Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-59-2012.pdf
PDF · 156.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: TRAX SR, spol. s r.o., so sídlom Vajanského 58, 900 01 Modra, IČO: 35 809 337, právne zastúpeného: JUDr. Martin Kováčik, advokát so sídlom Hviezdoslavovo nám. 1676, 026 01 Dolný Kubín, proti odporcovi: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie 1.600,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 03.02.2012 žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.600,60 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny odoberal opakovane elektrinu a platil cenu v zmysle zmluvy. Listom zo dňa 05.09.2011 oznámil odporca navrhovateľovi neoprávnený odber elektriny. Prílohou listu bol protokol o zistení neoprávneného odberu a faktúra na sumu 1.600,60 Eur, ktorá predstavuje vyčíslenú škodu. Navrhovateľ podal k neoprávnenému odberu stanovisko, na čo sa odporca vyjadril tak, že odber bol posúdený správne, a preto trvá na úhrade faktúry. Na základe upomienky bola faktúra zaplatená. Žalobca odmieta uznať chýbajúce 2 ks ciachovaných plomb a akúkoľvek manipuláciu s číselníkom elektromera. Žalobca neoprávnene elektrickú energiu neodoberal a nárok považuje za neodôvodnený, nakoľko odporca nepreukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s elektromerom. Keďže odporca zaplatenú sumu navrhovateľovi nevrátil, podáva navrhovateľ žalobu a zároveň si uplatňuje právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že pri kontrole odberného miesta a zistení neoprávneného odberu, ktorý spočíval v chýbajúcom zabezpečení meracieho zariadenia proti neoprávnenému zásahu, bol vyhotovený protokol spolu s fotodokumentáciou. Skutočnosti uvedené v protokole sú potvrdené aj svedkom - správcom budovy. Následná kontrola meracieho zariadenia v Štátnom metrologickom laboratóriu konštatuje odstránenie značiek a vady číselníka v tom zmysle, že tento nezaznamenával spotrebu elektriny. Vyfakturovaná náhrada škoda tak bola perfektná, čo do základu aj výšky a zodpovedala zisteným skutočnostiam vo väzbe na platné právne predpisy. Bezdôvodné obohatenie odporcu tak neprichádza do úvahy a odporca žiada návrh zamietnuť.
Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa a poverenej pracovníčky odporcu, vypočutím svedkov, oboznámením písomných vyjadrení účastníkov,
korešpondencie účastníkov, zmluvy, protokolu o neoprávnenom odbere, protokolu o skúške elektromera a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 20.01.2009 uzatvoril navrhovateľ ako odberateľ s odporcom Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny na odbernom mieste F. X XXX/XX-X XX. Predmetom zmluvy je záväzok odporcu opakovane dodávať navrhovateľovi silovú elektrinu v režime prenesenej zodpovednosti za odchýlku, zabezpečiť navrhovateľovi prístup do distribučnej sústavy, distribúciu elektriny, systémové služby a služby spojené s používaním prenosovej sústavy. Záväzkom navrhovateľa je opakovane odoberať elektrinu a zaplatiť dodávku elektriny podľa zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je okrem iného cenník a obchodné podmienky.
Podľa Článku XI. bod 11.1 Obchodných podmienok je neoprávneným odberom odber elektriny bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny a odber meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.
Podľa prílohy k zmluve - služobného príkazu bol na odbernom mieste navrhovateľa namontovaný elektromer číslo 4040397, a to dňa 13.01.2009.
Podľa služobného príkazu zo dňa 23.08.2011 objednal objednávateľ SSE - D kontrolu spotreby mimo limit - odpočtový cyklus. V príkaze sú uvedené pôvodné namerané hodnoty spotreby elektrickej energie ku dňu 31.12.2010 vo výške 178 pri vysokej tarife a 3.838 pri nízkej tarife s tým, že nové hodnoty sú 192 pri vysokej tarife a 3.176 pri nízkej tarife. Na príkaze je rukou dopísané, že na elektromere chýbajú ciachovacie plomby.
Listom zo dňa 05.09.2011 odporca oznámil navrhovateľovi, že v uvedený deň bol zistený neoprávnený odber elektriny ako odber meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V priloženej faktúre bola škoda vyčíslená na základe Vyhlášky č. 154/2005 Z. z.
Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. 300496 bol neoprávnený odber zistený dňa 05.09.2011. Neoprávnený odber bol popísaný tak, že na elektromere chýbajú 2 ks ciachovacích plomb. Protokol je podpísaný nečitateľnými podpismi pracovníka z SSE - Distribúcia a správcu.
Z predloženej fotodokumentácie ohľadom neoprávneného odberu bolo zistené, že na predmetnom elektromere chýbali 2 ks ciachovacích plomb.
Podľa služobného príkazu zo dňa 05.09.2011 bolo rozhodnuté o výmene poškodeného meracieho prístroja. Podľa poznámky na elektromere chýbajú 2 ks ciachovných plômb, elektromer vymeniť za statický, dať do ciachovne.
Faktúrou č. 1208772011 fakturoval odporca navrhovateľovi škodu za neoprávnený odber vo výške 1.600,60 Eur.
Navrhovateľ v písomnom stanovisku zo dňa 14.09.2011 uviedol, že nie je schopný nepretržite sledovať a kontrolovať meracie zariadenie vzdialené 200 km od jeho sídla, ktoré je komukoľvek prístupné. Vylučuje
odstránenie plomb kýmkoľvek zo strany navrhovateľa. Poškodenie alebo odstránenie plomb mohlo byť vykonané aj odporcom vyslanými pracovníkmi. Poškodenie plomb ešte neznamená, že s meracím zariadením bolo manipulované, alebo že bola neoprávnene odobratá elektrická energia.
