Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21C-6-2022.pdf
PDF · 117.02 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: Mesto Svit, so sídlom Hviezdoslavova 268/32, 059 21 Svit, IČO: 00 326 607 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167, o odstránenie neoprávnenej stavby s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z r i a ď u j e s a vecné bremeno v prospech B. C., nar. XX.XX.XXXX, spočívajúce v práve doživotného užívania časti nehnuteľnosti pozemku parc. č. C KN 406/31, vo vlastníctve žalobcu zapísanej na LV č. X, k. ú. F., obec F., okres D., a to diel 1, o výmere 6m2 podľa Geometrického plánu č. 43849954-78/2022 G. H. H. zo dňa 21.12.2022, úradne overeného dňa 16.01.2023 pod č. G1-1336/2022, ktorý je súčasťou rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúcu v jednorazovej odplate vo výške 285,- eur podľa Znaleckého posudku č. 7/2023 zo dňa 09.02.2023, vypracovaného G. I. D., ktorú je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2022 domáhal uloženia povinnosti, že žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú prístavbu garáže so súp. č. XXXX postavenej na parc. „C“ KN č. 406/125, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, nachádzajúcej sa v k. ú. F., obec, F., okres D., zapísané na LV č. XXX, ktorá bola zrealizovaná na časti pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. „C“ KN č. 406/31, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 477 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. F., obec F., okres D., zapísaného na LV č. X, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti – pozemku parc. „C“ KN č. 406/31 a žalovaná je vlastníčkou garáže so súp. č. XXXX postavenej na prac. „C“ KN č. 406/125. Predmetná garáž sa nachádza priamo v susedstve vyššie uvedeného pozemku, ktorého je vlastníkom. Vlastným šetrením a na základe podnetov občanov mesta, v júni 2020 zistil, že žalovaná na časti pozemku v jeho vlastníctve parc. „C“ KN č. 406/31 o výmere 6 m2 svojvoľne bez stavebného povolenia zrealizovala prístavbu garáže so súp. č. XXXX. Na základe uvedených skutočností požiadal príslušný stavebný úrad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu. Stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad, v zmysle podanej žiadosti dňa 09.07.2020. Zo zápisnice z vykonania štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že na parc. č. 406/31, ktorej je vlastníkom, bola zrealizovaná prístavba ku garáži nachádzajúcej sa na parc. č. 406/125 s tým,
že žalovaná uzatvorila pôvodnú vstupnú bránu a podoprel sa múr držiaci vchodovú bránu na štadión. Žalovaná v rámci štátneho stavebného dohľadu uviedla, že zo severnej strany muriva bol havarijný stav. Taktiež bola údajne poškodená vstupná brána na štadión a žalovaná teda začala s prístavbou, bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pretože múr padal a kvôli pandémii šíriaceho sa koronavírusu bolo v tom čase obmedzené fungovanie úradov. Na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu bola žalovaná následne vyzvaná stavebným úradom výzvou zo dňa 16.07.2020, aby požiadala o dodatočné povolenie zmeny stavby garáže súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na parc. č. 406/123 a 406/31 v k. ú. F., vrátane doloženia potrebnej dokumentácie. Žalovaná dňa 09.09.2020 podala na stavebný úrad Žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s dokumentáciou, na základe ktorej bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby. Nakoľko žalovaná nepredložila pri podaní žiadosti doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné právo ku časti prístavbou zasiahnutého pozemku parc. č. 406/31 v k. ú. F., stavebný úrad konanie prerušil. Nakoľko žalovaná prístavbou garáže zasiahla časť jeho pozemku parc. č. 406/31 o výmere 6 m2, čo preukázal Geometrický plán č. 43849954-53/2020 zo dňa 