Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky M. K., rodenej C., G.. XX.X.XXXX Z. C., trvale bývajúcej Z. C. G. F. G. Č.. XX, proti odporcovi P. K., G.. XX.XX.XXXX Z. C., trvale bývajúcemu tamtiež, v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva voči maloletému M. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa účastníkov M. K., G.. XX.X.XXXX Z. C., trvale bývajúcej Z. C. G. F. G. Č.. XX a P. K., G.. XX.XX.XXXX Z. C., trvale bývajúcemu tamtiež takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov M. K., rodenej C., G.. XX.X.XXXX a P. K., G.. XX.XX.XXXX uzavreté V. XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. - J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletého M. K., G.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške po 50 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 24.1.2013 svoj návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie jej manželstva s odporcom a na čas po rozvode manželstva účastníkov žiadala zveriť maloletého syna účastníkov M., G.. XX.X.XXXX, do jej výchovy s tým, že otec bude oprávnený sa s maloletým stretávať bez obmedzenia a žiadala nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Návrh odôvodňovala tým, že účastníci uzavreli manželstvo V. XX.X.XXXX v rímsko-katolíckom kostole v Košiciach, pričom ich známosť trvala od roku 2001, v spoločnej domácnosti bývali od roku 2003 v byte ktorého vlastníčkou bola matka odporcu, následne asi po roku a pol sa presťahovali do 3-izbového bytu, v ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody a nedorozumenia, v roku 2007 navrhovateľka otehotnela a následne Z. Q. XXXX sa zosobášili, z manželstva pochádza jeden maloletý syn M., G.. XX.X.XXXX. Postupne v priebehu manželstva začalo dochádzať ku konfliktom, slovným roztržkám, spolužitie za posledný rok sa pre navrhovateľku stalo neúnosným v dôsledku zbytočných hádok, neporozumenia z oboch strán, neschopnosti účastníkov nájsť spoločné riešenia, začiatkom roka 2012 boli hádky na dennom poriadku, odporca sa stále častejšie zdržiaval mimo rodiny a spoločnej domácnosti, nevenoval sa rodine, synovi, v marci 2012 rozviazal pracovný pomer dohodou, stal sa nezamestnaným, postupne si prestali účastníci úplne rozumieť, prestal fungovať aj ich intímny život, majú rozdielne názory na výchovu syna, na podstatné životné veci, preto v auguste 2012 navrhovateľka odišla spolu s maloletým synom zo spoločnej domácnosti, toho času bývajú u jej babky v 3-izbovom byte, k odporcovi navrhovateľka stratila citový vzťah, má za to, že nie je perspektíva obnovenia ich spolužitia, ona sama nemá záujem na zotrvaní v tomto manželstve, ktoré pokladá za hlboko a trvalo rozvrátené, snažila sa ho udržať v záujme maloletého dieťaťa, ale očakávania zlepšenia situácie sa nenaplnili, tvrdila, že odporca so zverením maloletého do jej starostlivosti súhlasil, na výživnom sa dohodnúť ale nevedeli.

Odporca sa k návrhu napriek výzve súdu nevyjadril.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v prípade, že by súd manželstvo účastníkov rozviedol, doporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Ako vyplýva zo sobášneho listu účastníkov títo uzavreli manželstvo V. XX.X.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.

Obaja účastníci majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, u oboch ide o manželstvo prvé, navrhovateľka má ukončenú strednú priemyselnú školu s maturitou, rovnako ako odporca, žiaden z manželov okrem maloletého M., G.. XX.X.XXXX, syna pochádzajúceho z ich manželstva, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Z výpovedí účastníkov vyplýva, že ich predmanželská známosť trvala po dobu 6 rokov, manželstvo uzatvárali z lásky i z dôvodu očakávania narodenia spoločného dieťaťa v čase, kedy už niekoľko rokov spätne žili v spoločnej domácnosti. Spočiatku ich manželstvo bolo harmonické a usporiadané, postupne ale si prestali rozumieť, stále častejšie medzi nimi dochádzalo k nedorozumeniam, opakovaným hádkam, ktorá situácia sa pre oboch stávala postupne neúnosnou, odporca stále viac času trávieval mimo rodiny, preto v auguste 2012 sa navrhovateľka spolu s maloletým M. odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odvtedy spolu s maloletým býva v 3-izbovom byte u svojej starej matky, úhrada za ktorý je 350 € mesačne, na ktorú prispieva k rukám svojej starej matky navrhovateľka po 120 € mesačne.

