Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-20-2008.pdf
PDF · 115.1 KB
No categories available
50C/20/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: P. E., X.. X.X.XXXX, bytom K. X, L., zast. advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, takto
rozhodol:
Právo žalobkyne P. E. na prevod vlastníckeho práva k bytu číslo XXX, nachádzajúceho sa na X. poschodí domu na K. N. Č.. X Y. L. so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. X ako iná budova označená súp. číslom vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu na K. N. Č.. X Y. L., ktorého veľkosť je XXXX/ XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na zastavenom pozemku nachádzajúceho sa na parcele č. XXX o výmere X XXX H. zapísanej na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, ktorého veľkosť je XXXX/ XXXXXX, vedených Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, okres L. X, obec L. - H. Č. K.Y., kat. územie K., je daný.
O náhrade trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojou žalobou, podanou na tunajší súd dňa 29.1.2008, domáha vydania rozhodnutia, ktoré by nahradilo vyhlásenie vôle žalovaného ako prevádzajúceho uzavrieť so žalobkyňou ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá tvorí súčasť rozsudku.
Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je nájomníčkou bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na X. poschodí domu na K. N.. X Y. L., so súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. X ako budova označená súpisným číslom, vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pre okres L. A., obec L. - H..Č.. K., kat. územie K., a to na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou, ako nájomníčkou a H. Č. L. - K., ako prenajímateľom dňa 28.7.2003. Dňa 19.9.2005 doručila žalobkyňa Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava Ružinov žiadosť o prevod vlastníctva k predmetnému bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorej žalovaný nevyhovel vzhľadom na špecifický charakter predmetného domu ako domu s opatrovateľskou službou. Predmetný dom, v ktorom sa tento byt nachádza, bol skolaudovaný v roku 1980 a právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie nadobudlo dňa 15.4.2002. Žalovaný sa stal vlastníkom domu v zmysle zákona o majetku obcí, pričom správu tohto domu istý čas vykonávala Mestská časť Bratislava - Ružinov. V zmysle Stavebného zákona sa účel užívania stavby určuje kolaudačným rozhodnutím, pričom v danom prípade bolo užívanie domu povolené na účel bytový. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že predmetný dom je domom osobitného určenia a v roku 1984 uznesením Rady národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy nadobudol charakter domu s opatrovateľskou službou, nie je tomu tak. Takéto uznesenie nemôže zmeniť účel užívania domu z bytového na výkon opatrovateľskej služby bez rozhodnutia príslušného stavebného úradu, rovnako sa to týka aj Štatútu Domu pre starších občanov. Účel užívania domu by bolo možné zmeniť len na základe rozhodnutia príslušného stavebného úradu o zmene v užívaní stavby, avšak takéto rozhodnutie nebolo vydané. Podľa zákona o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (§ 3 zákona č. 189/1992 Zb.) je domom osobitného určenia dom, ktorý je stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania určený pre vymedzený okruh osôb. Tieto náležitosti zákonnej definície predmetný dom nespĺňa. Ďalej v zmysle zákona je domom osobitného určenia dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a ani túto definíciu predmetný dom nespĺňa, nakoľko všetkých 240 bytových jednotiek v dome slúži podľa kolaudačného rozhodnutia na účel bytový. Ďalej nájomcom takéhoto domu môže byť len osoba, ktorá spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu, pričom v predmetnom dome nájomcami nikdy neboli výlučne takéto osoby vyžadujúce opatrovateľskú službu, naopak tu bývajú aj mladé rodiny s deťmi.
