Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-4-2013.pdf
PDF · 112.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu AGROKOMPLEX, spol. s r.o., so sídlom Suchý Jarok, 066 01 Humenné, IČO: 36487040, zastúpeného JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany proti žalovanému H.B - INVEST SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Jasenov č.224, 066 01 Humenné, IČO: 36484245, zastúpenému JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava o zaplatenie 7938,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7938,-eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 7938,-eur od 30.7.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 3223,34 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 476,-eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 2597,26 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 27.9.2012 na súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 7938,-eur s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania z dôvodu neuhradenia faktúry za dodaný tovar.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. 11Rob/102/2012 zo dňa 29.10.2012, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti platobnému rozkazu odpor, ktorým žiadal návrh zamietnuť. Sprostredkovateľ C.. I. Y. ako sprostredkovateľ dohodol s konateľom žalobcu K. O. koncom roka 2011 ústne dodávku tovaru - liadku, a to ako pre neho, t.j. žalovaného, tak aj pre ďalšiu spoločnosť S. E.. Došlo k dohode o množstve tovaru v objeme 24,5 ton, ktorý mal žalobca dodať i k dohode o cene vo výške 270,-eur za tonu a o termíne dodania tovaru do konca roka 2011. Konateľ žalobcu však pri dohodovaní tohto obchodu nevystupoval ako konateľ žalobcu ani ako zástupca inej spoločnosti. Tento sľúbil tovar v dohodnutom množstve a cene dodať, jeho podmienkou však bola platba v hotovosti, čo bolo akceptované. Objednaný tovar bol dodaný s omeškaním až 04.01.2012. Koncom januára 2012 došlo aj k zaplateniu objednaného tovaru a to konateľmi žalovaného i spoločnosti S. E., D..O..M.. priamo k rukám K. O. v kaviarni I. Q. v Humennom, kedy mu vyplatili spoločne 6615,-eur. V dňoch 27.6.2012 a 09.7.2012 zaslal K. O. za spoločnosť Q..J..R., D.. D. O..M.. žalovanému faktúru č.XXXXXXXXX na sumu 7938,- eur splatnú dňa 31.5.2012, ktorou vyfakturoval dodanie 24,5 t liadku za cenu 270,-eur/t spoločnosťou Q..J..R.., spol. s r.o. dňa 31.5.2012. Túto faktúru žalovaný vrátil s tým, že tovar bol uhradený a to v hotovosti k rukám K. O..
Dňa 23.7.2012 zaslal K. O. tentoraz za žalobcu žalovanému faktúru č.XXXXXXXX opäť na sumu 7938,- eur splatnú dňa 14.7.2012, ktorou vyfakturoval dodanie 24,5 t liadku za cenu 270,-eur/t žalobcom dňa 30.6.2012. Aj túto faktúru žalovaný žalobcovi vrátil s tým, že tovar bol uhradený v hotovosti priamo k rukám K. O.. Zároveň upozornil žalobcu, že zasielanie obdobných faktúr považuje za pokus o podvod. Konateľ žalovaného sa v snahe vyriešiť celé nedorozumenie osobne stretol s konateľom žalobcu, ktorý však trval na svojom a vyjadrila sa, že pokiaľ žalovaný nemá písomný doklad o uvedenej úhrade, musí zaplatiť ešte raz.
Podaný návrh na vydanie platobného rozkazu je v celom rozsahu nedôvodný a špekulatívny. Okrem toho žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný, nakoľko tovar bol objednaný u K. O., ktorý pri objednávaní tovaru nevystupoval ani ako zástupca žalobcu ani inej spoločnosti, ale iba sám za seba, pričom aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní spochybňuje aj samotná skutočnosť, že boli opakovane vystavované faktúry za ten istý tovar v tom istom objeme za tú istú cenu raz spoločnosťou Q..J..R.:, spol. s r.o. a raz žalobcom, čo je v rozpore s účtovnými a daňovými predpismi, pričom ani v jednom prípade nesedí dátum dodania tovaru na faktúre s dátumom na dodacom liste, teda žalobca fakturuje dodanie tovaru, ktorý v danom čase nebol dodaný. Rovnako žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, minimálne v jeho časti, nakoľko tovar bol objednaný pre dve spoločnosti.
