Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20P-138-2012.pdf
PDF · 88.14 KB
No categories available
20P/138/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Silviou Lipovskou v právnej veci navrhovateľky: H. G., B.. XX.XX. XXXX, X. Y.. U. X, O., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou H. G., B.. XX.X. XXXX, X. Y.. U. Č.. X, O., proti odporcovi: J. G., B.. XX.X. XXXX, X. X. W., L.C. XX, o návrhu o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd s účinnosťou od 1.6. 2013 zaväzuje odporcu platiť na navrhovateľku mesačne výživné vo výške 250 eur mesačne, ktoré výživné je odporca povinný uhrádzať navrhovateľke vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám.
Súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Trnava si navrhovateľka podala dňa 4.4. 2012 návrh na určenie výživného a žiadala, aby odporca bol zaviazaný platiť na ňu výživné mesačne vo výške 250 eur a na J. G. 250 eur.
Z obsahu tohto návrhu nebolo jasné, kto tento návrh podáva, pretože návrh bol koncipovaný tak, že navrhovateľka žiada výživné na deti.
Súd sa snažil viackrát predvolať navrhovateľku na výsluch, aby boli odstránené sporné skutočnosti a vysvetlené zo strany navrhovateľky čoho sa vlastne svojim návrhom domáha. Navrhovateľka bola viackrát predvolaná na súd, i keď o termínoch vedela, nedostavovala sa až nakoniec sa dostavila dňa 5.9. 2012 na výsluch. Uviedla, že návrh podala ona voči svojmu otcovi a zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca platiť výživné aj na jej brata J. G..
Po poučení súdu navrhovateľka do zápisnice dňa 5. 9. 2012 upravila návrh nasledovne:
Žiadala, aby súd s účinnosťou od 1.10. 2012 zaviazal odporcu platiť na ňu výživné vo výške 250 eur mesačne. Ďalej uviedla, že je dcérou odporcu. Posledná úprava výživného bola daná v roku 1999 rozsudkom 18 Nc 425/98. V tom čase bola ešte maloletá a bola žiačkou základnej školy. Odporca bol na ňu zaviazaný platiť sumu 5500,- Sk (182,57 eur). V súčasnosti je študentkou 2. ročníka Trnavskej univerzity a nemá žiadny príjem. Pokiaľ ide o jej náklady uviedla, že hlavne sú to náklady spojené s jej štúdium, ako nákup odbornej literatúry, ošatenia, stravy a náklady aj spojené s trávením voľného času. Vo zvýšenej miere tieto všetky náklady, ktoré sú spojené s jej osobou hradí hlavne matka zo svojho príjmu.
Otec, s ktorým udržuje pravidelný kontakt sa jej snaží dávať aj nad rámec nejaké finančné prostriedky, keď ho o to požiada a niekedy, dokonca sa jej aj sám pýta, či nepotrebuje peniaze naviac, ale nie je
to taká suma, z ktorej by mohla tieto svoje finančné náklady pravidelne uhradzovať. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s matkou a bratom v 3 izbovom byte. Brat je plnoletý, je profesionálny futbalista.
Súd po výsluchu navrhovateľky tejto uložil povinnosť, aby predložila potrebné doklady, ako potvrdenie o návšteve školy, doklady o nákladoch, ktoré mesačne sú vynaložené z jej osobou a sú spojené so štúdiom, nákupom odbornej literatúry, ošatenia, stravy a náklady na trávenie voľného času a právoplatný rozsudok, ktorým bolo naposledy určené výživné na jej osobu. Zároveň bola poučená v akej lehote má tieto doklady predložiť a zároveň bola poučená, že po predložení týchto dokladov súd vytýči pojednávanie v tejto veci.
