Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/8/2022

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Z. E., X.. E.D., E.. XX.XX.XXXX, trv, I. S. XXXX/XX, XXX XX S., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Drdoš, s.r.o., Párovská 26, 949 01 Nitra, IČO: 50 231 456, proti žalovaným: 1/ P. T. E., X.. E., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. E. XXXX/XX, XXX XX G., práv. zast.: Mg. Ľubomír Karika, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 638/56, 907 01 Myjava, 2/ A. W. S..X..F.., T. XXX, XXX XX T.C., IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, Potočná 169/85, 909 01 Skalica, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobca a žalovaný 2/ nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovanému 1/ súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 25.02.2022, vedenou pod sp. zn. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ o veľkosti 1/3 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti - pozemok parc. reg. „E“, parc. č. XXX, o výmere 11855 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúcej sa v okrese Skalica, obci K., D..Ú.. K., zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom, a ktorej vklad bol povolený v konaní V-XXX/XXXX.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom podielu nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/9 vzhľadom k celku, nachádzajúcej sa v okrese Skalica, obec K.Š., vedenej Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. reg. „E“ parc. č. XXX o výmere 11855 m2, druh pozemku orná pôda. Žalovaný 1/ bol podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľnosti v podiele 1/3 vzhľadom k celku. Žalovaný 1/ kúpnou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalovaného 2/. Žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti nedal žalobcovi možnosť realizovať jeho zákonné predkupné právo, čím porušil ustanovenie . K žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z listu vlastníctva č. 754, rozhodnutie Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva, Kúpnu zmluvu.

3. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že „priznáva svoj priestupok týkajúci sa predkupného práva spoluvlastníka Petra Nováka“. Uviedol, že nepoznal svoju povinnosť zo zákona

- predkupné právo, za čo sa zároveň ospravedlnil. Uviedol však, že návrh žalobcu je premlčaný vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, keď predmetný právny úkon bol urobený dňa 06.02.2019. Uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že je bezpredmetné, že žalovaný 1/ o svojej ponukovej povinnosti v zmysle vo vzťahu k žalobcovi vedomosť nemal, pretože k porušeniu uvedenej povinnosti objektívne prišlo, čo sám žalovaný 1/ potvrdil a uznal. So vznesenou námietkou žalovaného 1/ nesúhlasil, pretože premlčacia doba začala v predmetnej veci plynúť až dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Žaloba bola podaná včas.

5. Žalovaný 1/, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2022 uviedol, že podaná žaloba je nedôvodná, klient ( žalovaný 1/) pri uzatváraní kúpnej zmluvy neporušil žiadnu zákonnú povinnosť. Predmetný právny úkon bol urobený dňa 06.02.2019, právo domáhať sa súdnou cestou neplatnosti kúpnej zmluvy uplynulo dňa 06.02.2022, preto vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu z dôvodu premlčania práva v celom rozsahu zamietnuť. V danom prípade ide o určovaciu žalobu podľa ust. , kedy je nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem na podanej žalobe, čo však nebolo preukázané. Žalobca sa domáha len určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, nedomáha sa nadobudnutia vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by bol žalobca aj úspešný v spore, malo by to za následok vrátenie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/. Žiadal preto žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.07.2022 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko žalovaný 2/ neporušil žiadnu zákonnú povinnosť, uzatvorenú kúpnu zmluvu považuje za platnú a účinnú. Opätovne vzniesol námietku premlčania. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného 1/ v jeho podaní zo dňa 20.06.2022, najmä v súvislosti s absenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa ust. sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

7. Žalobca sa svojou žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 17.03.2022, vedenou pod sp. zn. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. K.e, bližšie špecifikovaným v žalobe, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom v konaní K.-XXX/XXXX.

8. Žalovaný 2/ sa k predmetnej žalobe vyjadril písomne dňa 16.05.2022, pričom uviedol, že celá záležitosť je premlčaná v trojročnej premlčacej lehote.

9. Okresný súd Skalica uznesením sp. zn. -42 zo dňa 22.06.2022 spojil na spoločné konanie veci Okresného súdu Skalica sp. zn. a sp. zn. , s tým, že spojené veci budú vedené pod sp. zn. . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022.

10. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 19.05.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ prišlo dňa 18.11.2022 k uzatvoreniu dohody o urovnaní ( ďalej len „Dohoda“) a následne k uzatvoreniu zámennej zmluvy , a teda k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Žalobca zároveň navrhol, aby súd v prípade zastavenia konania nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na ich náhradu, keď strany sporu, žalobca a žalovaný 2/ si v Dohode upravili aj otázku náhrady trov konania, a to tak, že sa dohodli, že si voči sebe nebudú uplatňovať náhradu trov konania. Žalobca navrhla, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca zároveň pripojil Dohodu a Zámennú zmluvu.

11. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.5.2023 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí, žiadal, aby bol žalobca zaviazaný k náhrade trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2023 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí, náhradu trov konania si v zmysle Dohody neuplatnil.

12. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2023 j vyjadreniu žalovaného 1/ k požadovanej náhrade trov konania uviedol, že s priznaním nároku žalovaného 1/ nesúhlasí a

žiada, aby súd žiadnemu zo žalovaných nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v predmetnej veci nepriznal. Uviedol, že žalobca procesne nezavinil zastavenie konania, a že v predmetnej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď postavenie žalovaného 1/ ako strany sporu bolo dané príslušnými právnymi predpismi, keďže žalobca na to, aby mohol mať procesný úspech vo veci ( domáhanie sa vyslovenia neplatnosti napadnutých právnych úkonov v zmysle ), musel podať žaloby voči obom účastníkom napádaných právnych úkonov. Z uzatvorenej Dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ je zrejmé, že primárnou a pre celé konanie na strane žalovaných podstatnou bol žalovaný 2/ a postavenie žalovaného 1/ bolo v rámci vedenia konania a aj urovnania celej veci mimosúdnou Dohodou iba vedľajšie avšak obligatórne. Žalovaný 1/ porušil ustanovenia príslušných právnych predpisov pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy, pričom v prípade, ak by prišlo k rozhodnutiu vo veci samej v predmetnej veci, žalobca by bol úspešný, žalovaný 1/ by bol povinný vydať žalovanému 2/ kúpnu cenu, ktorú za prevod jeho spoluvlastníckych podielov od žalovaného 2/ obdržal, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný 1/ nebol účastníkom Dohody a právne sa nechal zastúpiť právnym zástupcom v konaniach až po tom, čo uviedol všetky podstatné skutočnosti vo svojich vlastných vyjadreniach. Jednotlivé úkony právnej služby tak považoval za neopodstatnené a pre vedenie konania neúčelné.

13. K písomnému vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.06.2023 sa vyjadril právny zástupca žalovaného 1/ dňa 26.06.2023 pričom uviedol, že priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému 1/, ako boli vyčíslené zo strany právneho zástupcu, ktoré pozostávajú z uskutočnených právnych úkonov v zmysle vyhlášky považuje za dôvodné, nakoľko v rámci sporu na obhajobu svojich práv sa dal zastupovať advokátom.

14. Podľa (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

17. Podľa súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Keďže žalobca zobral obidve žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ( sp. zn. , ), ktoré boli uznesením Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 22.06.2022 spojené na spoločné konanie a vedené pod sp. zn. späť, pričom žalovaní 1/ a 2/ so späťvzatím súhlasili, súd konanie podľa zastavil.

