Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/259/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: L..M. B., nar.X.X.XXXX, trvale bytom W. Č..XXXX/XXA, S. D. H., zastúpeného: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka so sídlom v Košiciach, Floriánska č.16 proti odporcovi: eurobus, a.s., so sídlom v Košiciach, Staničné nám. č.9, IČO: 36 211 079, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č.82, zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č.4, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu straty na zárobku, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 895.950,- Sk, t.j. 29.740,09 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 6.9.2007 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti vo vzťahu k úrokom z omeškania návrh z a m i e t a.

P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 3.816,24 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Marty Šuvadovej, advokátky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.8.2007 domáhal, aby súd zaviazal odporcu, eventuálne Sociálnu poisťovňu, zaplatiť navrhovateľovi sumu 895.950,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 1.7.2006 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, titulom náhrady straty na zárobku (úrazovej renty) za obdobie od 1.10.2005 do 30.6.2007.

Podaním zo dňa 12.10.2010 navrhovateľ vzal návrh voči Sociálnej poisťovni v celom rozsahu späť. Konanie voči Sociálnej poisťovni bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice I č.k. -82 zo dňa 18.10.2010. Týmto uznesením bolo zároveň konanie o nároku navrhovateľa voči odporcovi eurobus, a.s. vylúčené na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn. .

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 12.9.1991 utrpel úraz pri dopravnej nehode, ktorú zavinil právny predchodca odporcu - Slovenská autobusová doprava, Košická dopravná spoločnosť, š.p., ktorý bol zrušený bez likvidácie, s tým, že odporca prevzal všetok majetok, práva, povinnosti a záväzky tejto spoločnosti. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič právneho predchodcu odporcu nedal navrhovateľovi prednosť v jazde, čím došlo k zrážke. Vodič právneho predchodcu odporcu bol trestne stíhaný za trestný čin ublíženia na zdraví. Za škodu, ktorú spôsobil, zodpovedá jeho zamestnávateľ,

ktorého záväzky prešli na odporcu. Škoda na zdraví, na motorovom vozidle a nároky z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia boli navrhovateľovi uhradené titulom zákonného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to Slovenskou poisťovňou, a.s., Bratislava (ďalej „poistiteľ“). O nárokoch navrhovateľa titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. , o nárokoch titulom straty na zárobku počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti za obdobie od 1.3.1993 do 28.2.1994 a od 1.3.1994 do 31.12.1996 bola uzavretá dohoda o mimosúdnom uspokojení nárokov a zároveň bola mimosúdne realizovaná dolikvidácia diferenčnej renty a to počnúc od 1.1.1997. Počnúc od 1.6.1999 prestal poistiteľ navrhovateľovi vyplácať diferenčnú rentu a voči navrhovateľovi si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý mal navrhovateľovi vzniknúť tým, že od 24.12.1997 do 31.5.1999 mu bola vyplácaná táto renta bez právneho dôvodu, keďže bol v tomto období zamestnancom firmy Drevovýroba - Jozef Gajdoš so sídlom vo Vranove nad Topľou a počnúc od 13.3.2000 bol menovaný na štátno-zamestnanecké miesto na Krajskom úrade v Prešove. Vyššie uvedený nárok poistiteľa bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. , právoplatným dňa 21.8.2003, zamietnutý. Napriek tomuto právoplatnému rozhodnutiu súdu poistiteľ zotrval na svojom stanovisku a diferenčnú rentu navrhovateľovi nevypláca. Navrhovateľ tvrdil, že aj po skončení práceneschopnosti, v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku uvedenej nehody, u neho dochádza k strate na zárobku. Zamestnanie, ktoré v súčasnosti vykonáva, robí len s vynaložením nadmerného úsilia a objektívne nemá možnosť dosahovať vyšší zárobok. Lekárskymi nálezmi je objektivizované, že i pri obyčajnej schôdzi pociťuje silné bolesti a je denne zaliekovaný. Má obmedzenie pohyblivosti, jeho pravá dolná končatina sa skrátila od úrazu o 2 cm, čo má dopad na vykrivenie a z toho plynúce bolesti chrbtice, ako i nadmerné zaťaženie bedrového kĺbu. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal navrhovateľ za to, že jeho nárok na náhradu straty na zárobku nezanikol a trvá i naďalej, do budúcna. V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie mesiacov október, november a december 2005, za rok 2006 a za mesiace január až jún 2007, spolu vo výške 895.950,- Sk (29.740,09 EUR).