Najdôležitejším dôvodom na zamietnutie návrhu je však skutočnosť, že cena za dodaný tovar bola v celom rozsahu v hotovosti odovzdaná K. O. a preto žalovaná pohľadávka neexistuje a to bez ohľadu na to, kto bol oprávnený na plnenie dodaného tovaru, teda či žalobca alebo spoločnosť Q..J..R.: D. O..M.., alebo samotný K. O., nakoľko tento bol vo všetkých prípadoch oprávnený prijímať plnenia.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, svedkov W.. I. G., C.. I. Y., G. Š., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä kópiou faktúry č.XXXXXXXX zo dňa 30.6.2012 v sume 7938,-eur splatnou dňa 14.7.2012 (čl.5), kópiou dodacieho listu zo dňa 04.01.2012 (čl.6), kópiami faktúr č. XXXXXXXX zo dňa 11.6.2012 v sume 7938,-eur splatnou dňa 25.6.2012 na čl. 34 a č.XXXXXXXX zo dňa 30.6.2012 v sume 7938,-eur splatnou dňa 14.7.2012 na čl.37, listami žalovaného zo dňa 02.7.2012, 11.7.2012 a 23.7.2012 (čl.30, 31, 36) o vrátení faktúr, výpismi žalobcu i žalovaného z obchodného registra ako aj ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba i obchodná činnosť v odbore poľnohospodárskej výroby rastlinnej a živočíšnej. Štatutárnym orgánom žalobcu je konateľ K. O., pričom na základe udelenej prokúry je za spoločnosť oprávnený konať tiež prokurista W.. I. G..
Žalovaný je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov a predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie služieb súvisiacich s rastlinnou a živočíšnou výrobou okrem veterinárnych služieb a poľnohospodárska prvovýroba.
Konateľ žalobcu p. K. O. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v januári 2011 ho kontaktoval p. Y., ktorého on považoval za majiteľa resp. konateľa žalovaného, s tým, že potrebuje 24-25 ton liadku. Oznámil mu, že majú liadok umiestnený na D. I. v Humennom a dohodli sa na cene. Všetko bolo dohodnuté telefonicky a pri tomto jednaní on vystupoval ako konateľ a majiteľ firmy Agrokomplex s.r.o. Pán Y. pristavil na odovzdanie tovaru motorové vozidlo a tovar bol na výdajku vydaný. Na tejto výdajke bolo uvedené množstvo tovaru a jeho cena a následne bola vystavená faktúra. Podľa výdajky bol tovar vydaný žalobcovi, aj keď vie, že p. Y., ktorý ho na dodanie tovaru oslovil je spolumajiteľom dvoch firiem. Pri odovzdávaní tovaru bol prítomný za žalobcu W.. G.. Uviedol, že je konateľom v dvanástich spoločnostiach, peniaze nevypláca ani nepreberá osobne, nie je v jeho kompetencii ani vypisovať príjmové alebo výdavkové doklady, na to má účtovníka a ekonóma, ktorí všetko sledujú. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že mu peniaze za tovar boli vyplatené v hotovosti v kaviarni I. Q. v Humennom za prítomnosti C. J. S. G. Š. v sume 6615,-eur, toto nie je pravda. Ako už vypovedal za svoju firmu nikdy nedáva ani neprijíma peniaze. Uviedol, že p. J. pozná, nebol si istý, či pozná p. Š.. Pripustil, že sa s nimi mohol niekde stretnúť, určite však nie kvôli tomu, aby od nich prevzal peniaze. Nevie prečo by sa mal stretávať s niekým a brať peniaze od niekoho s kým nebol v obchodnom vzťahu. Čo sa týka faktu, že dodanie tovaru bolo žalovanému fakturované raz spoločnosťou Q..J..O. a raz spoločnosťou Agrokomplex, toto považoval za chybu v účtovníctve. V spoločnostiach pracujú dve ekonómky, zrejme jedna z nich urobila chybu. Keďže výdajka je vystavená na Agrokomplex, na fakturovanie bola oprávnená táto spoločnosť a spoločnosť Q..J..O.. vystavila faktúru omylom, preto aj táto faktúra bola vzatá späť.
