Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-49-2013.pdf
PDF · 102.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/49/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, proti žalovanej R. Z., nar. XX.X.XXXX, F.. U. XX/XX, P., okr. F. Z., o zaplatenie 473,31 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 255,02 eur a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 255,02 eur za obdobie od 29.7.2011 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.2.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 473,31 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej sumy od 29.7.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe poukázal na to, že so žalovanou uzavrel dve zmluvy o pripojení, vypožičal jej dve SIM karty umožňujúce žalovanej využívať telekomunikačné služby. Ďalej uviedol, že tým, že žalovaná získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, vznikla žalobcovi škoda vo výške 209,- eur predstavujúca rozdiel medzi predajnou cenou a tzv. akciovou cenou žalovanej pri uzavretí dodatku k zmluve o pripojení poskytnutého mobilného telefónu. Ďalej poukázal na to, že žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfaktúrovaných v období mesiacov marec až máj 2011 vo výške 264,31 eur.
Žalovaná sa v konaní k samotnej žalobe nevyjadrila, podaním doručeným súdu 17.4.2013 žiadala o zhovievavosť pre dohodnutie sa so žalobcom.
-X- XC/XX/XXXX
Pojednávania nariadeného na deň 17.5.2013 sa nezúčastnili žalobca ani žalovaná, pričom nik z nich nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu podanej žaloby, zmluvy o pripojení č. A3268431 z 5.10.2007, zmluvy o pripojení č. A2045334 z 13.10.2005, výpisu označeného ako detaily k SOS, dodatku k zmluve o pripojení č. zmluvy A2045334 uzavretého dňa 26.8.2009 a prílohy č. 1 k dodatku k zmluve, pokusu o pokonávku zo dňa 14.7.2011, k žalobe pripojených opisov faktúr, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej tiež iba „všeobecné podmienky“), informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, podania žalovanej doručeného súdu 17.4.2013, podania žalobcu doručeného súdu 16.5.2013, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 5.10.2007 zmluvu o pripojení č. A3268431, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX a zaviazal sa jej poskytovať služby v zvolenom účastníckom programe Paušál 0 Sk. Žalovaná nezaplatila žalobcovi mesačné poplatky po 7,86 eur za obdobie 22.3.2011 až 21.4.2011 a za obdobie od 22.4.2011 až 21.5.2011 a poplatok za odpojenie 3,98 eur.
Dňa 13.10.2005 uzavreli účastníci konania zmluvu o pripojení č. A2045334, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX a zaviazal sa jej poskytovať služby v zvolenom účastníckom programe Paušál 60. Žalovaná nezaplatila žalobcovi cenu služieb poskytnutých v období 22.5.2011 až 21.6.2011 vo výške 1,62 eur a poplatok za odpojenie 3,98 eur /vyúčtované spolu faktúrou č. 5124386846 z 27.5.2011 vo výške 5,60 eur/, cenu služieb za obdobie od 22.4.2011 až 21.5.2011 vo výške 165,86 eur, cenu služieb poskytnutých v období 22.3.2011 až 21.4.2011 vo výške 71,82 eur.
Faktúrou č. 5121171352 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok za upomienku 1,33 eur - z uvedenej faktúry však nie je možné zistiť, v súvislosti so záväzkami žalovanej z ktorej z vyššie uvedených zmlúv bol tento poplatok vyúčtovaný.
Dňa 26.8.2009 uzavreli účastníci konania dodatok k zmluve o pripojení č. zmluvy A2045334. Žalobca podľa obsahu dodatku poskytol žalovanej mobilný telefón zn. Sony Ericsson W595s za kúpnu cenu 1,- euro, pričom bežná predajná cena uvedeného telefónu mala v tej dobe u žalobcu predstavovať podľa jeho tvrdení v žalobe 210,- eur. Uzavretím dodatku bol účastnícky program oproti zneniu predloženej zmluvy o pripojení zmenený na program Volania do všetkých sietí 100 + Večer a víkend. V zmysle bodu 2.3 dodatku sa žalovaná zaviazala zotrvať po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku v zmluvnom vzťahu so žalobcom a využívať služby v súlade so svojimi záväzkami a zároveň, že neuskutoční úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (písm. a/ bodu 2.3. dodatku), že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (písm. b/ uvedeného bodu dodatku), že sa nedopustí konania, alebo svojím konaním nedá podnet alebo neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť mu poskytovanie služieb (písm. c/ uvedeného bodu dodatku), ako aj že bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky
-X- XC/XX/XXXX
program (resp. taký variant) alebo kombináciu programov, že nedôjde k porušeniu jej záväzku podľa bodu 2.2 dodatku (písm. d/ bodu 2.3 dodatku). Bod 2.4 upravoval povinnosti účastníka zmluvy o pripojení, ktorý preniesol svoje (pozn. telefónne) číslo žalobcovi od iného poskytovateľa obdobných služieb, čo však vzhľadom na obsah predloženej zmluvy o pripojení č. A2045334 a dodatku z 26.8.2009 nebol prípad žalovanej. V zmysle bodu 3.7 dodatku z 26.8.2009 k zmluve o pripojení žalovaná vyhlásila, že si je vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za cenu rovnajúcu sa rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle uvedeného dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby poskytované jej prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v danom dodatku (24 mesiacov - doba viazanosti) pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v čl. 2 bodoch 2.2, 2.3 alebo 2.4 dodatku) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, aj s ohľadom na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda minimálne
v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu. V zmysle bodu 2.2 dodatku z 26.8.2009 k zmluve o pripojení sa žalovaná zaviazala počas doby viazanosti mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program (resp. jeho taký variant), u ktorého je výška mesačného poplatku (vrátane DPH) stanovená prinajmenšom na sumu 23,66 eur.
Ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení č. A2045334 obsahujúce dohodu o zmluvnej pokute bolo v inom súdnom konaní vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, na čo poukázal samotný žalobca v podanej žalobe, domáhal sa preto čo sa týka sumy 209,- eur (rozdielu medzi predajnou cenou a pri uzavretí zmluvy o pripojení určenou akciovou cenou poskytnutého mobilného telefónu) jej zaplatenia z titulu náhrady škody, z ktorej sumy však požadoval zároveň aj zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 29.7.2011, teda odo dňa, kedy mala byť žalovaná v omeškaní so splnením záväzkov v zmysle pokusu o pokonávku zo 14.7.2011, z obsahu ktorého však vyplýva, že uvedeným pokusom o pokonávku žalovanú nevyzýval na náhradu uvedenej škody, ale, okrem ceny poskytnutých služieb /vrátane poplatku za upomienku a poplatkov za odpojenie/, na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to najneskôr do 28.7.2011.
Žalovaná sumy požadované v tomto konaní doposiaľ nezaplatila.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež iba „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
-X- XC/XX/XXXX
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná iba čiastočne.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (v uznesení 1C/49/2013-37 zo dňa 5.4.2013, ako aj na pojednávaní 17.5.2013, ktorého sa nezúčastnil
zo subjektívnych dôvodov) nepredložil relevantné dôkazy o tom, že mu skutočne vznikla škoda a práve v žalovanej výške 209,- eur.
Cena, ktorú zaplatila žalovaná za poskytnutý mobilný telefón podľa dodatku z 26.8.2009 k zmluve č. A2045334 predstavovala 1,- euro, pričom jeho cena bez poskytnutej zľavy mala predstavovať podľa tvrdení žalobcu 210,- eur. Doklad, že žalobca v rozhodnom čase predával dotknutý mobilný telefón za práve takúto cenu však žalobca súdu v celom konaní nepredložil. Škodu vo výške 209,- eur mala žalovaná spôsobiť žalobcovi podľa tvrdení žalobcu v podanej žalobe tým, že získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu tak, že podpisom dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazala používať služby, platiť za ne po dobu viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. K tomu súd poukazuje jednak na to, že žalobca v tomto konaní nijako nepreukázal, že medzi ním a žalovanou došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu pred dohodnutou dobou viazanosti (osobitne akým spôsobom k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo - nebol predložený doklad o žiadosti žalovanej o vypojenie SIM karty z prevádzky alebo o jej dočasnú deaktiváciu
- bod 2.3 písm. b/ dodatku k zmluve o pripojení či iný úkon žalovanej smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy č. A2045334, resp. jej dodatku - bod 2.3 písm. a/ dodatku k zmluve o pripojení, ani doklady o vypovedaní zmluvy či odstúpení od nej zo strany žalobcu - bod 2.3 písm. c/ dodatku k zmluve o pripojení), pričom podľa súdu to, že žalovaná doposiaľ nezaplatila cenu služieb poskytnutých jej žalobcom, ktorej zaplatenia sa žalobca taktiež v tomto konaní domáha, samo osebe ešte neznamená, že žalobcovi skutočne vznikla škoda vo výške ako uvádza v podanej žalobe, osobitne s poukazom na znenie bodu 2.6 dodatku k zmluve o pripojení č. A2045334 z 26.8.2009, podľa ktorého sa doba dočasnej deaktivácie SIM karty nezapočítava do doby viazanosti - pričom vzhľadom na vyššie uvedené nepreukázanie úplného ukončenia zmluvného vzťahu pred dobou viazanosti možno odpojenie, poplatok za ktoré bol vyúčtovaný faktúrou 5124386846 z 27.5.2011, považovať síce za dosť dlhú ale stále iba „dočasnú deaktiváciu“ SIM karty, počas ktorej žalobca žalovanej ani služby neposkytoval a teda žalovaná následne nemala za aké služby platiť. Preto súd podanú žalobu v časti sumy 209,-
-X- XC/XX/XXXX
eur požadovanej z titulu náhrady škody zamietol. Zároveň zamietol súd žalobu aj v časti požadovaných úrokov z omeškania z tejto sumy, pretože pokiaľ nie je preukázané právo na zaplatenie uvedenej sumy, nemožno priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania z nej.
