Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Michala Bulka, s miestom podnikania Kernova 4743/11, 036 01 Martin, IČO: 43 652 212, právne zastúpeného JUDr. Kvetoslavou Kolínovou, advokátkou, so sídlom X. XX, XXX XX B. a Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Súkromné centrum voľného času, so sídlom Párnica 86, 026 01 Párnica, IČO: 42 107 351, právne zastúpenému GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 380, v konaní o zaplatenie 6.529,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -128 zo dňa 14. augusta 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -128 zo dňa 14. augusta 2012 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 337,08 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.529,80 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.529,80 Eur od 08.02.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 391,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.270,16 Eur, všetko na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Kvetoslavy Kolínovej, vedený v V. L. a.s., H., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a vyplýva z článku VIII. Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 14.09.2009, ako aj z článku V. Príkaznej zmluvy zo dňa 10.09.2010. Konštatoval, že účastníkmi konania nebolo spochybnené, že pre školský rok 2009/2010 bola stanovená výška finančnej podpory pre jedného žiaka SCVČ 50 Eur/ročne. Podľa názoru okresného súdu predchodca žalovaného nesplnil dojednanú podmienku v zmysle článku VIII. zmluvy o vzájomnej spolupráci, keď riadnym spôsobom - písomne neoznámil klubu (žalobcovi) prípadnú zmenu finančného normatívu, ktorý má podstatný vplyv na výšku finančnej podpory na člena SCVČ, pričom zmenu finančnej podpory bolo SCVČ (predchodca žalovaného) povinné oznámiť písomne žalobcovi do 10 dní od písomného zverejnenia stanoviska MF SR k predpokladanému výnosu daní z príjmu fyzických osôb, na základe ktorého dochádza k úpravám výšky normatívu neštátnych školských zariadení. Predchodca žalovaného taktiež nesplnil podmienku vyplývajúcu z príkaznej zmluvy v článku V. o odmene žalobcu v sume 1.615 Eur. E-mailové oznámenie o znížení dotácie zo strany Mesta Spišská Nová Ves za mesiace máj až august 2010 nepovažoval okresný súd za riadne splnenie podmienky uvádzanej v článku VIII.