03.08.2020, bola povinná preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo má k pozemku iné právo. Dňa 04.08.2020 podala žalovaná taktiež Žiadosť o odkúpenie vyššie uvedenej časti pozemku, na ktorom zrealizovala neoprávnenú stavbu. Predmetná žiadosť žalovanej bola prerokovaná dňa 07.09.2020 a 05.10.2020 Komisiou výstavby, životného prostredia, architektúry a urbanizmu a dňa 14.09.2020 a 12.10.2020 Komisiou finančnou, správy majetku mesta, podnikateľských činností, obchodu, služieb a cestovného ruchu, ktoré pracujú pri Mestskom zastupiteľstve mesta Svit. Obidve komisie majetkovoprávne vysporiadanie pozemku pod prístavbou odporučili, pričom vo všeobecnosti vzhľadom na legalizáciu „čiernej stavby“ bolo komisiou výstavby odporúčané finančné vysporiadanie v sume 10-násobnku obvyklej ceny pri predaji majetku na určitý účel, tzv. 200,- eur/m2. Žalovaná v priebehu procesu legalizácie neoprávnenej prístavby zrealizovala ďalšiu neoprávnenú stavbu na pozemku parc. č. 406/31, k. ú. F., bez jeho súhlasu ako vlastníka a bez stavebného povolenia, o čom svedčí vykonaný štátny stavebný dohľad zo dňa 10.12.2020 , na základe ktorého bola žalovaná vyzvaná na zastavenie prác na neoprávnenej stavbe. Dňa 02.02.2021 zaslal žalovanej Oznámenie k jej žiadosti o odkúpenie pozemku s tým, že nesúhlasí s umiestnením prístavby garáže na parc. č. 406/31, keďže žalovaná svojvoľne a opakovane porušuje ustanovenia stavebného zákona. Následne stavebný úrad rozhodnutím opätovne prerušil konanie a týmto rozhodnutím uložil, aby bola podaná žaloba neoprávnenej stavby pod názvom „Prístavba a stavebné úpravy stien existujúcich garáží“. Dňa 14.06.2021 na zasadnutí Mestskej rady mesta Svit, zaradila Mestská rada bod do návrhu programu zasadnutia Mestského zastupiteľstva, na ktorom bol predložený návrh na majetkovoprávne vysporiadanie pozemku pod neoprávnenou stavbou. Predmetný návrh uznesenia však nebol schválený trojpätinovou väčšinou. Keďže predaj časti jeho pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba, nebol mestským zastupiteľstvom schválený, žiadal odstrániť stavbu.
3. Dňa 22.04.2022 právna zástupkyňa žalovanej sa písomne vyjadrila k žalobe. K skutkovým tvrdenia žalobcu uviedla, že samotný žalobca v žalobe poukázal na niektoré svoje kroky, ktoré možno v širších súvislostiach hodnotiť ako také, ktoré v počiatku nesmerovali k tomu, že by sa domáhal zastavenia prác v čase, kedy sa realizovali, resp. bezprostredne po ich vykonaní, ale začal v rámci svojej prenesenej pôsobnosti vykonávať u žalovanej kontroly a prijímať ďalšie opatrenia, výlučne podľa stavebného zákona. Žalovaná v rámci konania štátneho stavebného dohľadu dňa 09.07.2020 zo strany žalobcu, vykonala zmenu stavby v dôsledku havarijného stavu muriva na severnej strane, pričom sa tak stalo v období, kedy boli v dôsledku pandémie výrazne obmedzené činnosti štátnych orgánov. Z podnetu, ktorý žalobca adresoval stavebnému úradu dňa 03.06.2020 vyplýva, že tento sa domáhal začatia štátneho stavebného konania a kontroly nad dodržiavaním stavebného zákona, hoci, ako z listu vyplýva, už vedel, že „prístavba“ garáže by mala byť postavená na parcele v jeho vlastníctve. Žalovanú však v tejto súvislosti neoslovil, ani ju nevyzval, aby prístavbu napríklad dobrovoľne odstránila. Namiesto toho však ako príslušný stavebný úrad viac ako mesiac po žiadosti, ktorú si adresoval prostredníctvom štatutárneho orgánu mesta dňa 09.07.2020, vykonal u žalovanej štátny stavebný dohľad, na ktorom bol prítomný aj vlastník susediacej garáže (pán F.), ktorý s takou formou prístavby (a obnovy muriva) nemal problémy a súhlasil s ňou. Pri výkone tohto dohľadu mesto Svit, ako stavebný úrad, vyzvalo žalovanú, aby si požiadala o dodatočné povolenie zmeny stavby, predložila projektovú dokumentáciu, geometrické zameranie a majetkové vysporiadanie. Podaním zo dňa 16.07.2020 ju žalobca vyzval na predloženie dokladov, ktoré si žalovaná na vlastné náklady samozrejme zabezpečila a predložila ich žalobcovi, ako príslušnému stavebnému úradu. O tom, že tieto povinnosti dodržala svedčia aj ďalšie doklady, ktoré žalobca predložil, že jednotlivé komisie jej žiadosť posudzovali, stanovili aj cenu za odpredaj časti pozemku a odporúčali mestskému zastupiteľstvu s takým postupom (ktorý by
