Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-46-2013.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/46/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom 21. mája 2013 prejednal odvolania podané obžalovaným C. A. a prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/123/2012-72 z 5.3.2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného C. A. a prokurátora z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/123/2012-72 z 5.3.2013 bol obžalovaný C. A. uznaný za vinného, že:
dňa 16.7.2012 v čase okolo 00.30 h. na futbalovom ihrisku počas tanečnej zábavy v obci Hruštín, v prítomnosti viacerých osôb, fyzicky napadol V. K., nar. X.X.XXXX, a to tak, že ho zovretou päsťou asi pravej ruky jedenkrát udrel do oblasti tváre pod ľavým okom, čím V. K. spôsobil pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti ľavej očnice s krvným výronom pod spojovkou ľavého oka a tri tržne-zmliaždené rany pod ľavou očnicou celkovej dĺžky 3 cm s adekvátnou dĺžkou doby liečenia v trvaní od 16.7.2012 do 26.7.2012,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 364 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu 30 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného V. K. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 5.3.2013 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný „zahlásil odvolanie čo do výroku o vine a treste“ a prokurátor sa nevyjadril.
Dňa 13.3.2013 súdu prvého stupňa bolo doručené písomné podanie prokurátora, ktorým „zahlásil odvolanie“ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/123/2012 vyhlásenému 5.3.2013, čo do výroku o treste, a to v neprospech obžalovaného. Dňa 4.4.2013 boli okresnému súdu doručené písomné dôvody odvolania, pričom v podstatnom prokurátor odôvodnil svoje odvolanie nasledovne: „V predmetnom rozsudku Okresného súdu Námestovo sa nemožno stotožniť s výrokom o treste uloženom obžalovanému C. A. odvolaním napadnutým rozsudkom, nakoľko súd vo výrokovej časti, zrejme v dôsledku chyby v počítaní nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., keďže sa mala zvýšiť dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. o 10 mesiacov a trest sa mal uložiť v takto určenej trestnej sadzbe, t.j. minimálne malo byť uložených 16 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že Okresný súd Námestovo nesprávne rozhodol o výmere trestu,
a preto z uvedeného dôvodu navrhujem, aby odvolací súd na základe podaného odvolania odvolaním napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a nahradil ho vlastným rozhodnutím.“
Obžalovaný C. A. sa k písomným dôvodom odvolania prokurátora nevyjadril a sám svoje odvolanie neodôvodnil.
Dňa 16.5.2013 bolo krajskému súdu doručené písomné podanie obžalovaného C. A. s nasledovným textom: „Dňa 21.5.2013 mi bolo vytýčené pojednávanie v Žiline na krajskom súde. Keďže mám právo požiadať o pojednávanie bez mojej prítomnosti, chcem to využiť. Týmto dávam svoj súhlas, aby toto pojednávanie prebehlo bez mojej prítomnosti, keďže k celému konaniu som sa už vyjadril a k veci nemám čo viac uviesť.“
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného C. A. po splnení zákonných podmienok. Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že trvá na podanom odvolaní, ale z iných dôvodov, pretože uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane mierny. Navrhol preto zrušiť výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa a uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomnom odvolaní prokurátora, pokiaľ ide o ustálenie dolnej hranice trestnej sadzby, netrvá. V tomto smere považuje postup okresného súdu za správny.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Tr. por., obsah odvolania prokurátora spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Odvolací súd pripomína, že obžalovaný C. A. nevyužil svoje zákonné právo a neuviedol krajskému súdu žiadne odvolacie argumenty, ktoré by spochybňovali zákonnosť a správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len vykonať všeobecný prieskum odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré
predchádzalo podaniu obžaloby, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
Odvolací súd na podnet prokurátora, ktorý dal svojím odvolaním, preskúmal aj výrok o treste a vzhľadom na vyššie uvedený záver o právnej kvalifikácii súdeného skutku sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanému. Trest tak, ako bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, je v súlade so zákonom a uložený trest považuje odvolací súd za primeraný a spravodlivý. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský súd nemá čo podstatné dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom. Krajský súd si neosvojil argumentáciu prokurátora v písomných dôvodoch odvolania, pretože postup okresného súdu pri úprave rozpätia trestnej sadzby považuje za správny a zodpovedajúci zákonu. Rovnako si neosvojil ani argumentáciu prokurátora z verejného zasadnutia v konaní pred odvolacím súdom, keď, naopak, na rozdiel od prokurátora považuje postup okresného súdu pri ukladaní trestu za správny.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku obžalovaným a prokurátorom, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolania obžalovaného C. A. a prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.