K spôsobu vyčíslenia úrazovej renty navrhovateľ uviedol, že pred utrpeným úrazom (12.9.1991) dosahoval priemerný plat 23.609,- Sk. V posudzovanom období bol navrhovateľ zamestnancom Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a jeho čistý mesačný príjem za mesiace P. V. W. 2005 činil XX.XXX,- Sk, za rok 2006 - XXX.XXX,- Z. a za mesiace január až jún 2007 XXX.XXX,- Z.. Navrhovateľ mal za to, že v súlade s ust. o sociálnom poistení, účinného od 1.1.2004, mu vznikol počnúc od 1.1.2004 nárok na náhradu straty na zárobku, od tohto času nazývaného úrazová renta, vo výške rozdielu čistého valorizovaného mesačného platu, ktorý by bol dosahoval k 31.12.2003 (64.629,- Sk) a skutočného čistého príjmu dosahovaného v období od októbra 2005 do júna 2007 a to za mesiac október 2005 konkrétne vo výške 46.042,- Sk, t.j. 1.528,31 EUR ( t.j. 64.629,- Sk mínus 18.587,- Sk), za mesiac november 2005 vo výške 28.079,- Sk, t.j. 932,05 EUR (64.629,- Sk mínus 36.550,- Sk), za mesiac december 2005 vo výške 36.234,- Sk, t.j. 1.202,75 EUR (64.629,- Sk mínus 28.395,- Sk), za mesiac január až máj 2006 vo výške 45.375,- Sk za každý mesiac, t.j. 1.506,17 EUR (64.629,- Sk mínus 19.254,- Sk), za mesiac jún 2006 vo výške 37.942,- Sk, t.j. 1.259,44 EUR (64.629,- Sk mínus 26.687,- Sk), za mesiace júl, august, september a október 2006 vo výške 44.528,- Sk, t.j. 1.478,06 EUR mesačne (64.629,- Sk mínus 20.101,- Sk), za mesiac november 2006 vo výške 36.864,- Sk, t.j. 1.223,66 EUR (64.629,- Sk mínus 27.765,- Sk), za mesiac december 2006 vo výške 39.454,- Sk, t.j. 1.309,63 EUR (64.629,- Sk mínus 25.175,- Sk), za mesiace január, február, marec a apríl 2007 vo výške 44.452,- Sk za každý mesiac, t.j. 1.475,54 EUR (64.629,- Sk mínus 20.177,- Sk), za mesiac máj 2007 vo výške 44.250,- Sk, t.j. 1.468,83 EUR (64.629,- Sk mínus 20.379,- Sk) a za mesiac jún 2007 vo výške 44.290,- Sk, t.j. 1.470,16 EUR (64.629,- Sk mínus 20.339,- Sk), spolu vo výške 895.950,- Sk, t.j. 29.740,09 EUR.

Navrhovateľ podaním zo dňa 12.10.2010 rozšíril svoj návrh v časti uplatneného príslušenstva tak, že žiadal, aby súd eventuálne priznal navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 29.740,09 EUR a to z jednotlivých mesačných nárokov na úrazovú rentu, vychádzajúc z tvrdenia, že splatnosť jednotlivých pohľadávok nastala najneskôr v posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa takáto náhrada poskytuje. Zmena návrhu v súlade s týmto podaním navrhovateľa bola pripustená uznesením č.k. , na pojednávaní konanom dňa 20.5.2013.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol len toľko, že uplatňovaný nárok je krytý poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Vedľajší účastník na strane odporcu potvrdil, že vzhľadom na dátum dopravnej nehody (12.9.1991) sa nároky na náhradu škody spravovali , neskôr nahradená vyhláškou č. , pričom zákonné poistenie vykonávala Slovenská poisťovňa, a.s. a to do 1.1.2002, kedy nadobudol účinnosť o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa ust. citovaného zákona pritom práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prešli dňom 1.1.2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, pričom tieto práva a povinnosti vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s., resp. po zmene obchodného mena spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

Vedľajší účastník na strane odporcu s poukazom na ust. § 88 ods. 1, § 89 ods. 1 a § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení namietal, že znalcom stanovený pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť na 50% odôvodňuje nárok navrhovateľa na priznanie invalidného dôchodku v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Zastával preto názor, že až po priznaní invalidného dôchodku je možné stanoviť sumu úrazovej renty v zmysle ust. § 89 citovaného zákona, keďže výpočtom zistená suma úrazovej renty sa má znížiť o sumu dôchodku, na ktorý má poistený nárok.

Navrhovateľ označil vyššie uvedený výklad za účelový, majúc za to, že úmyslom zákonodarcu v ust. § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nebolo podmieňovať vyplácanie úrazovej renty priznaním a vyplácaním invalidného dôchodku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj obsahom pripojených súdnych spisov a na základe týchto zistil skutkový stav veci:

Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. zo dňa 17.12.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.1997 súd zistil, že súd zaviazal právneho predchodcu odporcu - spoločnosť Slovenská autobusová doprava, Košická dopravná spoločnosť, š.p. Košice - zaplatiť navrhovateľovi sumu 500.000,- Sk titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného.

