Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/65/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci navrhovateľov: 1. A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. K. X, C., 2. S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. K. X, C., zastúpení JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova 9 proti odporcovi: N. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. N. XXXX/XX, C., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -86 zo dňa 15. 01. 2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi v 2.rade zo sumy 66,39 Eur na sumu 130 Eur počnúc 01. 09. 2011 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný zasielať vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa v 2.rade. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2012 vo výške 1 017,76 Eur súd povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 50 Eur. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s prihliadnutím na možnosť odporcu a potreby plnoletého navrhovateľa v 2.rade, ktorý je študentom gymnázia v C., je potrebné konštatovať, že sa zvýšili jeho životné potreby. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcovi voči navrhovateľovi v 2.rade zo sumy 66,39 Eur na sumu 130 Eur mesačne počnúc od 01. 09. 2011 do budúcna. Tiež určil dlžné výživné za dané obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2012 celkovo vo výške 1 017,76 Eur (63,61 Eur x 16 mesiac, spolu 1 017,76 Eur) dlh, ktorý povolil splácať po 50 Eur mesačne. Konštatoval, že poslednýkrát bola úprava výživného upravená v rozvodovom konaní, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 07. 02. 2007. V tom čase bol navrhovateľ v 2.rade žiakom základnej školy, pričom v tomto konaní je navrhovateľ v 2.rade plnoletý. Z týchto dôvodov upravil výživné pre navrhovateľa v 2.rade.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Nesúhlasil s rozhodnutím a ani s postupom súdu. Uviedol, že pred súdom predložil podklady súvisiace s jeho výdavkami, ako aj o daňovom priznaní, pričom rozsudok bol vydaný na výživný na sumu 130 Eur spolu aj s dlžným výživným. Poukázal, že základ dane za rok 2011 z daňového priznania mal 3 926,04 Eur, čo znamená 327,17 Eur

mesačne, z toho platí 316 Eur nájomné, 25 Eur elektrinu, 112 Eur odvody do Sociálnej poisťovne, 46 Eur zdravotná poisťovňa a výživné 66 Eur. K tomu je ešte potrebné prirátať aj výdavky na stravu, oblečenie, cestovné, z čoho je vidieť, že jeho finančná situácia je zlá. K jeho príjmu mu pomáha jeho priateľka, ako aj rodičia, pretože pracuje ako izolatér striech a v zimnom období má problém si zohnať prácu. Trvá na tom, aby sa k danej problematike vyjadril aj jeho syn, k okolnostiam, na ktoré poukazoval, že nebol vypočutý pred súdom prvého stupňa.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovatelia. Uviedol, že boli dostatočne vykonané dokazovanie ohľadom príjmov a výdavkov, ako aj jeho potrieb a boli dodržané tiež procesné podmienky, preto odvolanie nepovažuje za dôvodné.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti zo sumy 66,39 Eur na sumu 200 Eur mesačne od 01. 09. 2011. Navrhovateľ poukázal, že v období, keď bolo rozhodnuté o rozvode manželstva, dňa XX. XX. XXXX, boli mal. deti S. a N. zverené do starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal.. N. 3 000 Sk, na mal. S. sumu 2 000 Sk. Od posledného rozhodovania vo veci uplynulo 5 rokov. Situácia sa podstatne zmenila. K. N. nadobudol plnoletosť a odporca prestal prispievať na jeho výživu od 01. 09. 2008. V čase posledného rozhodovania vo veci syn S. navštevoval základnú školu. Toho času je študentom gymnáziá.

Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie a jeho závery majú oporu v zistenom skutkovom stave. Z nich bez pochýb vyplýva, že od roku 2008, kedy odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť na syna N., zmenili sa na jeho strane pomery, pretože prestal platiť výživné aj na syna N. a vyživovacia povinnosť mu ostala iba v tom čase na mal. S.. Výživné bolo poslednýkrát určené v roku 2007 v súvislosti s rozvodovým rozsudkom. Od tej doby ubehlo pomerne dostatok času a zmenili sa aj pomery na strane maloletého. Prestal byť žiakom základnej školy a stal sa žiakom gymnázia. Zvýšili sa výdavky na jeho živobytie, záujmy v súvislosti s prípravou na budúce povolanie a pod.. Výživné, ktoré bolo naposledy určené nepostačuje jeho potrebám. Aj na strane otca sa zmenili pomery, pretože mu ubudla vyživovacia povinnosť na N. v roku 2008. Navrhovateľ žiadal túto zmenu výživného od 01. 09. 2011.

Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že bolo dôvodné zvýšiť výživné na mal. S., pretože došlo k zmene pomerov na jeho strane v tom zmysle, že sa mu zvýšili náklady na živobytie, záujmy a prípravu povolania do budúcna, ale aj na strane odporcu v kladnom zmysle, pretože mu ubudla vyživovacia povinnosť.

Správne postupoval súd prvého stupňa, ak zamietol návrh v prevyšujúcej časti, pretože matka maloletého žiadala zvýšiť výživné na sumu 200 Eur mesačne. V tomto smere súd prvého stupňa riadne zohľadňoval pomery a príjem odporcu a aj napriek tomu, že v odvolaní poukazoval na svoje príjmové pomery a daňový základ, z ktorého vyplýva čistý príjem 327,17 Eur, bol odvolací súd názoru, že rozhodnutie súdu je vecne správne.

Je v silách, schopnostiach a možnostiach povinného otca zabezpečovať toto výživné pre mal. syna S., pretože aj jeho výdavky a náklady na živobytie predstavujú oveľa vyššiu nákladovosť, ako jeho skutočný príjem. Výživné na maloleté deti má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami a je zákonnou povinnosťou rodiča toto výživné platiť dokiaľ deti nie sú schopné sa samé živiť.

V súlade s ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, súd prvého stupňa správne rozhodol.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. a odvolaciu námietku odporcu považoval za nedôvodnú a účelovú.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojitosti s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.