zmluvy. Taktiež poukázal na e-mailový list zo dňa 25.01.2011, kde v prílohe je jasná špecifikácia zvýšenej časti neuhradenej pohľadávky, pričom podľa názoru okresného súdu sa jednalo o riadne uznanie záväzku zo strany predchodcu žalovaného s poukazom na ust. čo do dôvodu a výšky. Jediným dôvodom pre nezaplatenie žalovaného nároku bola skutočnosť, že predchodca žalovaného sa dostal do zlej finančnej situácie titulom zníženia príspevkov od zriaďovateľa. O trovách konania rozhodol podľa ust. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , , . Namietal, že okresný súd sa nesprávne priklonil k názoru žalovaného, keď vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že: a) nárok žalobcu je dôvodný a vyplýva z článku VIII. zmluvy, b) žalovaný nesplnil podmienku vyplývajúcu z článku VIII. zmluvy, c) žalovaný riadne uznal svoj záväzok, a to e-mailovým listom zo dňa 25.1.2011. Žalovaný nespochybňoval stanovenie finančnej podpory na žiaka vo výške 50 Eur ročne, avšak poukázal na to, že v zmysle zmluvy bola celková výška finančnej podpory závislá aj od finančných možností žalovaného a existovala možnosť zníženia tejto finančnej podpory v prípade zmeny finančného normatívu. V čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom nebola výška týchto finančných prostriedkov jasná, žalovaný do zmluvy zakotvil aj ustanovenia o možnosti jednostranného zníženia finančnej podpory a o financovaní v zmysle finančných možností žalovaného. Vzhľadom na okolnosti, ktoré tu boli v čase uzatvorenia zmluvy, neexistovala vôľa žalovaného zaviazať sa na budúce plnenie bez možnosti svojej ochrany spočívajúcej v možnosti jednostranného zníženia dohodnutej odplaty za dohodnutých podmienok, s čím bol žalobca v čase uzatvorenia zmluvy uzrozumený. Ak by bolo vôľou zmluvných strán uzavrieť zmluvu, ktorej plnenie by bolo vyjadrené pevnou čiastkou na jedného žiaka a krúžok SCVČ, potom by uvedené ustanovenie bolo stručné a presne by definovalo výlučne výšku odplaty. Zmluvné strany si nad rámec výšky odplaty v zmysle článku VIII. zmluvy okrem východiskovej odplaty dojednali aj podmienky, za ktorých bol žalovaný a) oprávnený znížiť výšku odplaty v prípade 1/ zhoršenia finančných možností žalovaného, 2/ zmeny finančného normatívu, b) mechanizmus pri jednostrannom znížení výšky odplaty 1/ oznámenie žalobcovi, 2/ lehotu na oznámenie. Okresný súd tieto ustanovenia zmluvy nevzal do úvahy a obmedzil sa na konštatovanie o dôvodnosti nároku žalobcu a nesplnenie podmienky v zmysle článku VIII. zmluvy. Nevysporiadal sa ani s čestnými prehláseniami zmluvných partnerov, ktorý potvrdili, že v čase uzatvorenia identických zmlúv o spolupráci vedeli o možnosti jednostranného zníženia finančnej podpory. Čo sa týka splnenia podmienky dojednanej v zmysle čl. VIII. zmluvy, ktorú okresný súd vyhodnotil ako neoznámenie žalobcovi prípadnej zmeny finančného normatívu, tak podľa názoru žalovaného tento názor nebol správny, nakoľko okresný súd postupoval pri skúmaní tohto zmluvného dojednania príliš formálne, keď e-mailové oznámenie nepovažoval za riadne splnenie zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku už okresný súd „mailový list“ ako formu písomného oznámenia nespochybnil a založil na ňom uznanie záväzku zo strany žalovaného. V dôsledku nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, ako aj v dôsledku zníženia normatívu zo strany mesta Spišská Nová Ves, došlo zo strany žalovaného k jednostrannému zníženiu finančnej podpory pre žalobcu v súlade s ust. čl. VIII. zmluvy. V súvislosti s čl. VIII. ods. 3, čl. VII. ods. 3 zmluvy bola žalobcovi ako koordinátorovi zaslaná dňa 23.06.2010 e-mailová správa, v ktorej žalovaný oznámil zníženie výšky finančnej podpory, ako aj dôvody, pre ktoré žalovaný k takémuto kroku pristúpil. Žalobca doručenie oznámenia žiadnym spôsobom nenamietal. Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný nesplnil podmienku oznámenia zníženia finančnej podpory žalobcovi. Čo sa týka uznania záväzku zo strany žalovaného, poukázal na ust. a uviedol, že prvostupňový súd napriek absencii písomnej formy uznania záväzku tento právny úkon považoval za úkon, ktorý je v súlade splatnou právnou úpravou, a to e-mailovú správu zo dňa 25.1.2011, ktorá podľa názoru žalovaného nespĺňa znaky riadneho uznania záväzku zo strany žalovaného. Naviac, uznať možno len existujúci záväzok, čo v predmetnom prípade nebolo splnené. Keďže zmluva oprávňovala žalovaného jednostranne znížiť výšku finančnej podpory, po oznámení žalovaného o pozastavení vyplácania finančnej podpory e-mailovou správou zo dňa 23.6.2010 došlo podľa žalovaného k naplneniu zmluvne predpokladanej podmienky, čo viedlo k zániku