Podľa certifikátu o kalibrácii číslo 611/11, ktorý sa týka elektromeru s výrobným číslom 4040397, ktorý bol vystavený dňa 28.09.2011, má elektromer odstránené overovacie značky, má vadný číselník a nezaznamenáva spotrebu elektrickej energie. Elektromer nevyhovel skúške počítadla v prvej, ani v druhej tarife.
Odporca v liste zo dňa 30.09.2011 uviedol, že pri kontrole odberného miesta bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Z meradla boli odstránené overovacie plomby z krytu elektromera. Po demontáži bol elektromer overený v metrologickom laboratóriu, kde je uvedené, že elektromer nevyhovel skúške a v nízkej tarife neregistroval žiadnu spotrebu. Overením bola potvrdená neoprávnená manipulácia s číselníkom. Odber bol posúdený správne ako neoprávnený a škoda bola vypočítaná v súlade s vyhláškou.
Navrhovateľ podľa predložených dokladov vyúčtovanú škodu odporcovi uhradil.
Listom zo dňa 09.12.2011 právny zástupca navrhovateľa vyzýval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.600,60 Eur.
Podľa e-mailovej správy Q. M., W.Í. B., malo byť v stanovisku zo dňa 27.09.2011 správne uvedené, že elektromer neregistroval spotrebu elektrickej energie vo vysokej tarife aj v nízkej tarife.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 29.01.2013 trval na svojich vyjadreniach. Vyúčtovanú náhradu škody odporcovi zaplatil pod hrozbou, že priestory budú odpojené od elektrickej energie. Ďalej uvádza ustanovenia §-u 52 a 54 Občianskeho zákonníka s tým, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa ustanovenia §-u 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je súd povinný v prípade pochybnosti o obsahu zmluvy vyložiť túto v prospech spotrebiteľa. Pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany. Spotrebiteľská zmluva pritom nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Dojednania v spotrebiteľskej zmluve nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou podmienkou pritom môže byť aj dojedanie neprimeranej sankcie pri nesplnení povinnosti spotrebiteľom. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú pritom neplatné. Podľa ustanovenia §-u 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa sa pritom za spotrebiteľa považuje aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Navrhovateľ tak má za to, že boli porušené jeho práva ako spotrebiteľa, nakoľko odporca využil svoje dominantné postavenie z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy tak, že v prípade nezaplatenia škody by navrhovateľa odpojil od odobratia elektrickej energie. Odporca nedostatočne zistil príčinu poškodenia plomb, pričom elektromer sa nachádzal na verejnom priestranstve a poškodzovateľom tak mohol byť ktokoľvek. Odporca neuviedol ako zistil, že elektromer bol poškodený navrhovateľom a ešte k tomu aj úmyselne a úhrada sumy 1.600,60 Eur v prospech odporcu bola nezákonná, a preto navrhovateľ žiada vrátenie tejto sumy.
Odporca do súdneho spisu predložil Čiastkovú zmluvu na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2011 uzatvorenú medzi objednávateľom Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. a zhotoviteľom SSE - Metrológia, s.r.o. Podľa zmluvy sa objednávateľ zaväzuje zhotoviteľovi zaplatiť za vykonané činnosti cenu podľa Článku III. zmluvy. Zhotoviteľ bude vykonávať činnosti súvisiace s meraním elektrickej energie a kontrolu odberných miest na základe vygenerovaných služobných príkazov, pracovných príkazov a servisných zákaziek. Pri zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona o energetike rieši situáciu zhotoviteľ na odbernom mieste podľa platnej legislatívy. Podľa prílohy je cena za administráciu zákazky v systéme MOP stanovená sumou 2,-
Eurá, kontrola odberných miest je uvedená v cene 59,- Eur a riešenie neoprávneného odberu v cene 187,- Eur.