Opatrovateľská služba v rozhodnom čase (podľa právnych úprav do r. 1988, do r. 2003 a v súčasnosti) bola poskytovaná osobám ťažko zdravotne postihnutým a starým ľuďom, ktorí neboli schopní sami si obstarať vedenie domácnosti či potrebné ošetrenie ani za pomoci rodinných príslušníkov, sociálne slabým alebo odkázaným. Pre poskytnutie opatrovateľskej služby čo najhospodárnejšie boli zriaďované rôzne zariadenia opatrovateľskej služby či domy s opatrovateľskou službou. Nová právna úprava špecifikovala čo sú sociálne služby, kto má byť ich príjemcom, a ktoré nevyhnutné životné úkony, práce a iné služby patria pod pojem opatrovateľská služba. Je definovaná ako pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti a kontaktu so spoločenským prostredím. Konkrétne pomoc pri osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, presunoch, použitia WC, kúpaní, podávaní jedla a pitia, nahrádzaní prirodzeného rodinného prostredia, dohľad. Ďalej donáška uhlia, dreva, nákupov vrátane prípravy jedla, pranie, žehlenie. Kontakt s prostredím sa zabezpečuje sprievodom mimo bytu na lekárske vyšetrenie, na vybavenie úradných záležitostí či na kultúrne podujatia (zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci). Predmetný dom nemôže byť takým domom s opatrovateľskou službou, nakoľko v zmysle uvedeného žiadnemu z nájomcov nebola a nie je poskytovaná zo strany vlastníka opatrovateľská služba ani žiadna bezplatná služba sociálneho či zdravotného charakteru. Naopak nájomník, ktorý potrebuje opatrovateľskú službu, si musí jej poskytovanie zaobstarať sám.
Pre prevod bytu do vlastníctva žalobkyne sú splnené aj podmienky podľa zákona o vlastníctve bytov (§ 29a zákona č. 182/1993 Z.z.), kedy po požiadaní žalobkyne doručenej prenajímateľovi dňa 19.9.2005 uplynula zákonná dvojročná lehota a zároveň počet žiadateľov nájomcov o prevod vlastníctva prekročil k tomuto dňu polovicu z celkového počtu nájomcov bytov v dome.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zákon o vlastníctve bytov sa nevzťahuje na byty osobitného určenia ani byty v domoch osobitného určenia. Predmetný dom bol skolaudovaný rozhodnutím zo dňa 5.11.1980 na bytový účel, pričom sa povolilo užívanie stavby - 240 bytových jednotiek. Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. 131/80 sa dňa 23.6.1980 začalo preberacie konanie 240-tich malometrážnych bytov, určených ako domov dôchodcov s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu, ktoré bolo ukončené dňa 30.6.1980. Dňa 3.4.1984 prijala Rada Národného výboru hl. mesta SR Bratislavy uznesenie, v rámci ktorého uložila radám ObNV venovať pozornosť výberu vhodných žiadateľov o pridelenie bytov v domoch s opatrovateľskou službou na R. a K. N.. Je nepochybné, že základným účelom existencie predmetného domu na K. N.. Č.. X je zabezpečenie bytových potrieb vopred presne určených skupín obyvateľov Bratislavy, čo kolaudačnému rozhodnutiu nijako neodporuje. Počas celej existencie mal dom špeciálny režim a špecifický okruh nájomcov. Vo svojich začiatkoch fungoval ako dom opatrovateľskej služby, neskôr po vzniku obcí začal dom plniť funkciu domu osobitného určenia. Už zo stavebno-technického usporiadania domu je zrejmé, že ide o dom osobitného určenia, nakoľko ide o malometrážne byty s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu. Bývanie bolo poskytované len uchádzačom, ktorí spĺňali vopred určené podmienky Rozhodnutím o pridelení bytu v dome s opatrovateľskou službou, vydávaného Obvodnými národnými výbormi. Aj po novej úprave sociálnej starostlivosti boli obce povinné zabezpečiť starostlivosť o občanov v životne ťažkej situácii. Žalovaný tak vyčlenil 5% zo svojich bytov na zabezpečenie bývania sociálne slabších vrstiev a uložil tak konať aj mestským častiam pri bytoch, ktoré im boli zverené do správy. Žalovaný prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení upravil tiež podmienky pri postupe uzatvárania zmlúv o nájme bytov v domoch s