Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/153/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: Motor-Car Bratislava, spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 5, Bratislava, IČO: 35828161, zastúpený: JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 065 323, proti odporcovi: O. Ž., I. K. XX, Bratislava, F. S., o zaplatenie 751,61,-EUR s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 751,61,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 751,61,-EUR od 23.10.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 256,89,-EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 45,- EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. 04. 2010 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 751,61 euro spolu s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za dielo v zmysle uzavretej zmluvy o dielo.

Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil tým, že vykonal u odporcu servisnú opravu, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle a nasl. , predmetom ktorej bola na strane jednej povinnosť odporcu, ako objednávateľa zaplatiť navrhovateľovi ako zhotoviteľovi, cenu za vykonanie diela a na strane druhej povinnosť navrhovateľa ako zhotoviteľa vykonať dohodnuté dielo.

V súlade s vyššie uvedeným navrhovateľ následne vystavil odporcovi faktúru č. 9851803705 zo dňa 22.10.2008, znejúcu na sumu vo výške 751,61,-EUR. Odporca vyššie uvedenú faktúru do dnešného dňa neuhradil, napriek tomu, že faktúra je po dobe splatnosti a navrhovateľ vyzýval odporcu na jej uhradenie. Nezaplatením vyššie uvedenej faktúry v lehote jej splatnosti sa odporca dostal v zmysle a nasl. do omeškania, preto je povinný platiť aj príslušné úroky z omeškania.

Odporca bol v zmysle uznesením vyzvaný, aby zaslal súdu písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, a v prípade, ak v celom rozsahu neuznáva nárok navrhovateľa, aby vo svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia , ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa a uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

Odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v ktorom uviedol, že je vlastníkom motorového vozidla T. XXXC, C.: I. XXX X., ktoré bolo nezavinením odporcu poškodené v súvislosti s poistnou udalosťou z roku 2008, ktorú riešila poisťovňa ČSOB, pobočka Trenčín. Opravu predmetného motorového vozidla zabezpečil navrhovateľ a podľa v tom čase predložených podkladov zo strany odporcu navrhovateľovi mala poistnú udalosť uhradiť poisťovňa ČSOB, pobočka Trenčín. Zároveň odporca namietal, že na adrese K. XX Bratislava sídli Advokátska kancelária JUDr. Juraj Žucha, IČO: 30 866 642 a nie fyzická osoba O. Ž. S. I. K. E.. Z vyššie uvedeného odporca vyvodil, že nie je v spore pasívne legitimovaným subjektom.

Súd nariadil na deň 20.5.2013 pojednávanie na ktoré riadne predvolal účastníkov konania (u odporcu mal súd doručenie predvolania vykázané dňom 4.4.2013).

V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. 101 ods. 2 v zmysle ktorého, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak účastník chce dosiahnuť odročenie pojednávania tak sa vyžaduje nielen jeho ospravedlnenie na pojednávanie z dôležitého dôvodu, ale aj jeho žiadosť o odročenie samotného pojednávania. Odporca napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie, sa tohto pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd nebol povinný takéto pojednávanie odročiť a mohol vo veci konať s poukazom na a to aj vzhľadom k tomu, že mal pre konanie a rozhodnutie dostatok podkladov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: výpisom z obchodného registra navrhovateľa, faktúrou č. 9851803705, e-mailovou komunikáciou s ČSOB, a.s., výpisom z registra organizácií, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise z ktorého ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Nebolo sporné, že odporca si objednal u navrhovateľa výmenu poškodených častí na motorovom vozidle značky T. XXXC X. X,XL T. K. X-S. W., C.K.: I. XXX X., ktoré boli spôsobené poistnou udalosťou spôsobenou bez zavinenia odporcu.

Vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla je Advokátska kancelária JUDr. Juraj Žucha, so sídlom Vysoká 19, Bratislava, IČO: 30 866 642 (uvedené potvrdil aj odporca vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu). Inými slovami, odporca, ako fyzická osoba, vykonáva právnu činnosť ako slobodné povolanie (fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona - viď č.l. 39 spisu) pod názvom Advokátska kancelária JUDr. Juraj Žucha, so sídlom Vysoká 19, Bratislava, IČO: 30 866 642.