Samotný odporca poukazoval na to, že vzájomné nedorozumenia a hádky medzi účastníkmi negatívne vplývali na maloletého syna účastníkov. Pokiaľ ide o neskoré príchody domov poukazoval na to, že počas pracovného pomeru vo firme V. domov prichádzal neskoro z dôvodu, že mal pracovnú dobu do 21.00 hodiny. Býva sám v 3-izbovom byte, úhrada za ktorý je 200 € mesačne. Toho času pracuje na základe dohody o vykonaní práce ako krupiér v bare s rozsahom dohodnutých prác 20 hodín mesačne, z čoho má príjem 40 € mesačne, na úrade práce doposiaľ nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, iné príjmy ako sú vyššie uvedeného nemá, svoje výdavky vyčíslil na okolo 100 € mesačne za úhradu stravy, 40 € mesačne úhrada za telefón, oblečenie, hygienické potreby a ostatné výdavky okolo 50 € mesačne, všetky tieto jeho výdavky vrátane výdavkov za bývanie, ako uviedol vo svojej výpovedi, hradia jeho rodičia, ktorí sú starobnými dôchodcami a tou formou, že zaplatia úhradu za byt, následne mu prinášajú rôzne veci, ako je strava a ďalšie jeho potrebnosti. Pokiaľ ide o skončenie jeho pracovného pomeru v spoločnosti V. uviedol, že to bolo na základe vzájomnej dohody, ku ktorej uviedol, že firma v tom čase znižovala stavy, bol firmou oslovený, súhlasil s ukončením jeho pracovného pomeru i keď namietal, že má dieťa, mal za to, že následne mu bola daná výpoveď, tvrdil, že on len podpisoval nejaké papiere, nepamätá si už aké a následne mu papiere boli doručené domov, on sám zdravotné problémy nemal a nemá, je vyučený prevádzkár a údržbár motorových vozidiel. Pôvodne si žiadosť o priznanie dávok v hmotnej núdzi nepodal, vo svojej výpovedi uviedol, že v ostatnom období si takúto žiadosť podal, ale údajne mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie s tým, že je potrebné počkať vraj na rozsudok o rozvode manželstva účastníkov a následne mu dávky v hmotnej núdzi budú priznané jednoduchším spôsobom.

Maloletý M. navštevuje materskú škôlku kde mu matka hradí mesačný poplatok 45 €, priebežne mu zakupuje rôzne pomôcky a podobne, ináč má matka s maloletým bežné výdavky, mimoškolským plateným aktivitám sa maloletý nevenuje, zdravotné problémy v zásade nemá, matka mu občas zakupuje lieky na podporu imunity, otec na úhradu potrieb maloletého od rozchodu rodičov neprispieva žiadnou formou, na stretávaní sa otca, t.j. odporcu, s maloletým sa účastníci vedia dohodnúť, preto žiadali styk odporcu s maloletým neupravovať. Matka maloletého nosieva do predškolského zariadenia, z dôvodu čoho má výdavky na MHD.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd okrem iného zistil, že vzťah medzi otcom a maloletým je kladný, denne sú v telefonickom kontakte, otec dieťa vyberá aj z materskej škôlky, dieťa uňho zostáva niekedy i na noc, poukázal na to, že otec bol kolíznym opatrovníkom upozornený na trestno-právne následky neplnenia si vyživovacej povinnosti, na čo reagoval tým, že nemá na platenie výživného prostriedky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, súd zistil, že odporca nepoberá z úradu žiadne dávky hmotnej núdze a príspevky k dávke, ani iné štátne a sociálne dávky, t.č. je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 1.6.2012.

Zo správy posledného zamestnávateľa odporcu v spoločnosti V. T., Q..A.. O., vyplýva, že odporca bol zamestnaný v spoločnosti v riadnom pracovnom pomere od 20.7.2007 do 31.5.2012 ako špecialista predaja, pracovný pomer bol ukončený dohodou, bez uvedenia dôvodu.

Po doplnení správy na výzvu súdu tento bývalý zamestnávateľ otca oznámil, že k dohode došlo na základe dlhodobej obojstrannej nespokojnosti.

Z opisu mzdových listov odporcu za posledných 12 mesiacov trvania uvedeného pracovného pomeru vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem u zamestnávateľa firmy V. bol 479,50 €.

Zo správy U. C. vyplýva, že odporca je u neho zamestnaný od 27.10.2012 na základe dohody o pracovnej činnosti s dohodnutým príjmom 2 € na hodinu.

Z doručeného opisu mzdových listov odporcu od tohto zamestnávateľa vyplýva priemerný mesačný čistý príjem 47,80 €.

Navrhovateľka je zamestnankyňou Z. Z. A., Q..A.. C. od 23.9.2010 ako referent kontroly a jej priemerný mesačný čistý príjem u tohto zamestnávateľa je 479,95 € mesačne.

