Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sd-109-2013.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sd/109/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: D. N., H. M. XXX, C., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 03. 2013.
Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 03. 2013 bola navrhovateľke (opakovane) zamietnutá žiadosť o vdovský dôchodok zo dňa 19. 12. 2012 podľa § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 45 a § 46 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa dôvodila tým, že žiadosťou zo dňa 19. 12. 2012 navrhovateľka požiadala o priznanie vdovského dôchodku od 19. 12. 2009 po zomretom manželovi F. N., ktorý zomrel dňa 30. 10. 1995. Odporkyňa preskúmala zákonné podmienky na priznanie vdovského dôchodku podľa citovaných právnych predpisov a vo veci vykonala dokazovanie, z ktorého mala za preukázané, že žiadateľka o vdovský dôchodok nežila pred smrťou manžela s manželom v spoločnej domácnosti. Svedkovia X. A., D. D. a B. H. potvrdili, že nebohý manžel F. N. žil pred svojou smrťou vo N. F. XXX, kde mali s manželkou spoločný rodinný dom, ale nežili úplný manželský život. Manžel F. N. sa na adrese pobytu manželky vo M. nad T., E. XXXX/X zdržiaval len občas. Podľa oznámenia Obecného úradu N. F. zo dňa 04. 03. 2013 odporkyňa zistila, že navrhovateľka nežila s manželom v ich obci, odtiaľ sa spolu s deťmi odsťahovala. Podľa oznámenia obecného úradu C. zo dňa 06. 03. 2013 zistila, že dňa 30. 09. 1991 sa navrhovateľka odhlásila z trvalého pobytu na adresu M. H. T., E. X/XXXXX a dňa 26. 08. 1992 sa prihlásila k trvalému pobytu v obci C.. Manžel F. N. nebol v obci C. prihlásený k trvalému ani prechodnému pobytu a vedomosť o tom, že žili v spoločnej domácnosti, nemajú. Ďalej vzhľadom na to, že manžel F. N. bol podľa rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 5Nc 614/85-11 zo dňa 23. 09. 1985 a zo dňa 16. 10. 1992 povinný prispievať iba na výživu detí, navrhovateľka nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, manželstvo prestalo plniť spoločenskú funkciu a navrhovateľka nepredložila žiadne svedecké výpovede na dokázanie uvedených skutočností, žiadosť o vdovský dôchodok bola zamietnutá.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom rozsiahlo opísala svoj nesúhlas s postupom riešenia jej žiadosti o vdovský dôchodok. V prvom rade poukázala na súdne konanie, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 23Sd 243/2012, kde bola poučená o postupe pri podaní novej žiadosti o vdovský dôchodok, t. j. aby označila troch svedkov, ktorí dosvedčia jej manželský život. Napriek tomu bola jej žiadosť zamietnutá aj napriek tomu, že je invalidná a poberá mesačne len 83,- eur.
Navrhovateľka na pojednávaní súdu doplnila svoje odvolanie po výzve súdu podľa § 42 a § 43 OSP. Uviedla, že s nebohým manželom sa zosobášili v roku 1976 a z manželstva sa narodili tri deti. Manželstvo bolo dobré asi 9 rokov, kým manžel pracoval na Štátnom majetku a neodišiel pracovať k cestárom, kde začal piť. Navrhovateľku bil, preto sa v roku 1991 z N. F. odsťahovala do M. H.P. a neskôr do C.. Manžel v roku 1995 zomrel. Ďalej uviedla, že keď sa s deťmi z N. F. odsťahovala, požiadala súd o určenie výživného na deti. Otec deti a manželku navštevoval cez víkendy, prišiel v piatok a v nedeľu odišiel. Po tom, čo sa od neho odsťahovala ďalej pil, ale biť ju už nemohol, lebo jej súrodenci a rodičia v tom bránili. Ďalej poukázala na čestné prehlásenia D. D. a H. B., ktorí potvrdili, že s manželom nežili úplný manželský život. Niekedy sa aj 5 mesiacov nevideli, preto svedkovia nemohli potvrdiť, že by žili riadny manželský život. Nakoľko s nebohým manželom rozvedený neboli, ona bola jeho zákonitá manželka, tak si nárokuje na vdovský dôchodok. Manžel jej z výplaty peniaze nedával, niekedy doniesol pol prasaťa alebo kačice, ale deťom kúpil všetko. Výživné na deti pravidelne neplatil.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne a zhodne aj ústne na pojednávaní. Poukázala na zákonné ustanovenia, na základe ktorých vo veci rozhodla a zdôraznila, že podľa vyjadrenia svedkov X. A., D. D. a H. B. bolo preukázané, že navrhovateľka pred smrťou manžela s ním nežila v spoločnej domácnosti a že manžel F. N. sa na adrese pobytu navrhovateľky v M. H. T. zdržiaval len občas. Z toho vyplýva, že nežili úplný manželský život. Ďalej poukázala na oznámenia Obecného úradu N. F., Obecného úradu C. a na rozsudky Okresného súdu v Nových Zámkoch, na základe ktorých bol otec detí povinný prispievať iba na výživu detí. Odvolaním napadnuté rozhodnutie navrhla ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods.1 a nasledujúce OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 264 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dní, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo splnil ku dňu smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia uvedeného v § 34, alebo
b) bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočného invalidného alebo dôchodku za výsluhu rokov.