19. Podľa Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. K zastaveniu konania došlo na základe toho, že žalobca a žalovaný 2/ po začatí konania v danej veci, dňa 18.11.2022, uzatvorili Dohodu o urovnaní a Zámennú zmluvu, keď v Dohode v čl. I. bod 2. uviedli, že výslovne uznávajú, že skutočnosti opísané v bode 1. tohto článku ( žaloby podané na OS Skalica o určenie neplatnosti právnych úkonov), na základe ktorých je na OS Skalica vedený spor, a ich nároky z toho vyplývajúce predstavujú medzi nimi sporné skutočnosti, ktoré sa rozhodli vzájomne, touto Dohodou, urovnať. Vzhľadom k uvedenému, súd má za to, že zastavenie konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ procesne nezavinila výlučne ani jedna z týchto strán sporu v zmysle . Ustanovenia takúto situáciu neriešia. Preto mal súd za to, že v zmysle a 2 spravodlivému a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov čo do náhrady trov konania zodpovedá taký záver, že v danom prípade by si mala trovy konania hradiť každá z uvedených strán sama, a preto súd uvedeným stranám navzájom nárok na náhradu trov konania výrokom II. nepriznal. Uvedený výrok o trovách zodpovedá aj dohode zmluvných strán v Dohode o urovnaní zo dňa 18.11.2022, podľa ktorej si žiadna zo strán nebude uplatňovať právo na náhradu trov konania ( čl. II. bod 3.4.). 21. Žalovaný 1/ žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na dôvod späťvzatia žaloby (uzatvorenie Dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným 2/)) súd konštatuje, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanému 1/. Z uvedeného dôvodu žalovanému 1/ svedčí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak súd

skúmal, či v danej veci existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre ktoré by bolo možné uplatniť použitie ustanovenia .

22. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. V citovanom ustanovení je fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa ), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu . K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia (rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, nálezy ÚS ČR sp. zn. a sp. zn. ). Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.

25. Súd vyzval právneho zástupcu žalovaného 1/, výzvou zo dňa 09.06.2023 aby sa súdu v lehote 7 dní písomne vyjadril k možnosti použitia pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Právny zástupca žalovaného v 1/ na výzvu súdu odpovedal podaním zo dňa 26.06.2023, avšak svoje stanovisko k možnosti súdu uplatniť pri rozhodovaní o trovách konania nevyjadril.

26. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2.výnimočné okolnosti, ktoré pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ust. však nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo tejto procesnej situácie. Súd pri aplikácii tohto ustanovenia skúma aj dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby, postoj strán v konaní, plnenie si ich procesných povinností. Ust. teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Čo sa týka rozsahu, napriek doslovnému zneniu , súd môže povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti. Čiastočná moderácia znamená, že súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí príslušným zlomkom, alebo percentom. Moderovať možno aj trovy zastaveného konania ( Komentár doc. JUDr. Marek Števček, PhD. Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, strana 942, výklad k a kol.)

27. V predmetnej veci súd nárok žalovaného 1/ na náhradu trov konania posudzoval v zmysle ustanovení a . Zastavenie konania zavinil žalobca, avšak súd má za to, že je v danom prípade na mieste prihliadnuť na procesnú situáciu, ktorá žalobcu viedla k tomu, že uplatnil svoje dispozičné právo a zobral obidve žaloby v celom rozsahu späť.

28. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že žalobca sa svojou žalobou sp. zn. doručenou súdu dňa 25.2.2022 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad bol povolený v konaní V-323/2019 a žalobou sp. zn. doručenou súdu dňa 17.03.2022 sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad bol povolený v konaní V-453/2019. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ pred uzatvorením kúpnej zmluvy neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na predaj žalobcovi, ktorý je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, čím prišlo k porušeniu ustanovenia , s čím spája relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

29. Okresný súd Skalica uznesením sp. zn. -42 zo dňa 22.06.2022 spojil na spoločné konanie veci Okresného súdu Skalica sp. zn. a sp. zn. s tým, že veci budú vedené pod sp. zn. .

30. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe sp. zn. uviedol, že priznáva porušenie predkupného práva žalobcu, pretože nepoznal povinnosť zo zákona - predkupné právo, za čo sa zároveň ospravedlnil. Súčasne však vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobou.

31. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe pôvodne vedenej pod sp. zn. uviedol, že celá záležitosť je premlčaná v trojročnej premlčacej dobe.

32. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného sp. zn. , k uplatnenej námietke premlčania uviedol, že bola vznesená nesprávne a nedôvodne. Uviedol, že sa nemal ako dozvedieť o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalovaný 1/ a žalovaným 2/ a že premlčacia doba v danom prípade začala plynúť až dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Poukázal pri tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu českej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.11. 2010 uviedol, že: „ Trojročná premlčacia doba k uplatneniu práva podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkol ku kúpe, začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené.“

33. Podľa

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

34. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

36. Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

37. Citované ustanovenie upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. To znamená, že dokiaľ oprávnená osoba neuplatní svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný. Jedným z dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu je i nerešpektovanie zákonného predkupného práva spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu na iné než blízke osoby ( ). Relatívna neplatnosti pritom pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Oprávneným účastníkom sú jednak dotknutí účastníci zmluvy, ale aj tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto úkonu vo svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté alebo opomenuté. Oprávnený sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu mimo súdneho konania prejavom vôle adresovaným ostatným účastníkom právneho vzťahu. Právne účinky dovolania nastanú okamihom, keď prejav oprávneného dôjde ostatným účastníkom právneho úkonu. Oprávnený sa môže dovolať relatívnej neplatnosti i v občianskom súdnom konaní. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v . Podľa tohto ustanovenia premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Citované ustanovenie neupravuje, na rozdiel odpráva na náhradu škody či práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, osobitne plynutie subjektívnej a osobitne plynutie objektívnej premlčacej doby. Trojročná všeobecná premlčacia doba začína plynúť pre každú z dotknutých osôb v tom istom časovom okamihu, a to odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 19.06.2019)

38. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 30.01.2008 vyplýva záver, že nárok uplatniť predkupné právo a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo žalobkyne možno v lehote 3 rokov od uzavretia zmluvy, ktorým toto právo bolo porušené, tzn. už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod - titulus, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký). Z tohto dôvodu je v týchto prípadoch aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra (R 50/85), podľa ktorej všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že trojročná premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 25.11.2010 tento nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v uvedenom konaní išlo o nárok uplatnený podľa a nie o žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa .

39. Zo spisového materiálu súd zistil, že kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca dovolával v konaní vedenom pod sp. zn. bola medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvorená dňa 6.2.2019, pričom žaloba bola podaná na súd po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, dňa 25.2.2022 a kúpna zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca dovolával v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. bola medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvorená dňa 20.2.2019, pričom žaloba bola podaná na súd po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, dňa 17.3.2019. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným 1/, súd na túto musel prihliadnuť a aj bez toho, aby takto učinila aj druhá strana zmluvy. Keďže žalobca podal obidve žaloby na súd až po uplynutí všeobecnej premlčacej doby, jeho nároky sú premlčané.

40. Súd má za to, že v danom prípade, vzhľadom na okolnosti danej veci, ktoré sú podľa názoru súdu hodné osobitného zreteľa by nebolo v súlade s dobrými mravmi, ak by súd priznal žalovanému 1/ plnú náhradu trov konania. Z písomného vyjadrenia žalovaného 1/k žalobe mal súd preukázané, že tento si „priznal svoj priestupok týkajúci sa predkupného práva žalobcu a za tento sa ospravedlnil.“ Z obsahu vyjadrenia žalovaného 1/ možno vyvodiť, že žalovaný 1/ v podstate uznal svoje pochybenie, keď nerešpektoval predkupné právo žalobcu.

41. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, tak ako sú špecifikované v žalobách, pričom žalovaný 1/ nerešpektoval predkupné právo žalobcu a svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach predal

žalovanému 2/. Žalovaný 1/ tak porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia , čím mu je možné pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania. Žalobca využil svoje zákonné právo a namietal neplatnosť kúpnych zmlúv. Jedným z dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu je i nerešpektovanie zákonného predkupného práva spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu na iné než blízke osoby ( ). Relatívna neplatnosť pritom pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Oprávneným účastníkom sú jednak dotknutí účastníci zmluvy, ale aj tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto úkonu vo svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté alebo opomenuté. Žalobca preto musel v žalobe označiť ako stranu sporu žalovaného 1/, ktorý bol účastníkom kúpnych zmlúv v postavení predávajúceho. Žalovaný 2/ si uvedomil pochybenie žalovaného 1/, ktorý nerešpektoval predkupné právo žalobcu a pre zmierne riešenie tejto situácie uzatvoril so žalobcom Dohodu o urovnaní, ktorou sa vzájomne dohodli ich sporné nároky vzájomne urovnať. Keďže došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, žaloba vzal žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a s poukazom na preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd využijúc svoje moderačné právo žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.