Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-16-2012.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4C/16/2012
Uznesenie
Okresný súd Revúca v právnej veci navrhovateľa Český inkasní kapitál, a. s., IČ: 27 646 751, so sídlom Václavské náměstí č. 808/66, 110 00 Praha 1, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Romanom Majerom, usadeným euroadvokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Vyskočilova č. 1326/5, 140 00 Praha 4, Česká republika, proti odporcovi O. Y., L.. XX. XX. XXXX, P. J. C. Č.. X, XXX XX I., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie slobody č. 2, 050 01 Revúca, o zaplatenie 6 661,07 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc konať v predmetnej veci.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 06. 03. 2012, ktorý bol Okresnému súdu Revúca doručený dňa 09. 03. 2012, sa navrhovateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom v členskom štáte Európskej únie (Česká republika), domáhal od odporcu, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 6 661,07 Kč s príslušenstvom.
Okresný súd Revúca dňa 25 .05. 2012 vo veci vydal európsky platobný rozkaz č. k. 4C/16/2012-41. Uznesením č. k. 4C/16/2012-55 zo dňa 26. 07. 2012 súd predmetný európsky platobný rozkaz zrušil, nakoľko ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk odporcovi. Následne súd uznesením č. k. 4C/16/2012-63 zo dňa 14. 09. 2012 ustanovil odporcovi za opatrovníka advokáta JUDr. Pavla Halaja z dôvodu, že pobyt účastníka konania nie je známy.
Na základe výzvy súdu zo dňa 14. 09. 2012 sa podaním zo dňa 31. 12. 2012 opatrovník odporcu vyjadril k návrhu navrhovateľa. V podaní namietal nedostatok právomoci Okresného súdu Revúca na prejednanie a rozhodnutie predmetného súdneho sporu. Uviedol, že na daný právny vzťah so zahraničným prvkom (žalobca - obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie (Česká republika) a žalovaný - fyzická osoba (nepodnikateľ) s trvalým pobytom evidovaným v členskom štáte Európskej únie (Slovenská republika) sa vzťahuje nariadenie Rady Európskej únie (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I) (ďalej len nariadenie). V predmetnej veci nie je bydlisko a ani súčasný pobyt odporcu známy, a to ani navrhovateľovi, ani súdu, ani ustanovenému opatrovníkovi odporcu. S poukazom na ustanovenia článku 15 a článku 16 ods. 2 nariadenia Brusel I má opatrovník odporcu za to, že nakoľko bydlisko odporcu nie je známe a z doposiaľ vykonaného dokazovania je pravdepodobné, že tento sa ani
nenachádza v Slovenskej republike, nie je v predmetnej veci daná právomoc Okresného súdu Revúca v danej veci konať a rozhodnúť.
Vzhľadom na námietku opatrovníka odporcu súd skúmal, či má právomoc konať v predmetnej veci.
Navrhovateľ, ktorým je obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie (Česká republika), sa domáha zaplatenia sumy 6 661,07 Kč s príslušenstvom od odporcu, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V zmysle návrhu na začatie konania vznikol daný záväzkovoprávny vzťah zo Zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 10. 09. 2007 v Karvinej.
Predmetnú zmluvu možno podľa jej obsahu považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle čl. 15 ods. 1 písm. b) nariadenia, podľa ktorého vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 59 ods. 1 nariadenia, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Otázku bydliska posudzuje súd podľa svojho národného práva, v danom prípade práva slovenského. Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O. s. p. Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska pritom nie je rozhodujúce, kde je účastník konania podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale sa v určitom mieste zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.
Z citovaného čl. 16 ods. 2 nariadenia vyplýva, že navrhovateľ môže podať žalobu ohľadne nárokov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko. Je pritom vecou navrhovateľa, aby tvrdil, že daná podmienka je splnená a tiež, aby jej splnenie preukázal.
Zo súdneho spisu súd zistil, že odporca sa na adrese trvalého pobytu v súčasnej dobe nezdržiava. V registri obyvateľov Slovenskej republiky aj v evidencii Sociálnej poisťovne má evidovaný pobyt na adrese trvalého pobytu známej súdu, na ktorej sa podľa oznámenia Mesta I. nik nezdržiava. Iný pobyt odporcu sa súdu napriek vykonaným šetreniam nepodarilo zistiť.
Výzvou zo dňa 24. 08. 2012 bol navrhovateľ vyzvaný, aby súdu oznámil, či sa odporca zdržiava na území Slovenskej republiky s úmyslom zdržiavať sa tu trvale a ak áno, aby svoje tvrdenia preukázal. Navrhovateľ na výzvu súdu odpovedal podaním zo dňa 10. 09. 2012, v ktorom uviedol, že pri podaní návrhu vychádzal z údajov uvedených v zmluve, ktorú odporca vlastnoručne podpísal, čím uvedené údaje, vrátane adresy trvalého pobytu odsúhlasil. Navrhovateľ teda napriek riadnej výzve nepreukázal, že by odporca mal bydlisko na území Slovenskej republiky.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v predmetnej veci nie je bydlisko ani súčasný pobyt odporcu známy. Nie je preto splnená podmienka ustanovená čl. 16 ods. 2 nariadenia pre založenie medzinárodnej právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci.
Nariadenie Brusel I smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj právo byť žalovaný na vhodnom súde. V sporoch zo spotrebiteľských zmlúv je takýmto súdom v zmysle čl. 16 ods. 2 nariadenia súd štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný. Nariadenie ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, v tomto prípade práve slovenskom, ktoré ho chápe ako miesto známeho faktického pobytu fyzickej osoby. V danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaný mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že nie je splnená podmienka čl. 16 ods. 2 nariadenia a preto súd námietke opatrovníka žalovaného vyhovel a vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci s poukazom na ustanovenie čl. 26 ods. 1 nariadenia.
Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O. s. p.), ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát. Na základe uvedeného súd konanie zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.