bol v záujme všetkých zúčastnených strán) súhlasiť a túto „zanedbateľnú“ časť pozemku žalovanej odpredať. Žalovaná súhlasila aj s cenou, ktorú žalobca stanovil a nič v priebehu celého procesu nenamietala, mala záujem dať veci do súladu so zákonom. Ako dôkaz o iniciatíve žalovanej, a o tom, že bola žalobcovi maximálne súčinná, predložila jednotlivé doklady, ktorú ju žalobca žiadal podaním zo dňa 16.07.2020 (Súhlasné stanovisko HaZZ v Poprade, Geometrický plán úradne overený dňa 14.08.2020 bol predložený žalobcom, Statický posudok stavby – úvodná strana, Požiarnobezpečnostné riešenie stavby – úvodná strana). Je však paradoxné, že žalobca smeroval sám žalovanú k legalizácii stavby a teda aj odkúpeniu časti pozemku a následne došlo k neschváleniu jeho predaja na mestskom zastupiteľstve, hoci predtým bol vyjadrený súhlas a odporúčanie bolo pozitívne. Poukázala, že žalovaná nevedomky zasiahla do pozemku vo vlastníctve žalobcu bez toho, že by to urobila cielene, či v úmysle obohatiť sa na úkor žalobcu. Nebolo by preto spravodlivým usporiadaním veci, ak by žalovanej bolo nariadené odstránenie časti stavby. Žalobca medzičasom upravil priľahlú cestnú komunikáciu a pred bývalým vstupom do garáží žalobcu je momentálne obrubník lemujúci cestu a preto žalobca nevykonával opatrenia, ktoré by smerovali k odstráneniu prístavby garáže, ale fakticky akceptoval tento stav. Oprava stavby žalovanou nezasahuje ani do cestnej komunikácie a do vlastníckych práv iných osôb, nezasiahla ani do faktického užívania nehnuteľnosti žalobcom, naopak, odstránila nežiadúci a havarijný stav. K havarijnému stavu predložila fotodokumentáciu zo severnej strany garáže, spolu s opravenou miestnou komunikáciou. Ku skutočnosti, že mesto časť pozemku nemá ako využiť, ktoré zastavala žalovaná, čo nepochybne vyplýva aj z rozsahu, umiestnenia a účelu, ako aj v rámci zachovania preferenčnej postupnosti uvedenej v § 135c Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a s poukazom k ust. § 135c ods. 3 OZ a žiadala, aby súd zriadil na dotknutú časť parcely vo vlastníctve žalobcu o veľkosti 6 m2 vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, žalovanej a to za náhradu prináležiacu žalobcovi.
4. V písomnej replike žalobca uviedol, že s tvrdením žalovanej zásadne nesúhlasí, ako aj s tvrdeniami o výrazne obmedzenej činnosti mestského úradu počas obdobia pandémie. Všetci zamestnanci sa v danej dobe nachádzali na pracovisku, bol len obmedzený pohyb verejnosti po budove úradu. Pracovisko prvého kontaktu mestského úradu bolo otvorené pre verejnosť, v čase úradných hodín každý pracovný deň a bolo umožnené komunikovať telefonicky alebo e-mailom. Preto argument týkajúci sa obmedzenej činnosti úradu je irelevantný a účelový. K tvrdeniu, že žalovaná zasiahla do vlastníctva žalobcu nevedomky uviedol, že kataster nehnuteľností je verejne dostupný ako aj katastrálne mapy, kde sú uvedení vlastníci jednotlivých nehnuteľností, preto o nevedomosti nemožno hovoriť. K tvrdeniu, že nevykonával opatrenia, ktoré by smerovali k odstráneniu prístavby garáže a fakticky bol akceptovaný tento stav s tým, že medzičasom sa upravila priľahlá cestná komunikácia s obrubníkom lemujúcim cestu, pred bývalým vstupom do garáží, je taktiež irelevantné. Ide len o domnienku žalovanej a úpravou cesty v žiadnom prípade fakticky neakceptoval daný stav. Pokiaľ žalovaná chcela predchádzať škodám na svojom majetku, potrebovala súhlas vlastníka pozemku.
