Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-774-2008.pdf
PDF · 80.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/774/2008
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Ing. Petra Kaľavského, nar. 03.03.1967, trvale bytom Oravská 39, Nitra, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom Ak so sídlom Levická 579, Vráble, proti povinnému DKSTAV, s.r.o., so sídlom Tvarožná 1001, IČO: 31 716 563, pre vymoženie sumy 1.640,06 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 (Ex 1949/2008).
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,88 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 14.10.2008 na Exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky, priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C 212/04 zo dňa 14.11.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co 21/2008-214 zo dňa 11.06.2008 a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 28.11.2008 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 18.09.2009 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekútor vo svojom podaní uviedol, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Konateľ na upovedomenie o začatí exekúcie reagoval vyhlásením o stave spoločnosti, v ktorom uviedol, že povinný nevlastní žiadny účet, neevidujú žiadne pohľadávky, nevlastní žiadne hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Spoločnosť sa nepodarilo ekonomicky oživiť, preto zvažujú v dohľadnom čase podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V katastrálnom portáli neboli zistené žiadne nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Na dopravnom inšpektoráte neboli zistené motorové vozidlá vo vlastníctve povinného V bankových subjektoch SLSP, VÚB, Tatrabanka a ČSOB nebol zistený žiaden účet povinného. Exekútor si zároveň týmto podaním uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktorých špecifikáciu priložil a to v sume 90,38 €.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež aj z obsahu pripojeného spisu EX 1949/2008, z ktorého sú tvrdenia exekútora dostatočne preukázané. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy, a to odmena súdneho exekútora v sume 33,19 eur a paušálna odmena za 10 úkonov v sume 1 úkon x 3,32 eur, a a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie Tatrabanke, SLSP, VÚB, doručenie exekučného príkazu Tatrabanke, SLSP, VÚB, zisťovanie účtu povinného DÚ a zisťovanie majetku povinného DI. Exekučný súd priznal exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony v sume 33,20 eur, nepriznal exekútorovi minimálnu odmenu v sume 33,19 eur a to z dôvodu, že ustanovenie § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky jednoznačne hovorí, že odmena exekútora pri zastavení exekúcie sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura. Z uvedeného vyplýva, že exekútor má vždy nárok na minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur, pričom však ide o prípady, ak suma priznaná za jednotlivé úkony nedosahuje minimálnu odmenu, teda ak za jednotlivé úkony výsledná suma je menej ako 33,19 eur. Z toho vyplýva, že exekútor si nemôže žiadať priznať minimálnu odmenu a zároveň aj odmenu za jednotlivé úkony vyšpecifikované vo vyúčtovaní trov exekúcie. Vyhláška pamätá práve na tie prípady, keď výsledná odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nedosiahne sumu 33,19 eur. Keďže v tomto konkrétnom prípade výsledná suma za jednotlivé úkony dosahuje sumu 33,20 eur, súd ju takto priznal súdnemu exekútorovi.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súd súdnemu exekútorovi priznal aj hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky a telekomunikačné celkovo v sume 9,56 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad uplatnený nárok na 19 % DPH, teda priznal mu sumu 8,12 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 50,88 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. /§ 58 ods. 5, 6 EP/
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.