Na uvedené súd poukazuje v tej súvislosti, že odporca nevykonáva právnickú činnosť ako Advokátska kancelária v právnej forme spoločnosti s.r.o., ale ako fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona. Z uvedeného je potom zrejmé, že odporca (či už ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo ako fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona - podnikateľ, za ktorého záväzky bez obmedzenia zodpovedá celým svojím majetkom samotný odporca ako fyzická osoba) je vlastníkom resp. držiteľom vyššie uvedeného motorového vozidla. Iná by bola situácia, ak by vlastníkom (držiteľom) motorového vozidla, a tým v danom prípade aj objednávateľom služieb u navrhovateľa, bola Advokátska kancelária v právnej forme s.r.o. Takýto subjekt by bol potom samostatným subjektom práva (t.j. právnickou osobou) odlišnou od osoby odporcu. V danom spore však odporca, ako fyzická osoba, zodpovedá za všetky záväzky a to bez obmedzenia vyplývajúce z činnosti Advokátskej kancelárie JUDr. Juraj Žucha, so sídlom Vysoká 19, Bratislava, IČO: 30 866 642, nakoľko jej prostredníctvom odporca poskytuje právne služby ako fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona.

Z uvedeného dôvodu mal potom súd za to, že odporca označený v žalobe ako fyzická osoba (nepodnikateľ) je pasívne vecne legitimovaným subjektom, hoci vlastníkom motorového vozidla je osoba odporcu vykonávajúca činnosť ako fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona (t.j. fyzická osoba - podnikateľ). V danom prípade je teda jedno, či navrhovateľ označil odporcu ako fyzickú osobu a nie ako advokáta (fyzickú osobu podnikajúcu na základe iného ako živnostenského zákona), keďže odporca nesie zodpovednosť za zväzky (a to v plnom rozsahu), ktoré mu vyplývajú z jeho činnosti advokáta. Prípadná absencia označenia účastníka konania (pokiaľ ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom) o uvedenie IČO (ak bolo pridelené), (obchodné meno aj sídlo korešpondujú so skutočnosťou), nespôsobuje takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nesprávnosť rozhodnutia súdu, ani prekážku, ktorá by bránila prejednaniu veci, nakoľko z ostatných identifikačných údajov je dostatočne zrejmé, kto bol označený za odporcu v konaní. Absencia identifikačného znaku (IČO) fyzickej osoby

- podnikateľa pri označení odporcu, je len vadou žalobného návrhu, ktorú bolo možné odstraňovať postupom podľa , avšak nejde o taký nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní a ktorý by spôsoboval nesprávnosť rozhodnutia súdu. Nemožno opomenúť, že odporca ako fyzická osoba (nepodnikateľ) v danom prípade zodpovedá za záväzky, ktoré mu vyplývajú z činnosti advokáta (fyzickej osoby - podnikateľa), a to v celom rozsahu (rovnako ako je to pri živnosti). Preto bolo na navrhovateľovi, či odporcu označí ako fyzickú osobu (nepodnikateľa - menom , bydliskom, údajom o štátnom občianstve), alebo ho označí ako fyzickú osobu (podnikateľa - obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené).

V danom prípade navrhovateľ označil odporcu ako fyzickú osobu (nepodnikateľa) a to menom, bydliskom a údajom o štátnom občianstve, čo bolo pre označenie účastníka konania dostatočné ( ). Ak aj adresa odporcu ako fyzickej osoby (nepodnikateľa) nekorešpondovala s jeho skutočnou adresou bydliska resp. navrhovateľ ako adresu bydliska označil adresu sídla podnikateľa, uvedený nedostatok nespôsobuje vadu nedostatočného označenia účastníka konania, nakoľko z ostatných identifikačných znakov bolo zrejmé, kto je odporcom. Napokon odporca všetky zásielky (vrátane žalobného návrhu a predvolaní na pojednávania) na adrese sídla prevzal a nerozporoval ich doručenie.

Podľa , , ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.

Z vyššie uvedeného by sa teda súd zaoberal správnosťou adresy odporcu v prípade, ak by sa zásielky adresované na ulicu K. XX vrátili ako nedoručené a iná adresa odporcu (napr. jeho sídlo ako by išlo o podnikateľa) by súdu nebola známa. V danom prípade však odporca všetky zásielky súdu riadne prevzal, hoci na adrese jeho sídla (nie bydliska).

Napokon výhrady odporcu k adrese jeho bydliska označeného v žalobe nemajú súvis s jeho pasívnou legitimáciou v spore (ktorú odporca namietal keď tvrdil, že na adrese Vysoká 19 sídli Advokátska kancelária JUDr. Juraj Žucha a nie fyzická osoba O. Ž.), nakoľko táto námietka by bola relevantná len za predpokladu, že by vlastníkom vozidla (a objednávateľom prác u navrhovateľa) bola osoba odlišná od odporcu (napr. Advokátska kancelária JUDr. Juraj Žucha s.r.o.). V danom prípade za záväzky advokátskej kancelárie JUDr. Juraj Žucha nesie zodpovednosť odporca, nakoľko túto činnosť vykonáva ako fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona.