5. Právna zástupkyňa žalovanej v písomnej duplike uviedla, že žalovaná odstraňovala havarijný stav muriva domnievajúc sa, že tak robí v rámci svojich vlastníckych oprávnení, z verejne dostupných informácií v katastri nehnuteľností. Dokonca ani z katastrálnej mapy nemôže byť zrejmé, či sa zasiahlo do vlastníckych práv na susednom pozemku a túto skutočnosť je možné vidieť až geometrickým zameraním, čo možno vyvodiť z listu žalobcu zo dňa 03.06.2020, z ktorého vyplýva, že ani samotný žalobca nemal vedomosť, aký zásah bol do jeho vlastníctva urobený a kto ho vôbec urobil. Poukázala, že žalovaná dokonca akceptovala návrh žalobcu na odpredaj za sumu 200,- eur/m2. Predmetný prípad je možné spravodlivo vyriešiť zriadením vecného bremena za náhradu pre žalobcu, ktoré je možné zobrať do úvahy vzhľadom na nepotrebnosť a zanedbateľnosť časti pozemku s tým, že žalobca ukrátil vlastný rozpočet o 1.200,- eur.
6. Na pojednávaní dňa 27.07.2023 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na uplatnenom nároku a žalobu považuje v celom rozsahu za odôvodnenú. Žalovaná svojim konaním porušila nielen ustanovenia Stavebného zákona ale aj Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k vlastníckemu právu mesta tým, že prístavbu garáže realizovala bez stavebného povolenia a bez súhlasu, na ktorom sa časť výstavby nachádza. Nie je známe, prečo si žalovaná nedala zamerať pozemok geometrickým plánom, keďže vedela, že nehnuteľnosť sa nachádza na hranici s pozemkom mesta. Na základe skutočností nie je možné sa tak domnievať, že k realizácii stavby došlo neúmyselne. Poukázal na to, že pri posudzovaní neoprávnených stavieb musí byť prioritná ochrana práv vlastníka pozemku. Nie je možné akceptovať, že by v záujme spoločnosti bola ochrana takého neoprávneného stavebníka, ak na jeho strane neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v tomto prípade absentujú. Vlastnícke právo je najvýznamnejším
vecným právom, ktoré garantuje Ústava SR. Konanie žalovanej bolo v rozpore s dobrými mravmi s poukazom aj na § 3 ods. 1 OZ.
7. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí. Uviedla, že práve v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na správanie a konanie samotného žalobcu. V neposlednom rade je dôležité, že hospodárske straty žalobcu v súvislosti so zabratím 6 m2 sú minimálne a rozsah zastavaného pozemku je taký, že v prípade, ak by súd nariadil odstránenie stavby, škody na druhej strane by boli neporovnateľne vyššie ako táto hospodárska strata žalobcu a čiastočné obmedzenie jeho vlastníckych práv. Právna zástupkyňa upresnila návrh: „Zriaďuje sa vecné bremeno v prospech B. C., nar. XX.XX.XXXX, spočívajúce v práve doživotného užívania časti nehnuteľnosti pozemku parc. č. „C“ KN 406/31, vo vlastníctve žalobcu Mesta Svit zapísanej na LV č. X, k. ú., obec F., okres D., a to diel 1 o výmere 6 m2 podľa Geometrického plánu č. 43849954-78/2022 vypracovaný G. H. H. zo dňa 21.12.2022, úradne overeného dňa 16.01.2023 pod č. G1-1336/2022.“ Zároveň navrhla, aby súd žalobcovi priznal náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúcu v jednorazovej odplate vo výške 285,- eur podľa ZP č. 7/2023 zo dňa 09.02.2023, vypracovaného G. I. D.. Zároveň poukázala na § 216 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý hovorí o tom, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov vyplýva z § 135c ods. 3 OZ.
8. Zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasia s návrhom zriadenia vecného bremena, pretože je výhodný a účelný len pre žalovanú, kde sa postráda ochrana vlastníckeho práva žalobcu, ktorá má byť prioritná. Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá subjektívna stránka stavebníka, teda dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba a nemala by sa poskytovať stavebníkovi zvýšená ochrana aj v prípade, že to urobil z nevedomosti a ani v prípade, že by vlastník vedel, že sa neoprávnená stavba na pozemku realizuje.
9. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi: výpis LV č. X, k .ú. F., žiadosť o vykonanie štátneho stavebného dohľadu, oznámenie o vykonaní ŠSD, zápisnica zo dňa 09.07.2020, výzva na predloženie dokladov, rozhodnutie mesta Svit, žiadosť o odkúpenie, zápis z 15. zasadnutia komisie zo dňa 07.09.2020, 12.10.2020, zápisnica z rokovania zo dňa 14.09.2020, 05.10.2020, záznam orgánu ŠSD, výzva na zastavenie prác, Žiadosť o dodatočné povolenie, GP G. H. z 03.08.2020 a z 21.12.2022, rozhodnutie mesta Svit zo dňa 17.03.2021, zápisnica z 25. zasadnutia MR zo dňa 14.06.2021, z 26. zasadnutia zo dňa 24.06.2021, fotodokumentácia, ZP č. 7/2023, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
10. Žalobca je vlastníkom pozemku parcely „C“ KN 406/31 v k. ú. F. a žalovaná je vlastníčkou garáže so súp. č. XXXX postavenej na parc. č. „C“ KN 406/125 v k. ú. F.. Garáž sa nachádza v priamom susedstve pozemku parc. č. 406/31. Žalovaná na časti pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. „C“ KN č. 406/31 vo výmere 6 m2 ,bez stavebného povolenia zrealizovala prístavbu garáže so súp. č. XXXX. Dôvodom tejto realizácie zo strany žalovanej, bol havarijný stav, zo severnej strany muriva na garáži.
11. Na základe tejto skutočnosti žalobca požiadal príslušný Stavebný úrad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný dňa 09.07.2020.
12. Dňa 16.07.2020 bola žalovaná vyzvaná Štátnym stavebným dohľadom, aby požiadala o dodatočné povolenie zmeny stavby garáže súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parc. č. 406/125 a 406/31 v k. ú. F., vrátane doloženia potrebnej dokumentácie.
13. Dňa 3.8.2020 bol vyhotovený Geometrický plán č. 43849954-53/2020, ktorý preukázal zásah žalovanej prístavbou garáže na časť pozemku žalobcu parc. č. 406/31 o výmere 6 m2. 14. Dňa 04.08.2020 žalovaná podala Žiadosť o odkúpenie časti pozemku patriacej žalobcovi, na ktorom realizovala neoprávnenú stavbu.
15. Dňa 07.09.2020 a 05.10.2020 bola prerokovaná Žiadosť o odkúpenie pozemku, Komisiou výstavby, životného prostredia, architektúry a urbanizmu a zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že išlo o legalizáciu čiernej stavby, bolo Komisiou odporúčané finančné vysporiadanie v sume 10-násobku obvyklej ceny pri predaji majetku, tzv. 200,- eur/m2.
16. Dňa 09.09.2020 žalovaná podala na Stavebný úrad Žiadosť o dodatočné povolenie stavby s požadovanou dokumentáciou. Na základe žiadosti a predložených dokladov bolo začaté konanie
o dodatočnom povolení stavby. Stavebné konanie bolo prerušené z dôvodu, že žalovaná nepredložila pri podaní žiadosti doklady preukazujúce vlastnícke, alebo iné právo podľa ust. § 139 ods. 1 Stavebného zákona ku časti prístavbou zasiahnutého pozemku parc. č. 406/31.
17. Dňa 02.02.2021 žalobca zaslal žalovanej písomné oznámenie k jej Žiadosti o odkúpenie pozemku, že nesúhlasí s umiestnením prístavby garáže, vzhľadom na opakované porušujúce ustanovenia Stavebného zákona zo strany žalovanej.
18. Dňa 24.06.2021 mestským zastupiteľstvom nebol schválený budúci predaj majetku žalovanej.
19. Na základe zisteného skutkového stavu súd aplikoval uvedenú právnu úpravu:
20. Podľa § 135c ods. 1, 2, 3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
21. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
23. Podľa § 216 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
24. Neoprávnenou je taká stavba, ktorá je neoprávnene zriadená na cudzom pozemku. Súd pri takomto druhu žaloby musí zohľadniť ,,preferenčnú postupnosť,,. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník (aktívne legitimovaný) sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať: o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného - neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občiansko-právnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinnosti neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená a iné okolnosti prípadu. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalšou možnosťou na usporiadanie pomerov je prikázanie stavby do vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Pokiaľ s tým vlastník nesúhlasí, súd mu nemôže prikázať stavbu za náhradu. Žalobca takúto možnosť prikázania stavby žalovanej za náhradu do vlastníctva žalobcu nepripustil, v predmetnom konaní. V konaní bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu pri takomto druhu podanej žaloby, keďže je vlastník pozemku, do ktorého vznikol zásah a požaduje odstránenie stavby.
