Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-279-2012.pdf
PDF · 94.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/279/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. C., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matky T. Q., W.. XX.XX.XXXX, bytom T.V. XX, XXX XX L., t.č. XXTHE X., S. T., T. Z.. N., Í. a otca Y. C., W.. XX.XX.XXXX, F. T.V. XXX/XX, XXX XX L., o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. W. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 17.10.2012.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. W. sumou 50,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od 17.10.2012.
Nedoplatok na výživnom za čas od 17.10.2012 do 31.5.2013 na mal. W. v sume 374,19 eur je matka povinná zaplatiť k rukám otca do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 5C/160/01-21 zo dňa 3.12.2002 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. W..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej podal na tunajší súd dňa 17.10.2012 návrh, ktorým žiadal zveriť mal. W. do svojej osobnej starostlivosti od 01.08.2012 a matke určiť výživné na maloletú v sume 50,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá bola po rozvode rodičov zverená do starostlivosti matky. Matka sa znovu vydala, založila si rodinu, s ktorou odišla do Írska. Maloletá trávila u otca prázdniny a požiadala otca, či by nemohla u neho žiť. Maloletú pobyt v Í. traumatizuje, nie je spokojná, je v neustálom napätí. Matka súhlasí s návrhom. Otec na svojom návrhu trval.
Matka sa na pojednávanie nedostavila, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jej neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 5C/160/2001, správou z prešetrenia pomerov, vyjadreniami matky, potvrdeniami o výdajoch, rodným listom a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 5C/160/2011-21 zo dňa 03.12.2002 bolo manželstvo otca a matky rozvedené. Súd schválil dohodu rodičov a mal. W. bola zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletú výživné v sume 1.500,- Sk mesačne.
Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na svojom návrhu, aby mu mal. W. bola zverená do starostlivosti, nakoľko sa o ňu teraz stará. Maloletá 8.6.2012 prišla k otcovi na prázdniny tak ako boli dohodnutí s matkou. Po ukončení prázdnin sa však mal. už nechcela vrátiť späť k matke, chcela zostať u otca. Matka spočiatku s tým nesúhlasila ale potom si to rozmyslela a súhlasila s tým, aby mal. W. zostala v starostlivosti otca. Maloletá navštevovala prvým rokom školu v Í.. W. v Í. navštevovala ako keby ZŠ a potom nastúpila do 1. ročníka ako keby strednej školy. Tu mala problémy. Vo vzťahu medzi mal. W. a matkou nie je problém, sú v kontakte, vychádzajú spolu dobre. Momentálne mal. navštevuje 8. ročník ZŠ, urobila rozdielové skúšky. Mal. je zdravá. Výdaje má len bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Otec býva v 3 izbovom byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho a jeho družky. V spoločnej domácnosti býva s družkou a dvomi mal deťmi - L. a W.. L. má 10 rokov, navštevuje 4 ročník ZŠ. Na zmene úpravy práv a povinností sa s matkou dohodnutí, sú v kontakte telefonicky. S návrhom otca súhlasí. Pokiaľ ide o platenie výživného, toto s matkou zatiaľ neriešili. Odvtedy čo je mal. W. v jeho starostlivosti otec výživné matke neposiela, ani matka neposiela výživné otcovi. Mal. W. otca rešpektuje, poslúcha, výchovné problémy nespôsobuje. Otec je živnostník, dosahuje príjem cca 600,- eur mesačne. Otcova družka poberá plný invalidný dôchodok vo výške 253,50 eur mesačne. S mal. W. navštevuje psychologičku PhDr. Samsonovú v Skalici z dôvodu, lebo spočiatku boli menšie problémy na adaptovanie sa mal. v novom prostredí u otca a z dôvodu prevencie. Maloletá žila 7 rokov v Í.. Spočiatku keď bola u otca mala trochu problémy s tým, aby ho rešpektovala. Psychologickú poradňu navštevujú 2 krát za 6 týždňov. Momentálne je to už dobré, W. sa zlepšila, poslúcha otca a rešpektuje.
Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 15.03.2013 mal súd preukázané, že maloletá býva u svojho otca spolu s jeho družkou a ich spoločnou maloletou dcérou. Ide o 3izbový byt, kde obe maloleté deti majú svoju spoločnú izbu, ktorá je zariadená primerane potrebám a veku detí. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Družka otca je na plnom invalidnom dôchodku, otec pracuje ako živnostník. Otec starostlivosť o maloletú zabezpečuje od 08.06.2012.Maloletámu nespôsobuje žiadne výchovné problémy, jej starostlivosť a výchovu zvláda. Matka na maloletú neprispieva žiadnou finančnou sumou. Matka sa o dcéru zaujíma, sú v kontakte. Podľa vyjadrenia otca matka súhlasí, aby bola maloletá zverená do starostlivosti otca. Maloletá navštevuje 8. ročník III.ZŠ v L., v škole nemá žiadne výchovné problémy, školské výsledky má dobré.. Zdravotný stav maloletej je dobrý, navštevuje psychologičku. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletú.
Z vyjadrení matky zo dňa 16.05.2013 mal súd preukázané, že matka vyjadrila súhlas s tým, aby maloletá W. bola zverená do osobnej starostlivosti a výchovy otca. Matka čestne prehlásila, že je nezamestnaná, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 260,- eur mesačne a opatrovateľský príspevok na maloletú dcéru X. vo výške 309,50 eur mesačne.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 15.05.2013 mal súd preukázané, že matka sa nenachádza v evidencii poistencov. Matka za posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky.
Zo správy Daňového úradu Trnava zo dňa 20.05.2013 mal súd preukázané, že otec podal za rok 2012 daňové priznanie, v ktorom vykázal príjmy zo živnosti vo výške 59.468,97 eur a výdavky vo výške 59.365,15 eur. Základ dane tvorila suma 103,82 eur.
Podľa § 26 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 26 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať pomery v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a v akom rozsahu. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane rodičov, ale tiež na strane maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 26 Zákona o rodine je dôvodné pristúpiť k zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností z dôvodu podstatnej zmeny pomerov. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že zmena pomerov je závažná a podstatná a zmena rozhodnutia o výkone práv a povinností rodičov k mal. W. je nevyhnutná. Zmena pomerov nastala tým, že o maloletú v súčasnej dobe nezabezpečuje starostlivosť matka, ktorá je odsťahovaná v Í. a ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti ale starostlivosť zabezpečuje otec. Pri rozhodovaní súdu o zmene úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem maloletej a dospel k záveru, že bude v jej záujme, ak bude zverená do osobnej starostlivosti otca, t.j. toho rodiča, ktorý v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Matka so zmenou zverenia súhlasila. Súd mal v konaní preukázané, že otec má všetky podmienky a predpoklady na to, aby zabezpečoval starostlivosť o maloletú riadne. Maloletá otca rešpektuje, nespôsobuje žiadne výchovné problémy, školské výsledky má dobré. Súd je toho názoru, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca jej budú zabezpečené dobré podmienky a predpoklady na jej riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Matka maloletej je v súčasnej dobe nezamestnaná, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 260,- eur mesačne a opatrovateľský príspevok vo výške 309,50 eur mesačne. Z toho dôvodu súd určil matke povinnosť platiť výživné na maloletú W. vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od 17.10.2012, teda od podania návrhu na súd. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, nemajetný, bez príjmu atď. Takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, ako i zdravotný stav maloletej. Takto určené výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Vzhľadom k tomu, že matka neprispievala otcovi na výživu mal. W. žiadnou sumou vznikol matke nedoplatok na výživnom v sume 374,19 eur za obdobie od 17.10.2012 do 31.5.2013. Nedoplatok súd určil súčtom súm za jednotlivé mesiace, a to za mesiac 10/2012 v sume 24,19,-eur (50,- eur : 31 dní x 15 dní) a za každý mesiac 11/2012 až 05/2013
v sume 350,-eur (7x50,- eur). Sumu 374,19 eur je matka povinná zaplatiť k rukám otca do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len matka, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)