Napokon aj samotná faktúra vystavená za vykonané služby, za odberateľa označuje A.. O. Ž., K. XX, Bratislava, pričom odporca jej doručenie, ani znenie a správnosť údajov v nej uvedených nerozporoval.

Z vyššie uvedeného mal potom súd za to, že odporca je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom.

Ani samotný odporca vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu (hoci mu bolo uznesením podľa §114 ods. 3 uložené, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a tieto preukázal) nerozporoval, že by si práce u navrhovateľa neobjednal, že by tieto neboli riadne vykonané, a nerozporoval ani to, že by mu nebola doručená faktúra (dokonca nerozporoval ani cenu vykonaných prác).

Odporca namietal len to, že motorové vozidlo bolo poškodené nezavinením odporcu a to pri poistnej udalosti z roku 2008, ktorú mala riešiť poisťovňa ČSOB, pobočka Trenčín. Sám odporca vo vyjadrení potvrdil, že opravu motorového vozidla zabezpečil navrhovateľ a navrhovateľovi mala poistnú udalosť preplatiť (uhradiť) poisťovňa ČSOB, pobočka Trenčín. Aj vzhľadom na uvedené, sa súd zameral len na zisťovanie a právne posúdenie týchto účastníkmi vymedzených skutočností.

Pri poistnej udalosti, predmetom ktorej je poškodenie motorového vozidla pri premávke na cestnej komunikácii, je bežný postup taký, že škodca a poškodený nahlási poistnú udalosť príslušnej poisťovni, ktorá vykoná obhliadku poškodeného vozidla, následne poškodený si dá vozidlo opraviť na svoje náklady v príslušnom servise, a vynaložené a preukázané náklady na opravu predloží príslušnej poisťovni na preplatenie (pokiaľ si s poisťovňu nedohodne iný postup). V posudzovanom prípade odporca nepreukázal, že by si s poisťovňu dohodol iný postup likvidácie poistnej udalosti napr. odporca v konaní nepreukázal, že by splnomocnil poisťovňu, aby táto v jeho mene dala opraviť vozidlo poškodené poistnou udalosťou (t.j. aby sama uzavrela v mene odporcu s navrhovateľom zmluvu o dielo) a následne sama preplatila tieto náklady navrhovateľovi. Ak by to tak bolo, tak by logicky na faktúre ako odberateľ vystupovala príslušná poisťovňa a nie odporca.

Napokon samotná poisťovňa - ČSOB, a.s. v e-mailovej komunikácii potvrdila, že predmetná škodová udalosť nebola vyplatená a bola odložená ad acta pre nedoloženie požadovaných dokladov. Inými slovami, poisťovňa ČSOB, a.s. nevyplatila odporcovi poistné plnenie, nakoľko tento jej nepredložil požadované doklady (t.j. doklady preukazujúce náklady na opravu poškodeného motorového vozidla). Ak by objednávateľom prác bola samotná poisťovňa, tak by nielenže na faktúre vystupovala ako odberateľ, ale zároveň by jej predmetná faktúra musela byť navrhovateľom doručená a teda by ňou disponovala a mohla by poistnú udalosť riadne zlikvidovať.

V danom prípade teda súd (vzhľadom na nečinnosť odporcu) v súlade s logickou úvahou vyvodil, že odporca si objednal u odporcu vykonanie opravy vozidla poškodeného pri poistnej udalosti, avšak navrhovateľovi za vykonané práce nezaplatil, a práve preto predmetnú faktúru ani nepredložil poisťovni na preplatenie v dôsledku čoho táto nemohla ukončiť likvidáciu poistnej udalosti. Odporca si nárok voči poisťovni na poistné plnenie nevymáhal ani súdnou cestou.