Podľa údajov Štatistického úradu SR priemerný mesačný čistý príjem v národnom hospodárstve v SR za rok 2012 bol 805 €.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že toto manželstvo v súčasnosti neplní žiaden zo svojich spoločenských účelov, manželstvo je t.č. hlboko rozvrátené a nie je reálny predpoklad obnovenia spolužitia navrhovateľky a odporcu, účastníci ako manželia vo svojom spolužití udávali dlhodobé nedorozumenia, opakované hádky s negatívnym dopadom na maloletého, od augusta 2012 nevedenú ani spoločnú domácnosť, každý z nich žije samostatne, navrhovateľka od uvedeného obdobia má v starostlivosti maloletého syna účastníkov, na výživu ktorého odporca zatiaľ žiadnou formou neprispieva, jednoznačným dôvodom rozpadu manželstva účastníkov sú ich povahové odlišnosti a ich odlišné hodnotové rebríčky, ako i nezodpovedný prístup odporcu k manželstvu čo vyplýva jednak z prednesov navrhovateľky voči ktorým odporca samotný námietky nemal a ako to vyplýva aj zo zistenia súdu, že odporca napriek tomu, že mal rodinu, mal a má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, prispel sám k ukončeniu jeho riadneho pracovného pomeru v spoločnosti V. a odvtedy svoju finančnú situáciu nijakým zásadným spôsobom nerieši, navyše žije na úkor svojich rodičov, ktorí sú starobnými dôchodcami, vzhľadom na uvedené súd preto návrhu navrhovateľky na rozvedenie manželstva účastníkov vyhovel.

Súd zároveň vyhovel i návrhu navrhovateľky a zveril maloletého syna účastníkov do jej osobnej starostlivosti, starostlivosť o ktorého zabezpečuje navrhovateľka sama od augusta 2012, v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, so zverením dieťaťa do jej starostlivosti súhlasil i odporca, t.j. otec maloletého a takéto zverenie maloletého do starostlivosti matky doporučil aj kolízny opatrovník na základe vykonaných šetrení, súd mal teda za to, že jednoznačne je v záujme maloletého aby bol aj súdnym rozhodnutím zverený do starostlivosti svojej matky.

Pokiaľ ide o výšku výživného pri jej stanovení súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, t.j. navrhovateľky a odporcu, pričom potrebami maloletého sú potreby súvisiace ako s bývaním, ošatením a stravovaním, tak i z jeho vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, výšku výživného súd stanovil i po zohľadnení pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky voči maloletému formou osobnej starostlivosti oň, ako i po zohľadnení zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, na stranách rodičov vychádzal zo zistení ich priemerných mesačných čistých príjmov, na strane navrhovateľky zo zistenia, že táto t.č. žije v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, s ktorou sa vlastne spolu podieľajú na nákladoch na bývanie a na strane odporcu, t.j. otca maloletého, súd vychádzal zo zistenia, že ten si svojim spôsobom zavinil ukončenie ostatného pracovného pomeru, nepreukázal snahu zotrvať v tomto pracovnom pomere, z jeho výpovedí na pojednávaní vyplynulo, že v zásade sa bez ďalšieho podriadil návrhu zamestnávateľa na ukončenia pracovného pomeru a navyše s týmto uzavrel dohodu o jeho skončení, ktorá skutočnosť nemôže byť posudzovaná v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je odkázané na svojich rodičov a otec dieťaťa, sa mal správať tak, aby neohrozil potreby svojho maloletého syna vzdaním sa prospechu, ktorým bol jeho stabilný príjem u uvedeného zamestnávateľa, preto súd neprihliadol na reálnu výšku odporcom toho času dosahovaných príjmov na základe dohody o vykonaní práce a nezohľadnil ani to, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a s poukazom na citované ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, prihliadol na strane otca k možnosti dosahovať ním príjem minimálne vo výške v akej ho dosahoval u zamestnávateľa spoločnosti V., keďže, ako už bolo uvedené, bez dôležitého dôvodu sa vzdal takéhoto preňho výhodnejšieho zamestnania a z toho vyplývajúceho zárobku. Pri stanovení výšky výživného súd zároveň poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, čím poukazuje na to, že výživné zo strany odporcu určil voči maloletému synovi vo výške vyššej než to navrhovala matka t.j. navrhovateľka, ktorá pri návrhu výživného v sume 30 € mesačne vychádzala zo skutočností, že otec nemá uzavretý riadny pracovný pomer. Ani prípadná rodičovská dohoda v tomto prípade na výživnom v sume 30 € zo strany odporcu voči maloletému súd nezaväzuje, keďže táto rodičmi prípadne uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého a teda súd takúto dohodu, ktorá nie je v záujme maloletého neschválil a schváliť ani nemohol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).