25. Na základe vyššie uvedeného súd skúmal, či je možné postupovať podľa § 135c ods. 1, 2 OZ. Dospel k názoru, že nie je účelné odstraňovať neoprávnenú stavbu, ktorá je malého rozsahu, 6m2, ktorá bola realizovaná pre akútnu asanáciu muriva na severnej strane garáže. Túto skutočnosť žalovaná doložila dostupnou fotodokumentáciou a zároveň to nebolo v konaní sporné. Odstránením časti garáže tzv. prístavby, by sa narušila aj novovytvorená cesta s obrubníkom vo vlastníctve mesta Svit a fasáda garáží popri ceste smerujúcej k vstupu na štadión, čo vyplýva z fotodokumentácie. Vzhľadom na viacero uvedených skutočností, uvedenie do pôvodného stavu by nebolo ekonomické a minulo by sa to aj estetickému účelu. Navyše časová následnosť okolností po neoprávnenej výstavbe žalovanou, nenasvedčuje tomu, žeby išlo, iba zo strany žalovanej k hrubému porušeniu práv vlastníka pozemku, stavebníkom. Súd prihliadol na existujúce dôvody hodné osobitého zreteľa v konkrétnom prípade
spočívajúce aj na strane žalobcu. Na konanie žalobcu, po zistení neoprávnenej stavby a zásahu do jeho vlastníckych práv, reflektovala žalovaná na výzvy žalobcu svojím následným konaním o legalizáciu stavby, prípadne o odkúpenie pozemku. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd predovšetkým prihliada na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, na to, aký je rozsah zastavaného pozemku, či staval vlastník v dobrej viere a s dobrým úmyslom (Rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 32/2002). V tomto rozhodnutí je vyjadrená aj zákonná premisa, že je nevyhnutné posudzovať v prvom rade účelnosť a nevyhnutnosť odstránenia stavby, ako to súd urobil v danom prípade.
26. Vzhľadom na nepredvídateľnosť všetkých do úvahy pripadajúcich situácií, dal zákon možnosť, aby sám našiel a aplikoval spravodlivé usporiadanie vzťahov. Súd je toho názoru, že nie je viazaný žalobným návrhom a preto, ak nemôže prikázať stavbu za náhradu, zriadi najmä vecné bremeno podľa ods. 3. Žalobu však nezamietne, pretože tým by sa nevyriešil sporný právny vzťah do budúcnosti. Odsek 3 § 135c OZ je možné použiť, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka. Ak súd mieni usporiadať pomery podľa ods. 3, vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. Súd teda v žiadnom prípade nemôže svojím rozhodnutím opierajúcim sa o § 135c ods. 3 OZ zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Súd v takomto prípade na základe Geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec.