Z písomnej dohody o mimosúdnom uspokojení nárokov zo dňa 17.10.1996 súd zistil, že navrhovateľ a Slovenská poisťovňa, a.s., Košice uzavreli dohodu, predmetom ktorej boli nároky navrhovateľa vyplývajúce z úrazu utrpeného pri dopravnej nehode dňa 12.9.1991. Účastníci sa dohodli na uznaní a likvidácii nároku navrhovateľa titulom straty na zárobku počas PN za obdobie od 1.10.1992 do 1.3.1993 a titulom straty na zárobku po skončení PN za obdobie od 1.3.1993 do 28.2.1994 a od 1.3.1994 do 31.12.1996, spolu v sume 852.815,- Sk.

Z listu Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 29.9.1997 súd zistil, že v prospech poškodeného navrhovateľa bola titulom poistnej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 12.9.1991 vykonaná dolikvidácia diferenčnej renty za obdobie od 1.1.1997.

Z listu vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 23.10.2003 označeného ako Stanovisko k listu zo dňa 10.9.2003 súd zistil, že vedľajší účastník na strane odporcu neakceptoval návrh navrhovateľa na mimosúdne urovnanie, s odôvodnením, že mu neprislúcha žiadna strata na zárobku po skončení práceneschopnosti, jeho nárok na diferenčnú rentu zanikol k 1.6.1999.

Z potvrdení zamestnávateľa navrhovateľa - Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove súd zistil, že čistý mesačný príjem navrhovateľa za mesiac október 2005 bol vo výške 18.587,- Sk, za mesiac november 2005 bol vo výške 36.550,- Sk, za mesiac december 2005

bol vo výške 28.395,- Sk, za mesiace január až máj 2006 bol vo výške 19.254,- Sk za každý mesiac, za mesiac jún 2006 bol vo výške 26.687,- Sk, za mesiace júl až október 2006 bol vo výške 20.101,- Sk za každý mesiac, za mesiace november 2006 bol vo výške 27.765,- Sk, za mesiac december 2006 bo, vo výške 25.175,- Sk, za mesiace január až apríl 2007 bol vo výške 20.177,- Sk za každý mesiac, za mesiac máj 2007 bol vo výške 20.379,- Sk a za mesiac jún 2007 bol vo výške 20.339,- Sk.

Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -184 zo dňa 16.6.2003 súd zistil, že vedľajší účastník na strane odporcu sa v tomto konaní domáhal proti navrhovateľovi zaplatenia sumy 139.750,- Sk s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia. Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ za obdobie, za ktoré si navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nedosahoval mesačný zárobok vyšší ako limit stanovený právnym predpisom (5.700,- Sk), pričom za toto obdobie mu už neprislúchal ani čiastočný invalidný dôchodok a nedovŕšil ani vek 65 rokov. Dôvodne teda poberal rentu predstavujúcu stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 12.9.1991. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2003.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal náhrady straty na zárobku za obdobie od 1.3. 2000 do 31.12.2003.

Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. -195 zo dňa 14.12.2007, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 907.376,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2008.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku je zrejmé, že súd mal na základe vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku MUDr. Juraja Podhradského, súdneho znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Chirurgia a traumatológia č. 3 zo dňa 21.7.2006 za preukázané, že dopravná nehoda zanechala u navrhovateľa problémy zo stredne ťažkým obmedzením pohyblivosti v pravej koxe, so skrátením pravej dolnej končatiny o 2 cm. Zároveň došlo aj k oslabeniu svalstva pravej dolnej končatiny. Následky dopravnej nehody sa prejavujú tým, že navrhovateľ sa v noci budí na bolesť v pravej koxe, musí brať tabletky proti bolesti. Aj keď chodí pravidelne do kúpeľov, ťažkosti a bolesti sa mu opäť objavia a pretrvávajú. Pri dlhšej ceste autom má bolesti v pravej koxe. Musí mať zastávky. Nemôže chodiť do svahu a dole kopcom. Ťažkosti mu robí chôdza po schodoch. Perspektíva zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľa nie je možná. Ide totiž o posttraumatickú koxartrózu, ktorá sa bude zhoršovať v zmysle zvyšujúcej sa bolestivosti, aj kľudovej bolestivosti a bolestivosti v noci. Už prítomné obmedzenie pohyblivosti v pravej koxe sa bude zhoršovať. Časom čaká navrhovateľa komplexná náhrada pravého bedrového kĺbu totálnou endoprotézou. Platí zákaz dlhej namáhavej chôdze, športovania, priberania na váhe, inak dôjde ku komplikáciám a k výmene bedrového kĺbu. Pracovná činnosť navrhovateľa pred dopravnou nehodou spočívala v dlhodobých jazdách v teréne po lesných závodoch v expedičných miestach, v pobyte v lese, v chôdzi do výšok, v preberaní dreva v lesných skladoch, v dlhodobých jazdách po Európe. Súdny znalec uviedol, že navrhovateľ po poranení nemôže chodiť po lese, po krivej a lesnej ceste, po hrboľoch, výmoľoch a jamách, pre bolesti v pravej koxe. Prakticky nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie. Tohto času môže pracovať len v kancelárii.

