Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Co-63-2013.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/63/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: D. G. - BUTTERFLY, IČO: 30 606 179, so sídlom C., Q. X, právne zastúpený AK - TARABČÁK, s. r. o., IČO: 36 859 109, so sídlom Prešov, Hlavná 13, proti odporcovi: GAMA INVESTMENT, spol. s r. o., IČO: 43 959 806, so sídlom Prešov, Konštantínova 6, právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, v konaní o zaplatenie 2 000,- Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 01. 2012 č. k. 14C 36/2011-80 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a vyslovil, že navrhovateľ je povinný odporcovi uhradiť trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ nevstupoval do žiadneho zmluvného vzťahu, s odporcom nekomunikoval, a to až do doby, kým neodstúpil od existujúcej zmluvy a nezačal sa domáhať vrátenia peňazí. Uviedol, že súhlasí s právnou argumentáciou navrhovateľa, že medzi odporcom a tiperom bola ústne uzavretá príkazná zmluva, kde na základe tejto sa príkazník zaviazal pre príkazcu obstarať záujemcov o kúpu, eventuálne predaj nehnuteľnosti za istej provízie. Takáto zmluva môže byť uzavretá aj ústne, nie prísne formalistická. Z výpovede štatutárneho zástupcu a svedka T. H. vyplýva, že v kompetencii tipera ako príkazníka nebolo preberať finančné zálohy záujemcov o kúpu nehnuteľnosti. Konštatoval, že sumu 2 000,- Eur od navrhovateľa prevzal T. H., v danom prípade sa tak odchýlil od príkazcových pokynov, pričom takéto odchýlenie nebolo nevyhnutné ani v záujme príkazcu. Zodpovednosť za vzniknutú škodu navrhovateľovi tak nesie príkazník, nie odporca. Skutočnosť, že 2 000,- Eur T. H. zložil u odporcu však v konaní nepreukázal. Indície, z ktorých vychádzal navrhovateľ, že T. H. konal v mene odporcu nestačili na to, aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu. Existencia vizitky odporcu s uvedením mena tipera, či vystavenie príjmového dokladu s dopísaním obchodného mena odporcu, nemohli byť pre navrhovateľa dostatočným dôkazom, že T. H. oslovil konajúceho za odporcu. T. H. nepredložil navrhovateľovi žiadne splnomocnenie preukazujúce zastupovanie odporcu, čo potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa N. H.. Okrem predloženia vizitky a suverénneho vystupovania svedok nedisponuje ničím, čo zákon vyžaduje pre konanie v mene spoločnosti. Z toho je zrejmé, že na strane odporcu chýba vecná legitimácia, ktorá by ho zaväzovala na plnenie si určitej povinnosti ako vyvodenia zodpovednosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, že na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale dôležité je vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Právne rozsudok
odôvodnil podľa § 724 a § 725 Občianskeho zákonníka a § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo veci samej. Poukázal, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení súdu a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho skutkové závery sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Aj súd uznal, že zmluvný vzťah medzi odporcom a svedkom vznikol na základe príkaznej zmluvy. Obstarával pre odporcu činnosť spojenú s vytipovaním vhodných bytov, vhodných záujemcov, zabezpečoval činnosti s ním súvisiace. Na základe príkaznej zmluvy zabezpečuje príkazník pre príkazcu vec alebo činnosť v jeho mene. V predmetnom prípade svedok H. tak aj vystupoval, čo bolo potvrdené svedkami. V tejto súvislosti poukázal na § 32 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Pri jednaní H. a navrhovateľa vyplývalo z úkonov H., že koná za odporcu, preto nemohol konať vo vlastnom mene. Výpoveď konateľa odporcu je účelová, pretože tvrdí, že nekonal v mene firmy, avšak na ďalšiu otázku už pripustil, že mohol konať niekedy aj v mene firmy, pričom najprv poprel akýkoľvek vzťah s H.. Skutočnosť, že sa H. odchýlil od príkazcu ich pokynov, t. j., že prevzal zálohu nemožno, vzhľadom na výpovede považovať za preukázané, aj keby táto skutočnosť preukázaná bola, toto má vplyv iba na zodpovednosť H. ako príkazníka voči odporcovi ako príkazcovi a nemá žiaden vplyv na zodpovednosť odporcu vrátiť zálohu. Nie je tiež podstatné, či to bolo v záujme príkazcu, resp., či to bolo nevyhnutné. Navrhovateľ vzhľadom na vystupovanie H. v mene odporcu nemal dôvod pochybovať o tom, že koná v mene odporcu, ale ani nemohol tieto okolnosti preverovať. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny. Súd prvého stupňa správne uvádza, že navrhovateľ nevstupoval do žiadneho vzťahu s odporcom. Nekomunikoval s ním, až do doby, kým neodstúpil od neexistujúcej zmluvy. Tiež poukazoval, že indície, z ktorých vychádzal navrhovateľ, že koná v mene odporcu nestačia na to, aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu. Pán H. nepredložil navrhovateľovi žiadne splnomocnenie preukazujúce zastupovanie odporcu, čo potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa N. H.. Navrhovateľ tiež uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, podľa ktorého skutočnosť, že H. zložil sumu 2 000,- Eur u odporcu sa v konaní nepreukázalo. Navrhovateľ naopak v tejto časti uviedol, že takýto záver nezodpovedá vykonaným dôkazom, nakoľko samotný svedok vypovedal v trestnom konaní 2T 10/2012 na pojednávaní 17. 12. 2012, že tieto finančné prostriedky nechal u odporcu. Túto argumentáciu treba považovať za absolútnu nesprávnu, nakoľko H. vo vyššie uvedenej trestnej veci vystupuje ako obžalovaný, pričom v tomto procesnom postavení mu zákon neukladá povinnosť vypovedať pravdu. S poukazom na tieto zistenia navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal priznať trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho prijal aj nesprávne právne závery, z dôvodov, ktorých odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že medzi odporcom a jeho tiperom - svedkom H., došlo k vzniku ústne uzatvorenej zmluvy ako zo zmluvy príkaznej. Tiež bolo zistené, že navrhovateľ reagoval na ponuku týkajúcu sa predaja 3-izbového bytu v C. na ul. I. Q. a po obhliadke za prítomnosti T. H., ktorý vystupoval menom odporcu, došlo k zloženiu zálohy 2 000,- Eur za účelom zabezpečenia kúpy predmetného bytu. Po preverení týchto skutočností sa neskôr navrhovateľ rozhodol, že byt nekúpi a požiadal o vrátenie tejto zálohy. K vráteniu peňazí do dnešného dňa nedošlo. Odporca popiera záväzkový vzťah s navrhovateľom a poukazuje, že nikdy s ním nejednal o kúpe nehnuteľnosti a pokiaľ sa jedná o T. H., uviedol, že išlo o tipera spoločnosti, ktorý nikdy nekonal v mene spoločnosti, nebol zamestnancom odporcu ani jeho štatutárom, službu poskytoval na základe ústnej dohody. Popieral akúkoľvek zodpovednosť.
Súd prvého stupňa vo veci vypočul svedka H., ktorý nepopieral, že mu navrhovateľ odovzdal peniaze, avšak uvádzal, že ich odniesol do spoločnosti odporcu, nechal ich s dokladmi vo fascikli na stole. Potvrdil, že s odporcom nie je v nijakom vzťahu. To, že disponoval vizitkou odporcu, neprikladal tomu význam,
pretože podobných vizitiek realitiek má mnoho. Predmetnú zákazku vybavoval, pretože predávajúci bol jeho známy. V jeho kompetencii bolo uskutočniť prehliadku nehnuteľnosti, informovať o možnostiach.
Podľa § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcu pokynov sa môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutným v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
V danom prípade nebolo sporné, že medzi odporcom a jeho tiperom- svedkom H. bola ústna príkazná zmluva.
Príkaz je záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého vznikajú subjektívne práva a tomu zodpovedajú subjektívne povinnosti jeho stranám. Medzi príkazcom a príkazníkom môže dôjsť k zastúpeniu priamemu, pri ktorom jedná príkazník menom príkazcu a na jeho účet alebo nepriamemu, pri ktorom jedná príkazník svojím vlastným menom, avšak na účet príkazníka. K tomu, aby príkazník mohol jednať menom je nutné, aby mu príkazca udelil plnú moc. Priame zastúpenie vzniká automaticky uzavretím zmluvy.