predmetného záväzku. Ďalej namietal, že rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa náležitosti v zmysle ust. , mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil rozsudok, obmedzil sa iba na strohé konštatovanie, že nárok žalobcu je dôvodný, nebola spochybnená výška finančnej podpory na jedného žiaka SCVČ a žalovaný nesplnil podmienku v zmysle článku VIII. zmluvy, ktoré odôvodnenie je nepostačujúce, rozporné nielen s európskou a slovenskou judikatúrou, ale aj s SR. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaných výsluchov účastníkov konania jasne vyplynulo, že finančné možnosti žalovaného boli viac ako dobré. To všetko napriek pozastaveniu dotácií zo strany mesta Spišská Nová Ves počas určitého obdobia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Bolo zrejmé, že napriek skutočnosti, že žalobca zabezpečoval pre deti plnohodnotnú záujmovú činnosť podľa výchovného programu, ako aj záväzok zabezpečiť plný a nerušený výkon práv spojených s nájmom v určených častiach budovy v určenom čase a zabezpečiť prevádzku a údržbu týchto priestorov, patrilo mu zo skutočnej priznanej dotácie zo strany mesta iba možno 25% príspevku. Zvyšok finančných prostriedkov podľa tvrdení protistrany, ktoré vyplynuli počas súdneho konania, spotrebovala administratíva žalovaného, čo je však žalobcovi záhadou, keď skutočný účel použitia mu nie je známy, ani mestu Spišská Nová Ves, tak ako sa to uvádza v liste zo dňa 08.03.2011. Toto stanovisko uviedol žalobca práve k námietke dôvodnosti nároku z dôvodu, že finančná podpora zo strany žalovaného bola závislá na finančných možnostiach žalovaného. K ďalším tvrdeniam žalobcu uviedol, že v zmluve o vzájomnej spolupráci v čl. VIII. sa uvádza, že žalovaný je povinný oznámiť zmenu finančnej podpory 10 dní od zverejnenia stanoviska Ministerstva financií SR. Tento mechanizmus bol zjavne neurčitý a v tejto časti je toto zmluvné dojednanie absolútne neplatné. Akým spôsobom sa mal normatív znížiť, nevedel žalovaný preukázať ani počas vedeného prvostupňového súdneho konania. Čestné prehlásenia predložené žalovaným nemajú žiadnu relevanciu. Všetky tieto subjekty, ktoré uvedené prehlásenia predložili, majú zmluvy o vzájomnej spolupráci so žalovaným uzavreté v úplne inom znení. Na základe výsluchu svedkyne PaeDr. U. Y. zo dňa 24.07.2012 bolo potvrdené, že žalovaný používa už nové vzorové zmluvy so spolupracujúcimi subjektmi. Bolo jasne preukázané a aj to zo zmluvy o vzájomnej spolupráci jasne vyplýva, že normatív na jedného krúžko-člena bol vo výške 50 Eur. Predmetná skutočnosť taktiež nikdy zo strany žalovaného ani nebola spochybnená. Žalovaný nepreukázal počas konania, že by zmluvne dohodnutý normatív bol akokoľvek viazaný na príspevky zo strany mesta Spišská Nová Ves, ktoré sa v zmluve ako tretí subjekt ani vôbec nespomína. Čo sa týka splnenia zmluvnej podmienky, ktorou malo byť písomné zaslanie oznámenia o znížení normatívu, tak žalobca nemal nikdy doručené žiadne oznámenie ani e-mailom a vonkoncom nie v písomnej forme. Tieto skutočnosti boli preukázané v rámci prvostupňového konania. Predložené e-mailové oznámenie na pojednávaní je bez uvedenia e-mailu adresáta a taktiež je zasielané od úplne iného subjektu. Poukázal na to, že žalovaný na jednej strane namieta prísnu formálnosť súdu, avšak na strane druhej sa dožaduje uznania záväzku v písomnej forme a zaslanie e-mailu považuje za nedostatočné. Samozrejme k uznaniu záväzku so strany žalovaného došlo už samotnou úhradou záväzku s odkazom na ust. v spojení s ust. , ako i skutočnosť, že nikdy nebol namietaný rozsah poskytnutých služieb alebo ich kvalita. Zaslanie e-mailu spoločne s uvedením zostatku pohľadávky považoval zo strany žalovaného za jednoznačné uznanie záväzku, keďže v prílohe bola jasná špecifikácia zvyšnej časti neuhradenej pohľadávky. Opakovane však poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal riadne oznámenie o znížení normatívu, pričom žalovaným predložené oznámenie zo dňa 23.06.2010 je bez dátumu, uvedenia adresáta a iného subjektu. E-mail zo dňa 25.01.2011 bol žalobcovi zaslaný od žalovaného v zastúpení riaditeľa pána J. B. s tým, že žalovaný sa nachádza v zlej finančnej situácii, prebieha momentálne súdny spor s mestom Spišská Nová Ves a záverom uistil žalobcu, že všetky finančné prostriedky riadne doplatia a v prílohe zaslal zostávajúcu výšku pohľadávky. Čo sa týka namietaného odôvodnenia rozsudku okresného súdu, mal za to, že odôvodnenie je prehľadné a jasné. K právnemu stavu nebolo potrebné zodpovedať iné otázky, keďže právny nárok bol nepochybný. Navrhol, aby bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, a to vyčíslených trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -180 zo dňa 11.04.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.05.2013, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

Primárne krajský súd uvádza, že pri vyhodnotení odvolacích dôvodov žalovaného bol určujúci skutkový stav, ktorý bol zistený súdom prvého stupňa a ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. za stavu, keď nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. , ako aj za prihliadnutia vykonanej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. , ktorá bola súčasťou predvolania (č.l. 62 spisu) a opätovne bola vykonaná podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 24. júla 2012, konkrétne na č.l. 119 spisu.