Podľa odporcom predloženého rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 06.12.2010 bol schválený prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s. Podľa bodu 3.11 je užívateľ povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým podmienok SSE - D a platným STN.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Odporca nepreukázal porušenie plomby a jeho postup bol taký, že demontovali elektromer bez toho, aby k tomu privolali nestrannú osobu. Až po demontáži privolali správcu objektu J.. V. s tým, že boli porušené plomby. Navrhovateľ mal odberné miesto v apartmáne N. F. a jeho sídlo je odtiaľ vzdialené viac ako 200 km. Na tomto mieste sa tak zdržiava len nepravidelne. Navrhovateľ teda nemal možnosť vedieť, že došlo k nejakému zásahu do odberného miesta. Odporca nepostupoval podľa zákona, keď sa podľa §-u 39 ods. 2 ani nepokúsil vypočítať skutočnú spotrebu a s tým súvisiacu škodu a nepreukázal ani to, že navrhovateľ energiu odoberal. Odporca postupoval priamo podľa vykonávacej vyhlášky, čo považuje navrhovateľ za šikanózny postup a za zneužívanie monopolného postavenia. Faktúru navrhovateľ zaplatil len preto, aby nebol odpojený od elektrickej energie. Čo sa týka dokladov predložených odporcom ohľadom výšky zisťovacieho poplatku, vyhláška umožňuje účtovať náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu. Zákonodarca tým však myslel preukázanie skutočných nákladov, ktoré vznikli a nepredpokladal uzavretie nejakej zmluvy, v ktorej si zmluvné strany môžu dohodnúť prakticky čokoľvek a nemusia to byť reálne náklady. Odporca v tomto prípade musí preukázať, že mu vznikol nárok na náhradu škody, aj keď je užívateľ podľa prevádzkového poriadku povinný udržiavať odberné elektrické zariadenia v stave, ktorý zodpovedá technickým podmienkam. Podľa Zákona o energetike existovala povinnosť odberateľa sprístupniť priestory, v ktorých sa merače nachádzajú. V konaní bolo preukázané, čo potvrdil aj svedok V., že bola požiadavka odporcu, aby sa priestory s elektromermi nezamykali. Odberateľ nemá faktickú možnosť zabrániť tomu, aby došlo k manipulácii s elektromerom. Ustanovenie §-u 382 Obchodného zákonníka v tomto prípade stanovuje prevenčnú povinnosť odporcu a táto bola v dôsledku toho, že miestnosti s elektromermi sa nezamykajú, porušená. Pomernú časť zodpovednosti za škodu tak nesie aj odporca. Zisťovací poplatok, ktorý odporca uplatňoval, nebol z jeho strany preukázaný a nebolo zistené, na základe čoho bol vypočítaný. Podľa všeobecných obchodných podmienok je pritom oprávnením dodávateľa v prípade neoprávneného odberu prerušiť alebo obmedziť dodávku. Okrem toho navrhovateľ namieta, že uplynul pomerne dlhý čas od zistenia skutočnosti nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k neoprávnenému odberu po jeho následné zistenie. Medzi dňom 25.08. a 05.09. uplynulo približne 10 dní, po čas ktorý tento neoprávnený odber vôbec nemusel byť, nakoľko sa mohol zistiť skôr, a teda škoda by bola nižšia.
Poverená pracovníčka odporcu na pojednávaní trvala na písomnom vyjadrení. Elektrické vedenie je až po elektromer vo vlastníctve odporcu ako prevádzkovateľa siete. Odporca má možnosť kontrolovať svoje vlastnícke právo a vykonáva námatkové kontroly. Ak sa pri kontrole žiaden problém nezistí, tak sa nevypracuje ani žiaden zápis a nie je potrebné privolávať ani nestranné osoby. Odporca dopredu nikdy nemôže vedieť, či na danom mieste zistí alebo nezistí porušenie predpisov alebo plomb. Ak sa problém zistí, dodatočne sa privolávajú nestranné osoby. V tomto prípade nedošlo k porušeniu plomb, ktoré na odberné mieste inštaloval odporca, ale k porušeniu ciachovacích plomb, ktoré boli na elektromere a ktoré na elektromer osadila štátna skúšobňa. Preto je bez právneho významu tvrdenie navrhovateľa, že správca objektu bol privolaný až potom, ako bol elektromer demontovaný. Elektromer bol namontovaný na inštalačnej lište a pri jeho demontáži s týmito ciachovacími plombami nebolo manipulované. Na elektromere boli poškodené plomby od Štátnej skúšobne, ktoré zabraňujú tomu, aby sa dal otvoriť priehľadný kryt elektromeru, za ktorým je číselník. Podľa protokolu zo Štátnej skúšobne, elektromer nevyhovel skúške počítadla a mal odstránené overovacie značky a vadný číselník, pričom nezaznamenával spotrebu energie. Keďže elektromer spotrebu nezaznamenával, nebolo možné vyúčtovanú spotrebu vypočítať žiadnym iným spôsobom. Takáto spotreba nemôže byť dodatočne určená podľa skutočnej spotreby a nemôže byť určovaná ani odhadom, a preto zákonodarca vo vyhláške stanovil spôsob, akým sa spotreba vypočítava. V prípade neoprávnených odberov odporca nepristúpi k odpojeniu dodávky, ale len odstráni dôvod, pre ktorý vznikli problémy. V tomto prípade tak odporca demontoval vadný elektromer a osadil elektromer nový. V dodávke energie by sa pokračovalo aj keby
faktúra nebola zaplatená. Elektromer podľa skúšky nevyhovel meraniu v prvej, ani v druhej tarife. V rámci záverečného prednesu uviedla, že navrhovateľ nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Na odbernom mieste navrhovateľa došlo k neoprávnenému odberu. Odporca nesúhlasí s tvrdením, že by na jeho strane mala byť porušená akákoľvek prevenčná povinnosť. Za odberné miesto je zodpovedný odberateľ, teda navrhovateľ, čo vyplýva aj z prevádzkového poriadku. Navrhovateľ mal možnosť zabezpečiť odberné mieste napr. zámkom tak, že by jeden kľúč odovzdal odporcovi za účelom vykonávania kontroly a odpisu spotreby. Zisťovací poplatok vyplýva priamo zo zmluvy, ktorú má odporca uzatvorenú so spoločnosťou Stredoslovenská energetika Metrológia, ktorej súčasťou je aj cenník. V tomto je určená aj cena za zistenie neoprávneného odberu, ktorá bola následne uplatnená voči navrhovateľovi.
B. W. V., ktorý pracuje u odporcu na oddelení kontroly odberných miest, uviedol, že majú osobitný tím, ktorý kontroluje odberné miesta. V tomto konkrétnom prípade bol podnet na kontrolu od pracovníkov, ktorí zistili, že elektromer nemá ciachovacie plomby. Podľa služobného príkazu sa jednalo o spotrebu mimo limit. Na kontroly chodia minimálne dvaja. O kontrole bol spísaný protokol a bola vyhotovená fotodokumentácia. Jeho číslo je uvedené na protokole, je to číslo 11324, a keďže chýba pri ňom podpis, tak protokol nepodpísal. Na elektromere bolo zistené, že boli poškodené a chýbali štátne plomby, teda plomby, ktoré na elektromer dáva štátna skúšobňa. Jedná sa o plomby, do ktorých nemôžu zasahovať ani dodávatelia elektrickej energie. Zasahovať môžu len do plomb, ktoré sú na svorkovnici, ktoré sú následne zapečatené a označené konkrétnym osobným číslom pracovníka, ktorý plombu osadil. Na fotografiách je viditeľné, že na spornom elektromere úplne chýbala štátna ciachovacia plomba, ktorú je vidieť na susednom elektromere. Po zistení neoprávneného odberu sa spíše protokol a vyhotoví sa dokumentácia. Následne je vydaný služobný príkaz, na to, aby sa elektromer vymenil. Odňatý elektromer odchádza do skúšobne na posúdenie. Miesto, kde sa nachádzal elektromer spoločnosti TRAX, ukázal pracovníkom odporcu správca budovy. Zo služobného príkazu vyplýva, že na odbernom mieste navrhovateľa bola zistená nízka spotreba. V takomto prípade počítačový systém automaticky generuje príkaz na vykonanie kontroly. Čo sa týka svedkov, pri kontrole bol prítomný správca, aj keď protokol nepodpísal. Svedkov zvyčajne nevolajú, nakoľko je to nepríjemné pre odberateľa, aby sa pred ďalšími ľuďmi preberal jeho neoprávnený odber. Správcovi bolo ukázané, že tam plomby chýbajú.
B. Q. W., ktorý pracuje na oddelení kontroly, uviedol, že bol prítomný aj pri kontrole odberného miesta navrhovateľa a jeho osobné číslo na protokole je 11253. Na protokole je aj jeho vlastnoručný podpis. Kontroly sa vykonávajú bežne, napr. aj námatkovo. Ku kontrole v tomto prípade prizvali správcu objektu. Elektromer sa nachádza v apartmánovom dome. Správca musel otvoriť miestnosť kľúčom. Pri kontrole sa kontrolovali všetky elektromery v danom rozvádzači, pričom zistili, že jeden nemal ciachovacie plomby. Po odstránení pracovných plomb otvorili svorkovnicu a vykonali skúšku elektromera, a to prístrojom, ktorým sa dá vykonať skúška záťažiteľnosti. Zistili, že pri tejto skúške nemal elektromer žiadne otáčky. Ak elektromer pri takomto teste nevykazuje žiadne otáčky, tak to znamená, že je buď poškodený alebo vadný, čo následne určuje skúšobňa. Pri takomto poškodení cez elektromer prechádza prúd, teda elektrina sa odoberá, avšak elektromer nezaznamenáva spotrebu. Na fotografiách je viditeľné, že elektromer nemá plomby, pričom vedľajší elektromer je riadne zaplombovaný. Po poškodení ciachovacích plomb je možné z elektromera sňať priesvitný vrchný kryt a je možné zasiahnuť priamo do jadra elektromera. Je teda možné v ňom robiť akékoľvek zásahy napr. ho poškodiť, alebo zastaviť kotúč. Potom ako zistili chýbajúce plomby, privolali správcu späť a chýbajúce plomby mu ukázali.
B. J. V., ktorý pracuje ako správca apartmánových domov, uviedol, že kontrolu elektrárne vykonávajú sami a nikoho ďalšieho k tomu nepotrebujú. Dvere, za ktorými sa nachádzajú elektromery, sa nezamykajú, nakoľko elektrárne si vymienili, že musia mať k elektromerom voľný prístup. Jedenkrát bol privolaný ku kontrole potom, ako sa zistilo, že na elektromere chýba plomba. Chýbajúcu plombu mu aj ukázali a videl, že plomba bola odtrhnutá a úplne chýbala. Jednalo sa o odberné miesto navrhovateľa. Ak majitelia apartmánov potrebujú niečo v súvislosti s elektromermi, tak ho požiadajú, aby špeciálnym kľúčom otvoril skrine, kde sa elektromery nachádzajú. Navrhovateľ o to nikdy nežiadal. Navrhovateľ apartmán navštevuje veľmi málo, zvyčajne 1 alebo 2-krát do roka. Nevie sa vyjadriť k tomu, ako mohlo dôjsť k poškodeniu odberného miesta. Skriňa s elektromermi sa otvára špeciálnym elektrikárskym kľúčom, ktorý sa tam nasunie. Skriňa by sa však dala otvoriť, napr. aj kliešťami. Pri kontrole bol elektromer namontovaný, mal kryt a zo skrine nebol demontovaný.
B. Q. E., zamestnanec Stredoslovenskej energetiky - Metrológia, uviedol, že bol preveriť odberné miesto navrhovateľa na základe podnetu od firmy, ktorá robí odpočty. K tomuto podnetu došlo na základe skutočnosti, že pri kontrole a pri odpočte spotreby bola zistená nižšia spotreba, než spotreba v predchádzajúcom období. Ku dňu 31.12.2010 bol evidovaný stav vysokej tarify 178 a nízkej 3.838. Pri následnom odpočte bola nízka tarifa 192 a vysoká 3.176, teda došlo k poklesu evidovanej spotreby. Pri kontrole odberného miesta zistil poškodenie ciachovacích plomb a následne sa dozvedel, že bol vadný aj ciferník na elektromere. V tejto budove sú elektromery za dverami v zádverí. Do vnútra sa dostal tak, že ho pustila pani, ktorá práve vychádzala. Nevie sa vyjadriť k tomu, či tieto dvere bývajú zamknuté alebo zabuchnuté. O poškodení elektromera následne informoval kompetentné osoby. Príkaz na kontrolu odberného miesta bol vydaný dňa 23.08.2011 a kontrola sa uskutočnila dňa 25.08.2011. Skriňa s elektromermi je uzatvorená bežným elektrikárskym zámkom v tvare D, od ktorého má kľúč každý zamestnanec elektrární. Väčšinou realizuje 10 až 12 služobných príkazov denne. K nákladom, ktoré sú s tým spojené, sa vyjadriť nevie.
Podľa §-u 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka - kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 - bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa §-u 456 OZ - predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor koho sa získal.
Podľa §-u 373 Obchodného zákonníka - kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa §-u 382 Obchodného zákonníka - poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.
Podľa §-u 2 písm. a) Z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
Podľa §-u 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §-u 29 ods. 1 písm. a) Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom v čase zistenia neoprávneného odberu na odbernom mieste navrhovateľa, má oprávnený odberateľ právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny alebo obchodníkom s elektrinou.
Podľa odseku 2 písm. c) je oprávnený odberateľ povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám.
Podľa §-u 2 písm. b) bod 20 tohto zákona je odberateľom elektriny obchodník s elektrinou a koncový odberateľ elektriny.
Podľa §-u 34 ods. 2 tohto zákona - elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia od distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy smerom k odberateľovi elektriny, alebo je súčasťou distribučnej sústavy, alebo prenosovej sústavy.
Podľa odseku 3 - sa elektrická prípojka nízkeho napätia končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou a pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste.
Podľa odseku 9 - odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť na prenosovú sústavu alebo na distribučnú sústavu alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny. Odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej sústavy technické údaje a správy z odbornej prehliadky a z odbornej skúšky.
Podľa §-u 35 ods. 3 - prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo zabezpečiť proti neoprávnenej manipulácii elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie až po určené meradlo.
Podľa odseku 4 - akýkoľvek zásah do určeného meradla a obvodov určeného meradla inou osobou ako prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy je zakázaný.
Podľa §-u 39 ods. 1 tohto zákona - neoprávneným odberom elektriny je odber:
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa odseku 2 - pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podaným návrhom žiada navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Toto bezdôvodné obohatenie malo odporcovi vzniknúť tým, že mu navrhovateľ zaplatil faktúru, ktorou odporca vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie. Navrhovateľ teda v konaní uplatňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ohľadom ním uplatňovaným skutočností vo vzťahu k povinnosti odporcu vydať bezdôvodné obohatenie je tak navrhovateľ nositeľom dôkazného bremena. Občianske súdne konanie je sporovým konaním, v ktorom proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, a toto konanie je ovládané prejednacou zásadou. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, teda povinnosť tvrdenia, ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto skutočností, teda dôkazná povinnosť, je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tak, že procesná strana svoje tvrdenia preukáže, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, teda nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.
Navrhovateľ je v tomto prípade nositeľom dôkazného bremena ohľadom preukázania tvrdeného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý navrhovateľ voči odporcovi uplatnil. Navrhovateľ tak musí preukázať, že mu nevznikla povinnosť uhradiť odporcovi škodu vyúčtovanú titulom neoprávneného odberu elektrickej energie, prípadne preukázať, že táto škoda nebola vyúčtovaná v správnej výške.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej odporca dodával navrhovateľovi elektrinu na odberné miesto, ktoré je v apartmánovom dome na Donovaloch. Z vykonaných dôkazov ďalej vyplýva, že na tomto odbernom mieste bola vykonaná kontrola ohľadom prípadného neoprávneného odberu, a to vzhľadom ku skutočnosti, že pri odpočte v auguste 2011 bola zistená nižšia spotreba, než bola evidovaná pri predchádzajúcom odpočte. Táto skutočnosť vyplýva z predloženého služobného príkazu, podľa ktorého v nízkej tarife bola evidovaná v auguste 2011 spotreba 3.176, pričom pri predchádzajúcom odpočte bola evidovaná vyššia spotreba 3.838. Pri následne vykonanej kontrole bolo zistené porušenie ciachovacích plomb.
Ohľadom tejto kontroly navrhovateľ namietal skutočnosť, že ku kontrole nebola prizvaná nestranná osoba. Z vykonaných dôkazov však toto tvrdenie navrhovateľa preukázané nebolo. B. V. potvrdil, že k tejto kontrole bol zo strany pracovníkov odporcu prizvaný a potvrdil tiež to, že videl porušenie plomb na elektromere. V tomto prípade pritom ani nešlo o porušenie plomb, s ktorými by boli oprávnení manipulovať pracovníci odporcu, ale o porušenie plomb, ktoré na daný elektromer osadila štátna skúšobňa, teda o porušenie takých plomb, s ktorými okrem štátnej skúšobne nie je oprávnený manipulovať nikto iný, a teda ani odporca. V tomto prípade sa tak jedná o neoprávnený odber elektriny, ktorý je definovaný v §-e 39 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike, teda o odber meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Následne pri kontrole tohto elektromera však bolo podľa predloženého protokolu zistené tiež to, že tento elektromer nevyhovel skúškam a nezaznamenával spotrebu v nízkej ani vo vysokej tarife. Jedná sa tak zároveň o odber, ktorý je považovaný za neoprávnený podľa §-u 39 ods. 1 písm. b) Zákona o energetike, teda o odber meradlom, ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Skutočnosť, že toto meradlo nezaznamenávalo odber elektriny vyplynula aj z výpovede svedka W., ktorý uviedol, že vykonali skúšku zaťažiteľnosti elektromera a zistili, že elektromer nemal žiadne otáčky, a teda nezaznamenával spotrebu. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že na odbernom mieste navrhovateľa došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie.
Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal, že odberné miesto je verejne prístupné, a teda nemal možnosť zamedziť prípadnej neoprávnenej manipulácii s elektromerom. S umiestnením elektrickej prípojky na verejne prístupnom mieste však počíta priamo zákon, ktorý v §-e 34 ods. 3 stanovuje umiestnenie hlavnej domovej poistkovej skrine, ktorou končí elektrická prípojka, na verejne prístupnom mieste. Navrhovateľ ako odberateľ je pritom zodpovedný za stav odberného elektrického zariadenia, nakoľko podľa ustanovenia §-u 34 ods. 9 Zákona o energetike je povinný toto zariadenie udržiavať v technicky zodpovedajúcom stave. Táto povinnosť je uvedená tiež v prevádzkovom poriadku odporcu, podľa ktorého je navrhovateľ ako užívateľ povinný odberné elektrické zariadenie užívať v stave, ktorý zodpovedá technickým podmienkam a platným normám. Priamo zo zákona tak vyplýva povinnosť navrhovateľa zabezpečiť zodpovedajúci technický stav odberného elektrického zariadenia. Navrhovateľ ako odberateľ tak nesie priamo zo zákona tiež zodpovednosť za prípadné poškodenie tohto odberného elektrického zariadenia a tiež za prípadné poškodenie meradla. O tom, že určené meradlo je súčasťou odberného elektrického zariadenia, svedčí ustanovenie §-u 35 ods. 3 Zákona o energetike, ktorý hovorí o zabezpečení odberného elektrického zariadenia až po určené meradlo. Gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že určené meradlo je súčasťou odberného elektrického zariadenia, čím je daná zodpovednosť navrhovateľa ako odberateľa tiež za technický stav tohto určeného meradla.
Súd sa potom zaoberal otázkou, či v tomto prípade sú splnené predpoklady vzniku nároku odporcu na náhradu škody v dôsledku neoprávneného odberu. Otázku neoprávneného odberu upravuje jednak zákon a tiež zmluva uzatvorená medzi účastníkmi. Zmluva obsahuje úpravu neoprávneného odberu vo svojich všeobecných obchodných podmienkach, a to konkrétne v Článku XI., kde je zakotvená v bode 2 tiež povinnosť uhradiť vzniknutú škodu. Keďže v tomto prípade sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, predstavuje náhrada škody spôsobená neoprávneným odberom elektriny škodu uplatnenú titulom porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu, teda zo zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej medzi účastníkmi. Uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody je tak potrebné posudzovať podľa ustanovenia §-u 373 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.
Ako už bolo uvedené vyššie, na odbernom mieste navrhovateľa bol zistený neoprávnený odber. Predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody podľa §-u 373 Obchodného zákonníka sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Právna úprava zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Na koncepcii zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie je postavená aj úprava škody za neoprávnený odber podľa citovaných ustanovení Zákona o energetike, pričom táto otázka je ustálená aj judikatúrou slovenských súdov. V tomto prípade tak odporca nebol povinný preukazovať zavinenie navrhovateľa ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Z koncepcie zodpovednosti za neoprávnený odber ako objektívnej zodpovednosti vychádzajú nielen slovenské, ale aj české všeobecné súdy a tiež súd ústavný. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 726/10 v prípade, ak poškodenie plomb bolo spoľahlivo preukázané, nastupuje objektívna zodpovednosť bez ohľadu na to, kto a akým spôsobom zásah do týchto plomb spôsobil. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo/1102/2006 dôsledky neoprávneného odberu nesie odberateľ bez toho, aby bolo potrebné skúmať nielen jeho zavinenie, ale aj zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil. Tieto rozhodnutia vychádzajú z obdobnej právnej úpravy ako je citovaná úprava podľa Zákona o energetike, a teda z povinnosti odberateľa udržovať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým normám. Na základe uvedených skutočností tak neobstoja tvrdenia navrhovateľa, ktorými spochybňoval svoju zodpovednosť za stav určeného meradla a za jeho poškodenie.
Predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody je tiež protiprávny úkon, pod ktorým možno rozumieť porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Na vznik nároku na náhradu škody musí byť preukázané, že navrhovateľ svojim konaním alebo opomenutím konal v rozpore s právnymi predpismi alebo v rozpore so zmluvným vzťahom, ktorý bol medzi účastníkmi uzavretý. Ako bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že súčasťou odberného elektrického zariadenia je tiež určené meradlo. Ak je navrhovateľ povinný odberné elektrické zariadenie udržiavať v zodpovedajúcom technickom stave, je zo zákona prenesená zodpovednosť za technický stav na navrhovateľa ako odberateľa. Skutočnosť, že meradlo bolo v tomto prípade poškodené, a to porušením jeho ciachovacích plomb a tiež tým, že nezaznamenávalo spotrebu elektrickej energie, bola v konaní jednoznačne preukázaná.