27. Predmetom konania po vylúčení aplikácie ods. 1, 2 § 135c OZ, následne bolo posúdiť mieru zavinenia žalovanej na tejto situácii, jej postoj a oproti tomu postoj žalobcu ako orgánu verejnej správy. Preto súd vzal do úvahy okolnosti, že od počiatku zistenia žalobcom (Podnetom na prešetrenie zo dňa 3.6.2020), že žalovaná mohla zabrať aj časť jeho parcely, nevykonával opatrenia, napr. výzvu na odstránenie neoprávnenej stavby, nepodal neodkladné opatrenie na súd a podobne. Naopak, u žalovanej vykonal na základe vlastného podnetu štátny stavebný dohľad dňa 9.7.2020. Následne odporučil a vyzval žalovanú, aby si požiadala o dodatočné povolenie stavby. Žalovaná tak urobila a stavbu sa snažila legalizovať a za týmto účelom si vybavila všetky príslušné doklady (Súhlasné stanovisko HaZZ v Poprade, Statický posudok stavby, Požiarnobezpečnostné riešenie stavby) a vynaložila náklady súvisiace s legalizáciou neoprávnenej stavby napriek tomu, že jej následne žalobca oznámil, že legalizovať nemôže, keďže nemá vo vlastníctve časť pozemku a má si požiadať o jej odkúpenie. Žalovaná dala vypracovať Geometrický plán, ktorý predložil žalobca a požiadala o odkúpenie 6 m2 parcely napriek tomu, že hodnota je vzhľadom na ich polohu, možné využitie a samotný rozsah, zanedbateľná a napriek tomu súhlasila, že odkúpi parcelu aj za 1.200,- eur, tzn. 200 eur/m2, čo je dôkazom toho, že konanie žalovanej nebolo úmyselné a nebol cieľ obohatiť sa na úkor žalobcu. Sám žalobca predložil doklady, ktoré svedčia o tom, že jednotlivé komisie mesta odpredaj pozemku schválili, o čom svedčí mail pracovníka mesta zo dňa 28.12.2020, ktorý bol adresovaný na mail manžela žalovanej s tým, že jej v tomto maily bolo oznámené, že žiadosť o odkúpenie bude predložená na najbližšie rokovanie mestského zastupiteľstva a bola oboznámená aj s cenou za m2. Tento mail bol v kópii adresovaný aj štatutárnemu zástupcovi mesta. To, že nebol odsúhlasený odpredaj časti pozemku nemôže byť na úkor žalovanej. A to je dôvod, ktorý stavia do protikladu na jednej strane odstránenie stavby, ktoré je neporovnateľne väčším zásahom do už existujúcich práv ako to, keby bola tá parcela reálne odpredaná a v podstate ekonomicky nepoužiteľná. Druhým dôvodom, pre ktorý je odstránenie stavby krokom absolútne neúčelným, nehospodárnym a nie je spravodlivým usporiadaním veci je to, že žalovaná odstraňovala havarijný stav muriva, o čom doložila aj zábery z verejne dostupných máp z roku 2012, na ktorých možno vidieť neuspokojivý stav tohto muriva, ktorý sa do roku 2020 logicky nezlepšoval, ale len zhoršoval. O tomto stave sa vyjadroval aj sused p. F. vlastniaci susednú parcelu a garáž, ktorý sa pri výkone štátneho stavebného dohľadu súhlasne vyjadril k renovácii a oprave muriva. Uvedené v konaní nebolo sporné.
28. Uvedené a listinné dôkazy len nasvedčujú tomu, že žalobca nevykonával opatrenia, ktoré by smerovali k odstráneniu prístavby garáže a fakticky bol akceptovaný tento stav s tým, že medzičasom sa upravila priľahlá cestná komunikácia s obrubníkom lemujúcim cestu, pred bývalým vstupom do garáží. Dokonca ani z katastrálnej mapy nemohlo byť zrejmé, či sa zasiahlo do vlastníckych práv na susednom pozemku a túto skutočnosť bolo možné vidieť až geometrickým zameraním. Uvedené možno vyvodiť z listu žalobcu zo dňa 03.06.2020, z ktorého vyplýva, že ani samotný žalobca nemal vedomosť,
aký zásah bol do jeho vlastníctva urobený a kto ho vôbec urobil. Pri výkone tohto dohľadu mesto Svit, ako stavebný úrad, vyzvalo žalovanú, aby si požiadala o dodatočné povolenie zmeny stavby, predložila projektovú dokumentáciu, geometrické zameranie a majetkové vysporiadanie. V uvedenom vidieť jednoznačne súhlas žalobcu s dodatočnou legalizáciou stavby.
29. Žalovaná predložila súdu Znalecký posudok č. 7/2023 vypracovaný G. I. D. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena – jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena práva doživotného užívania časti pozemku parc. „C“ KN č. 406/31 v k. ú. F., podľa Geometrického plánu č. 43849954-78/2022, diel 1. Konštatovala, že všeobecná hodnota vecného bremena predstavuje 285,- eur. Uvedená suma nebola v súdnom konaní sporná, preto nebolo potrebné aby sa súd bližšie zaoberal výškou hodnoty vecného bremena.
30. Súd nevyhovel žalobe vzhľadom na vyššie uvedené, preto zriadil vecné bremeno za náhradu, v znení žalobného návrhu žalovanej, čím definitívne vyriešil vzájomné vzťahy do budúcnosti.
31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. V konaní súd úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, voči neúspešnému žalobcovi.
34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.