Postavenie príkazníka voči tretím osobám je dôležité vždy riadne identifikovať. Ak neudelí príkazca príkazníkovi plnú moc, nemá príkazník oprávnenie menom príkazcu jednať. To platí aj vtedy, pokiaľ tretia osoba o príkaznej zmluve vie a príkazca potom môže jednať len ako nepriamy zástupca príkazcu.
Ak neudelí príkazca príkazníkovi plnú moc, lebo príkazník má záležitosť obstarať ako nepriamy zástupca, avšak príkazník napriek tomu jedná menom príkazcu, posúdia sa následky vždy takéhoto jednania podľa § 33 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa § 33 ods. Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa sa venoval síce skutkovým zisteniam predmetu sporu týkajúcich sa hlavne výpovedi navrhovateľa, konateľa odporcu, svedka H.. Tieto výpovede aj popísal, avšak pri hodnotí dôkazov ich už detailne nevyhodnotil. Existencia vizitky u tipera odporcu, vystavenie príjmového pokladničného dokladu na meno odporcu, má svoje miesto v kontexte hodnotenia dôkazov. Ak nastane takáto situácia je dôležité, že ak niekto má záujem kúpiť nehnuteľnosť a jedná s niekým ohľadom tejto nehnuteľnosti, potom je treba zisťovať skutkové okolnosti prejavujúce sa v tom, ako sa dotyčný vyjadroval, správal, či z jeho vyjadrovania a správania bolo možné zistiť, že vystupuje v prospech realitnej kancelárie alebo nie, atď.
Ak sa výpovede odporcu a jeho tipera v danom prípade rozchádzali, bolo potrebné sa zaoberať aj konfrontáciou výpovedí týchto osôb za účelom objasnenia skutkového stavu v prepojení s ust. § 33 Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd v podstate svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na tom, že nebolo v kompetencii tipera preberať finančné zálohy, čo malo byť preukázané, a tiež, že sa nepreukázalo, že
finančnú hotovosť zložil tiper u odporcu. Tiež konštatoval, že indície, z ktorých vychádzal navrhovateľ, že T. H. koná v mene odporcu nestačia na to, aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť odporcu za škodu.
Odvolací súd je toho názoru, že tento právny záver súdu je predčasný.
Právne posúdenie v danej veci si totiž vyžaduje doplnenie dokazovania o informácie o zastúpení a preukázanie toho vyžaduje zistenie, ako jednal tiper, ako sa preukazoval, ako sa správal atď..
V tomto smere bolo potrebné zistiť prepojenie súvislosti uvedených v s ust. § 33 Občianskeho zákonníka o zastúpení a s tým spojených právnych účinkov s danou situáciou a právne poukázať aj na toto ustanovenie a vyvodiť k tomu právne závery.
Súd prvého stupňa mal zabezpečenú výpoveď konateľa, ktorá je zaprotokolovaná na č. l. 48 spisu, z ktorej vyplýva, že keď prezentoval nehnuteľnosť, tak tiper sa preukazoval vizitkou, keďže tiper pracoval na dohodu, a to ústnu. V tomto smere bolo potrebné detailnejšie rozviesť túto výpoveď konateľa odporcu, tiež tipera odporcu a až následne mal zisťovať zodpovednosť, či už príkazníka či príkazcu v zmysle ust. § 33 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na predčasných záverov, pretože skutkové zistenia zatiaľ nemajú oporu vo vykonaných dôkazov, resp. vykonané dôkazy súdom neboli vyhodnotené úplne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní sa súd dôsledne bude zaoberať výsluchom odporcu konateľa spoločnosti, výsluchom tipera spoločnosti, tieto výpovede porovnal s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ako aj s ostatnými dôkazmi a po doplnenom dokazovaní následne uzavrie a príjme právne závery ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, najmä v spojitosti s ust. § 33 Občianskeho zákonníka, keďže je nesporné, že bola uzavretá príkazná zmluva, ktorá má súvis s dotknutým ustanovením.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.