Na základe uvedeného tak možno dospieť k záveru, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a Zákona o energetike tým, že neprevádzkoval odborné elektrické zariadenie v súlade so zákonom, pričom došlo k jeho poškodeniu porušením meradla a jeho ciachovacích plomb. Tým je daný prvý predpoklad vzniku nároku odporcu na náhradu škody.
Druhým predpokladom je príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti v tomto prípade nezabezpečením odberného elektrického zariadenia a určeného meradla v súlade so zákonom a vznikom škody. Nárok dodávateľa elektriny na náhradu vzniknutej škody vyplýva priamo z citovaného ustanovenia §-u 39 Zákona o energetike. Ak by nedošlo k porušeniu ciachovacích plomb a k odberu elektriny meradlom, ktoré nezaznamenávalo spotrebu, nemohlo by dôjsť ani k vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu. Medzi porušením povinnosti a vznikom škody je tak bezprostredná súvislosť, čím je daný aj druhý predpoklad vzniku nároku odporcu na náhradu škody.
Posledným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je samotný vznik škody. Navrhovateľ v tejto súvislosti namietal, že odporca vypočítal škodu podľa vyhlášky bez toho, aby sa pokúsil vypočítať skutočnú škodu. Podľa názoru súdu však v takomto prípade skutočnú škodu vypočítať nie je možné. Tento záver vyplýva predovšetkým z toho, že v tomto prípade určené meradlo vôbec nezaznamenávalo spotrebu. Dokonca spotreba, ktorá bola zistená pri odpočte, bola nižšia, ako spotreba zistená pri predchádzajúcom odpočte. Určené meradlo by v takomto prípade preukazovalo zápornú spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste navrhovateľa. Pri výpočte škody teda nie je možné vychádzať zo žiadnych objektívnych podkladov, nakoľko určené meradlo žiadnu spotrebu nezaznamenalo. Tým je daný predpoklad podľa §-u 39 ods. 2 Zákona o energetike, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto je potrebné použiť spôsob výpočtu škody podľa Vyhlášky č. 154/2005 Z. z. Navrhovateľ v konaní uvádzal, že zo strany odporcu nebolo
preukázané, že elektrickú energiu skutočne odoberal. Navrhovateľ však škodu, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou odporcovi v celom rozsahu zaplatil. Zaplatenie vyúčtovanej škody pritom možno považovať za uznanie záväzku. Dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že takáto škoda v takejto výške odporcovi nevznikla, a teda uplatnený nárok na náhradu škody nebol dôvodný, sa tak po zaplatení prenáša na navrhovateľa. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ je ohľadom svojho tvrdenia, že odporcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie, nositeľom dôkazného bremena. Ak navrhovateľ tvrdí, že nárok na náhradu škody nie je dôvodný na základe skutočnosti, že elektrickú energiu v danom období neodoberal, musí toto svoje tvrdenie preukázať. Na preukázanie tohto tvrdenia však navrhovateľ žiadne dôkazy nenavrhol a ani žiadne dôkazy súdu nepredložil. Súd je tak toho názoru, že v tomto prípade odporca bol oprávnený postupovať podľa uvedenej vyhlášky a spôsobom v nej ustanoveným vypočítať náhradu škody. Po oboznámení sa so spôsobom výpočtu, ktorý je uvedený vo vyúčtovacej faktúre, súd konštatuje, že odporca postupoval v súlade s uvedenou vyhláškou a výpočet škody tak zodpovedá nároku na náhradu škody, ktorý podľa tejto vyhlášky odporcovi patrí.
Čo sa týka námietky navrhovateľa ohľadom výšky zisťovacieho poplatku, výška tohto poplatku bola súdom zistená z predloženej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a spoločnosťou SSE - Metrológia a z jej pripojeného cenníka. V tomto cenníku sú uvedené jednotlivé položky, z ktorých pozostáva celková výška zisťovacieho poplatku, a to administrácia zákazky v cene 2,- Eurá, kontrola odberného miesta v cene 59,- Eur a riešenie neoprávneného odberu v cene 187,- Eur, teda spolu 248,- Eur bez DPH. Rovnaká výška zisťovacieho poplatku je odporcom uplatnená vo vystavenej faktúre za neoprávnený odber. Súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že by bolo v tomto prípade potrebné preukazovať skutočné náklady spojené so zisťovaním tohto odberu. Takáto povinnosť odporcu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Odporcovi takisto nič nebráni, aby na činnosti súvisiace so zistením neoprávneného odberu uzatvoril zmluvu, na základe ktorej tieto činnosti bude pre neho vykonávať zmluvný partner za dohodnutú cenu.
Na základe uvedených skutočností tak súd považuje za preukázanú aj výšku škody uplatnenej odporcom titulom neoprávneného odberu zisteného na odbernom mieste navrhovateľa.
Tvrdenie navrhovateľa o porušení prevenčnej povinnosti zo strany odporcu rovnako v konaní nebolo preukázané. Zodpovednosť za stav odberného miesta zákon v celom rozsahu prenáša na navrhovateľa ako odberateľa, a teda nie je zrejmé, akú prevenčnú povinnosť mal odporca porušiť. Podľa zákona odporca nie je povinný zabezpečiť odberné miesto a určené meradlo proti neoprávneným zásahom, či už odberateľa alebo tretej osoby.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení namietal porušenie povinnosti odporcom vo vzťahu ku predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu sa však tieto predpisy na navrhovateľa ako účastníka zmluvného vzťahu s odporcom vôbec nevzťahujú. Treba poukázať na skutočnosť, že v tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľská zmluva je definovaná ako zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre posúdenie otázky, či v zmluvnom vzťahu s odporcom má navrhovateľ postavenie spotrebiteľa, je rozhodujúca definícia spotrebiteľa podľa §-u 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie za spotrebiteľa označuje výlučne fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ je však právnickou osobou, a teda definícia spotrebiteľa na neho nedopadá. Súd je toho názoru, že v tomto prípade nie je možné použiť definíciu spotrebiteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže tento zákon v citovanom ustanovení §-u 2 písm. a) definuje spotrebiteľa len na účely tohto zákona, teda len na účely Zákona o ochrane spotrebiteľa a nie na účely Občianskeho zákonníka. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že v tomto prípade zodpovednosť za neoprávnený odber nevyplýva len zo samotnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, ale sa jedná o zákonný nárok, ktorý vyplýva odporcovi priamo z ustanovení Zákona o energetike. Tak isto výpočet škody, ktorú odporca voči navrhovateľovi uplatnil, bol vykonaný v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, a to vyššie uvedenou vyhláškou. Nárok uplatnený odporcom teda nevyplýva zo žiadnej zmluvnej podmienky, ktorú by bolo možné považovať za neprijateľnú a nejedná sa ani o neprimeranú sankciu tak, ako to uvádza navrhovateľ. V konaní tiež nebolo preukázané, že by v tomto prípade zo strany odporcu dochádzalo k zneužívaniu jeho dominantného postavenia tak, že v prípade nezaplatenia škody by došlo
k odpojeniu odberného miesta. Toto tvrdenie navrhovateľa odporca cestou poverenej pracovníčky na pojednávaní poprel a takýto záver nie je možné ustáliť ani zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. Z Článku IX. bod 9.1 písm. f) vyplýva oprávnenie odporcu obmedziť alebo prerušiť dodávku elektriny pri neoprávnenom odbere elektriny. Odporca teda môže prerušiť dodávku elektriny, keď zistí neoprávnený odber, nie však v prípade, ak nebude zaplatená škoda vyúčtovaná za tento neoprávnený odber. Oprávnenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy na obmedzenie alebo prerušenie dodávky je pritom zákonným oprávnením, ktoré vyplýva priamo z ustanovenia §-u 24 ods. 1 písm. e) Zákona o energetike. Táto možnosť dodávateľa elektrickej energie súvisí so zamedzením v pokračovaní v neoprávnenom odbere a vo zvyšovaní škody, ktorá pri neoprávnenom odbere dodávateľovi elektriny vzniká. Zo žiadneho zmluvného ani zákonného ustanovenia však nevyplýva oprávnenie odporcu prerušiť alebo obmedziť dodávku elektriny v prípade, ak nebude zaplatená faktúra za škodu spôsobenú neoprávneným odberom. O tom, že odporca ďalšiu dodávku elektriny nepodmieňoval zaplatením faktúry, svedčí aj služobný príkaz zo dňa 05.09.2011, podľa ktorého dňa 09.09.2011 bol na odberné miesto navrhovateľa namontovaný nový elektromer s číslom 15103312. Odporca tak obnovil dodávku elektrickej energie ešte predtým, ako dňa 04.10.2011 navrhovateľ požadovanú náhradu škody odporcovi zaplatil.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení namietal tiež oneskorené zadokumentovanie neoprávneného odberu, pričom argumentoval tým, že porušenie plomb bolo zistené už 25.08.2011 a k zadokumentovaniu neoprávneného odberu došlo až 05.09.2011. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva obvyklý čas alebo maximálny čas, ktorý by bol stanovený na zadokumentovanie neoprávneného odberu. V tomto prípade došlo k zisteniu porušenia plomb dňa 25.08.2011, čo bol štvrtok. Do zadokumentovania odberu dňa 05.09.2011 však uplynuli len 4 pracovné dni. Pracovnými dňami po zistení neoprávneného odberu bol deň 26.08.2011, dni 27. a 28.08., boli dni pracovného pokoja, nakoľko sa jednalo o sobotu a nedeľu. V pondelok 29. augusta bol štátny sviatok, a teda rovnako deň pracovného pokoja. Ďalšími pracovnými dňami tak boli dni 30. a 31. augusta, teda utorok a streda. Ďalší deň štvrtok 01. septembra bol opätovne štátny sviatok, a teda deň pracovného pokoja, a pracovným dňom tak bol piatok 02. septembra, po ktorom nasledoval víkend 03. a 04. septembra. V pondelok 05.09.2011 bol neoprávnený odber zdokumentovaný. K zdokumentovaniu neoprávneného odberu tak došlo na piaty pracovný deň po jeho zistení, čo súd považuje za primeranú lehotu. Súd teda nezistil, že by došlo k neprimeranému odďaľovaniu zistenia neoprávneného odberu, a teda k navyšovaniu vzniknutej škody.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol. V konaní nebolo zistené, že by na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Naopak z vykonaných dôkazov vyplýva, že v dôsledku neoprávneného odberu, za ktorý nesie objektívnu zodpovednosť navrhovateľ, došlo ku vzniku škody, ktorú odporca v súlade s vyhláškou vyčíslil faktúrou, ktorú navrhovateľ následne uhradil. V konaní nebolo zistené, že by takáto škoda odporcovi nevznikla, a že by sa tak na strane navrhovateľa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu. Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca. Odporca však v priebehu konania nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania a súd ani nezistil, že by na strane odporcu trovy konania vznikli. Preto o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že odporcovi súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.