opatrovateľskou službou. O výbere a poradí uchádzačov rozhodovala celomestská komisia v zmysle rokovacieho poriadku a prijatých Zásad výberu nájomcov do mestských bytov osobitného určenia a do mestských bytov v domoch osobitného určenia, prijatých v roku 2003. Tieto zásady sa vzťahovali aj na byty na K. N. Č.. X Y. L.. Z uvedeného vyplýva, že dom na K. X nie je bytovým domom, ale ide o dom osobitného určenia, na ktorý sa zákon o vlastníctve bytov nevzťahuje. Svedčí o tom aj žiadosť žalobkyne o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou, súhlas s nájmom vydaný H. L. - K., ako vtedajším správcom predmetného domu a zápisnica zo zasadnutia celomestskej komisie DOS, ktorá sa žiadosťou navrhovateľky zaoberala a prihliadla na to, že žalobkyňa je držiteľkou preukazu ZŤP. Žalovaný ďalej uviedol, že v dome v súčasnosti zabezpečuje poskytovanie stravy a platí aj bezpečnostnú službu, ktorá má zabrániť vstupu nepovolaných osôb do domu. V minulosti boli v dome poskytované každodenne služby lekára a fungovala tu aj stála opatrovateľská služba, ktorá však bola z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zrušená.
Osobitný a špeciálny režim podstatne odlišný od režimu bežných bytových domov potvrdzuje aj stanovisko Ministerstva financií SR, navrhovateľa, tvorcu a gestora zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého dom na K. N. X nie je bytovým domom, ale domom osobitného určenia, a preto sa naň povinnosť prevádzať byty do osobného vlastníctva nájomcov nevzťahuje. Opačný záver by odporoval nielen účelu predmetného domu, na ktorý bol tento dom vyčlenený a používaný, ale bolo by to aj na úkor možnosti žalovaného pomôcť tým, ktorí pomoc akútne potrebujú. Nakoľko žalobkyňa už v čase uzatvárania nájomnej zmluvy vedela, o aký typ nájmu a v akom dome ide, žalovaný žiadal žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný a nepodložený.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.6.2008, žalobkyňa zaujala k vyjadreniam žalovaného stanovisko, v zmysle ktorého žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovaného, že v prípade domu na K. N.. Č.. X Y. L. ide o dom osobitného určenia. Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy č. 131/80, o ktorý sa žalovaný opiera, nie je totiž dokumentom, ktorý by určoval charakter stavby alebo účel jej užívania. Je to len záznam o tom, že určitá stavba bola odovzdaná jedným subjektom druhému subjektu. Účel užívania stavby možno záväzne určiť len v kolaudačnom rozhodnutí, príp. v stavebnom povolení. V tomto prípade však bolo v zmysle kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie stavby - 240 bytových jednotiek, K. N.. Y. L. - na účel bytový. Predmetný dom nespĺňa ani zákonné definície domu osobitného určenia podľa zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov. Ide totiž o panelový dom, stavebne usporiadaný ako dom bytový, nachádza sa v ňom 240 samostatných bytových jednotiek a samotná skutočnosť, že ide o malometrážne byty, nie je sama osobe dôkazom, že predmetný dom je domom osobitného určenia. Tento dom bol postavený za socialistického režimu a jeho stavebné usporiadanie zodpovedá stavebnému usporiadaniu bytových domov doby, v ktorej bol tento postavený. Zároveň sa tu nenachádzajú ani priestory slúžiace na zabezpečenie poskytovania opatrovateľskej služby (napr. byty opatrovateliek, kancelárie...). Umiestnenie domu a ani jeho vnútorné vybavenie nevykazuje žiadne špecifické znaky, ktoré by ho predurčovali na to, aby v bytoch v tomto dome býval len špecifický okruh osôb odkázaných na poskytovanie opatrovateľskej služby. Predmetný dom nemožno považovať za dom osobitného určenia, nakoľko byty, ktoré sa tu nachádzajú, nie sú výlučne určené na výkon opatrovateľskej služby. Opatrovateľská služba je v súčasnosti poskytovaná len 11 nájomcom predmetného domu (pričom v predmetnom dome sa nachádza 240 bytových jednotiek), aj to len externou formou prostredníctvom Domova dôchodcov na J. N.. Č.. X v Bratislave. Opatrovateľská služba tak nie je poskytovaná všetkým nájomcom domu, ale len nepatrnému počtu nájomcov a zvyšní nájomcovia užívajú byty len na účel bytový. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zotrvala na svojom žalobnom návrhu v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluva o nájme bytu zo dňa 28.7.2003, výpisy z LV č. X a č. XXXX, Žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 10.8.2005, kolaudačné rozhodnutie, Protokol č. 118808570500 o odňatí správy nehnuteľného majetku hlavného mesta SR Bratislavy, Štatút Domu pre starších občanov, zoznam zariadení sociálnych služieb v Bratislavskom kraji, návrh Zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu, Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby č. 131/80, Rokovací poriadok Komisie pre domy s opatrovateľskou službou, zásady hospodárenia s bytmi v dome s opatrovateľskou službou, Rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX zo dňa 22.6.1979, zoznam obyvateľov ktorým je poskytovaná opatrovateľská služba, žiadosť žalobkyne o nájom bytu v Dome s opatrovateľskou službou, Súhlas s nájmom bytu v Dome s opatrovateľskou službou na dobu určitú do 28.5.2003, stanovisko Mestskej časti Bratislava - Ružinov k určeniu charakteru domu na K. N. Č.. X Y. L. zo dňa 13.10.2008, Rozhodnutie Mestskej časti Bratislava
- Ružinov zo dňa 16.6.2009, Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 21.1.2010, Rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 6.9.2010, Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 10.1.2011, dodatočné stavebné povolenie zo dňa 26.11.1979, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 60/2011-249 zo dňa 19.1.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Sžp/13/2012 zo dňa 1.8.2012, ako aj ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Dňa 5.11.1980 bolo Obvodným národným výborom Bratislava II., odbor výstavby a územného plánovania, vydané kolaudačné rozhodnutie, v zmysle ktorého bolo povolené užívanie stavby na K. N.. Y. L. na bytový účel.
Dňa 28.7.2003 uzatvorila žalobkyňa, ako nájomníčka, s Mestskou časťou Bratislava- Ružinov, ako prenajímateľom zmluvu o nájme bytu. Na základe tejto zmluvy sa žalobkyňa stala nájomníčkou bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na X. poschodí domu na K. N.. X Y. L., pričom nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Žiadosťou o prevod vlastníctva bytu zo dňa 10.8.2005 požiadala žalobkyňa v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o prevod vlastníctva bytu, ktorého je nájomníčkou. Žiadosť bola doručená Miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava Ružinov dňa 19.9.2005. Žiadosti žalobkyne o prevod vlastníctva bytu nebolo vyhovené.
Mestská časť Bratislava -Ružinov na základe rozhodnutia č.j.: SÚ/2009/11247-4/Gaš zo dňa 16.6.2009 určila stavbu na K. N.. Č.. X Y. L. so súp. č. XXX, pozemok parc.č. XXX, k.ú. K., zapísané na LV č. X, vo vlastníctve žalovaného za bytovú budovu -ostatné budovy na bývanie -dom osobitného určenia. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania preskúmané Krajským stavebným úradom v Bratislave, ktorý svojim rozhodnutím č. A/2010/716/SAM zo dňa 21.1.2010 rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Ružinov zrušil a vec vrátil prvostupňovému stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe opätovného rozhodnutia vo veci Mestská časť Bratislava - Ružinov svojim rozhodnutím č.j.: SÚ/ CS/1914/2010/7/Gaš zo dňa 6.9.2010 určila, že stavba na K. Č..X Y. L. nie je domom osobitného určenia. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č.A/2011/789/LGZ zo dňa 10.1.2011. Dňom 1.2.2011 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom zo dňa 19.1.2012, č.k. 1S 60/2011-249 zamietol. Tento rozsudok bol síce napadnutý odvolaním, avšak v dôsledku späťvzatia odvolania bolo odvolacie konanie uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.8.2012, č.k. 3 Sžp/13/2012 zastavené.
Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia1) okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, 1a) byty v domoch osobitného určenia, 2) byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, 3) ktoré majú len jeden byt.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, domom osobitného určenia je dom, ktorý svojím stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, domom osobitného určenia je a) obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, b) obytný dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne na bývanie duchovných cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, nájomcom bytu v dome osobitného určenia môže byť iba ten, kto spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu. Prenajímateľom bytov je orgán oprávnený konať za vlastníka alebo nájomcu domu osobitného určenia.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k názoru, že právny základ žaloby je dôvodný.
Ťažiskovou argumentáciou oboch procesných strán bolo pochopiteľne sústredenie sa na určenie charakteru domu na K. X Y. L., konkrétne či predmetný dom má alebo nemá charakter domu osobitného určenia. Uvedené je kľúčové pre prípadný vznik nároku žalobkyne na odkúpenie bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z..
Pojem dom osobitného určenia sa objavil v právnom poriadku v Občianskom zákonníku po 1.1.1992, pričom jeho definíciu Občiansky zákonník odkázal na osobitný zákon. Pojem domu osobitného určenia tak zadefinoval zákonodarca v zákone č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami ako dom, ktorý svojím stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty v ňom obýval vymedzený okruh osôb, pričom domom osobitného určenia je obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.
Výklad pojmu "výkon opatrovateľskej služby" bol v rozhodnom čase, teda v čase podania žiadosti, vymedzený ustanovením § 15 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, podľa ktorého opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, nevyhnutných prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a predčítaním. Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím sú uvedené v prílohe č. 1. Rozsah opatrovateľskej služby určí príslušný orgán na základe odporúčania zdravotníckeho zariadenia. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana. Nevyhnutné životné úkony sú: bežné úkony osobnej hygieny vrátane holenia, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, pomoc pri presune na vozík, na lôžko, pomoc pri použití WC, kúpanie vrátane umytia vlasov, donáška obeda, dovoz obeda alebo iného teplého jedla, pomoc pri podávaní jedla a pri pití, starostlivosť a výchova nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie, dohľad. Nevyhnutné práce v domácnosti sú: donáška uhlia, donáška dreva, vynesenie popola, donáška vody, kúrenie vo vykurovacích telesách a ich čistenie, nákup a ďalšie nevyhnutné činnosti súvisiace s prevádzkou domácnosti, práce spojené s udržiavaním domácnosti, príprava a varenie raňajok, obeda, prípadne olovrantu alebo večere, pranie osobnej bielizne, žehlenie osobnej bielizne a ostatnej bielizne. Kontakt so spoločenským prostredím sa zabezpečuje sprievodom na lekárske vyšetrenie, na vybavenie úradných záležitostí, do školy, zo školy, do zamestnania a zo zamestnania, na kultúrne podujatia, na telovýchovné podujatia a na iné verejné podujatia. Ďalej za zabezpečuje tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a predčítaním pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí.
V súčasnosti výkon opatrovateľskej služby upravuje ustanovenie § 41 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách tak, že opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 a je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4. Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. 4. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 4. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší, ako je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený podľa prílohy č. 3, ak sa poskytovateľ sociálnej služby s prijímateľom sociálnej služby na návrh prijímateľa sociálnej služby nedohodne inak v zmluve o poskytovaní sociálnej služby.
Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predmetný dom a rozsah poskytnutých služieb žalobkyni, ako užívateľke bytu, nespĺňa vyššie uvedené vymedzenie pojmových znakov bytu v dome osobitného určenia. Z kolaudačného rozhodnutia a z odôvodnení rozhodnutí stavebných úradov bolo preukázané, že stavebným usporiadaním je predmetný dom "panelák" s trinástimi nadzemnými a jedným podzemným podlažím s 240-timi malometrážnymi bytovými jednotkami. Umiestnený je v bežnej, prístupnej sídliskovej štvrti mestskej časti K.. K vybaveniu patrí napríklad vrátnica, práčovňa, sušiareň, miestnosť pre lekára, spoločenská miestnosť. Spôsob užívania zodpovedá bežnému režimu bytového domu. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by dom na K. X z tohto pohľadu nespochybniteľne vymedzoval oproti bežným bytovým domom len pre užívanie vymedzeného okruhu osôb. Vybavenie stavby bytového domu účelovými spoločných priestormi (sušiareň, práčovňa, vrátnica, spoločenské priestory) je dnes samozrejmou súčasťou výbavy bytového domu. Prítomnosť stanice zborovej diakonie, prípadne klubu dôchodcov vrátane možnosti donášky jedál rozširujú síce možnosti nájomcov, nemenia ale spôsob užívania bytov pre výlučne vymedzený okruh osôb a už vôbec nespĺňajú potrebný zákonný rozsah poskytovania opatrovateľskej služby, na ktorý má byť dom výlučne určený. Absenciu výkonu opatrovateľskej služby potvrdzuje nielen výpoveď samotného žalovaného (v súčasnosti nefungujúca ambulancia, strážna služba), ale aj zhodné tvrdenia žalobkyne. Ak teda dom na K. X Y. L. nespĺňa účel, na ktorý je výlučne určený, nemôže byť domom osobitného určenia. Na tom nemení nič ani selektívny a špeciálne upravený výber jeho nájomcov. Sám osebe, pri nenaplnení oprávnených očakávaní služieb pre nájomcov, nezakladá bezobsažnú fikciu domu osobitného určenia. V neposlednom rade nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že žalobkyňa spĺňa potrebný stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby.
Konštatovaný záver zároveň korešponduje aj s rozhodnutiami stavebných úradov, v ktorých kompetencii je v prípade nejasností o charaktere domu rozhodnúť. Konkrétne Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 6.9.2010, Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 10.1.2011, ktoré určili, že predmetný dom nie je domom osobitného určenia. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 1S 60/2011-249 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu. Vzhľadom na uvedené bolo aj príslušnými stavebnými úradmi v danej veci právoplatne rozhodnuté, že dom na K. N.. Č.. X Y. L. nie je domom osobitného určenia.
Žiadosť o prevod bytu do vlastníctva žalobkyne je legitímna a žalovaný je povinný do dvoch rokov po podaní žiadosti uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu, za súčasne splnenej podmienky, že o prevod bytu v dome požiada najmenej 50% nájomcov bytov. Táto podmienka bola splnená, nakoľko bolo podaných 143 žiadostí o prevod vlastníctva bytu v dome, z maximálneho možného počtu 240 nájomcov. Obrana žalovaného, že v súčasnosti je v dôsledku nových žiadostí, zmien v osobách a režime nájmu stav iný, nemá oporu v zákone. Podmienka polovičného počtu žiadostí bola v uvedenom období splnená a s reštitúciou pôvodného stavu zákon žalovaným tvrdenými úkonmi nespája.
Po splnení zákonných podmienok a márnom uplynutí dvojročnej lehoty na prevod bytu je žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle dôvodná. Týmto rozsudkom súd zatiaľ rozhodol len o dôvodnosti základu žaloby, pričom uplatnený nárok žalobkyne na nahradenie vôle uzavrieť konkrétnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu s presne špecifikovaným predmetom prevodu vrátane rozhodnutia o trovách súdneho konania bude predmetom konečného rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona( § 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).