Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-43-2012.pdf
PDF · 84.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: K. Ž., R.. XX.X.XXXX, D. A. XXXX/X, N., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, zastúpený Š. A., N. XX, N., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 107 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 107 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 223,65 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
náhradu trov konania medzi vedľajším účastníkom a žalovanou n e p r i z n á v a,
vzájomný návrh žalovanej súdu doručený dňa 15.5.2013 v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.3.2012 sa žalobkyňa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 107 EUR a nahradenia trov konania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná jej poskytla spotrebiteľský úver v hodnote 250 EUR za poplatok 107 EUR, ktorý je úžerný a preto odporuje dobrým mravom a z tohto dôvodu je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe poukázala na to, že so žalobou nesúhlasí, pretože poplatok za uzatvorenie zmluvy nie je neprimeraný, je jasne uvedený v zmluve a žalobkyňa teda musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Zároveň vzniesla námietku premlčania, keďže už od roku 2009 je v médiách diskutovaná téma poplatkov za poskytnutie úverov a dvojročná subjektívna lehota uplynula najneskôr uplynutím roka 2011.
Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že finančné prostriedky potrebovala jej dcéra, preto pre ňu tieto pôžičky zobrala, keďže nemala prostriedky na základné živobytie. Zároveň uviedla, že prvá zmluva, ktorá je predmetom tohto konania bola zaplatená a pokiaľ si pamätá, tak druhá zmluva asi zaplatená nebola. Taktiež sa vyjadrila k otázke, kedy sa dozvedela o tom, že poplatok zo zmluvy je neprijateľný, k čomu uviedla, že to bolo niekedy začiatkom roku 2012, konkrétne vo februári roku 2012, kedy ju o tom informovala jej dcéra.
Svedkyňa X. C. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že svoju mamu požiadala, aby na svoje meno zobrala pôžičky od žalovaného, pričom prvá pôžička bola s nejakým meškaním aj vyrovnaná a druhú pôžičku vyrovnala iba čiastočne, raz 10 EUR a neskôr 100 EUR, pričom začiatkom roku 2012 sa kontaktovala s pánom A., ktorý jej vysvetlil aký je problém s týmito zmluvami, teda že sú tam neprijateľné poplatky, o čom informovala aj svoju mamu a následne bola podaná táto žaloba.
Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 25.1.2010 č. zmluvy XXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná sa zaviazala žalobkyni poskytnúť úver v sume 250 EUR a žalobkyňa sa ako dlžník zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenou o príslušný poplatok 107 EUR a to v troch mesačných splátkach po 119 EUR splatných k 22.2.2010, k 22.3.2010 a k 22.4.2010.
Podľa § 1 ods. 2 písm. f/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu, (ďalej len zákon) zákon sa nevzťahuje na zmluvy na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Podľa § 3 ods. 1 zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) Podľa § 3 ods. 2 zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Súd pri prejednávaní predmetnej veci vychádzal, okrem iného, aj z povinnosti interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES, ktoré sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice. Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.
Pri interpretácii vyššie citovaných zákonných ustanovení vo svetle znenia a účelu smernice súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.1.2010 je spotrebiteľskou zmluvou, napriek dojednaniu, že sa spotrebiteľ (žalobkyňa) zaviazala splatiť úver 3 splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. V predmetnej veci súd vychádzal aj zo skutočnosti, že účastníci uzavreli aj ďalšiu zmluvu dňa 1.3.2011 na sumu 700 EUR za poplatok 266 EUR. Už z uvedeného sa javí byť zrejmým aj to, že žalovaná účelovo obchádzala ustanovenia chrániace spotrebiteľov využitím formálnej dohody, že úver bude splatený v 3 splátkach v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov v zmysle § 1 ods. 2 písm. f/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v takomto prípade nebola povinná formálne do zmluvy uviesť údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), čo podľa názoru súdu spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu obchádzania zákona. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (kogentnej normy) zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. Predstavuje postup, pri ktorom sa niekto správa síce „akoby“ podľa práva, ale za tým účelom, aby dosiahol výsledok, ktorý je právnymi normami nepredvídaný a nežiaduci.
Na základe vykonaného dokazovania súd zároveň nepochybne dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom dojednaný úrok spolu s poplatkom za uzavretie zmluvy je neprimerane vysoký oproti požičanej sume, s ohľadom na lehotu jej splatenia, pričom ročný úrok (p.a.) predstavuje až 171,2 %, čo možno bezpochyby považovať za úžerný úrok odporujúci dobrým mravom a z tohto dôvodu je uvedená zmluva pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná, pričom v takomto prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. V prejednávanej veci je teda žalovaná povinná vrátiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia úrok a poplatok v celkovej sume 107 EUR. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže mal za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný z dôvodu, že žalobkyňa sa o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila dozvedela v mesiaci február r. 2012 a žalobu podala súdu už dňa 1.3.2012 .
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V predmetnom konaní mala žalobkyňa plný úspech vo veci, preto jej súd postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania vo výške 223,65 EUR, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní / nemeritórne/ dňa 12.4.2013, účasť na pojednávaní dňa 17.5.2013), 2 x po 16,60 EUR + 1 x 4,15 EUR podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a režijný paušál 2 x 7,631 EUR a 1 x 7,81 EUR podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Zároveň postupom podľa § 18 a 19 vyhlášky patrí právnemu zástupcovi žalobkyne náhrada hotových výdavkov spočívajúcich v preukázaných cestovných výdavkov na cestu motorovým vozidlom na pojednávania konané na tunajšom súde dňa 12.4.2013 a dňa 17.5.2013 vykonané vozidlom zn. Škoda Fabia EČ: PO 914 BC na trase Svidník - Prešov a späť (120 km x 2 ) pri spotrebe 5,2 l na 100 km pri cene benzínu 1,579 Eur/l a súčasne v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky patrí právnemu zástupcovi náhrada za 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo vo výške 0,183 Eur, pričom právny zástupca žalobkyne uplatnil za cestu na pojednávanie konané dňa 17.5.2013 náhradu hotových výdavkov a náhradu za 1 km jazdy vo výške 1, t.j. za cestu 12.4.2013 súd priznal sumu 31,81 EUR (9,82 Eur PHM + 21,96 Eur náhrada) a za cestu 17.5.2013 polovicu z tejto sumy t.j. 15,91 Eur. Súčasne postupom podľa § 20 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávanie konané na Okresnom súde Prešov dňa 12.4.2013 za štyri začaté polhodiny po 13,01 Eur za každú polhodinu a za pojednávanie dňa 17.5.2013 za štyri začaté polhodiny po 13,01 Eur za každú polhodinu. Keďže si právny zástupca žalobkyne uplatnil za pojednávanie konané dňa 17.5.2013 náhradu za stratu času vo výške 1, súd priznal za toto pojednávanie stratu času v požadovanej výške 26,02 Eur a za pojednávanie konané dňa 12.4.2013 vo výške 52,04 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH priznal súd postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo výške 37,27 Eur, čo predstavuje 20 % z odmeny a náhrad vo výške 186,38 Eur.
Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane v konaní úspešnej žalobkyne si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd náhradu trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalobkyne nepriznal.
Podľa § 97 O.s.p., odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, súd vzájomný návrh žalovanej vylúčil na samostatné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.