Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-109-2011.pdf
PDF · 108.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/109/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Miloslavom Krausom, LL.M, advokátom, so sídlom kancelárie Jasovská č. 23, P.O.BOX č. 64, 850 07 Bratislava 57, proti odporcovi: Obec Liptovská Osada, 034 73 Liptovská Osada, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Predná s.r.o., so sídlom kancelárie Plynárenská č. 7/A, 821 09 Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 3.559,51 eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu, advokátskej kancelárie JUDr. Silvia Predná, s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Odporcovi sa náhrada trov konania o predbežnom opatrení nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.08.2011 sa pôvodný navrhovateľ, t.j. O.. L. U. prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom starostu obce ako orgánu územnej samosprávy vo výške 52.000,-eur, pričom suma 49.033,-eur predstavuje náklady na uvedenie pozemku do pôvodného stavu a suma 2.977,-eur je ohodnotenie nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Ku škode malo dôjsť v súvislosti s prácami vykonanými aj na pozemku parcela č. XXXX/X o výmere X.XXX m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. A. Z., ktorého bol pôvodný navrhovateľ Ing. L. U. (v súčasnosti navrhovateľ D. D.) spoluvlastníkom v rozsahu 1/6-ina k celku, pričom odporca ako orgán samosprávy neučinil žiadne opatrenia na zabránenie vzniku škody. Z návrhu na začatie konania ďalej vyplynulo, že odporca si nechal spracovať projekt investičný zámer „Gothal“, ktorý pre svoju realizáciu potrebuje aj predmetný pozemok, pričom investičný zámer nebol prerokovaný s vlastníkmi pozemkov a teda ani s právnym predchodcom navrhovateľa Ing. L. U.. V priebehu mesiaca október 2010 právny predchodca navrhovateľa zistil, že odporca so svojím spoločníkom, t.j. zástupcom spoločnosti YVEX, s.r.o. so sídlom Plynárenská č. 7/A, 821 09 Bratislava začali práce na uvedenom investičnom zámere Gothal, a teda aj na uvedenom pozemku. Z predmetného pozemku bola odstránená ornica vo výške cca 50 cm, boli vykopané ryhy a následne navezený rôzny odpad. Vytýčené hranice predmetných pozemkov boli odporcom a jeho spolupracovníkmi odstránené. Štatutárny orgán odporcu aj keď mal vedomosť o nesúhlase právneho predchodcu navrhovateľa, ako aj navrhovateľa s prácami na predmetnom pozemku o vybudovaní čiernej skládky, neučinil žiadne opatrenia, aby konanie bolo zastavené. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, výška skutočnej škody, t.j. škoda vo výške 49.033,-eur bola určená stavebnou cenárkou O. W. a suma 2.977,-eur je ohodnotením nemajetkovej ujmy navrhovateľa.
Odporca sa k návrhu na začatie konania faxovým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2011 a písomne doplneným dňa 12.12.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo vyjadrení odporca poukázal na to, že pokiaľ sa navrhovateľ v súdenej veci domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štatutárneho zástupcu odporcu ako orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, tak z predmetného návrhu na začatie konania nie je zrejmé, v čom podľa tvrdení navrhovateľa spočíva údajný nesprávny postup odporcu ako orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy a taktiež z návrhu na začatie konania nevyplynulo, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu odporca pri výkone samosprávy porušil. Odporca v predmetnom vyjadrení súčasne poukázal na to, že navrhovateľ svoje tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Z predmetného vyjadrenia ďalej vyplynulo, že zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy je osobitným druhom zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti a teda preukázanie zavinenia ako jednej z podstatných zložiek vzniku zodpovednosti za škodu sa v prípade uvedenej zodpovednosti nevyžaduje. K vzniku zodpovednosti odporcu ako orgánu územnej samosprávy za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom územnej samosprávy pri výkone samosprávy je potrebné splnenie troch kumulatívnych podmienok, a to nesprávneho úradného postupu orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy a vznikom škody. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu územnej správy pri výkone samosprávy, ktorých splnenie musí byť kumulatívne, nemôže byť v danom prípade podľa názoru odporcu v žiadnom prípade daná zodpovednosť odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha v súdenej veci.
V priebehu konania podal pôvodný navrhovateľ Ing. L. U. návrh na zmenu účastníka konania v zmysle § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na základe ktorého tunajší súd uznesením č.k. 9C/109/2011-159 zo dňa 01.02.2013 (predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.02.2013) pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa O.. L. U. vstúpil ako navrhovateľ D. D..