Na pojednávaní dňa 21.11. 2012 sa namiesto navrhovateľky dostavila jej matka, ktorá sa taktiež volá H. G. a do spisu doložila plnú moc od navrhovateľky, aby ju v konaní zastupovala. Táto na tomto pojednávaní návrh navrhovateľky znovu upravila tak, že žiadala, aby s účinnosťou od 4. 4. 2012 otec navrhovateľke prispieval výživným vo výške 300 eur mesačne. Uviedla, že suma, ktorou bol odporca naposledy zaviazaný platiť navrhovateľke na výživu 182,57 eur už nepostačuje na úhradu nákladov na jej osobu. Poprela tvrdenia navrhovateľky, že by odporca jej dával nejaké finančné prostriedky nad rámec výživného. Poukázala na to, že navrhovateľka začala navštevovať kurz nemčiny, za ktorý zaplatila 89 eur. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Bol ochotný platiť zvýšené výživné, ale nie v takej výške, ako to požadovala navrhovateľka a jej právna zástupkyňa. Uviedol, že navrhovateľka by nikdy takýto návrh nepodala. Urobila to na základe podnetu splnomocnenej zástupkyne. Bol ochotný prispievať na navrhovateľku výživným vo výške 200 eur mesačne. Mal za to, že vzhľadom na náklady, ktoré sú vynaložené navrhovateľkou na štúdium, ošatenie, stravu, mimoškolskú činnosť a trávenie voľného času nie sú takého rozsahu, aby musel navrhovateľke prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že s navrhovateľkou sú v pravidelnom kontakte a ak táto potrebuje nejaké peniaze nad rámec výživného a požiada ho, tak jej dá. V tomto smere sa vždy s navrhovateľkou vedel dohodnúť. Má však zato, že navrhovateľka, že ak by jej výživné, ktoré jej platí a aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré jej dáva na rámec nepostačovali, určite by mu o tejto skutočnosti bola povedala. Má za to, že návrh nepodávala navrhovateľka, ale jej splnomocnená zástupkyňa, ktorá ju doslova k takémuto napísaniu návrhu donútila. Uviedol, že pracuje v Rakúsku v zariadení pre seniorov v Margarethenhof Voitsberg a jeho priemerný mesačný zárobok je 611 eur. Je rozvedený, okrem navrhovateľky má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej U. G., B.. XX.X. XXXX, na ktorú platí výživné vo výške 160 eur mesačne. Býva so svojou matkou v jej rodinnom dome a jej prispieva na domácnosť sumou 250 eur mesačne. Má zvýšené náklady na cestovanie do práce, kde mesačne na benzín vynakladá 300 eur. V septembri 2012 si vo Viedni zobral pôžičku na auto vo výške 15.000 eur a mesačné splátky sú 450 eur. Ďalej si platí životné a dôchodkové poistenie 210 eur. Je si vedomý toho, že náklady vysoko prevyšujú jeho príjem, ktorý momentálne dosahuje, a preto je rozhodnutý si nájsť ďalšiu prácu, aby tieto náklady mohol uhradzovať.
Na pojednávaní dňa 21.11. 2012 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky bola opätovne vyzvaná na predloženie dokladov, ktoré mala predložiť navrhovateľka, a ktoré od 5.10. 2012 nepredložila. Splnomocnená zástupkyňa sa zaviazala, že požadované doklady súdu predloží. Dňa 26.3. 2013 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky súdu písomne oznámila vo svojom podaní okrem iného aj to, že žiada zvýšiť výživné na navrhovateľku odporcovi na sumu 550 eur mesačne. Požadované doklady na základe ktorých by súd mal preukázané, že náklady, ktoré sa vynakladajú na štúdium, nákup stravy, ošatenia, nákladov spojených s mimoškolskou činnosťou a trávením voľného času sú skutočne takého rozsahu, že suma 182,57 eur, ktorú v súčasnosti odporca navrhovateľke uhrádza nepostačuje na úhradu týchto nákladov, navrhovateľka ani jej splnomocnená zástupkyňa nepredložili. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky predložila iba potvrdenie Trnavskej univerzity o tom, že navrhovateľka na tejto škole študuje, nekompletný rozsudok Krajského súdu Trnava, dva pokladničné bloky od firmy Vista na 89 eur a lekárske potvrdenie dermatologičky T.. J. L. o tom, že túto lekárku navrhovateľka navštevuje a že tejto doktorke zaplatila sumu 4 eurá a faktúru z internetovej lekárne Magister. sk, kde bolo zaplatené 34,95 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Posledná úprava výživného na navrhovateľku bola daná rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k 20 P 270/2008, zo dňa 1.7. 2009. Týmto rozsudkom bol odporca zaviazaný platiť na v tom čase ešte maloletú
navrhovateľku výživné vo výške 182,56 eur. Voči tomuto rozsudku bolo v zákonnej lehote podané odvolanie a Krajský súd Trnava rozsudkom, č.k. 10 Cop 99/2009, zo dňa 9. 3. 2010 zmenil napadnutý rozsudok prvého stupňa tak, že zaviazal odporcu platiť na v tom čase ešte maloletú navrhovateľku výživné vo výške 182,56 eur. Ďalej bolo zistené, že dňa 22.2. 2012 si navrhovateľka H. G. podala návrh na zvýšenie výživného na deti voči odporcovi. Súd uznesením zo dňa 27.2. 2012 konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.4. 2012. V odôvodnení sa konštatuje, že návrh podala voči odporcovi matka detí, ktoré boli už medzičasom plnoleté, teda nemá právo v ich mene takýto návrh podávať. Súd pokiaľ ide o navrhovateľku konštatuje, že táto na základe potvrdenia Trnavskej univerzity Trnava dňa 27.9. 2012 je študentkou 2. ročníka Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce. Pokiaľ ide o doklady, ktoré bolo potrebné doložiť, že aké náklady sú mesačne vynakladané na štúdium, nákup odbornej literatúry, náklady na ošatenie, stravu a náklady spojené s mimoškolskou činnosťou a trávenie voľného času, tak tieto náklady neboli predložené. Naviac splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky dňa 20.5. 2013 súdu uviedla, že tieto doklady nepredloží, pretože súd má vedieť sám, že koľko stojí štúdium vysokoškoláka. Uviedla, že tieto doklady predloží Krajskému súdu Trnava v prípade, že súd nevyhovie návrhu a v zákonnej lehote bude podávať odvolanie.