Čo sa týka časti žalovanej istiny vo výške 1,33 eur za upomienku (faktúra č. 5121171352 z 28.4.2011), nebolo súdu preukázané v tomto konaní ani len samotné vystavenie upomienky (nieto jej doručenie žalovanej) a teda existencia samotného podkladu za vyúčtovanie poplatku za upomienku. Rovnako nebol v tomto konaní predložený dôkaz o tom, že by poplatok v uvedenej výške za takýto úkon bol medzi žalovanou a žalobcom dohodnutý, pričom upomienku nemožno podľa súdu považovať za službu poskytnutú žalovanej, osobitne s poukazom na definíciu pojmu služba v bode 1.8 všeobecných podmienok. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol, ako aj zároveň v časti úroku z omeškania požadovaného z tejto sumy.
Súd zamietol žalobu aj v časti požadovaných poplatkov za odpojenie (2x po 3,98 eur) vyúčtovaných faktúrami č. 5124386846 z 27.5.2011 a č. 5124379936 z 27.5.2011. Opätovne v tomto smere súd poukazuje, že v tomto konaní nebol predložený žiaden cenník obsahujúci poplatky za takéto úkony žalobcu, pričom súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v bode 1.8 všeobecných podmienok, kde z pohľadu súdu odpojenie nemožno považovať za služby podľa uvedenej definície a osobitne za služby poskytujúce žalovanej určitý prospech, za ktorý by teda bola žalovaná povinná platiť. Samotné odpojenie je nepochybne nástrojom ochrany žalobcu pred ďalším poskytovaním služieb žalovanej, za ktoré by žalovaná prípadne ďalej neplatila. Skutočnosť, že žalobca využije takýto nástroj na ochranu svojich záujmov nemôže byť podľa súdu dôvodom na to, aby za takýto úkon smerujúci k ochrane záujmov žalobcu žalovaná ešte zaplatila poplatky (takýto postup by totiž spôsoboval značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa - viď k tomu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka /tu ide vzhľadom na povahu strán, ktoré uzavreli zmluvy o pripojení jednoznačne o zmluvy spotrebiteľské/). Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu
aj v častiach žalovanej istiny z titulu poplatkov za odpojenie a vzhľadom na nepriznanie práva na ich zaplatenie nepriznal súd žalobcovi ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania požadovaných z týchto súm.
Čo sa týka ďalších uplatnených nárokov, z obsahu predložených faktúr vyplýva, že žalovaná žalobcovi doposiaľ nezaplatila cenu poskytnutých služieb (ako sú popísané v predložených faktúrach č. 5118012676, 5124386846 /tu okrem vyššie uvedeného poplatku za odpojenie/, 5121125723, 5121118807, 5118021149) v celkovej výške 255,02 eur, ktorých cenu žalovaná v celom konaní relevantne nespochybnila, pričom z označenia dotknutých služieb vo vyššie uvedených faktúrach išlo podľa súdu o služby v zmysle bodu 1.8 všeobecných podmienok. Žalobca umožnil žalovanej uhradiť cenu za tieto služby ešte v dodatočnej lehote v zmysle pokusu o pokonávku zo 14.7.2011, a to do 28.7.2011, čo však žalovaná doposiaľ neurobila a s úhradou sumy 255,02 eur je tak od 29.7.2011 v omeškaní. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 255,02 eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne (súčet základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania, t.j. 1,5 %, a 8 percentuálnych bodov - § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) z uvedenej sumy za obdobie od 29.7.2011 do zaplatenia.
-X- XC/XX/XXXX
Postupom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd umožnil žalovanej týmto rozsudkom uložené povinnosti splniť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá lehota je vzhľadom na výšku žalobcovi priznaných nárokov podľa súdu primeraná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mali obaja účastníci v konaní čiastočný úspech, pričom tento bol iba nepatrne vyšší na strane žalobcu, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
-X- XC/XX/XXXX
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.