K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že postupom okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval nesprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. V takejto situácii v predmetnej sporovej veci vo vzťahu k podstatným zhodnoteniam okresného súdu nedošlo. Na zistený skutkový stav bola použitá správna aplikácia hmotného práva, a to , pretože zmluvné strany v záhlaví zmluvy odkazom na ust. prejavili vôľu, že ich vzťah sa spravuje týmto zákonom, pričom v danom prípade dopĺňa odvolací súd, že išlo o zmluvný vzťah podľa ust. . Žalovaný v podstate nesprávne právne posúdenie okresného súdu videl len v zhodnotení zmluvných dojednaní, konkrétne v čl. VIII. zmluvy vo vzťahu k splneniu dojednanej podmienky a vyhodnotení e-mailu zo dňa 25.01.2011 so záverom uznania záväzku v zmysle ust. .

Tak, ako uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku, pohľadávka žalobcu o zaplatenie 6.529,80 Eur s príslušenstvom vyplývala z čl. VIII. Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 14. septembra 2009 (ďalej len „zmluva“) vo väzbe na čl. V. Príkaznej zmluvy zo dňa 10.9.2010, ktorej základ nebol sporný. Krajský súd uvádza, že žalobca dostatočne vymedzenými skutkovými tvrdeniami vyjadril uplatnený žalobný nárok, ktorý mal nepochybne zmluvný základ a odvíjal sa od uzavretej zmluvy so žalovaným. Správne preto okresný súd vychádzal z uzavretej zmluvy, ako i Príkaznej zmluvy zo dňa 10.9.2010, výsluchov účastníkov, svedkov a ďalších listinných dôkazov, ktoré sa stali základom žalobného nároku a ktorými žalobca preukazoval svoju pohľadávku voči žalovanému.

Podľa ust. , ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie v tej súvislosti, že žalovaný v konaní pred okresným súdom nespochybnil v rámci svojej obrany skutočnosť naplnenia predmetu zmluvy žalobcom v zmysle čl. IV. zmluvy vo väzbe na čl. VI. zmluvy, čím mu v zmysle čl. VIII. zmluvy vzniklo právo na vyplatenie finančných prostriedkov za poskytnutú súčinnosť. K tejto časti, teda základu uplatneného nároku žalobcu žalovaný jeho dôvodnosť nerozporoval.

Spornou medzi účastníkmi konania v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní bola okolnosť výšky uplatneného nároku žalobcu, a to súvislosti s obranou žalovaného, že výška finančných prostriedkov bola závislá od finančných možností žalovaného a existovala možnosť zníženia tejto finančnej podpory v prípade zníženia finančného normatívu v zmysle čl. VIII. zmluvy. Odvolací súd preto považoval za potrebné prihliadnuť v celom obsahovom znení k uzavretej Zmluve o vzájomnej spolupráci zo dňa 14. septembra 2009 medzi žalobcom a žalovaným, osobitne k rozhodným článkom, na ktoré poukazoval žalobca a v konečnom dôsledku v rámci obrany i žalovaný, a to čl. VIII. zmluvy v celom

znení a dopĺňa krajský súd i v spojení s čl. XI. zmluvy. Osobitne sa k obrane žalovaného, spočívajúcej v tvrdení možnosti jednostranného zníženia stanovenej odplaty podľa čl. VIII. tretí odsek, druhá veta zaoberal odvolací súd znením čl. VIII. tretí odsek, tretia a štvrtá veta zmluvy, podľa ktorého ...„SCVČ písomne oznámi klubu aj prípadnú zmenu finančného normatívu, ktorá má podstatný vplyv na výšku finančnej podpory na člena SCVČ. Zmenu finančnej podpory je SCVČ povinné oznámiť písomne klubu do 10 dní od písomného zverejnenia stanoviska Ministerstva financií SR k predpokladanému výnosu daní z príjmu fyzických osôb, na základe ktorého dochádza k úpravám výšky normatívu neštátnych školských zariadení. Z celkovej výšky finančnej podpory bude 10% finančných prostriedkov vyplatených koordinátorovi klubu za činnosti podľa čl. VI. tejto zmluvy“. Z vyššie citovanej časti článku VIII. tretí odsek, tretia a štvrtá veta zmluvy, gramatickým výkladom dospel odvolací súd k záveru, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany uvažovali o stave týkajúcom sa možnej zmeny dohodnutej finančnej odmeny pre žalobcu, a to v závislosti od stanoviska Ministerstva financií SR k predpokladanému výnosu daní z príjmov fyzických osôb, na základe ktorého dochádza k úpravám výšky normatívu v neštátnych školských zariadeniach, avšak za dodržania dohodnutého mechanizmu - naplnenia podmienky oznámenia zo strany žalovaného žalobcovi. Žalovaný tvrdil splnenie dohodnutej notifikačnej povinnosti v zmysle e-mailu na č.l. 35 spisu, z obsahu ktorého vyplýval údaj odosielateľa F. P., podpis U. Y., a text ...„Vzhľadom k tomu, že v mesiaci jún 2010 bola aj pre školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti PaedDr. U. Y., Angels a Kámo Nádej poskytnutá výška finančných prostriedkov len vo výške 25%, sme nútení z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov pozastaviť vyplatenie finančných prostriedkov na tento mesiac“ a ďalej ...„v prípade, že v nasledujúcom období dôjde k doplateniu, resp. navýšeniu finančných prostriedkov, budeme Vás o tejto situácii ihneď informovať a následne pristúpia školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti PaedDr. U. Y., Angels a Kámo Nádej opätovne k plneniu finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o vzájomnej spolupráci. Našou snahou je splnenie finančných záväzkov najneskôr ku dňu ukončenia Zmluvy o vzájomnej spolupráci“. K námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom, týkajúceho sa splnenia dojednanej podmienky, a prílišného formalizmu pri zhodnocovaní e-mailu zo dňa 23.06.2010 krajský súd uvádza, že práve obsah e-mailovej správy na č.l. 35 rub spisu vo väzbe na zmluvné dojednanie v čl. VIII. odsek tretí, veta tretia a štvrtá krajský súd vníma a hodnotí len ako oboznámenie určitého stavu - finančnej situácie žalovaného viažuceho sa k mesiacu jún 2010, a nie splnenie dohodnutej podmienky pre zmenu výšky odplaty. V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že notifikačná povinnosť sama o sebe nezahŕňa len oznámenie o zmene normatívu, úpravy výšky odplaty, ale musí byť vyjadrené aj jej presné vymedzenie. Teda pre splnenie dohodnutej podmienky možnosti jednostranného zníženia výšky finančných prostriedkov žalovaným muselo byť žalovaným žalobcovi oznámené, a to nepochybným spôsobom nielen určenie výšky odplaty (zníženej) aj s uvedením obdobia, pre ktoré táto výška odplaty platí, čo v danom prípade zo strany žalovaného v zmysle vyššie uvedeného e-mailu zo dňa 23.06.2010 splnené nebolo. Súhlasí preto krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný nepostupoval v zmysle dojednania čl. VIII., pričom dopĺňa, že nebol dodržaný ani postup zmluvnými stranami dohodnutý v čl. XI. veta prvá zmluvy, podľa znenia ktorého ...„zmeny tejto zmluvy je možné vykonať len písomnou formou po dohode zmluvných strán“. Krajský súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k tej okolnosti, že pokiaľ žalovaný v rámci konania pred súdom prvého stupňa uvádzal zníženú výšku normatívu oproti čiastke na 1 žiaka 50 Eur/ročne dojednanú v zmluve, nevyjadril sa, o akú čiastku, resp. v akom pomere by malo k tomuto zníženiu dôjsť, teda neuviedol ani sám konkrétnu sumu a ani obdobie.

K poukazu žalovaného na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. vo vzťahu k prílišnému formalizmu okresného súdu pri skúmaní zmluvného dojednania čl. VIII. zmluvy krajský súd uvádza, že práve žalovaný nenaplnil podmienku, t.j. nedodržal dohodnutý postup vyplývajúci z dojednania v čl. VIII. zmluvy, ktorý nedostatok nie je možné následne odstraňovať poukazom na vyslovené závery v predmetnom Nález Ústavného súdu SR, ktorý o.i. riešil inú právnu otázku.

Čo sa týka e-mailovej správy zo dňa 25.1.2011 na č.l. 80 - 82 spisu, odlišne od záveru okresného súdu predmetný e-mail nehodnotí krajský súd so záverom uznania záväzku cez úpravu v , keďže po jeho komplexnom posúdení neobsahuje znaky vyžadované zákonnou úpravou. Predmetný e-mail však vníma a hodnotí odvolací súd ako potvrdenie nespornosti záväzku žalovaného voči žalobcovi, čo vyplýva zo znenia posledného odseku ...„finančné prostriedky, ktoré nám mesto Spišská Nová Ves za rok 2010 nevyplatilo, sú predmetom súdneho sporu, ktorý v súčasnosti Kámo Nádej s mestom Spišská Nová Ves vedie. V prípade úspešného rezultátu, v ktorý pevne veríme, Vám budú finančné prostriedky v zmysle zmluvy o vzájomnej spolupráci doplatené“ vo väzbe na jeho prílohu (č.l. 82 spisu) obsahujúcu identifikáciu záväzku voči žalobcovi, pričom žalovaný spornosť nedokázal.

Pokiaľ žalovaný poukazoval na doložené Čestné prehlásenia, tak súhlasí odvolací súd s vyjadrením žalobcu, že tieto sa týkali zmlúv v inom znení, čo potvrdila výpoveď svedkyne Y. na č.l. 118 spisu, ktorá uviedla: ...„Čo sa týka zmluvy s pánom L., tá bola uzavretá v septembri 2009. Zmluva o vzájomnej spolupráci s Obcou Štiavnička (č.l. 99 spisu), tá bola uzavretá v septembri 2011 a v čl. VII. odplata za poskytnutú súčinnosť je inak špecifikovaná táto odplata oproti zmluve s pánom L. a je to práve z dôvodu, že sme požiadali o vypracovanie podrobnejších zmlúv právnu kanceláriu práve v dôsledku každoročného znižovania normatívov na žiakov“. Z tohto dôvodu poukaz žalovaného v odvolaní na čestné prehlásenie bol zhodnotený krajským súdom ako nedôvodný.

Krajský súd uvádza, že rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery, ktoré prijal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov okresný súd aplikoval ust. , keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť dôkazov pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a v súlade s touto zásadou postupoval okresný súd.

Vo vzťahu k namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v danom prípade okresný súd vychádzajúc z dikcie ust. , jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver k posúdeniu nároku žalobcu, konštatoval uzatvorenie zmluvy o vzájomnej spolupráci, príkaznej zmluvy, stručným, zrozumiteľným a jasným spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie tak vo vzťahu k námietkam žalovaného, ako aj k uplatnenému žalobnému nároku. Krajský súd preto konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou by došlo k porušeniu základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu SR a prijaté rozhodnutia, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23. júna 2004, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 03. júla 2003 a sp. zn. zo dňa 27. októbra 2004.

Z týchto vyššie uvedených záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keďže v podstatných častiach krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu za primeranej aplikácie ust. .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná uplatnená náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 220,77 Eur, za úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 16.5.2013 1 x 1 z 220,77 Eur = 55,19 Eur, režijný paušál 1 x 7,63 Eur a 1 x 7,81 Eur = 15,44 Eur + 20% DPH = 58,28 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 349,68 Eur. Z dôvodu, že právny zástupca žalobcu v písomnom vyčíslení zo dňa 14.05.2013 uplatnil náhradu odvolacích trov do výšky 337,08 Eur (274,08 Eur + 63 Eur), pričom podľa ustanovenia toto konanie je návrhovým konaním, nebolo možné prekročiť uplatnený návrh na náhradu odvolacích trov (ust. ), ktoré boli priznané v sume 337, Eur, ktoré je povinný žalovaný nahradiť žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.