Z vyjadrenia dermatologičky T.. J. L. vyplýva pre súd iba to, že navrhovateľka má prejavy defluvium capillitii, doporučuje vyšetrenie KO, fokusy, prípadne endokrinologické, imunologické, očné, gynekologické. Bol jej predpísaný liek Alpicort F a bola poučená o doplatku za lieky, generikách, o postupoch liečby, o charaktere ochorenia o prípadných nežiaducich účinkoch liečby. Za vyšetrenie u menovanej dermatologičky zaplatila 4 eurá.
Z vyjadrenia internetovej Lekárne Magister.sk vyplýva, že H. G. tu zaplatila sumu 34,95 eur. Z tejto internetovej lekárne však nevyplýva, že za čo bola táto suma uhradená, a či skutočne tam kupované veci boli pre navrhovateľku, alebo pre jej splnomocnenú zástupkyňu. Takisto je to aj z predložených dvoch bločkov, keď ide o príjmový pokladničný doklad vystavený firmou Vista, dňa 12. 10. 2012 vo výške 89 eur.
Pokiaľ ide o odporcu z potvrdenia firmy Kolping Altenpflege Wien - Leopoldstadt vyplýva, že odporca u nich pracoval od 23.1. 2012 do 6.12. 2012. Pracovný pomer bol ukončený po vzájomnej dohode. Odporca dostával pevnú hrubú mzdu vo výške 2.278,90 eur, ako aj príplatok za prácu v znečistenom prostredí, v sťažených a nebezpečných podmienkach vo výške 160,61 eur brutto.
Podľa vyjadrenia jeho terajšieho zamestnávateľa Margarethenhof Voitsberg vyplýva, že odporca tu pracuje od 11.9. 2012. Je zamestnaný ako diplomovaný zdravotný ošetrovateľ na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Pracovný úväzok je v rozsahu 26,31 % (10 hodín týždenne) a poberá hrubý mesačný príjem 631,55 eur bez variabilných príplatkov a zákonných odvodov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného mimina na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ak aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať, len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výživné na navrhovateľku bolo potrebné zvýšiť, avšak nie v takej výške, ako to požadovala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky. Odporca bol ochotný dobrovoľne na navrhovateľku prispievať zvýšeným výživným vo výške 200 eur mesačne. Súd však odporcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku s účinnosťou od 1.6. 2013, a to z toho dôvodu, že posledná úprava výživného na navrhovateľku bola v roku 2010, kedy navrhovateľka bola ešte maloletou, teda od poslednej úpravy výživného uplynuli dva roky. Za túto dobu navrhovateľka jednak je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, a preto aj náklady na ošatenie a stravu podstatne vzrástli. Navrhovateľka začala študovať na vysokej škole, takže náklady vzrástli. Na druhej strane, keďže ani na urgencie navrhovateľka ani jej splnomocnená zástupkyňa nepredložili súdu žiadne hodnoverné dôkazy, ktoré by preukázali, že náklady navrhovateľky na štúdium, ošatenie, stravu a náklady spojené s mimoškolskou činnosťou sú v takom rozsahu, že je potrebné, aby jej odporca platil výživné vo výške 550 eur, ako to požadovala jej splnomocnená zástupkyňa. Samotné vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne, že žiadne takéto doklady súdu nepredloží, má za následok, že navrhovateľka a jej splnomocnená zástupkyňa veľmi latentne pristupujú k samotnému návrhu. Ak by skutočne mali záujem na riadnom zvýšenom výživnom zo strany odporcu, tak tieto doklady by predložili. Súd sa domnieva, že buď tieto doklady nemajú, alebo ak by aj tieto doklady predložili, tak by nepredstavovali takú sumu, aby sa muselo určiť výživné vo výške 550 eur. Vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne, že súd má vedieť, že koľko stojí štúdium vysokoškoláka, považuje súd za irelevantné. Je jednoznačne preukázané, že štúdium každého vysokoškoláka je individuálne aj náklady, ktoré vynakladá. Je rozdiel, či býva na internáte, alebo doma, či za štúdiom cestuje pravidelne a takisto, kde sa stravuje. V neposlednom rade, ak vysokoškolák neštuduje v mieste svojho bydliska je predsa preukázateľné, že jeho náklady sú oveľa vyššie. V danom prípade navrhovateľka študuje v mieste svojho bydliska, býva doma, stravuje sa doma, teda jej náklady sú oveľa nižšie. Treba brať do úvahy aj vynaložené náklady, ktoré má odporca a jeho príjem, ktorý v súčasnosti dosahuje. Odporca má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.
Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti, súd o návrhu navrhovateľky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože má za to, že nateraz suma 250 eur je primeranou sumou. Súd v žiadnom prípade nemohol zvýšiť výživné na sumu 550 eur, ako to požadovala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky, nakoľko nepredložili hodnoverné dôkazy, že navrhovateľka má vysoké náklady na štúdium. Odporca bol ochotný prispievať výživným vo výške 200 eur, ale berúc do úvahy všetky skutočnosti dospel k záveru že suma 250 eur je primeranou sumou.
Pokiaľ ide o trovy konania súd v tomto prípade postupoval v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.