Súd konštatoval, že navrhovateľ nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu, ktorú vykonával pred nehodou a tiež, že pokles na zárobku je u navrhovateľa v príčinnej súvislosti s poškodením jeho zdravia. Pri určení výšky náhrady straty na zárobku spočívajúcej v rozdiele medzi priemerným zárobkom dosahovaným navrhovateľom pred poškodením zdravia a zárobkom dosahovaným v období od 1.3.2000 do 31.12.2003, pri zohľadnení valorizácie, súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Škultétyho, PhD., súdneho znalca z odboru Ekonómia a manažment, personalistika, účtovníctvo, daňovníctvo a financie, ktorý vypočítal rozdiel na zárobku v celkovej výške 1.596.465,- Sk. Súdny znalec pritom vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa uznaného vedľajším účastníkom na strane odporcu do 31.3.2002 vo výške 23.609,- Sk a od 1.4.2002 vo výške 29.578,50 Sk. Uplatnený nárok bol navrhovateľovi priznaný čiastočne a to pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany dlžníka.

Odporca, ani vedľajší účastník na strane odporcu odvolanie proti tomuto rozsudku nepodali.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie po skončení práceneschopnosti od 1.1.2004 do 30.9 2005 vo výške 966.993,- Sk, t.j. 32.098,29 EUR so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2002 do zaplatenia.

Rozsudkom č.k. -119 zo dňa 21.12.2012 súd navrhovateľovi čo do istiny v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 32.098,29 EUR (966.993,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 4.3.2006 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, čo sa týka úrokov z omeškania, návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odporca, ani vedľajší účastník na strane odporcu odvolanie nepodali.

Z obsahu spisu sp.zn. a z odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku súd zistil, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Ortopédia MUDr. Borisom Lisanským na určenie percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 12.9.1991 pre účely výpočtu úrazovej renty. Súdny znalec v znaleckom posudku č. 119/2011 zo dňa 20.11.2011 konštatoval, že posudzované zranenie navrhovateľa

- zlomenina panvičky (acetabulum) panvovej kosti vpravo s posunom kostených úlomkov, tzv. centrálna luxácia bedrového kĺbu vpravo, zanechalo na zdravotnom stave navrhovateľa trvalé následky a to:

1. skrátenie pravej dolnej končatiny o 30 mm dĺžky s obmedzením rozsahu pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa,

2. pokročilá ľavostranná artróza bedrového kĺbu - 2. stupeň,

3. chronické degeneratívne zmeny driekového segmentu chrbtice pokročilého stupňa.

Z hľadiska výkonu pracovných, športových, domácich, osobných a spoločenských činností, vyššie uvedené následky predstavujú obmedzenia stredne ťažkého až ťažkého stupňa, čím došlo k zásadnému zhoršeniu kvality života navrhovateľa. Znalec stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o celkom 50% a to podľa prílohy č. 4 k o sociálnom poistení, kapitola XV, odd. G, položka 43.3 A pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí subsumovanom ako „jednostranné obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu ťažkého stupňa“ - hodnotenie celkom 40%, s navýšením percentuálnej miery o 10% podľa zákona o sociálnom poistení, s prihliadnutím na ďalšie zdravotné postihnutia zdokumentované v znaleckom posudku.