Konateľ žalovaného p. C. J. potvrdil, že vzhľadom k dobrým vzťahom medzi p. Y. a konateľom žalobcu p. K. O. požiadal p. Y., aby žalovanému pomohol jeho prostredníctvom zabezpečiť liadok, ktorý potrebovali. P. Y. nie je spoločníkom žalovaného ani spoločnosti S. E., D..O..M.. P. Y. zabezpečil dodanie liadku a tento bol privezený kamiónom na družstvo v I., nebol však privezený vozidlom žalovaného. Tam bol potom tovar rozdelený pre žalovaného a pre spol. S. E.. Koncom januára alebo začiatkom februára mu p. Y. telefonicky oznámil, že konateľ žalobcu na neho čaká v kaviarni I. Q. v Humennom a aby mu tam išiel vyrovnať dohodnutú kúpnu cenu za dodaný tovar - liadok. Kontaktoval preto konateľa firmy S. E. p. Š. s tým, aby mu priniesol zodpovedajúcu časť peňazí za tovar, čo sa aj stalo. Keďže p. Š. vedel ako konateľ žalobcu vyzerá išiel na stretnutie s ním. On si prisadol k p. O., p. Š. sedel pri vedľajšom stole. Vybral pripravené peniaze v obálke a tieto odovzdal p. O., pričom mu navrhol aby si ich prepočítal, na čo konateľ žalobcu reagoval tak, že tonie je potrebné, pretože si dôverujú. Bol preto nemilo prekvapený ako aj p. Š., keď po určitom čase dostali faktúry na zaplatenie tohto tovaru. Následne osobne navštívil p. O. v jeho firme D., kde tento potvrdil, že peniaze prevzal, ale že za všetkým je p. Y. a vzhľadom k tomu, že nemajú doklad o tom, že by mu peniaze odovzdali budú musieť platiť. Oznámil mu, že p. Y. nie konateľom ani v jednej firme a sa tým poškodia firmy a vzťahy medzi nimi. Týmto považoval celú záležitosť za uzavretú. Už aj v minulosti kupoval od žalobcu tovar bez dokladov, pričom peniaze boli vyplácané p. G..
Svedok G. Š. uviedol, že je konateľom firmy S. E.. S konateľom žalovaného sa dohodol, že pre neho zabezpečí liadok v hodnote 2800,-eur. S nikým iným ako s p. J. o dodávke liadku nejednal. Liadok bol privezený do I., kde si on prevzal časť zodpovedajúcu hodnote 2800,-eur. Túto sumu aj p. J. odovzdal a to v obálke. Bol svedkom toho, ako p. J.Á. odovzdal p. O. v kaviarni I. Q. v Humennom obálku s peniazmi, ako ju p. O. prevzal a to bez toho, aby peniaze v nej prepočítal. Uviedol, že táto transakcia nie je v účtovníctve firmy uvedená.
Svedok W.. I. G. vypovedal, že od roku 2005 je prokuristom žalobcu. Od majiteľa spoločnosti p. O. dostal pokyn, aby pre žalovaného zabezpečil dodávku 25 ton liadku. Zariadil to tak, že kamión, ktorý priviezol liadok do Agrokomplexu preexpedoval do sídla firmy žalovaného. Tam bol tovar vyložený a agronóm žalobcu dal p. J. podpísať výdajku, kde bolo uvedené množstvo tovaru, jeho cena a príjem p. J.. Pokiaľ ide o platbu za tento tovar, o tom nemá vedomosť. Vie len, že agronóm odovzdal podklady ekonómke firmy a ďalej sa o to nezaujímal. Toto sa odohralo niekedy v období, keď je vystavená výdajka, t.j. okolo 04.01.2012. Už predtým dodali žalovanému liadok, napríklad v marci 2011 v hodnote 3399,-eur, ktorú sumu na základe vystavenej faktúry prišiel do pokladne firmy uhradiť p. J., o čom svedčí príjmový pokladničný doklad. Nevedel sa vyjadriť, či v minulosti boli medzi účastníkmi zrealizované obchody bez dokladov. V tomto prípade konal na pokyn majiteľa firmy.