Vzhľadom na uvedené, argument odporcu, že navrhovateľovi mala poistnú udalosť (resp. cenu za dielo) preplatiť (uhradiť) poisťovňa ČSOB, pobočka Trenčín, súd neuznal. V danom prípade mal byť postup taký, že odporca mal uhradiť cenu diela navrhovateľovi (nakoľko si vykonanie prác u neho sám objednal) a následne si ju nechať preplatiť poisťovňou v rámci likvidácie poistnej udalosti s tým, že by jej predložil faktúru spolu s potvrdením o jej úhrade. Ak odporca tvrdí, že faktúru mala uhradiť navrhovateľovi priamo poisťovňa ČSOB, pobočka Trenčín (t.j. že bol dohodnutý taký postup likvidácie poistnej udalosti, že navrhovateľ mal vystaviť faktúru priamo na poisťovňu ako objednávateľa resp. faktúru vystavenú na odporcu priamo zaslať poisťovni na preplatenie), mal o takejto dohode (o takomto spôsobe likvidácie poistnej udalosti) predložiť listinný dôkaz (prípadne navrhnúť výsluch svedka) z ktorého by takáto skutočnosť vyplývala. Keďže odporca v tomto smere (napriek riadnemu poučeniu podľa ako aj výzve podľa ) nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ani žiadny dôkaz v tomto duchu nepredložil, pričom faktúra (ktorej vystavenie, doručenie a správnosť údajov v nej uvedených nebola odporcom namietaná) bola vystavená na objednávateľa (odporcu), mal súd za to, že objednávateľom diela je práve odporca.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že odporca (hoci ako fyzická osoba podnikateľ) uzavrel s navrhovateľom ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vykonať pre odporcu opravu poškodeného motorového vozidla, a záväzok odporcu zaplatiť dohodnutú cenu diela. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ si svoju povinnosť riadne splnil, opravu vozidla vykonal, následne vystavil odporcovi faktúru č. 9851803705 na cenu diela vo výške 751,61,-EUR so splatnosťou dňa 5.11.2008, ktorú však odporca do dňa vyhlásenia rozsudku neuhradil (opak v konaní preukázaný nebol, hoci v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo odporcu). Odporca v konaní nepreukázal (napriek poučeniu podľa ) a v podstate ani nerozporoval, že by navrhovateľ dielo nevykonal

včas a riadne, nerozporoval vystavenie a doručenie faktúry, ani správnosť údajov v nej uvedených, ani nerozporoval, že by si dielo u navrhovateľa neobjednával. Nepriamo rozporoval len skutočnosť, že cenu diela mala navrhovateľovi preplatiť priamo poisťovňa ČSOB, a.s., avšak túto skutočnosť (tento spôsob úhrady) žiadnym dôkazom nepreukázal.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o dielo, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o dielo, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o dielo

Podľa , Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa , Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Ustanovenie , kogentným spôsobom vymedzuje ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti , kde sa teda uplatní právna úprava ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v . Ide o obligatórne uplatnenie . V týchto prípadoch nemožno aplikáciu vylúčiť dohodou strán. Režim však možno dohodou rozšíriť (). Obchodné záväzkové vzťahy treba vnímať ako pojem hmotného práva, na rozdiel od pojmu obchodné veci (obchodné spory), ktorý patrí do inštrumentária procesného práva a používa ho (napr. ).

Obchodný charakter záväzkového vzťahu sa posudzuje, resp. vyplýva jednak z povahy subjektov a jednak z povahy záväzkových vzťahov.

Rozlišovacie kritérium spočívajúce v povahe subjektov je upravené v odsekoch 1 a 2 ( Obch.Z). Niekedy sa tieto relatívne obchodné záväzkové vzťahy nie celkom presne nazývajú aj relatívne obchody. Na to, aby sa tieto vzťahy spravovali právnou úpravou , musia byť splnené určité zákonom ustanovené kritériá. Pokiaľ ide o kritérium spočívajúce v povahe subjektov, zákon tu rozlišuje dve skupiny.

Prvú skupinu upravuje odsek 1. Základnou podmienkou je, že musí ísť o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, to znamená, že subjektmi záväzkového vzťahu musia byť na oboch stranách podnikatelia. Niekedy sa tiež hovorí o dvojstranných obchodoch. Druhou podmienkou, ktorú ustanovuje zákon, je, že záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi sa musia týkať ich podnikateľskej činnosti. Táto súvislosť musí byť zrejmá s prihliadnutím na všetky okolnosti. Zákon teda nevyžaduje, aby išlo o vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet podnikania. Ide o voľnejšiu dikciu umožňujúcu sem začleniť aj záväzkové vzťahy, ktoré voľnejšie súvisia s predmetom podnikania. Požiadavka súvislosti s podnikateľskou činnosťou má aj časový aspekt. Zákon vyžaduje, aby táto súvislosť s podnikateľskou činnosťou bola zrejmá v čase vzniku záväzkového vzťahu. To znamená, že ak táto súvislosť s podnikateľskou činnosťou po vzniku záväzku odpadne, nemá to už vplyv na režim tohto záväzkového vzťahu. Ak pri vzniku záväzku súvislosť s podnikaním nie je zrejmá, ale preukáže sa neskôr, t.j. po jeho vzniku, na takýto vzťah nemožno uplatniť režim , pretože nepôjde o obchodný záväzkový vzťah.