Z odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku je zrejmé, že navrhovateľ za obdobie od 1.8.2004 do 30.9.2005 vyčíslil náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1.1.2004 do 31.7.2004 (podľa právnej úpravy platnej do 31.7.2004) vo výške 333.531,- Sk (11.071,20 EUR); t.j. za mesiac január 2004 vo výške 47.552,- Sk (64.629 Sk mínus 17.077,- Sk), za mesiac február 2004 vo výške 47.552,- Sk (64.629,- Sk mínus 17.077,- Sk), za mesiac marec 2004 vo výške 47.552,- Sk (64.629,- Sk mínus 17.077,- Sk), za mesiac apríl 2004 vo výške 47.718,- Sk (64.629,- Sk mínus 16.911,- Sk), za mesiac máj 2004 vo výške 47.718,- Sk (64.629,- Sk mínus 16.911,- Sk), za mesiac jún 2004 v sume 47.718,- Sk (64.629,- Sk mínus 16.911,- Sk) a za mesiac júl 2004 vo výške 47.721,- Sk (64.629,- Sk mínus 16.908,- Sk) a vo výške 633.462,- Sk, z toho za obdobie od 1.8.2004 do 30.4.2004 vo výške 89.641,40 Sk (t.j. dva mesiace x 44.820,70 Sk - priemerný nárok navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku ku dňu 31.12.2003), za obdobie od 1.10.2004 do 30.11.2004 vo výške 93.227,- Sk (t.j. dva mesiace x 46.613,50 Sk pri uplatnení valorizácie 4%), za mesiac december 2004 vo výške 48.198,40 Sk pri uplatnení valorizácie 3,4% a za obdobie od 1.1.2005 do 30.9.2005 vo výške 402.395,20 Sk (t.j. 9 mesiacov x 44.710,57 Sk - bez uplatnenej valorizácie). Tento nárok súd posúdil ako dôvodný a v celom uplatnenom rozsahu ho navrhovateľovi aj priznal.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal priznania náhrady na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie

od 1.7.2007 do 31.5.2009 vo výške 46.319,03 EUR s príslušenstvom. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. -41 zo dňa 5.4.2013 žalobe navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 46.319,03 EUR spolu s príslušenstvom. Voči rozsudku účastníci konania odvolanie nepodali. Rozsudok sa stal právoplatným.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie od 1.7.2007 do 31.5.2009 v celom uplatnenom rozsahu a to za obdobie od 17,2008 vo výške 23.241,94 EUR (t.j. 12 mesiacov x 58.348,90 Sk), za obdobie od 1.7.2008 do 31.12.2008 vo výške 12.202,03 EUR (t.j. 6 mesiacov x 61.266,40 Sk) a za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2009 vo výške 10.875,06 EUR (t.j. 5 mesiacov x 65.524,40 Sk), teda spolu vo výške 46.319,03 EUR.

Vedľajší účastník vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia súdov, v ktorých boli riešené sporné otázky namietané vedľajším účastníkom, poukázal na to, že odôvodnenie, ako aj právnu argumentáciu súdov vedľajší účastník v podstate prijal a na základe týchto už navrhovateľovi aj plnil.

Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. , prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov, použijúc vyššie citované ustanovenia, súd dospel k záveru, že je v danom prípade daná zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú utrpel navrhovateľ na svojom zdraví pri dopravnej nehode dňa 12.9.1991. Odporca pritom zodpovedá za škodu na zdraví navrhovateľa jednak ako prevádzateľ motorového vozidla, ktorým bola navrhovateľovi škoda na zdraví spôsobená a to v zmysle ust. a zároveň, zodpovedá za škodu aj ako zamestnávateľ škodcu, t.j. vodiča motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil, a to podľa ust. a .

Skutkové okolnosti umožňujúce súdu učiniť nepochybný záver o splnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu na zdraví navrhovateľa, ktorými sú protiprávny úkon, vznik škody spočívajúcej v ujme na zdraví navrhovateľa, ako aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, neboli medzi účastníkmi konania sporné a teda, neboli namietané ani zo strany odporcu, ani zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu; napokon, boli ustálené i v predchádzajúcich, vyššie citovaných právoplatne skončených konaniach, ktoré sa týkali nárokov navrhovateľa súvisiacich s poškodením jeho zdravia v dôsledku uvedenej nehody (konanie vedené na Okresnom súde Košice I sp.zn. , sp.zn. , sp. zn. , sp.zn. , ako aj na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp.zn. ).

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1.10.2005 do 30.6.2007 a teda, za obdobie nadväzujúce na obdobie, ktoré bolo predmetom právoplatného rozsudku č.k. zo dňa 21.12.2012.

Podľa ust. , v znení účinnom od 1.8.2004, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že o nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od marca 2000 do 31.12.2003 rozhodol tunajší súd rozsudkom vo veci sp.zn. , za ďalšie obdobie od 1.1.2004 do 30.9.2005 rozhodol tunajší súd rozsudkom vo veci sp.zn. a za ďalšie obdobie od 1.7.2007 do 30.6.2008 rozhodol tunajší súd rozsudkom vo veci sp.zn. .

V konaní bolo nesporné, že priemerný nárok navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku ku dňu 31.12.2003 predstavuje sumu 44.820,70 Sk (1.487,77 EUR), čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Škultétyho, vypracovaného pre účely konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. .

