Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Cob-114-2021.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/114/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: A. B., sídlo: Hlavná 22/75, 076 16 Stanča, IČO: 41 607 546, zastúpený advokátkou: JUDr. Viktória Hajduová, sídlo: M.R. Štefánika 3197/32, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: TECHNOMONT s.r.o., Stanča, sídlo: L. Novomeského 1, 040 01 Košice, IČO: 36 209 813, zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Hláčik, sídlo: Železničná 173, 976 62 Brusno, IČO: 40 892 484, o zaplatenie 2.300,-eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cb/8/2020-127 zo dňa 30. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, sp.zn. 30Cb/8/2020 -127 zo dňa 30. júna 2021.
II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.12.2019 do zaplatenia a ďalším výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na nahradenie trov konania vo výške 100%.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil nasledovne (odseky 2 a 3). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca a žalovaný síce uzavreli písomne Zmluvu o poskytovaní zámočníckych a zváračských služieb dňa 2.1.2017, ktorá však podľa čl. V bod 1 tejto zmluvy bola uzavretá na dobu určitú, a to do dňa 31.12.2017. Týmto dňom skončila jej platnosť a účinnosť. Z tohto dôvodu súd považoval ďalšie zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným za dojednané na základe ústnych dohôd, v ktorých si dohodli predmet práce, miesto výkonu práce a hodinovú odmenu. Na základe takto uzatvorenej zmluvy (ústne) zo strany žalobcu a žalovaného patrilo medzi obchodné zvyklosti a zaužívané spôsoby uzatvárania zmlúv s ich obsahom. V predmetnej veci nebolo sporné, že vykonával žalobca práce v mesiaci október 2019 pre žalovaného v Ružomberku, avšak žalovaný namietal výšku faktúry (hodinovú sadzbu a počet odpracovaných hodín), resp., že žalobca si počas roka 2019 (január až september) fakturoval vyššie sumy ako mal. Zo svedeckých výpovedí a výsluchu žalobcu vyplynulo, že mal dohodnutú odmenu vo výške 10,-€/ na hodinu. Z dokladov doložených samotným žalovaným do súdneho spisu (čl. 62 až 71) za obdobie január až september 2019 a porovnaním počtu odpracovaných hodín v jednotlivom mesiaci žalobcom súd zistil, že žalobca mal dohodnutú ústne odmenu v mesiacoch január až jún 2019 á 8,-€/na hodinu, v júli 2019 á 9,17€/hod., v auguste 2019 á 9,- €/ hod. a v septembri 2019 10,-€/hodinu. To znamená, že súdu je zrejmé, že aj samotná odmena za mesiac október 2019 bola dohodnutá vo výške 10,-€/hodinu ako vyplynulo z vyššie uvedených dôkazov. Taktiež žalobca preukázal
- odsúhlasením počtu odpracovaných hodín v počte 230 hod. za mesiac október 2019, komunikáciou s účtovníčkou žalovaného p. C., ktorá mu potvrdila tento počet 230 odpracovaných hodín (čl. v spise 48). Žalobca svojou výpoveďou, potvrdenou aj svedkom p. D. preukázal, že doručil spornú faktúru č. 10/2019
na sumu 2.300,-€ žalovanému osobne v sídle žalovaného v novembri 2019 (účtovníčke), nakoľko bola takáto zaužívaná prax medzi stranami sporu, čo potvrdil aj svedok p. C., že faktúry mohli byť odovzdané aj osobne. Žalovanému vznikla povinnosť uhradiť predmetnú sumu za vykonané práce za október 2019 vo výške 2.300,- € v zmysle dohodnutých podmienok, a preto súd žalobe vyhovel. Po právnej stránke uzavrel, že ide o vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a žalobcov nárok na zaplatenie úroku z omeškania posúdil podľa § 365 (vznik omeškania) a § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (výška úroku z omeškania). Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a skutočnosťou, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.
3. Obranu žalovaného v konaní uzavrel súd prvej inštancie ako neúspešnú, čo odôvodnil nasledovne: Samotný žalovaný síce tvrdil, že bola dohodnutá hodinová odmena vo výške 6,50 €, ale to bolo len v zmysle uzavretej písomnej Zmluvy o poskytovaní zámočníckych a zváračských služieb dňa 2.1.2017, ktorej platnosť skončila dňa 31.12.2017; a netýkala sa rozhodného obdobia roka 2019. Tvrdenia žalovaného v konaní o odmene vo výške 6,50 €, resp. neurčitého počtu odpracovaných hodín v roku 2019, resp. nedoručení faktúry žalovanému sa javia súdu ako účelové a vykonštruované, ničím nepodložené, v snahe sa vyhnúť splneniu svojho záväzku voči žalobcovi. Pričom samotný žalovaný vyplatil bez problémov na základe takýchto podkladov (odsúhlasenia počtu hodín SMS a doručenia faktúry) mesiace január až september 2019 (v období, v ktorom aj došlo k zvýšeniu hodinovej odmeny) žalobcovi. Z tohto dôvodu súd neuznal žalovanému kompenzačnú námietku ako absolútne neodôvodnenú a bezpredmetnú.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a žalobca bude zaviazaný na nahradenie trov konania žalovaného v celom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. T.j. namietal, že : 1, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 2, súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne dôvody odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 5 až 9 tohto odôvodnenia.
5. Ako nesprávne skutkové zistenia namietal žalovaný konkrétne zistenia týkajúce sa uzatvorenia ústnych zmlúv (zmluvy) v období január až september 2019 medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej mal poskytovať zváračské a zámočnícke služby a tiež namietal výšky dohodnutej hodinovej odmeny za poskytovanie zváračských a zámočníckych služieb v roku 2019.
6. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k založeniu ich vzťahu na základe Zmluvy o poskytnutí zváračských a zámočníckych služieb, ktorá bola písomne uzatvorená dňa 2.1.2017. Strany sporu sa počas konania odvolávali na jednotlivé ustanovenia zmluvy a z výpovede svedka E. F. C. na pojednávaní dňa 16.12.2020 bez pochyby vyplynulo, že táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom sám žalobca k žalobe pripojil ako dôkaz práve túto zmluvu. Žalobca až neskôr v rámci svojho záverečného vyjadrenia prezentoval, že malo dôjsť k uzatvoreniu novej ústnej zmluvy. Svedok F. C. (riaditeľ spoločnosti žalovaného) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.12.2020 poprel tvrdenie žalobcu o uzavretí novej zmluvy, respektíve aj iných dohôd týkajúcich sa výšky odmeny a potvrdil, že zmluvné strany sa riadili Zmluvou zo dňa 2.1.2017. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, žeby sa v priebehu roka 2019 menila výška dohodnutej odmeny na 9,- eur/h alebo 9,17 eur/h. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nad rámec dohodnutej odmeny 6,50 eur/h zabezpečil žalobcovi na svoje náklady ubytovanie v meste Ružomberok.
7. Z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, žeby sa strany dohodli o tom, že žalobca bude žalovanému fakturovať 10,- eur/h. Vzťah medzi stranami sa aj v roku 2019 riadil Zmluvou zo dňa 2.1.2017, čo vyplýva aj zo splatnosti vo faktúre žalobcu, ktorá je 45 dní ako to bolo dohodnuté v zmluve (bežná lehota splatnosti v praxi je 14 dní) a tiež zo skutočnosti, že na obsah tejto zmluvy odkazuje aj samotný žalobca vo svojej žalobe. Podľa čl. IV bod 2 Zmluvy sa strany sporu dohodli, že odmena bude 6,50 eur/h a v špecifických prípadoch sa písomným dodatkom k zmluve môžu dohodnúť na inej odmene. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nebol uzavretý žiadny dodatok k tejto zmluve a preto platí pôvodne dohodnutá odmena 6,50 eur/h.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že svedok C. D. vypovedal rozporne, keď uviedol, že žalobca mal dohodnutú sadzbu 10,- eur/h, pričom vzápätí vypovedal, že každý kolega mal inú sadzbu a on sa na ich výšku
nepýtal. Ohľadom tohto svedka tiež žalovaný poukázal nato, že svedok potvrdil skutočnosť, že sa s ním žalobca o predmete sporu rozprával.
9. S ohľadom na vyššie uvedené (dohodnutá odmena 6,50 eur/h) bola oprávnene vznesená kompenzačná námietka, ktorou si žalovaný voči nároku žalobcu započítal svoju pohľadávku titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (odmena za práce vyúčtované žalobcom a žalovaným uhradené nad dohodnutú sadzbu 6,50 eur/h v priebehu januára až september v roku 2019), čo malo za následok zánik žalobcom uplatneného nároku.
10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a považuje ho za umelé podanie majúce za cieľ oddialiť plnenie žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, jeho odôvodnenie za dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé. Podľa názoru žalobcu bolo dostatočne preukázané, že medzi stranami bola uzavretá ústna dohoda a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením vo veci vydaného rozsudku. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na nahradenie trov odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
13. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:
14. Žalovaný svoju obranu v zásade postavil hlavne na tvrdení, že pohľadávka uplatnená žalobcom vznikla na základe Zmluvy o poskytovaní zámočníckych a zváračských služieb dňa 2.1.2017, podľa ktorej bola hodinová odmena žalobcu za jeho pracovné výkony dohodnutá na 6,50 eur. Na základe tejto skutočnosti potom žalovanému mala voči žalobcovi vzniknúť pohľadávka titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď ods. 9), ktorú si v rámci svojej procesnej obrany uplatnil ako kompenzačnú námietku v tomto konaní.
15. Táto vyššie uvedená zásadná obrana žalovaného nemohla byť a nie je úspešná, pretože ako to súd prvej inštancie správne zistil, tak Zmluva o poskytovaní zámočníckych a zváračských služieb dňa 2.1.2017 bola uzavretá na dobu určitú, konkrétne do 31.12.2017. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje žiadnu prolongačnú klauzulu, ktorá by spôsobovala predĺženie platnosti zmluvy aj na neskoršie obdobie, respektíve na obdobie roka 2019. Medzi stranami sporu nedošlo k žiadnemu predĺženiu platnosti a účinnosti zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že strany sporu sa v bode 3 článku VIII zmluvy výslovne dohodli, že zmluva môže byť menená iba v písomnej forme, t.j. aj na zmenu dĺžky trvania zmluvy bola potrebná písomná dohoda.
16. Žalovaný svoje stanovisko o tom, že predmetný vzťah sa riadi Zmluvou zo dňa 2.1.2017, podporil tiež skutočnosťou, že žalobca vo svojej faktúre uviedol 45 dňovú splatnosť, t.j. rovnako ako to bolo dohodnuté v predmetnej zmluve, pričom bežná prax je 14 dňová splatnosť. Táto skutočnosť nič nemení na vyššie uvedenej a zistenej skutočnosti, že citovaná zmluva bola ukončená ku dňu 31.12.2017. Žalobcom stanovená doba splatnosti jeho faktúry môže potvrdiť iba skutočnosť, že medzi stranami sporu bola zavedená takáto obchodná prax. Ani to, že žalobca vo svojej žalobe pôvodne ako titul vzniku predmetného vzťahu označil Zmluvu zo dňa 2.1.2017, nie je dôkazom toho, že sa vzťah skutočne riadil obsahom tejto zmluvy. Znamená to iba toľko, že žaloba nebola v tomto smere dostatočne precízne vyhotovená.
17. Vychádzajúc zo zistenej skutočnosti, že na predmetný vzťah medzi stranami sporu nie je možné aplikovať obsah Zmluvy zo dňa 2.1.2017, je zrejmé, že ani odmena vo výške 6,50 eur za hodinu
práce žalobcu (podľa stanoviska žalovaného) nie je pre rozhodnutie o opodstatnenosti nároku žalobcu smerodajná. V tomto smere (výška dohodnutej odmeny) súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi stranami sporu v období po platnosti Zmluvy zo dňa 2.1.2017 vznikli ďalšie zmluvné vzťahy na základe ústnych dohôd, v ktorých si dohodli predmet práce, miesto výkonu práce a hodinovú odmenu. Uvedené dostatočne vyplýva z tej skutočnosti, že žalobca pre žalovaného nesporne v priebehu roka 2019 (január až október) vykonával dohodnuté práce a za tieto práce mu žalovaný uhradil všetky vystavené faktúry (s výnimkou poslednej za október) a tiež to nepriamo potvrdzuje aj výpoveď svedka G. C..
18. Žalovaný poprel výšku dohodnutej odmeny za práce v mesiaci október 2019 v sume 10,- eur/ h a toto jeho stanovisko podporil svojou svedeckou výpoveďou svedok G. C.. Uvedený svedok na pojednávaní dňa 16.12.2020 v rámci svojej výpovede potvrdil, že sa ako riaditeľ žalovaného so žalobcom dohodol aj na vykonávaní predmetných prác (zákazka na Mondi). Je pravda, že svedok tiež uviedol, že išlo o práce podľa Zmluvy zo dňa 2.1.2017 a teda aj odmena mala byť podľa nej, avšak toto jeho tvrdenie je právne irelevantné z vyššie uvedených dôvodov (skončenie platnosti a účinnosti zmluvy ku dňu 31.12.2017). Ohľadom stanoviska tohto svedka je navyše potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že svedok je manželom spoločníčky a konateľky žalovaného, t.j. na výsledku sporu má záujem.
19. Súd prvej inštancie naopak správne uveril tvrdeniu žalobcu, že za práce v mesiaci október 2019 bola dohodnutá odmena vo výške 10,- eur/h. Toto jeho zistenie odôvodnil skutočnosťou, že dohodnutá odmena v priebehu roka 2019 postupne stúpla na takúto sumu, pričom za práce v mesiaci september 2019 žalobca účtoval žalovanému rovnakú odmenu (10,- eur/h) a takto účtovanú odmenu žalovaný žalobcovi aj uhradil. Žalovaný sa v tomto smere bránil tvrdením, že takto účtované odmeny boli uhradené omylom na základe podkladov ich ekonómky bez toho, aby si ich prekontroloval. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na iné tvrdenia žalovaného, podľa ktorých bol s pracovnými výkonmi tejto ich ekonómky dlhodobo spokojný a preto nemal dôvod preverovať jej výpočty (podanie z 14.8.2020). S ohľadom na toto jeho tvrdenie o dlhodobej spokojnosti s prácou ekonómky je tvrdenie žalovaného o jej pochybení ťažko uveriteľné. Je skutočne málo pravdepodobné, žeby poverená pracovníčka žalovaného pri kontrole žalobcom predložených účtovných dokladov (faktúr) nevychádzala zo skutočne dohodnutej odmeny a tiež zo skutočne vykonaných a riadne potvrdených výkonov. Z uvedených dôvodov sa teda odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že dohodnutá odmena za práce vykonávané v mesiaci október 2019 predstavovala sumu 10,- eur/h.
20. Žalovaný v súvislosti s otázkou výšky dohodnutej odmeny namietal hodnovernosť svedeckej výpovede p. C. D.. Je pravdou, že v prípade tohto svedka išlo iba o nepriamy dôkaz (svedok nebol osobne prítomný pri jednotlivých rokovaniach strán sporu) a že po rozhovore so žalobcom mohol byť vo svojich vyjadreniach takto ovplyvnený. Táto námietka žalovaného je však s ohľadom na vyššie uvedené zistenia (ods. 19) právne irelevantná.
21. Žalovaný na svoju obranu vzniesol kompenzačnú námietku, ktorú odôvodnil započítaním svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Toto bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť tak, že žalobcovi v priebehu roka 2019 vyplatil odmeny vo výške, ktoré boli v rozpore s dohodou o odmene podľa Zmluvy zo dňa 2.1.2017 (odmeny mali byť vyplatené vo väčšom rozsahu). Vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetná zmluva už nebola v priebehu roka 2019 platná a účinná, je potrebné uzavrieť, že žalovaný nepreukázal dostatočne opodstatnenosť svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Z uvedeného dôvodu je kompenzačná námietka žalovaného neopodstatnená.
22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. T.j. odvolacie dôvody deklarované žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nie sú naplnené.
23. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 posledná veta CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).