Odsek 5 (§261 Obch.Z) vymedzuje časové kritérium pre posudzovanie povahy účastníkov záväzkového vzťahu ako podnikateľov podľa odsekov 1 a 2, t.j. pri relatívnych obchodných záväzkových vzťahoch. Týmto rozhodujúcim kritériom je vznik záväzkového vzťahu. To znamená, že pokiaľ sa po uzavretí záväzkového vzťahu zmení charakter subjektu tohto vzťahu, ale jeho záväzkový vzťah ďalej trvá, tento vzťah nestráca charakter obchodného záväzkového vzťahu. Jeho obchodný charakter trvá ďalej, a to aj napriek tomu, že pri subjekte tohto vzťahu odpadá charakteristika požadovaná zákonom. Či subjekt záväzkového vzťahu spĺňa kritériá požadované zákonom, treba posudzovať výlučne v čase vzniku tohto vzťahu. Pre posúdenie povahy účastníka záväzkového vzťahu v zmysle odsekov 1 a 2 je rozhodujúci čas vzniku záväzkového vzťahu.

V posudzovanej veci mal súd za to, že tak navrhovateľ ako aj odporca boli v čase uzavretia ústnej zmluvy o dielo podnikateľmi (navrhovateľ - spoločnosťou s.r.o. zaoberajúcou sa okrem iných aj opravou a servisom vozidiel všetkého druhu s preferenciou fy Merscedes, odporca - fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona), pričom predmetný zväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o dielo sa týka ich podnikateľskej činnosti (navrhovateľ je spoločnosťou, ktorá v rámci predmetu podnikania vykonáva aj opravy a servis motorových vozidiel, odporca - vozidlo, ktoré bolo predmetom opravy používa pri výkone svojho povolania, podnikania - výkon advokácie - a toto vozidlo za týmto účelom bolo napísané na odporcu ako na podnikateľa). Z vyššie uvedeného potom súd ustálil, že na predmetný právny vzťah bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia upravujúce zmluvný typ zmluvy o dielo. Inými slovami, záväzkový vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z ústne uzavretej zmluvy o dielo, má charakter obchodnoprávneho vzťahu.

Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej forme, alebo v ústnej forme. Nepatrí medzi zmluvné typy, pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje uzavretie v písomnej forme. Ustanovenie § 272 o forme zmluvy patrí medzi kogentné ustanovenia.

Písomná forma zmluvy sa vyžaduje, ak tak ustanovuje zákon pri úprave jednotlivých zmluvných typov. V zmluve o dielo sa pri jeho úprave v zákone nevyžaduje uzavretie zmluvy v písomnej forme, takže sa môže platne uzavrieť aj v ústnej forme. V praxi by sa však mala ústna forma používať len v prípadoch jednoduchších zmlúv, keď je predmetom menšia stavba, alebo iná činnosť, ktorá je ukončená hmotným výsledkom (napr. projektová štúdia, správa skúšobne). Pôjde však najmä o prípady, ak obsah zmluvy bude jednoduchý a dohodnuté znenie nebude vyvolávať pochybnosti v prípade vzniku sporov (čo bolo aj v posudzovanom prípade).

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo sú:

- dohoda o predmete plnenia,

- dohoda o cene a (odsek 3) záväzok ju zaplatiť.

Na platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia.

Zmluva musí obsahovať aj označenie zmluvných strán a údaje potrebné na ich identifikáciu. Ide najmä o obchodné meno, sídlo a IČO, právnu formu a podľa § 3a aj údaj o zápise do obchodného registra, prípadne do iného, napríklad do živnostenského registra.

Zhotoviteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2, a prevzala záväzok zhotoviť určité dielo. Objednávateľom je subjekt, ktorý dielo objednal a zaviazal sa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Pod pojmom dielo sa rozumie:

- zhotovenie určitej veci, ak sa neupravuje kúpnou zmluvou,

- montáž určitej veci,

- údržba určitej veci,

- vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci,

- hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

Pojem dielo preto vždy vyjadruje určitú činnosť, ktorá smeruje k zhotoveniu veci, jej montáži, údržbe alebo oprave, alebo inú činnosť, ktorá smeruje k hmotnému výsledku. Pre zmluvu o dielo však vždy platí, že jej predmet sa musí dohodnúť tak, aby bol ukončený hmotným výsledkom.