V zmysle právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. zo dňa 21.12.2012 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1.1.2004 do 31.7.2004 (podľa právnej úpravy platnej do 31.7.2004) predstavuje sumu 333.531,- Sk (11.071,20 EUR); t.j. za mesiac január 2004 sumu vo výške 47.552,- Sk (64.629 Sk mínus 17.077,- Sk), za mesiac február 2004 sumu vo výške 47.552,- Sk (64.629,- Sk mínus 17.077,- Sk), za mesiac marec 2004 sumu vo výške 47.552,- Sk (64.629,- Sk mínus 17.077,- Sk), za mesiac apríl 2004 sumu vo výške 47.718,- Sk (64.629,- Sk mínus 16.911,- Sk), za mesiac máj 2004 sumu vo výške 47.718,- Sk (64.629,- Sk mínus 16.911,- Sk), za mesiac jún 2004 sumu vo výške 47.718,- Sk (64.629,- Sk mínus 16.911,- Sk) a za mesiac júl 2004 sumu vo výške 47.721,- Sk (64.629,- Sk mínus 16.908,- Sk); za obdobie od 1.8.2004 do 30.9.2005 náhrada predstavuje sumu 633.462,- Sk ( 21.027,09 EUR), z toho za obdobie od 1.8.2004 do 30.4.2004 sumu vo výške 89.641,40 Sk (t.j. dva mesiace x 44.820,70 Sk - priemerný nárok navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku ku dňu 31.12.2003), za obdobie od 1.10.2004 do 30.11.2004 sumu vo výške 93.227,- Sk (t.j. dva mesiace x 46.613,50 Sk pri uplatnení valorizácie 4%), za mesiac december 2004 sumu vo výške 48.198,40 Sk pri uplatnení valorizácie 3,4% a za obdobie od 1.1.2005 do 30.9.2005 sumu vo výške 402.395,20 Sk (t.j. 9 mesiacov x 44.710,57 Sk - bez uplatnenej valorizácie).

V zmysle právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 5.4.2013 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1.7.2007 do 31.5.2009 predstavuje spolu sumu vo výške 46.319,03 EUR; z tohto za obdobie od 1.7.2007 do 30.6.2008 predstavuje sumu vo výške 23.241,94 EUR (t.j. 12 mesiacov x 58.348,90 Sk), za obdobie od 1.7.2008 do 31.12.2008 sumu vo výške 12.202,03 EUR (t.j. 6 mesiacov x 61.266,40 Sk) a za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2009 sumu vo výške 10.875,06 EUR (t.j. 5 mesiacov x 65.524,40 Sk).

Obdobným spôsobom, ako vo vyššie uvedených konaniach vyčíslil navrhovateľ svoj nárok na náhradu za stratu na zárobku aj v tomto konaní, za obdobie od októbra 2005 do júna 2007. Súd sa so spôsobom vyčíslenia tejto náhrady stotožnil a vychádzal pritom zo skutkových záverov a právnej argumentácie, ustálených vo vyššie citovaných právoplatne skončených konaniach.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku za vyššie uvedené obdobie, vzhľadom na obranu vedľajšieho účastníka na strane odporcu zostalo sporným posúdenie otázky interpretácie ustanovenia § 89 zákona o sociálnom poistení, a teda, či toto ustanovenie možno vykladať v tom zmysle, že podmieňuje vyplácanie úrazovej renty priznaním a vyplácaním invalidného dôchodku.

Podľa ust. , náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite priznaná pred 1.8.2004, ktorá sa vyplácala k 31.7.2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Do roku 2004 sa táto náhrada zvýši od 1.10.2004.

Podľa ust. o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.1.2004 za úrazovú rentu a to v sume v akej patrili do 31.12.2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí primerane.

Podmienky nároku na úrazovú rentu ustanovuje § 88 zákona o sociálnom poistení v odseku 1 tak, že poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zahŕňa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia (ust. § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení).

Podľa ust. § 89 ods. 1 cit. zákona, suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane (ustanovenie § 89 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Súd sa nestotožnil s námietkou vedľajšieho účastníka, že pri odôvodnenom nároku na priznanie invalidného dôchodku je možné stanoviť sumu úrazovej renty v zmysle ustanovenia § 89 zákona o sociálnom poistení až po priznaní invalidného dôchodku. Podmienky nároku na invalidný dôchodok ustanovuje zákon o sociálnom poistení v § 70 ods. 1 tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Zákon tiež stanovuje, že poistenec je invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). V prípade, ak sa poškodenému invalidný dôchodok vypláca, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa ods. 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky (§ 89 ods. 2 citovaného zákona). Len pre úplnosť je možné dodať, že tým poberateľom úrazovej renty, ktorá im bola priznaná podľa podmienok ustanovených v § 88 zákona, a to v pôvodnom aj doplnenom znení na základe neskorších predpisov), vrátane tých, ktorým bola úrazová renta podľa ust. citovaného zákona priznaná v zmysle zákona v období od 1.1.2004 do 31.7.2006, t.j. pred nadobudnutím účinnosti ods. 9 až 11, doplnených na základe novely do ust. zákona, nárok na úrazovú rentu v zmysle / zákonov zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Uvedené však nie je predmetom tohto konania. Podľa názoru súdu je potrebné preto prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že úmyslom zákonodarcu v ustanovení zákona o sociálnom poistení, nebolo podmieňovať priznanie a vyplácanie úrazovej renty priznaním a vyplácaním invalidného dôchodku.

Na poslednom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že mu bol priznaný invalidný dôchodok počnúc od 1.3.2013. Rozhodnutie o tejto otázke mu však v čase rozhodovania súdu ešte nebolo doručené. Vedľajší účastník na strane odporcu mal za to, že závery posudkovej komisie vo vzťahu k rozhodovaniu o priznaní invalidného dôchodku sú relevantné aj pre posúdenie predmetu tohto konania. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že nech by boli závery posudkovej komisie vo vzťahu k rozhodovaniu o priznaní invalidného dôchodku akékoľvek, je zrejmé, že invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný až od

1.3.2013 a preto, tieto závery nemôžu mať vplyv na predmet tohto konania, ktorý sa týkal nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku za úplne iné obdobie (od 1.10.2005 do 30.6.2007 ). Uvedená skutočnosť môže mať vplyv na zníženie úrazovej renty, ktorá by patrila navrhovateľovi až od 1.3.2013.

Čo sa týka otázky zvýšenia nároku na náhradu za stratu na zárobku, vychádzajúc z ust. zákona o sociálnom poistení, sumu tejto náhrady je potrebné zvyšovať rovnako ako sumu úrazovej renty. V tejto súvislosti je potrebné poukázať taktiež na prechodné ust. , z ktorého vyplýva, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite priznaná pred 1.8.2004, ktorá sa vyplávala k 31.7.2004, nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Na zvyšovanie je teda potrebné aplikovať vyššie citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, resp. ustanovenia jednotlivých opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými sa ustanovuje percento zvýšenia, okrem iného aj úrazovej renty.

Podľa ust. o sociálnom poistení, na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije až 5 a .

Podľa ust. § 293a ods.2 citovaného zákona, dôchodkové dávky priznané pred 1. februárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o 4% mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

Podľa ust. § 293a ods.3 citovaného zákona, dôchodkové dávky priznané od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 4% mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

Podľa ust. § 203a ods.4 citovaného zákona, dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004 o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky znížené o 4%. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa prvej vety sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. augusta 2004.

Podľa ust. § 293a ods.5 citovaného zákona, dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo dňa ich priznania po zvýšení podľa odseku 3 o percento určené podľa odseku 4. Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa prvej vety je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.

Podľa ust. § 293b citovaného zákona, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú od 1. januára 2005 o 7,54% sumy úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia.

Podľa ust. a 2 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2006, dôchodkové dávky v roku 2006 sa zvyšujú o 5,95%. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. júla 2006.

Podľa ust. a 2 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2007, dôchodkové dávky v roku 2007 sa zvyšujú o 6,25%. Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. júla 2007.

Súd pri rozhodovaní o vyššie uvedenej uvedenej otázke, v spojení s ust. vzal zreteľ aj na ust. zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa dôchodkové dávky

priznané od 1.2.2004 do 31.12.2004 zvyšujú odo dňa ich priznania o 4% mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje, čo v danom prípade, vychádzajúc z priemerného nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku vo výške 44.820,70 Sk predstavuje sumu 46.613,50 Sk, ďalej na ust. § 293a ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého počnúc od 1.12.2004 predstavuje zvýšenie 3,4%, konkrétne na sumu 48.198,40 Sk, ďalej na ust. zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého počnúc od 1.1.2005 predstavuje zvýšenie 7,54%, konkrétne na sumu 51.832,60 Sk, ďalej na opatrenie MP, SV a rodiny SR č. , podľa ktorého počnúc od 1.7.2006 predstavuje zvýšenie 5,95%, konkrétne na sumu 54.916,60 Sk a na opatrenie MP,SV a rodiny č., podľa ktorého predstavuje zvýšenie 6,25%, konkrétne na sumu 58.348,90 Sk.