Svedok C.. I. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že konateľa žalobcu p. O. pozná už dlhší čas. On pracuje ako súdny exekútor a žalobca formou dražieb kupoval viaceré nehnuteľnosti. Jeho manželka je spoluvlastníčkou žalovaného. Niekedy koncom roka 2011 sa stretol s p. O. a dohodli sa na kúpe liadku pre žalovaného. V januári alebo vo februári 2012 sa obchod zrealizoval a potom sa za dodaný tovar zaplatilo. Liadok bol určený pre žalovaného aj pre ďalšiu spoločnosť. V čase, keď malo dôjsť k zaplateniu za tovar on bol v Bratislave, telefonicky kontaktoval p. O., aby si prišiel peniaze prevziať do Humenného, kde mu ich mal odovzdať pán J. v kaviarni I. Q.. Následne mu p. O. telefonicky potvrdil, že je všetko v poriadku. S p. O. jednal ako s konateľom spoločnosti Q..J..O.. Uviedol, že aj v minulosti odoberali od tejto spoločnosti hnojivá, osivá a iný tovar. Podľa jeho vedomostí, aj predtým sa za dodaný tovar platilo priamo K. O.. Platilo sa bez faktúr, pretože p. O. sa vyjadril, že mu to takto viac vyhovuje. Po podaní žaloby na súd kontaktoval p. O., ktorý mu pri osobnom stretnutí povedal, že ak mu výjdu v ústrety v iných veciach, nemá problém žalobu stiahnuť.
Z príjemky-výdajky-prevodky-dodacieho listu zo dňa 04.01.2012 vyplýva, že dňa 04.01.2012 žalobca dodal žalovanému 35 big bagov liadku á 700 kg v hodnote 270 eur za tonu. Táto skutočnosť, t.j. že žalobca žalovanému v tomto objeme a za takúto cenu dodal a že žalovaný predmetný tovar uvedený na výdajkovom doklade prevzal nebola medzi účastníkmi konania sporná, potvrdili to vo svojich výpovediach zástupcovia žalobcu, žalovaného i svedkovia.
Žalobca vystavil za dodanie tovaru žalovanému faktúru č.XXXXXXXX zo dňa 30.6.2012 splatnú dňa 14.7.2012 v sume 6615,-eur bez DPH, t.j. 7938,-eur vrátane DPH.
Podľa § 409 ods.1, Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa odseku 2 v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods.1, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 120 ods.1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Účastníci konania zhodne potvrdili, že už v minulosti boli v obchodnom vzťahu, že žalobca ako predávajúci dodával žalovanému tovar. Tak tomu bol aj v tomto prípade a nič na tom nemení skutočnosť, že obchod medzi účastníkmi konania sprostredkoval svedok Y.. Súd vychádzajúc z výpovedí účastníkov konania, zo svedeckých výpovedí ako aj z predloženého dokladu o vydaní a prevzatí tovaru zo dňa 04.01.2012 mal za preukázané, že žalobca dodal žalovanému tovar - liadok, za ktorý faktúrou č. č.XXXXXXXX zo dňa 30.6.2012 splatnou dňa 14.7.2012 vyfakturoval žalovanému dohodnutú kúpnu cenu v sume 7938,-eur.
Pre rozhodnutie vo veci samej nie je rozhodujúce, že časť dodaného tovaru žalovaný ako kupujúci posunul ďalšej obchodnej spoločnosti, ktorá sa tiež mala podieľať na zaplatení kúpnej ceny.
Sporným medzi účastníkmi konania bolo zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Žalobca sa domáha jej zaplatenia a to na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.6.2012, ktorá nadobudla splatnosť dňa 14.7.2012. Žalovaný sa zaplateniu kúpnej ceny za tovar a teda uhradeniu faktúry č. XXXXXXXX bránil tým, že dohodnutá kúpna cena bola žalobcovi odovzdaná osobne a to k rukám konateľa žalobcu p. K. O.. Túto skutočnosť, teda že by za dodaný tovar od konateľa žalovaného prevzal finančné prostriedky v sume 6615,-eur osobne v kaviarni, vypočutý konateľ žalobcu poprel. Ako konateľ dvanástich obchodných spoločností nikdy nepreberal a nevyplácal finančné prostriedky obchodným partnerom. Svedok J., vypovedal, že žalovanému zaplatil za dodaný liadok, ktorý žalovaný odkúpil od žalobcu 2800,-eur, ktoré finančné prostriedky odovzdal konateľovi žalovaného v obálke v deň, keď sa tento mal stretnúť s konateľom žalobcu v kaviarni. Vo svojej výpovedi síce uviedol, že videl, ako konateľ žalovaného odovzdáva konateľovi žalobcu obálku, z tejto výpovede však nie je možné vyvodiť záver, že skutočne došlo k odovzdaniu finančného obnosu v sume 6615,-eur konateľovi žalobcu a že išlo o odovzdanie finančných prostriedkov, ktoré mali predstavovať dohodnutú kúpnu cenu za dodaných 24,5 ton liadku.