Na pojednávaniach zo dňa 26.03.2012 a 17.05.2013 pôvodný navrhovateľ a následne aj súčasný navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanom návrhu na začatie konania v celom rozsahu. V rámci prednesu návrhu na začatie konania na pojednávaní zo dňa 18.04.2012 právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ sa domáha náhrady predmetnej škody titulom nesprávneho úradného postupu starostu obce, t.j. odporcu ako orgánu územnej samosprávy, kedy on dal súhlas s uložením prebytočnej zeminy aj na pozemok navrhovateľa. Konkrétne poukázal na to, že starosta odporcu udelil dňa 30.09.2010 spoločnosti Váhostav SK a.s. súhlas s uložením prebytočnej zeminy v rámci realizácie stavby SKK a ČOV Liptovská Lúžna, Liptovská Osada v katastri obce A. Z. na pozemkoch majetku obce, parcelné číslo KN „C“ č. XXX/X, XXX a XXX/X, ktoré sa nachádzajú v susedstve futbalového ihriska obce A. Z.. Pokiaľ v tomto súhlase na zriadenie trvalej skládky nie je uvedený aj pozemok, ktorého spoluvlastníkom je navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že predmetný súhlas odporcu sa vzťahoval aj na tento pozemok, ako aj iné pozemky. Uvedené vyplýva zo šetrenia Obvodného úradu životného prostredia, ako aj zo zápisnice o výsluchu starostu obce A. Z., t.j. odporcu zo dňa 04.04.2011, v zmysle ktorého sa on na tretej strane predmetnej zápisnice vyjadril, že prebytočný výkopový materiál má byť využitý na zvýšenie terénu v tejto lokalite v blízkosti potoka Lužnianka, čím sa má eliminovať možnosť vytopenia tohto územia, na ktorom má byť vybudovaný turisticko-relaxačný komplex. Z uvedeného podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že odporca dal súhlas na vykonanie skládky odpadu aj na pozemku parcela KN „E“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, ktorý bol pôvodne v podielovom spoluvlastníctve pôvodného navrhovateľa, t.j. O.. L. U., pričom v súčasnosti je jeho podielovým spoluvlastníkom navrhovateľ. Právny zástupca navrhovateľa v rámci svojho vyjadrenia na predmetnom pojednávaní poukázal ďalej na výpoveď O.. M. R., ktorú tento učinil dňa 04.04.2011 na Obvodnom oddelení PZ Liptovská Osada, v zmysle ktorej na strane 3 predmetnej zápisnice, štvrtý odsek vyplýva, že „firma YVEX dala vypracovať protipovodňovú štúdiu, aby sme vedeli, do akej výšky máme osadzovať plánované objekty v danej lokalite a aké majú byť úpravy terénov, aby v prípade povodní nedošlo k poškodeniu majetku občanov a ich životov. V tejto
štúdii je aj spomínané, že terén má byť v okolí potoka Lúžňanka zdvihnutý o 1 meter tak, že sme potrebovali obecné pozemky zvýšiť o cca 1 m a firma Váhostav SK zase potrebovala zlikvidovať, resp. trvale uložiť výkopovú zeminu zo stavby SKK a M. A. Z.“. Z uvedeného podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že sa nejednalo v danom prípade iba o uskladnenie zeminy, ale o trvalé uloženie výkopovej zeminy, a to aj na pozemku parcela KN „E“ č. XXXX/X. Z uvedeného potom vyplýva, že týmto konaním došlo k začatiu stavebných prác na protipovodňovej ochrane obce A. Z., ktorá je súčasťou stavebných prác na výstavbe relaxačného centra v A. Z.. Napriek tomu, že bol odporca prostredníctvom svojho starostu písomne informovaný o vykonávaní týchto stavebných prác, tento nevykonal žiadne úkony, ktoré ako stavebný úrad vykonať mal. Na pojednávaní zo dňa 17.05.2013 právny zástupca navrhovateľa v rámci dokončenia prednesu návrhu na začatie konania sa v celom rozsahu pridržal skutočností uvedených v podanom návrhu na začatie konania v jeho písomných podaniach, ktoré v súdenej veci doručil súdu, ako aj jeho prednesu učineného na pojednávaní zo dňa 18.04.2012. Na doplnenie poukázal na to, že navrhovateľ sa domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany odporcu, nakoľko obec ako príslušný stavebný úrad porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z § 55, § 57 a § 71 a nasl. Stavebného zákona, keď ako príslušný stavebný úrad nezakročil proti nelegálne vykonávaným stavebným