci žalobcu EOS KSI G., G..M..B.., Ú. Č.. X, H., IČO: XX XXX XXX, č. spisu XXX.XXX, U.yp CFH XU, zastúp. U. Y., G..M..B.., Ú. X, H. proti žalovanej Y. H.B., T.. XX.X.XXXX, H. H. XXX, G. T. U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, D. XX, C., IČO XX XXX XXX, zastúp. JUDr. Z. I., Z., T.. G. X, G., D. konaní o zaplatenie 642,51 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy 642,51 eur s príslušenstvom zamieta.

V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

V právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného je žalobca povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Z. I., Z., T.I.. G. X, G., v sume 99,45 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 30.7.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 642,51 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 33,19 eur od 8.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 609,31 eur od 21.11.2008 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.5.2007 uzavretej medzi postupcami Všeobecnou úverovou bankou, a.s., H. Z. X. Q. R., Z..G.. Y. a žalobcom J. Y. G., G..M..B.., postúpili postupcovia na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupcovia a žalovaná dňa 4.5.2006 uzavreli Zmluvu č. 13528701 na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania. Žalobca so žalobou predložil aj „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, ktorú mala žalovaná podpísať dňa 13.3.2009 a na základe ktorej malo dôjsť k predĺženiu premlčacej lehoty na desať rokov odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo.

Dňa 13.9.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a žiadalo doručiť rovnopis žaloby a jeho prílohy.

Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2012 vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania.

Pokiaľ ide o „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 13.3.2009 vedľajší účastník namietal, že ide o predformulovanú dohodu, ktorá pre priemerného spotrebiteľa nemôže byť zrozumiteľná a určitá a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah, preto možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Takáto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky, obsiahnuté vo formulári z 13.3.2009, absolútne neplatné. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Zároveň ide aj o nekalú obchodnú praktiku. Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaná sa vo veci písomne nevyjadrila.

Na pojednávaní vo veci dňa 21.5.2013 žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania a žiadala žalobu zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Žalobca predložil súdu „Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty ŽOLÍK“ č.13528701 zo dňa 4.5.2006, uzavretú medzi právnymi predchodcami žalobcu ako veriteľmi a žalovanou ako dlžníčkou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec 30 000,-Sk a mesačné splátky po 1 000,-Sk.

Podľa žalobcom predloženej Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 3.5.2007 - CFH VUB k ukončeniu platnosti zmluvy č. 13528701 došlo dňa 7.12.2006.

Žalobca predložil súdu „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, ktorú mala žalovaná podpísať dňa 13.3.2009. V zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku “ vyplýva, že žalovaná uznala svoj záväzok vo výške 642,51eur ako aj náklady na inkasné konanie vo výške 96,26 eur. V bode 3.1 dohody sa zaviazala splatiť svoj záväzok v pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 20 eur k 25.dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky je 25.7.2009. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v bode 3 dohody, ktorý je označený ako „Forma splatenia záväzku“.

Žalovaná na pojednávaní sa pripojila k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku vypovedala, že v čase jej podpísania nemala vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, pán, ktorý ju vyhľadala ju na to neupozornil, pred podpísaním dohody o uznaní si túto vlastne ani neprečítala, pretože pán, ktorý ju vyhľadal stále opakoval, že dlhuje, aby podpísala dohodu. Ona mala za to, že jej podpis smeruje iba ku splátkam, nič iné touto dohodou nechcela uzavrieť.

Je zrejmé, že medzi žalovanou a právnym predchodcom súčasného žalobcu bola uzavretá štandardná formulárová zmluva vychádzajúca z ustanovení . Text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu, žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym

podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a takisto ani do obsahu Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

Ako bolo vyššie uvedené, právny zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa stotožnila aj žalovaná, proti ktorej právny zástupca žalobcu argumentoval poukázaním na dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku zo dňa 13.3.2009.

Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), na ktoré je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech (a s účinkami) pre hlavného účastníka, ktorého v konaní podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného) a rovnaké právo má v zmysle ust. aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide o procesné právo nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. Súd preto akceptoval námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Námietku premlčania však vzniesla aj samotná žalovaná a to následne potom, ako jej súd doručil písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktoré okrem iného obsahovalo aj námietku premlčania.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Medzi zmluvnými účastníkmi došlo k ukončeniu zmluvy č. 13528701 dňa 7.12.2006. Žalobca sa svojho nároku úspešne mohol domáhať žalobou podanou najpozdejšie do 7.12.2009. Žalobca však žalobu podal až 30.7.2012, teda po márnom uplynutí 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehoty.

V čase uzavretia „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ už bol účinný o ochrane spotrebiteľa.

Podľa o ochrane spotrebiteľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 8 ods 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku “, uzavretú dňa 13.3.2009,

ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 13.3.2009 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď súd dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku “, ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaná skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh. Žalovaná nepoprela, že podpísala dohodu o splátkovom kalendári, ale tiež uviedla, že túto listinu nečítala, jej vôľa pri podpísaní dohody smerovala len k splátkam, nič iné touto dohodou nesledovala, v čase podpisovania o pojme „premlčanie“ nemala žiadne vedomosti. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku “, uzavretá dňa 13.3.2009, je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovanou dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovanej o tom, že dlh je premlčaný, je v jej neprospech a je neprijateľnou podmienkou.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika, neprijateľná podmienka je neplatná, preto námietka premlčania je dôvodná.

Žalovaná ako v konaní úspešná účastníčka, by podľa ust. mala právo na náhradu trov konania, ale žiadne preukázateľné trovy jej nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania, preto v ich právnom vzťahu súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Pokiaľ ide o trovy konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, trovy konania takisto vyplývajú z ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 165,97 eura do 663,88 eura je 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a, b) cit. vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa § 15 cit. vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy, b) na náhradu za stratu času.

Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal priznať trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 198,91eur za 3 úkony právnej pomoci v zmysle , b, vyhl.č. , 1 úkon podľa cit. vyhl. ( 3 x 41,eur, x 10, eur, režijný paušál 2 x 7, eur, x 7,eur + DPH 20%).

Vychádzajúc zo skutočnosti, že žaloba je na zaplatenie sumy 642,51 eur, ide v konaní o tzv. drobný spor (do 1000 euro).

V súvislosti s rozhodovaním o trovách takéhoto konania, súd dospel k záveru, že do úvahy prichádza aj možná aplikácia ust. , podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané pohľadávke.

Z dôvodovej správy k týkajúcej sa ust. vyplýva, že táto novozavedená zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. Text dôvodovej správy nasvedčuje tomu, že ust. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace.

V rámci úvah, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia je potrebné prihliadať na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k jej uplatneniu na súde, na postoj a správanie sa žalovaného a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania je vymáhanie zmluvných povinností. Pretože žalovaná dobrovoľne svoju zmluvnú povinnosť nesplnila, neostávalo žalobcovi iné, ako sa so svojím nárokom obrátiť na súd.

Súdu je zo súdnej praxe, z jeho rozhodovacej činnosti známe, že advokát JUDr. Z. I., zastupuje vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v obdobných veciach v desiatkach až stovkách iných sporov. Nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva len pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny problém je prácnosť jednotlivých administratívnych prác ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci značne znížená.

Súd riadiaci sa týmito úvahami dospel k záveru, že v prejednávanej veci treba považovať za primeranú náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného trovy v 1/2 z celkovej sumy, čo v danom prípade je 99,45 eur.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobca je teda povinný na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 99,45 eur .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).