Žalovaný taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že finančné prostriedky, ktoré mal takto odovzdať žalobcovi, neboli vedené v účtovníctve.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že finančné prostriedky za žalobcom dodaný tovar v sume 6615,-eur odovzdal konateľovi žalobcu pri osobnom stretnutí v kaviarni v Humennom. Na podporu tohto svojho tvrdenia navrhol vypočuť svedka p. J., z ktorého výpovede však nie je možné vyvodiť a pozitívne skonštatovať, že žalovaný, resp. jeho konateľ odovzdal konateľovi žalobcu dohodnutú kúpnu cenu. O tomto svojom tvrdení, resp. o tom, že by finančné prostriedky osobne odovzdal konateľovi žalobcu nepredložil žiadny dôkaz a ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.
Vzhľadom žalobcom uvádzané a preukázané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, účastník má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, jeho podstata spočíva v tom, že umožňuje súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť v spore rozhodná nebola preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti určitej skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Súd aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že by si svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu splnil, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a nezbavil sa tak povinnosti zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, preto ho súd zaviazal na zaplatenie 7938,-eur.
Postup žalovaného nie je ani v súlade s pravidlami účtovníctva a preto nemohol ani iným hodnoverným dôkazom ( príjmovým, resp. výdavkovým dokladom) preukázať pravdivosť svojich tvrdení, aj takýto jeho postup, jeho tvrdenie len oslabil.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splatením peňažného záväzku a to dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, žalobca bol oprávnený účtovať si zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne, pretože medzi účastníkmi konania úrok z omeškania dohodnutý nebol. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako to požadoval, pretože uplatnený úrok z omeškania je v súlade s ustanovenia § 369 ods.1,2 Obchodného zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 476,-eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 2597,26 eur, ktoré pozostávajú:
1, zo sumy 1424,04 eur za 6 úkonov právnej služby á 237,34 eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.podanie žaloby na súd, 3.písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 13.12.2012, 4.účasť na pojednávaní dňa 11.02.2013, 5.účasť na pojednávaní dňa 20.5.2013, 6.písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 10.5.2013);
2, zo sumy 59,33 eur, t.j. 1x 1 úkonu za účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci samej dňa 11.4.2013;
3, zo sumy 632,88 eur, t.j. 4 x 2/3 úkonu á 158,88 eur za každú ďalšiu poradu s klientom podľa § 14 ods.2, písm. a) vyhlášky, v dňoch 30.7.2012, 06.02.2013, 08.4.2013, 15.5.2013;
4, zo sumy 85,19 eur, t.j. 4 x režijný paušál za úkony v roku 2012 á 7,63 eur a 7 x režijný paušál za úkony v roku 2013 á 7,81 eur;
5, zo sumy 74,10 eur, t.j. náhrada za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie a z pojednávania 7 x 6 polhodín á 12,35 eur;
6, zo sumy 321,72 eur, t.j. náhrada cestovných nákladov osobným motorovým vozidlom Toyota Land Cruiser na pojednávania v dňoch 11.02.2013, 11.4.2013, 20.5.2013 a za cestu na porady s klientom v dňoch 30.7.2012, 06.02.2013, 08.4.2013 a 15.5.2013 na trase Kapušany - Humenné a späť, t.j. 14 ciest pri jednej ceste - amortizácia: 67km x 0,183 eur = 12,26 eur, pohonné hmoty: 67km/100 x 10 litrov x 1,60 eur/l = 10,72 eur, t.j. 22,98 eur x 14 a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky 557/2008 Z.z.
Súd nepriznal žalobcovi odmenu vo výške 316,44 eur (2 x 158,22 eur) za poradu s klientom dňa 06.7.2012, pretože o tejto nie je doložený záznam a odmenu vo výške 237,34 eur za úkon zo dňa 23.10.2012 - odpoveď na výzvu súdu, pretože týmto podaním žalobca na výzvu súdu opravoval svoj návrh v časti úrokov z omeškania. Súd tiež nepriznal žalobcovi odmenu vo výške 237,34 eur za účasť na pojednávaní dňa 11.4.2013, za ktorú mu priznal odmenu vo výške 1 tarifnej odmeny, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci samej. Zároveň súd pri výpočte cestovných náhrad vychádzal z údaju o spotrebe použitého motorového vozidla uvedeného v kópii technického preukazu, kde je uvedená priemerná spotreba 10 litrov na 100 kilometrov a nie 20 litrov, ako si pri výpočte cestovných náhrad uplatnil žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.