Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1To-52-2024.pdf
PDF · 72.06 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/52/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci proti obžalovanej K. M., stíhanej pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. e), ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3 - 2T/48/2022 zo dňa 19.02.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.júla 2024 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3 - 2T/48/2022 zo dňa 19.02.2024 vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej K. M., nar. XX.XX.XXXX v U., adresa na doručovanie písomností R., R. 1, na slobode
u k l a d á
podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 54 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3 - 2T/48/2022 zo dňa 19.02.2024 bola obžalovaná K. M. uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. e), ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že ako zákonná zástupkyňa maloletej E.L., nar. Dňa XX.XX.XXXX, trvale pobytom R. XXXX/XX, R., prechodne bytom R. X R., odo dňa 02.09.2021 do dňa 24.06.2022 na adrese R. X v R. a na iných presne nezistených miestach nedbala o jej riadnu výchovu, následkom čoho maloletá ako žiačka 7. ročníka H. základnej školy s materskou školou, Q. X v R. si riadne neplnila povinnú školskú dochádzku a v uvedenom čase mala 684 vymeškaných vyučovacích hodín, ktoré neboli riadne ospravedlnené, v dôsledku čoho si mal. Poškodená osvojuje škodlivé návyky, negatívny vzťah ku škole a vzdelávaniu.
Za to jej bol podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolania obžalovaná, ktorá odôvodnila osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu tak, že namieta výrok o treste. Je názoru, že by jej mal byť uložený trest povinnej práce, s ktorého uložením súhlasí, pričom obžalovaná má možnosť vykonávať trest povinnej práce a uloženie tohto druhu trestu je pre štát a obžalovanú účelným trestom, nakoľko počas výkonu trestu získa návyky, ktoré budú pre ňu a pre spoločnosť prínosné. Navrhla, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil jej trest povinnej práce podľa § 54 Tr. zák.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovanej uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania.
Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že rozsudok považuje za správny a zákonný a preto navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaná uviedla, že je na materskej dovolenke. Má štyri deti, tri sú maloleté. Súhlasí s uložením povinnej práce, deti sú v škôlke a mohla by pracovať. S deťmi jej pomáha babka.
Podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovanej bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovanej o vine. Vzhľadom na obmedzený revízny princíp v odvolacom konaní, preto krajský súd preskúmal iba napadnutý výrok o treste.
Pokiaľ ide o výrok o treste, tak odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami obžalovanej v tom, že trest uložený súdom prvého stupňa je vzhľadom na nižšiu závažnosť spáchaného trestného činu (ide o prečin), priznanie obžalovanej a absenciu priťažujúcich okolností neprimerane prísny a na jej nápravu postačí uloženie samostatného alternatívneho trestu povinnej práce. Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu výroku o treste.
Krajský súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 211 ods. 3 Tr. zák.) v rozpätí 6 mesiacov až 5 rokov.
Odvolací súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a svoj čin ľutovala (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Priťažujúcu okolnosť odvolací súd nezistil žiadnu.
Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal z okolností prípadu, teda z toho, že obžalovaná úmyselne nedbala o výchovu svojej maloletej dcéry, ktorá navštevovala siedmy ročník základnej školy, v dôsledku čoho jej maloletá dcéra vymeškala až 684 vyučovacích hodín. Tieto skutočnosti vyhodnotil krajský súd v neprospech obžalovanej, nakoľko nasvedčujú tomu, že obžalovaná sa v žalovanom období vôbec svojej dcére nevenovala a zjavne sa o ňu ani nezaujímala.
Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal aj z hodnotenia osoby obžalovanej, ktorá síce bola v minulosti trikrát súdne trestaná, avšak ide o odsúdenia staršieho dáta a dve odsúdenia sú už zahladené. V tomto smere je potrebné taktiež poukázať na skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu stíhaného trestného činu priznala a tento aj oľutovala, pričom neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti. Všetky tieto okolnosti hodnotí krajský súd v prospech obžalovanej.
Odvolací súd vyhodnotením vyššie uvedených skutočností, ako aj s poukazom na menšiu typovú závažnosť spáchaného trestného činu, preto dospel k záveru, že pre nápravu obžalovanej bude postačovať aj len uloženie samostatného alternatívneho trestu a to trestu povinnej práce, na ktorého uloženie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Uloženie tohto druhu trestu bude
postačovať aj z hľadiska generálnej prevencie trestu, nakoľko uloženie trestu povinnej práce pri tomto trestnom čine možno označiť za uloženie dostatočného trestu, ktorý môže odradiť iných prípadných páchateľov trestného činu, zo spáchania ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uložil obžalovanej tzv. prevýchovný alternatívny trest povinnej práce pri hornej hranici zníženej trestnej sadzby vo výmere 200 hodín a to v zmysle § 54 Tr. zák. Ukladaný trest povinnej práce odvolací súd považuje za primeraný okolnostiam prejednávaného prípadu ako aj osobe obžalovanej.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.