Uzavretím zmluvy objednávateľovi vzniká záväzok zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo vo výške uvedenej v zmluve alebo vypočítanej spôsobom uvedeným v zmluve.

V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca si objednal u navrhovateľa vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla, čím bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o dielo v ústnej forme. Tým, že obaja účastníci konania boli v čase uzavretia zmluvy podnikateľmi, pričom záväzkový vzťah súvisel s ich podnikateľskou činnosťou, tento zmluvný vzťah bolo potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení . Z predmetného zmluvného vzťahu vznikli obom stranám vzájomné práva a povinnosti, a to predovšetkým povinnosť navrhovateľa zhotoviť dielo (vykonať opravu) v dojednanom rozsahu, kvalite a čase, a povinnosť odporcu riadne vykonané dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu, prípadne cenu obvyklú za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Nebolo sporné, že navrhovateľ si svoju povinnosť vykonať dielo riadne a včas splnil (uvedené v konaní nik nerozporoval), následne riadne vystavil odporcovi faktúru na cenu diela (jej doručenie, a údaje v nej obsiahnuté rovnako nikto nerozporoval), avšak odporca do dňa vyhlásenia rozsudku cenu diela navrhovateľovi v lehote splatnosti nezaplatil. S argumentáciou odporcu, prečo tak nevykonal (t.j. to že cenu mala uhradiť poisťovňa) sa súd vysporiadal vyššie v časti zisťovania skutkového stavu (súd pripomína, že cenu diela je povinný vždy platiť objednávateľ, ktorým bol odporca, nakoľko len tento subjekt je zmluvnou stranou voči zhotoviteľovi diela, pričom vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy o dielo sa týkajú len zmluvných strán, pokiaľ sa nepreukáže, že by cenu diela mal platiť tretí subjekt, v danom prípade odporca takúto skutočnosť v konaní nepreukázal).

Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal odporcu k zaplateniu dlžnej ceny diela, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa účinného v čase omeškania odporcu s platením ceny diela, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa účinného v čase omeškania odporcu s platením ceny diela, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom k tomu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi dohodnutú cenu diela v lehote splatnosti (vystavená faktúra sa stala splatnou dňa 5.11.2008), dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry sa dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania (t.j. dňom 6.11.2008, súd v tomto smere nesprávne určil prvý deň omeškania na deň 23.10.2008 - deň po vystavení faktúry, avšak vzhľadom na ustanovenie , súd pri písomnom vypracovávaní rozsudku bol jeho vyhláseným znením viazaný).

V deň 23.10.2008 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25%, jej 10% zvýšenie (§369 ObchZ.) potom predstavuje výšku úroku z omeškania 14,25% p.a..

Vzhľadom na uvedené, súd okrem žalovanej istiny zaviazal odporcu aj na zaplatenie jej príslušenstva (príslušných úrokov z omeškania), tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 256,89,- EUR.

Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 45,-EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 211,89,- EUR nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 3.2.2010 , §14 ods. 1 písm. a)........... 51,45,-EUR + 7,21,-EUR (režijný paušál)

- podanie - žalobný návrh zo dňa 20.4.2010 - §14 ods. 1 písm. c) .......51,45,-EUR +

7,21,-EUR (režijný paušál)

- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 20.5.2013, § 14 ods. 1 písm. c)....... 51,45,-EUR + 7,81,-EUR (režijný paušál)

Trovy právneho zastúpenia celkom (vrátane režijných paušálov) bez DPH : 176,58,-EUR

Trovy právneho zastúpenia s DPH (20%)...............................................211,89,-EUR

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V danom prípade navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť (t.j. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu) podaním žalobného návrhu ( ) a to vo výške 45,- EUR. Navrhovateľ súdny poplatok neuhradil spolu so žalobným návrhom, ani ho súd k jeho zaplateniu počas konania nevyzval.

Podľa o súdnych poplatkoch, poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal platným.

V danom prípade sa poplatok stal splatným v roku 2010, a právo súdu vyrúbiť ho zanikne 31.12.2013 ( ). Keďže navrhovateľ doposiaľ nezaplatil súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 45,-EUR, súd ho k jeho zaplateniu zaviazal v tomto rozsudku (rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti má vždy charakter uznesenia, aj keď je súčasťou výroku rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis