Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-216-2009.pdf
PDF · 114.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/216/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľa: DOM TECHNIKY ZSVTS, Bratislava, s.r.o., IČO: 31 349 382, Škultétyho 1, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Koceľova 15, Bratislava, IČO: 00 419 109, proti odporkyni: H.. F. Ulmanová, nar.: XX.XX.XXXX, bytom L., D. X, zast.: JUDr. PaeDr. Ivan Pecník, PhD., MBA, advokát, AK Karloveská 32, Bratislava, o zaplatenie 46.305,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 2.778,- Eur za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. PaeDr. Ivana Pecníka, PhD., MBA - advokáta, AK Karloveská 32, Bratislava, vo výške 3.774,22 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 06.04.2009 domáhal zaplatenia 46.305,51 Eur s 3 % úrokom z omeškania od doručenia návrhu až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ ako podnikateľský subjekt, je právnym nástupcom spoločnosti DOM TECHNIKY ZSVTS Žilina, s.r.o., s ktorým odporkyňa uzatvorila zmluvu o nájme nebytových priestorov. Odporkyňa vykonávala ako fyzická osoba podnikateľskú činnosť. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi vlastníkom objektu ZSVTS a odporkyňou ako občanom - nájomcom písomná zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.04.2007 do 31.03.2008 s dohodnutou výškou nájomného X.XXX.XXX,- Sk ročne bez DPH, t.j. XXX.XXX,- Sk mesačne. Súčasne v zmluve bolo dohodnuté, že nájomca môže prenajímať tretím osobám časti predmetu nájmu. Nebytové priestory v zmluve neboli nijako bližšie špecifikované ani vymedzené, podľa zmluvy nájomníčka prevzala priestory o výmere X.XXX m2. Dňa XX.XX.XXXX bola podpísaná ďalšia zmluva o nájme nebytových priestorov už medzi odporkyňou - samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) a právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý bol zastúpený konateľom, v tom čas odporkyňou. Zmluvu podpisovala tá istá osoba za obe strany. V čase podpisu však odporkyňa nemala živnostenské oprávnenie k výkonu činnosti týkajúcej sa prenájmu nehnuteľnosti, ktoré získala až 30.04.2007. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú na mesiace 04/, 05/2007 za dohodnutú výšku nájomného X.XXX.XXX,- Sk bez DPH. Na základe tejto zmluvy o nájme, odporkyňa vo funkcii konateľa spoločnosti DOM TECHNIKY ZSVTS Žilina, s.r.o. (ďalej len „DT ZSVTS ZA, s.r.o.“) a súčasne ako osoba označená za nájomcu, si na svoj podnikateľský účet z účtu spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o. previedla dňa XX.XX.XXXX sumu XXX.XXX,- Sk a dňa XX.XX.XXXX na iný svoj účet sumu XXX.XXX,- Sk. Zároveň oznámila konečným užívateľom priestorov v dome listom zo dňa XX.XX.XXXX, že novým nájomcom od XX.XX.XXXX sa stala odporkyňa ako SZČO. Následne duplicitne za obdobie 05/2007 si vyúčtovala nájomné a prijímala platby za užívanie nebytových priestorov minimálne vo výške XXX.XXX,- Sk. Všetky platby od 01.05.2007 do 31.03.2008 koneční užívatelia nebytových priestorov uhrádzali odporkyni ako SZČO. Navrhovateľ poukázal na to, že zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi ZSVTS Bratislava a odporkyňou ako občanom o nájme a podnájme nebytových priestorov je absolútne neplatná z dôvodu, že je v rozpore so zákonom, pretože režim týkajúci sa nájmu nehnuteľností a hnuteľných vecí sa nespravuje zákonom č. 116/90 Zb. ale ustanovením § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Okrem toho odporkyňa za obdobie mesiaca 05/2007 prijala peniaze od konečných užívateľov jednotlivých nebytových priestorov s ktorými ako podnikateľka uzatvorila zmluvy o nájme nebytových priestorov, tiež prijímala peniaze za poskytovanie ubytovacích služieb, aj keď nemala oprávnenie k výkonu takej činnosti. Odporkyňa tým, že podpísala zmluvu na jednej strane ako prenajímateľ a na druhej strane ako nájomca, sa nesprávala s dostatočnou odbornou starostlivosťou ako konateľka spoločnosti, nekonala v záujme spoločnosti a jej spoločníkov, uprednostňovala vlastné osobné záujmy pred záujmami spoločnosti a uzavrela tak zmluvu výhodnú v celom rozsahu výhodnú iba pre seba. Navrhovateľovi spôsobila škodu nerešpektujúc zákaz konkurencie vyplývajúci zo zákona. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy od odporkyne titulom bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania navrhovateľ zmenil petit a žiadal priznať žalovanú istinu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 06.04.2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Čo sa týka právnej kvalifikácie nároku, právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že žiada žalovanú istinu s príslušenstvom priznať titulom bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody. Poukázala na to, že právna kvalifikácia v zmysle rozhodnutí NS SR prislúcha súdu a účastník súdu nemusí svoj nárok právne kvalifikovať. Navrhovateľ poukázal v konaní na skutočnosť, že voči odporkyni sa vedie trestné stíhanie pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona a v tomto konaní si pôvodne navrhovateľ uplatnil náhradu škody totožnú s predmetom tohto konania, avšak neskôr v trestnom konaní svoj návrh vzal späť z dôvodu, že sa jednalo o litispendenciu. Poukázal ďalej na to, že v trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok znalkyňou Ing. H. L., ktorá vyčíslila sumu finančného prospechu odporkyne vo výške XXX.XXX,XX Sk spolu s DPH, ktorý je totožný s výškou škody, ktorú spôsobila odporkyňa na majetku DT ZSVTS ZA, s.r.o. V trestnom konaní bola podaná obžaloba na Okresný súd v Žiline. Konanie je vedené pod sp. zn. 28T/57/2011 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že návrh vychádza z nepravdivých údajov a takisto namietala znalecký posudok, ktorý vyhotovila A.. L., ktorá podľa názoru odporkyne k výsledku dospela z dôvodu, že jej neboli predložené kompletné podklady, a preto posudok je nereálny. Znalecký posudok ako taký je v trestnom konaní namietaný, preto odporkyňa mala výhrady, aby bol použitý v civilnom konaní. Odporkyňa uviedla, že celý návrh voči nej je vykonštruovaný, nijakým spôsobom sa neobohatila a ani nikomu nespôsobila škodu, pretože v prípade, že by spoločnosti spôsobila škodu tak, ako to tvrdí navrhovateľ, škoda by musela byť vedené v účtovníctve a musela by byť vykázaná v daňovom priznaní.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovateľ je podnikateľským subjektom a od XX.XX.XXXX je právnym nástupcom bývalej spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o., s ktorým uzatvorila odporkyňa zmluvu o nájme nebytových priestorov. Odporkyňa vykonávala ako fyzická osoba podnikateľskú činnosť. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi vlastníkom objektu ZSVTS a odporkyňou ako občanom - nájomcom písomná zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od XX.XX.XXXX do 31.03.2008 s dohodnutou výškou nájomného X.XXX.XXX,- Sk ročne bez DPH, t.j. XXX.XXX,- Sk mesačne. Súčasne v zmluve bolo dohodnuté, že nájomca môže prenajímať tretím osobám časti predmetu nájmu. Nebytové priestory v zmluve neboli nijako bližšie špecifikované ani vymedzené, podľa zmluvy nájomníčka prevzala priestory o výmere X.XXX m2. Dňa XX.XX.XXXX bola podpísaná ďalšia zmluva o nájme nebytových priestorov už medzi odporkyňou - SZČO a právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý bol zastúpený konateľom, v tom čas odporkyňou. Zmluvu podpisovala tá istá osoba za obe strany. V čase podpisu však odporkyňa nemala živnostenské oprávnenie k výkonu činnosti týkajúcej sa prenájmu nehnuteľnosti, ktoré získala až XX.XX.XXXX. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú na mesiace 04/, 05/2007 za dohodnutú výšku nájomného X.XXX.XXX,- Sk bez DPH. Na základe tejto zmluvy o nájme, odporkyňa vo funkcii konateľa spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o. a súčasne ako osoba označená za nájomcu, si na svoj podnikateľský účet č. XXXXXXXXXX/XXXX z účtu spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o. previedla dňa XX.XX.XXXX sumu XXX.XXX,- Sk a dňa XX.XX.XXXX na iný svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu XXX.XXX,- Sk. Tieto sumy spolu predstavujú výšku žalovanej istiny. Súd zistil, že od XX.XX.XXXX bola zamestnaná v SZVTS Bratislava na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ako účtovníčka na polovičný úväzok a tento pracovný pomer skončil okamžitým zrušením dňa XX.XX.XXXX. Odporkyňa tiež pracovala pre DT ZSVTS ZA, s.r.o. od XX.XX.XXXX na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vo funkcii riaditeľky. Dňa XX.XX.XXXX bola vymenovaná jediným spoločníkom za konateľku spoločnosti DT ZSVTS ZA, s.r.o. Funkciu konateľky vykonávala do XX.XX.XXXX. Dňa 01.06.2007 došlo k zlúčeniu štyroch spoločností DT ZSVTS ZA, s.r.o., DOM TECHNIKY ZSVTS Banská Bystrica, s.r.o., DOM TECHNIKY ZSVTS Košice, s.r.o. a DOM TECHNIKY ZSVTS Bratislava, s.r.o., na spoločnosť DOM TECHNIKY ZSVTS Bratislava, s.r.o. Súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. medzi prenajímateľom - Zväzom slovenských vedeckotechnických spoločností a nájomcom - odporkyňou ako fyzickou osobou na dobu určitú od 01.04.2007 do 31.03.2008. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti: dom súp. č. XXXX stojaci na parcele XXXX/X a parcela XXXX/X, zastavané plochy o výmere X.XXX m2. Výška nájomného predstavovala sumu X.XXX.XXX,- ročne bez DPH, t.j. XXX.XXX,- Sk mesačne. Podľa zmluvy čl. 1, bod 3 si účastníci dohodli, že nájomca môže predmet nájmu ďalej prenajímať tretím osobám na prevádzku administratívnych, obchodných, ubytovacích, školiacich, gastronomických a iných s tým súvisiacich služieb. Zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX označenou ako Zmluva o nájme nebytových priestorov - podnikateľských priestorov uzavretej podľa zákona č. 116/1990 Zb. odporkyňa ako nájomca a DT ZSVTS ZA, s.r.o. ako podnájomca uzavreli zmluvu na dobu 2 mesiace od 01.04.2007 do 31.05.2007 na ten istý predmet prenájmu ako v predchádzajúcej zmluve: dom súp. č. XXXX stojaci na parcele XXXX/ X a parcela XXXX/X, zastavané plochy o výmere X.XXX m2. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu X.XXX.XXX,- Sk bez DPH, pričom podľa bodu 3, čl. 3 zmluvy, výška nájmu sa mala podnájomcom zaplatiť v dvoch splátkach a to do XX.XX.XXXX suma XXX.XXX,- Sk a do XX.XX.XXXX suma XXX.XXX,- Sk. Dňa XX.XX.XXXX bol účastníkmi tejto zmluvy podpísaný Protokol o odovzdaní a prevzatí nájmu. V priebehu konania bolo preukázané, že plnenie, ktorého vydania sa navrhovateľ domáha, bolo teda realizované v prospech odporkyne na základe zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že zmluvu považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že bola uzatvorená v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a nie podľa § 663 OZ. V konaní sa súd oboznámil so znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený pre účely trestného konania, ktorý odporkyňa v trestnom konaní namieta a súd konštatuje, že pre účely tohto konania je tento znalecký posudok vyhotovený A.. H. L., znalkyňou, z odvetvia účtovníctvo, nepoužiteľný a právne irelevantný. Z toho dôvodu súd tento posudok pri svojom rozhodovaní nevyhodnotil ako relevantný dôkaz.
Súd vykonal vo veci vypočul svedkov, ktorých navrhol v konaní vypočuť navrhovateľ. Svedkyňa C. Y., ktorá pracovala do XX.XX.XXXX ako účtovníčka a mzdová účtovníčka v DT ZSVTS ZA, s.r.o. uviedla, že posledné roky vyplňovala aj daňové priznania spoločnosti. Potvrdila, že v daňovom priznaní je potrebné uvádzať všetky manká a škody. V daňovom priznaní pre DT ZSVTS ZA, s.r.o., pokiaľ u nich pracovala, nevznikli žiadne manká a škody, preto ich v daňových priznaniach neuvádzala. Uviedla, že pokiaľ v spoločnosti pracovala až do jej odchodu, bolo všetko účtovne v poriadku. Svedkyňa potvrdila, že nemala s odporkyňou dobrý vzťah, pretože odporkyňa ako konateľka sa jej vyhrážala, pretože jej svedkyňa vystavila faktúru, ktorú nechcela odporkyňa zaplatiť. Svedkyňa si presne nepamätala, aké sumy DT ZSVTS ZA, s.r.o. vyplácal odporkyni, pamätala si však, že sa niečo platilo v dvoch sumách. Sumy boli vyplatené na základe zmlúv, ktoré tvorili podklad pre platby. Svedkyňa sa na iné okolnosti vzhľadom na odstup času nepamätala.
Svedok A.. Y. L. uviedol, že v minulosti bol s účastníkmi v pracovnom vzťahu, keď pracoval ako riaditeľ správy majetku ZSVTS v Bratislave. Potvrdil, že vie o tom, že odporkyni bola prenajatá budova v B. a potvrdil, že odporkyňa si na základe zmlúv, ktoré mala podpísané, vyplatila sama sebe asi X.XXX.XXX,- Sk. Komisia o zistení majetku rozhodla, že treba peniaze od nej vymáhať. K presnej sume sa vyjadriť nevedel. Takisto sa svedok nevedel vyjadriť k otázke, či navrhovateľovi vznikla nejaká škoda, skôr sa priklonil k alternatíve, že škoda vznikla, avšak nevedel sa vyjadriť k jej výške, ani k tomu, či škoda figurovala v účtovníctve navrhovateľa a v daňovom priznaní. Uviedol, že škoda bola zistená z účtovných dokladov.
Svedok A.. Z. R. uviedol, že pracoval ako tajomník ZSVTS a neskôr ako výkonný tajomník. Bol predsedom komisie, ktorá zistila, že odporkyňa uzatvára zmluvy a jednu zmluvu, ktorú uzatvorila so ZSVTS, bola podľa jeho názoru neplatná, pretože bývalý predseda Domu Techniky B. nemal v kompetencii takúto zmluvu podpísať. Uviedol, že odporkyňa prenajímala priestory Domu techniky 36-tim podnájomníkom a namiesto toho, aby peniaze išli Domu Techniky B., išli na účet odporkyne. Potvrdil, že odporkyňa si na svoj účet poslala začiatkom apríla XXXX sumu XXX.XXX,- Sk a v máji XXXX sumu XXX.XXX,- Sk. Uviedol, že kontrolná komisia zistila, že odporkyňa dostáva peniaze za prenájom od konečných užívateľov aj od Domu techniky. Výšku príjmov odporkyne od konečných užívateľov nepoznal. Svedok uviedol, že vie, že odporkyňa spôsobila škodu Domu techniky, avšak nevedel sa vyjadriť v akej výške a tiež nevedel, či škoda bola zaevidovaná do účtovníctva.
Svedok A.. E. Y. uviedol, že bol konateľom DOMU TECHNIKY ZSVTS Bratislava od mája XXXX. Ako konateľ mal za úlohu zlúčiť Domy techniky tak, aby vznikol jeden subjekt DOM TECHNIKY ZSVTS Bratislava. Zlúčenie sa pripravovalo spolu s odporkyňou, ktorá v tom čase bola konateľkou v B.. Odporkyňa účtovné doklady potrebné k zlúčeniu spoločnosti dodnes svedkovi neodovzdala. Svedok rezignoval na svoju funkciu v septembri XXXX. Svedok uviedol, že napriek tomu, že sa mu nedostali do rúk účtovné doklady, dostali sa mu do rúk zmluvy, ktoré podpisovala odporkyňa sama zo sebou, preto dospel k názoru, že bol spáchaný trestný čin sprenevery a trestný čin porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku a takisto podvod spolupáchateľstvom, trestné oznámenie však vo veci nepodal. So svojím názorom oboznámil valné zhromaždenie na konci júna XXXX. Svedok je názoru, že odporkyňa nemala mandát k tomu, aby prenajala budovu Domu techniky B. sama sebe. Svedok podával daňové priznanie spoločnosti, toto podpísal, avšak nepamätal si, či do účtovníctva bola zaúčtovaná škoda, ktorú spôsobila odporkyňa. Svedok uviedol, že k podrobnostiam zmlúv, ktoré uzatvorila odporkyňa, sa vyjadriť nevie.