Z porovnania vyššie uvedeného a vyčíslenia úrazovej renty, uplatnenej navrhovateľom je zrejmé, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje menej, než čo mu patrí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že nárok navrhovateľa na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 1.10.2005 do 30.6.2007, vyčíslený navrhovateľom spolu vo výške 895.950,- Sk (29.740,09 EUR), pozostávajúcej zo sumy vo výške 46.042,- Sk za mesiac október 2005, vo výške 28.079,- Sk za mesiac november 2005, vo výške 36.234,- Sk za mesiac december 2005, vo výške 45.375,- Sk za mesiace január až máj 2006 (t.j. 5 krát 45.375,- Sk), vo výške 37.942,- Sk za mesiac jún 2006, vo výške 44.528,- Sk za mesiace júl až október 2006 (t.j. 4 krát 44.528,- Sk), vo výške 36.684,- Sk za mesiac november 2006, vo výške 39.454,- Sk za mesiac december 2006, vo výške 44.452,- Sk za mesiace január až apríl 2007 (t.j. 4 krát 44.454,- Sk), vo výške 44.250,- Sk za mesiac máj 2007 a vo výške 44.290,- Sk za mesiac jún 2007, je dôvodný a preto, zaviazal odporcu na zaplatenie celej uplatnenej istiny.

Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. tvoria príslušenstvo pohľadávky.

Podľa ust. veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom do 31.12.2009, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Počiatok omeškania sa odvíja od času splatnosti dlhu. Nárok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný týmto rozsudkom, je nárokom navrhovateľa na náhradu škody na zdraví podľa ust. a , za ktorú nesie zodpovednosť odporca, jednak ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola navrhovateľovi škoda spôsobená a zároveň aj ako zamestnávateľ škodcu - vodiča motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil. Keďže pri náhrade škody neustanovuje čas plnenia (splatnosti) dlhu, je potrebné vychádzať z všeobecného ustanovenia , v zmysle ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný plniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ pred podaním žaloby vyzval odporcu na plnenie nároku, ktorý bol predmetom tohto konania. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie preto je potrebné považovať až doručenie žaloby odporcovi. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola odporcovi doručená dňa 4.9.2007. Odporca bol teda povinný splniť dlh nasledujúci deň, dňa 5.9.2007 (dátum splatnosti dlhu). Keďže odporca svoju povinnosť nesplnil, nasledujúci deň, t.j. dňa 6.9.2007 sa prvýkrát dostal do omeškania. V súlade s ust. je preto povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania, a to vo výške, stanovenej vo vyššie cit.ust. nar.vlády SR č.. Dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bol vo výške 8,5% ročne, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej istiny v tejto výške.

Keďže navrhovateľ v období, predchádzajúcom 6.9.2007 v omeškaní nebol, súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania (čo sa týka obdobia, ako aj výšky úrokov z omeškania) zamietol.

Podľa ust. , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci takmer plný úspech (neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania), priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore v prevažnej miere úspech nemal.

Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože navrhovateľa v tomto konaní zastupoval advokát.

Právna zástupkyňa navrhovateľa si trovy právneho zastúpenia vyčíslila vo výške 3.874,90 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd určil podľa ust. , , a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov právnych služieb.

Základná sadzba tarifnej odmeny, vychádzajúc z hodnoty uplatneného nároku, predstavuje sumu 453,14 EUR a patrí za tieto úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia (24.8.2007),

2. návrh na začatie konania (24.8.2007),

3. písomné podanie vo veci samej zo dňa 12.10.2010,

4. účasť na pojednávaní konanom dňa 18.10.2010,

5. písomné podanie vo veci samej zo dňa 3.2.2012,

6. účasť na pojednávaní konanom dňa 11.6.2012,

7. účasť na pojednávaní konanom dňa 20.5.2013, spolu vo výške 3.171,98 EUR.

Právnej zástupkyni patrí aj tzv. režijný paušál, t.j. náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu, a to za každý úkon právnej služby. 1/100 výpočtového základu v roku 2007 bola vo výške 5,91 EUR, v roku 2010 vo výške 7,21 EUR, v roku 2012 vo výške 7,63 EUR a v roku 2013 je vo výške 7,81 EUR. Režijný paušál spolu činí 49,31 EUR. Tarifná odmena spolu s režijným paušálom činia 3.221,29 EUR. Súd právnej zástupkyni priznal aj zvýšenie tejto odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, t.j. o 20%, pretože preukázala, že je platiteľkou tejto dane podľa osobitného zákona. Zvýšenie predstavuje sumu 644,26 EUR. Celková odmena po uvedenom zvýšení teda predstavuje 3.816,24 EUR.

V súlade s ust. súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( )