prácam na pozemku právneho predchodcu navrhovateľa O.. U., konkrétne na predmetnom pozemku boli bez stavebného povolenia vykonávané stavebné práce. Odporca ako príslušný stavebný úrad bol pri šetrení, a to v rámci vykonávania štátneho stavebného dohľadu dňa 11.11.2010 na ohliadke, keď napriek tomu, že zo záverov tejto ohliadky jednoznačne vyplynulo, že na pozemku právneho predchodcu navrhovateľa sú vykonávané stavebné práce, neučinil žiadne opatrenia ako príslušný stavebný úrad, čím došlo ku škode, ktorú si navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa, t.j. O.. U. uplatňuje v súdenej veci. K stavebným prácam na predmetnom pozemku právneho predchodcu navrhovateľa malo dochádzať v období októbra a novembra roku 2010 a súčasne k týmto stavebným prácam dochádzalo aj v ďalšom období, pričom podľa jeho názoru predmetné stavebné práce vykonával samotný odporca. Právny predchodca navrhovateľa súdu súčasne predložil fotodokumentáciu dokumentujúcu stav predmetného pozemku pred začatím vykonávania stavebných prác, fotodokumentáciu dokumentujúcu stav v období októbra a novembra roku 2010, ako aj fotodokumentáciu dokumentujúcu stav predmetného pozemku v období mesiacov apríl až jún 2011. Právny zástupca navrhovateľa súdu súčasne predložil podnet na nariadenie predbežného zákazu zo dňa 12.04.2011, ktorým pôvodný navrhovateľ O.. L. U. požiadal odporcu, aby obnovil predošlý stav na predmetnom pozemku (pokiaľ však bol na predmetnom pojednávaní súdu predložený predmetný podnet, právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že navrhovateľ sa domáha v súdenej veci iba náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená zo strany odporcu z dôvodu porušenia jeho povinností vyplývajúcich mu zo Stavebného zákona).
V rámci vyjadrenia k návrhu na začatie konania odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, pričom poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ odvodzuje svoje nároky, ktoré si uplatnil v súdenej veci titulom náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom obce ako príslušného stavebného úradu, tak obec vykonáva svoju pôsobnosť na úseku výstavby a územného plánovania na základe preneseného výkonu štátnej správy, a preto pasívne vecne legitimovaný v súdenej veci by mal byť v zmysle § 117 ods. 1 Stavebného zákona a § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. príslušný ústredný orgán štátnej správy. Právny zástupca odporcu súčasne poukázal na to, že na uvedenom pozemku neboli vykonávané žiadne stavebné práce a teda nemožno konštatovať, že by odporca ako príslušný stavebný úrad nevykonal potrebné opatrenia v zmysle Stavebného zákona, nakoľko tieto opatrenia ani nebolo potrebné vykonať. Pokiaľ navrhovateľ predložil fotografie preukazujúce návoz suti, resp. zeminy na predmetný pozemok, právny zástupca odporcu poukázal na to, že k tomuto návozu došlo iba neúmyselným vyvezením predmetného materiálu v rámci investičnej akcie SKK a M. A. Z., A. A. a A. S., realizovanej spoločnosťou Váhostav SK. Za navezenie predmetného materiálu na pozemok, ktorého v súčasnosti je vlastníkom navrhovateľ, bola v správnom konaní postihnutá spoločnosť YVEX a táto spoločnosť už v rámci správneho konania vykonala nápravu a odviezla predmetný materiál z predmetných pozemkov a následne vykonala zatrávnenie týchto pozemkov, čim ich uviedla do pôvodného stavu.
Právny zástupca navrhovateľa v rámci vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 17.05.2013 nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa. Pokiaľ odporca tvrdí, že predmetná zemina bola z uvedeného pozemku odvezená, tak táto zemina rozhodne nebola odvezená, nakoľko reálny stav je taký, že došlo k zvýšeniu
predmetného pozemku o cca 1,2 m a toto rozhodne nemožno považovať za uvedenie do pôvodného stavu.
V rámci vykonaného dokazovania sa súd oboznámil s listinným dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, ako aj s fotokópiou pripojeného vyšetrovacieho spisu M.:Z.-XXX/LO-RK-XXXX.
Po vykonaní úkonov v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. súd z dôvodu nedostatku návrhu na začatie konania (už právnym zástupcom odporcu namietaným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie odporcu), ktorý bránil preskúmaniu vecnej podstaty uplatňovaného nároku, v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p., aby postupom súdu v súdenej veci vo vzťahu k účastníkom konania nedošlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktorým by bolo dotknuté ich právo na spravodlivý proces, oboznámil prítomných účastníkov konania a ich právnych zástupcov o tom, že vykonanie ďalšieho dokazovania vzhľadom na listinné doklady obsiahnuté v súdnom spise nepovažuje za potrebné. Týmto súd reflektoval na súčasnú prax všeobecných súdov vychádzajúcu zo záverov tak Európskeho súdu pre ľudské práva, ako i Ústavného súdu SR, ktorá považuje postup súdu, ktorý by viedol k vydaniu rozhodnutia, ktoré nemožno predvídať, za nezodpovedajúci základnému právu na spravodlivé súdne konanie (článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), resp. ústavnému právu na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR).
Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam:
navrhovateľ sa v návrhu na začatie konania domáhal náhrady skutočnej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom odporcu ako orgánu územnej správy pri výkone samosprávy. Odporca mal konkrétne porušiť povinnosti vyplývajúce mu z § 55, § 57 a § 71 a nasledujúcich Stavebného zákona, keď ako príslušný stavebný úrad nezakročil proti nelegálne vykonávaným stavebným prácam na pozemku KN „E“ č. XXXX/X, ktorý bol v rozhodnej dobe vo vlastníctve O.. L. U., t.j. pôvodného navrhovateľa v súdenej veci. Konkrétnu nečinnosť odporcu ako príslušného stavebného úradu vzhliadol navrhovateľ v tom, že odporca v rámci štátneho stavebného dohľadu dňa 11.11.2010 vykonal ohliadku okrem iného aj predmetného pozemku, pričom zo záverov tejto ohliadky jednoznačne vyplynulo, že na predmetnom pozemku sú vykonávané stavebné práce, pričom odporca ako príslušný stavebný úrad neučinil žiadne opatrenia smerujúce k zastaveniu týchto stavebných prác, čím došlo k vzniku škody, ktorej náhrady sa domáha v súdenej veci. S poukazom na takto navrhovateľom vymedzený skutkový stav veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie v konaní, keď mal jednoznačne preukázané, že na strane odporcu je daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany odporcu ako orgánu samosprávy pri výkone samosprávy, súd poukazuje na to, že pôsobnosť obce na úseku územného plánovania a stavebného poriadku je preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy na obce, a teda sa nejedná o pôsobnosť územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Uvedené vyplýva z § 2 písm. e) zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, v zmysle ktorého na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku územného plánovania a stavebného poriadku, pôsobnosť stavebného úradu; v tejto súvislosti súd poukazuje aj na § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý demonštratívnym výpočtom vymedzuje rozsah samosprávy obce, pričom z odseku 4 predmetného ustanovenia vyplýva, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia zákona, súd poukazuje na § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v zmysle ktorého, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že pôsobnosť obce ako stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy a rozhodne nie je výkonom samosprávy. Na základe uvedeného nemôže odporca zodpovedať za predmetnú škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko predmetný zákon v III. časti upravuje zodpovednosť obce ako územnej samosprávy iba za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Vzhľadom k tomu, že odporca mal ako príslušný stavebný úrad spôsobiť škodu navrhovateľovi pri výkone prenesenej štátnej správy, je vo veci náhrady škody zodpovedný štát (§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), pričom vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Z vyššie
uvedeného dôvodu, keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že odporca nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v súdenej veci, pričom vykonaním ďalšieho dokazovania (t.j. dokazovania ohľadne existencie aktívnej vecnej legitimácie, resp. samotné vecné preskúmanie dôvodnosti v súdenej veci uplatňovaného nároku) by s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie bolo nadbytočné a neviedlo by k inému rozhodnutiu súdu, súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov konania v návrhu na začatie konania nesie vždy navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne neligitimovaných účastníkov napr. tým, že bude znášať náhradu trov konania alebo následky uplynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt. Súd súčasne poukazuje aj na tú skutočnosť, že poučenie navrhovateľa o tom, koho by mal podľa hmotného práva žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p., a poučenie v uvedenom smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. V súdenej veci je uvedený záver umocnený aj tým, že navrhovateľ bol v súdenej veci zastúpený právnym zástupcom.
V nadväznosti na skutočnosť, že navrhovateľ, ako aj právny zástupca navrhovateľa vzniesli námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi spočívajúcu v ich nespokojnosti s procesným postupom súdu, keď právny zástupca navrhovateľa, ako aj navrhovateľ mali za to, že zákonný sudca „nadržiava“ protistrane v súdenej veci, súd vyhodnotil predmetnú námietku ako opakovanú námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, o ktorej už bolo rozhodnuté Krajským súdom v Žiline, a to uznesením č.k. 5NCc/23/2012-114 zo dňa 09.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.2012, a preto súd postupujúc v zmysle § 15a ods. 4 O.s.p. na takúto námietku neprihliadol. Následne právny zástupca navrhovateľa vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom tunajšieho súdu, ktorú súd s poukazom na vyššie uvedené, nakoľko zákonný sudca nie je vylúčený z prejednania veci, vyhodnotil ako irelevantnú.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal ani len čiastočný. Účelne vynaložené trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 3.559,51 eur, ktoré boli priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odporcu odmena vo výške 526,13 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky), potom za 4 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.11.2011, písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 07.12.2011, účasť na pojednávaní zo dňa 18.04.2012 a účasť na pojednávaní zo dňa 17.05.2013, t.j. 4 x 526,13 eur, t.j. spolu 2.104,52 eur. Súd v súlade s § 10 ods. 1 Vyhlášky v spojení s § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 9C/109/2011-142 zo dňa 10.08.2012, a to vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. vo výške 263,06 eur. Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky, právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2011, t.j. 2 x 7,41 eur, spolu 14,82 eur, s dvomi úkonmi právnej služby vykonanými v roku 2012, t.j. vo výške 2 x 7,63, spolu 15,26 eur a s jedným úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 vo výške 7,81 eur. V súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky, prislúcha právnemu zástupcovi odporcu náhrada za stratu času za cestu Bratislava - Ružomberok a späť zo dňa 18.04.2012 vo výške 12 x 12,71 eur, (t.j. za 12 začatých polhodín), t.j. spolu 152,52 eur a za cestu Bratislava - Ružomberok a späť zo dňa 17.05.2013 vo výške 12 x 13,01 eur (t.j. za 12 začatých polhodín), t.j. spolu 156,12 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 Vyhlášky, prislúcha právnemu zástupcovi odporcu náhrada cestovného za cestu Bratislava - Ružomberok a späť zo dňa 18.04.2012 vo výške 133,36 eur (základná náhrada 0,183 eur/km, počet km 526, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla právneho zástupcu odporcu 4,8 1/100km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt 1,470 eur/l) a za cestu Bratislava - Ružomberok a späť zo dňa 17.05.2013 vo výške 130,68 eur (základná náhrada 0,183 eur/liter, počet km 526, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla právneho zástupcu odporcu 4,8 l/100 km, priemerná cena spotrebovaných pohonných hmôt 1,364 eur/liter). S poukazom na § 18 ods. 3 Vyhlášky, podľa ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady podľa Vyhlášky o DPH vo výške 20 %, súd v súlade s návrhom na priznanie trov konania priznal právnemu zástupcovi odporcu DPH v celkovej výške 581,33 eur. Nakoľko si však právny zástupca odporcu uplatnil DPH aj z ceny spotrebovaných pohonných hmôt, ktorú si vyčíslil vrátane DPH, súd pri cestovných náhradách mu priznal DPH iba z opotrebenia motorového vozidla (t.j. 20 % zo súčinu výpočtového základu vo výške 0,183 eur a počtu najazdených km). Pokiaľ právny zástupca odporcu pri výpočte tarifnej odmeny neprihliadol na ustanovenie § 13 ods.
3 Vyhlášky, keď predmetom konania boli dva samostatné nároky (t.j. nárok na náhradu skutočnej škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch), súd nakoľko bol viazaný návrhom na priznanie trov konania mu priznal odmenu vo výške ním uplatnenej, nakoľko táto výška nepresahuje výšku tarifnej odmeny, ktorá by právnemu zástupcovi odporcu prislúchala pri zohľadnení ustanovenia § 13 ods. 3 Vyhlášky.
Súd súčasne nepriznal odporcovi náhradu trov konania o predbežnom opatrení, ktorý návrh podal pôvodný navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.04.2012, a ktorý bol uznesením tunajšieho súdu č.k. 9C/109/2011-96 zo dňa 28.05.2012 zamietnutý (proti predmetnému uzneseniu súdu prvého stupňa podal pôvodný navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, pričom uznesenie tunajšieho súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/235/2012-110 zo dňa 09.07.2012), a to z dôvodu, že odporcovi v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevznikli žiadne trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.