Navrhovateľ navrhoval v priebehu konania nariadiť znalecké dokazovanie z dôvodu správneho právneho posúdenia veci a správneho určenia konečnej výšky škody, aby boli zohľadnené aj náklady na prevádzku budovy za obdobie apríl, máj XXXX, výška ktorých navrhovateľovi nie je známa, pretože tieto náklady z časti uhrádzal navrhovateľ a z časti ich mala uhrádzať aj odporkyňa, ktorá nepreukázala, aké náklady jej vznikli. Navrhovateľ trval na tom, že nemá z čoho poznať náklady vzniknuté odporkyni a nepozná jej príjmy ani výdavky, je potrebné za účelom objektívneho a spoľahlivého zistenia a preukázania skutočných výdavkov na strane oboch účastníkov, nariadiť vo veci znalecké dokazovanie a bez znaleckého dokazovanie nemožno dospieť k správnemu právnemu záveru.
Odporkyňa žiadala návrh voči svojej osobe v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody a existenciu škody a tiež jej protiprávne konanie a takisto nepreukázal, že by sa bezdôvodne obohatila alebo že by konala proti záujmom spoločnosti, ktorej bola konateľkou. Uviedla, že konala iba na základe zmluvy, resp. zmlúv, ktoré považuje za platné, neurobila žiadne kroky, ktorými by poškodila navrhovateľa. Poukázala na skutočnosť, že v zmluvách vystupuje jednak ako konateľka navrhovateľa a fyzická osoba - nepodnikateľka. Zákon nezakazuje prenajať nebytové priestory nepodnikateľovi - fyzickej osobe, napriek tomu si však dodatočne vybavila živnostenské oprávnenie, čo oznámila navrhovateľovi. Robila kroky iba podľa zmluvy. Namietala, že navrhovateľ nevykazoval v účtovníctve a v daňovom priznaní žiadne škody, ani manká a keby mu škodu spôsobila, toto by bol povinný zaviesť do účtovníctva a následne do daňového priznania.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právne úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa §135a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že:
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Súd sa oboznámil s daňovým priznaním navrhovateľa za roky 2007, 2008 spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát a konštatuje, že v týchto dokumentoch žiadna škoda ani strata vo výške žalovanej istiny uvedená nie je. Opis daňových priznaní súd získal od Daňového úradu L.. Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí sa k meritu veci vyjadriť nevedeli iba všeobecne tvrdili, že s odporkyňou bola komplikovaná spolupráca. Svedkovia boli v konaní vypočutí na návrh navrhovateľa. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť k predmetu konania, ku škode ako takej, k jej výške a ani k jej vzniku. Navrhovateľ mal tendenciu predlžovať konanie jednak obšírnym dokazovaním skutočností, ktoré s konaním nesúviseli a tiež tým, že ani v priebehu konania nevedel jednoznačne uviesť z akého právneho titulu sa domáha plnenia od odporkyne. Dokonca navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie na právne posúdenie veci s odôvodnením, že navrhovateľ nemá povinnosť určiť právnu kvalifikácia svojho nároku. Navrhovateľ tiež nevedel ustáliť výšku uplatneného nároku a s odôvodnením, že to ani nemôže vedieť a žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania aj na výšku uplatneného nároku resp. vzniknutej škody na jeho strane. Súd zistil, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľa žiadnym zo zákonných spôsobov neobohatila. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne. Pokiaľ odporkyni boli prenajaté nebytové priestory zmluvou, súd ju posúdil ako platnú a tak tomu bolo aj v iných konaniach v ktorých sa navrhovateľ domáhal plnenia zo zmluvy (konanie vedené na tunajšom súde sp. zn. 10C/1/2009, 13C/2/2009).Nie je podstatné ako si účastníci zmluvu označia, vždy treba pri jej výklade vychádzať z jej obsahu. Na platnosť zmluvy ako takej tiež nemá vplyv to, akým zákonom sa pri uzatváraní zmluvy účastníci spravovali, teda či to bol občiansky zákonník, obchodný zákonník alebo zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov. Navrhovateľ tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že odporkyňa ju podpísala za obidve zmluvné strany. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporkyňa podpisovala zmluvu na jednej strane ako konateľka obchodnej spoločnosti a na druhej strane ako fyzická osoba, a teda sa nemôže z právneho hľadiska jednať o tú istú osobu. Jedná sa o dva odlišné subjekty. Tak isto nepreukázal, že by mu bola vznikla škoda, keďže škoda by mu musela vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporkyne. Navrhovateľ ako obchodná spoločnosť by mal presne vedieť výšku škody, ktorá mu vznikla a mal by ju vykazovať v účtovných dokladoch a nie žiadať súd, aby výšku škody zistil nariadením znaleckého dokazovania. Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania navrhované navrhovateľom ako je zabezpečenie účtovných dokladov navrhovateľa, zisťovanie počtu zamestnancov, vyžiadanie si účtovných dokladov, tiež dokladov od sociálnej poisťovne ohľadne zoznamu zamestnancov, či platila odporkyňa odvody do Sociálnej poisťovne, odkedy, dokedy a za koho, aby predložila zoznam zamestnancov, aby preukázala náklady na stravné. Súd poukazuje, že tieto skutočnosti sa dokazujú v trestnom konaní a podľa názoru súdu, s civilným konaním nesúvisia. Súd sa oboznámil i s trestným spisom, ktorý je vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/57/2011, kde bola podaná na odporkyňu obžaloba pre trestný čin sprenevery, avšak súd konštatuje, že ani podklady v trestnom spise s predmetným konaním nesúvisia. Súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17C/270/2007 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, kde v konaní bola odporkyňa navrhovateľkou, avšak ani tento spis s týmto konaním nesúvisí. Súd posudzoval nárok navrhovateľa aj z pohľadu náhrady škody a konštatuje, že navrhovateľ konaním nepreukázal, že by mu vznikla škoda, takisto nepreukázal porušenie právnej povinnosti odporkyňou a príčinnú súvislosť s porušením povinnosti odporkyne a škodou a takisto nepreukázal zavinenie odporkyne. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je vyjadriteľná peniazmi. Treba rozlišovať skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk je to, čo by mohol poškodený získať, nebyť vzniku škody. Existencia príčinnej súvislosti musí byť preukázateľná, nemožno ju len predpokladať, pričom sa predpokladá zavinenie, či už úmyselné alebo nedbanlivostné. Ak nejaká škoda navrhovateľovi vznikla, bolo by vhodné, aby bola uplatnená v trestnom konaní, i keď to nie je podmienkou, ale súdu sa javí za účelné ju uplatňovať v trestnom konaní, nakoľko škoda v trestnom konaní má charakter kvalifikačného momentu.
Čo sa týka škody, ktorú mala spôsobiť odporkyňa ako konateľka spoločnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka, tak v tomto smere súd poukazuje na to, že vznik škody a zodpovednosť odporkyne sa posudzuje rovnako, ako pri škode posudzovanej podľa Občianskeho zákonníka a predpoklady ako vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi nimi musia byť splnené kumulatívne. V zmluve si účastníci nevymienili to, že by odporkyňa nemohla priestory ďalej prenajať, preto názor navrhovateľa, že tak nemohla urobiť, je mylný, pretože v článku 1, bod 3 si účastníci dohodli, že priestory sa môžu dať do podnájmu tretím osobám. V zmluve nie je vyslovene určené, že treťou osobou nemôže byť samotná odporkyňa. Konanie odporkyne je obyčajným podnikaním, čo jej zmluva nezakazovala a v danom prípade, ak z príjmov, ktoré mala odporkyňa na základe zmluvy platila aj daň, nemožno jej nič vyčítať. Účelom podnikania je vytváranie zisku. Či platila odporkyňa z príjmov daň, však nie je predmetom tohto konania. Navrhovateľ v konaní preukazoval, či bola ukončená inventarizácia, čo však nesúvisí s týmto konaním. Súd zistil, že plnenie, ktoré označil navrhovateľ vo výške žalovanej istiny, si odporkyňa vyplatila podľa zmluvy, ktorú posúdil ako platnú a bola aj v iných konaniach kvalifikovaná ako platná, dokonca to konštatoval aj odvolací súd, bolo plnením zo zmluvy, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že sa jedná o škodu, prípadne bezdôvodného obohatenie. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v konaní má a napriek tomu, že bol zastúpený advokátom, až do konca konania nevedel, akým právnym titulom sa domáha plnenia od odporkyne a je nemysliteľné, aby za neho všetky dôkazy vykonával súd, aj si určil právnu kvalifikáciu a navrhovateľ iba nezmyselne predlžoval konanie navrhovaním dôkazov, ktoré sú jednak nehospodárne, nesúvisia s konaním. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 149 ods. 1 OSP a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo sumy 2.778,- Eur za súdny poplatok za odpor a trov právneho zastúpenia vo výške 3.774,22 Eur. Advokát odporkyne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10.918,- Eur. Súd preskúmal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a zistil, že právny zástupca odporkyne si uplatnil naviac 13 úkonov právnej služby. Súd mu s poukazom na citovanú vyhlášku priznal tieto úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.03.2011, 2/zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 23.03.2011, 3/ zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 13.07.2011, 4/ zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 30.11.2011, 5/ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 05.03.2012, 6/ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 14.05.2012, 7/ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 17.10.2012, 8/ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 06.03.2013, 9/ zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 20.05.2013, t.j. 9 úkonov právnej služby z toho 4 štvrtinové za účasť na nemeritórnych pojednávaniach, jeden úkon po 512,85 Eur (štvrtinový po 128,21 Eur) plus 4 x režijný paušál po 7,41 Eur za rok 2011, 3 x po 7,63 Eur za rok 2012, 2 x po 7,81 Eur za rok 2013 a 20 % DPH, spolu 3774,22 Eur (2.564,20 Eur plus 512,84 Eur plus 29,64 Eur plus 22,89 Eur plus 15,62 Eur plus 629,03 Eur- DPH). Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov označených ako porada s klientom a 1 úkon označený ako rokovanie s protistranou, nakoľko právny zástupca tieto úkony nijako súdu nepreukázal. O každom sedení - porade a rokovaní by si mal právny zástupca podľa názoru súdu vyhotoviť záznam, ktorý by bol podpísaný zúčastnenými stranami a vtedy by bolo nesporné, že sa úkon realizoval. Aj v prípade, že by právny zástupca mal sedem porád s odporkyňou, toto množstvo sa súdu javí ako neúčelne vynaložené trovy. Tiež mu súd nepriznal úkon právnej služby označený ako návrh na doplnenie dokazovania, pretože tento bol vypracovaný pre účely trestného konania, čo vyplýva z jeho textu. Úkon označený ako nahliadnutie do spisu súd nepovažoval za účelné trovy konania, keďže sa nejedná o úkon
vo veci samej a možno ho subsumovať pod úkon prevzatia a prípravy a naviac si ho právny zástupca uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky a toto ustanovenie sa vzťahuje na zastupovanie v trestných veciach. Úkon zo dňa 07.07.2011označený ako žiadosť o zrušenie uznesenia o ustanovení opatrovníka súd nepriznal z dôvodu, že ustanoveného opatrovníka súd zrušil uznesením už dňa 01.06.2011. Úkon označený ako zastupovanie na pojednávaní dňa 02.11.2011 súd nepriznal z dôvodu, že právny zástupca sa ho nezúčastnil, nakoľko sa sám vopred ospravedlnil, a to podaním zo dňa 28.10. 2011. O trovách konania štátu súd rozhodol samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 OSP sa musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).