Podľa § 46 ods. 5 zákona, vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
V konaní o (druhom) návrhu navrhovateľky o preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o priznanie vdovského dôchodku mal súd na základe vykonaného dokazovania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne za preukázané, že prvú žiadosť o vdovský dôchodok navrhovateľka podala dňa 14. 05. 2012. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 08. 2012 odporkyňa túto žiadosť o vdovský dôchodok zamietla. Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktorý bol evidovaný na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 23Sd/243/2012 navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 26. 11. 2012 zobrala späť a žiadala konanie vo veci zastaviť.
Navrhovateľka následne opäť požiadala o vdovský dôchodok. V poradí aj druhá žiadosť o vdovský dôchodok bola preskúmavaným rozhodnutím zamietnutá napriek tomu, že navrhovateľka v správnom konaní predložila čestné vyhlásenia svedkov, X. A., D. D. a B. H. z novembra 2012. Svedkovia vyhlásili, že manžel F. N. sa na adrese navrhovateľky vo M. H. T. zdržiaval s manželkou len občas, odchádzal na niekoľko týždňov, mesiacov do N. F. č. XXX, kde mali spoločný rodinný dom, nakoľko nežili úplný manželský život. V správnom konaní boli predložené aj vyjadrenia Obce C. a Obce N. F. z marca 2013,
z ktorých bolo preukázané, že manžel F. N. nebol prihlásený v Obci C. ani k trvalému, ani k prechodnému pobytu a že navrhovateľka sa z obce N. F. spolu s deťmi odsťahovala.
Úlohou odporkyne bolo v súlade s § 46 ods. 5 zák. č. 100/1988 Zb. zistiť, či mala navrhovateľka v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
Napriek tomu, že navrhovateľka súdu na pojednávaní dokazovala, že s manželom F. N. boli manželia, neboli rozvedení a sama navrhovateľka nepožiadala súd o určenie výživného na manželku, manžel F. N. ich pred svojou smrťou navštevoval a obdaroval, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keď v správnom konaní aj v súdnom konaní bolo nepochybné, že výživné bolo určené len na deti na základe návrhu matky detí doručeného Okresnému súdu Nové Zámky. Nebolo preukázané, že by sa na niektorom súde Slovenskej republiky navrhovateľka dožadovala určenia výživného aj na manželku. Bez takéhoto listinného dôkazu nebolo možné priznať navrhovateľke vdovský dôchodok.
V neposlednom rade považuje súd v predmetnej veci poznamenať, že manžel navrhovateľky zomrel v roku 1995 a navrhovateľka sa so žiadosťou o priznanie vdovského dôchodku u odporkyne domáhala len od roku 2012 napriek tomu, že je všeobecne známe, že vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí uvedeného obdobia má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku za ďalších zákonom ustanovených podmienok. Súd sa domnieval, že dôvodom na podanie žiadosti o vdovský dôchodok bola tá skutočnosť, že na základe žiadosti zo dňa 21. 07. 2011 o invalidný dôchodok bola navrhovateľka uznaná od 21. 07. 2011 za invalidnú dôchodkyňu so 45 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudzujúc okrem iného tento dôvod navrhovateľky súd musel konštatovať, že navrhovateľke - invalidnej dôchodkyni so 45 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nárok na uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku by tiež nevznikol a to z dôvodu, že vdovský dôchodok by sa uvoľnil len v prípade, ak by mala určenú viac ako 70 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie preukazované skutočnosti a to, že otec výživné na svoje deti napriek právoplatnému rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 5Nc 614/85-11 neplatil, preukazujú aj ďalšie rozhodnutia a to uznesenie Okresného súdu v Komárne č. k. E 1710/93-2 o nariadení exekúcie na uspokojenie prednostnej pohľadávky pre výživné od 01. 09. 1992 do 30. 11. 1993 a iné. Tieto dôvody právom nasvedčujú odporkyňou zistenému stavu, na základe ktorého konštatovala, že s manželom dlhší čas pred jeho smrťou nežila v spoločnej domácnosti, manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu a súdom nebola určená povinnosť prispievať na jej výživu, iba na výživu detí.
Z vyššie uvedených dôvodov, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 03. 2013, podľa § 250q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. l OSP tak, že odporkyni nepriznáva náhradu trov konania, pretože si odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).