Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/108/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

V. N., nar. XX.XX.XXXX

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov matky F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - O., G. XX, v konaní právne zastúpenej Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom v Martine, ul. E. B. Lukáča 2 a otca V. N., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX, v konaní právne zastúpeného JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom v Martine, ul. J. Kráľa 8, maloletý bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Otec j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletého V. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 110,- eur mesačne počnúc dňom 14.03.2013 vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 14.03.2013 do 31.05.2013 vo výške 112,54 eur je otec o p r á v n e n ý uhradiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 20.10.2008 v rozsahu výrokovej časti o vyživovacej povinnosti otca voči mal. V. N., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2013 sa matka domáhala, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť voči mal. V. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom 01.01.2013. Svoj návrh odôvodnila tým, že od tohto roku sa podstatne zmenili pomery, z ktorých súd vychádzal pri určení výšky výživného na mal. V.. Otcovi bolo rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 20.10.2008 sp. zn. určené výživného na maloletého vo výške 2.000 Sk (66,39 eur). V čase rozhodovania mal mal. V. X M. K. roka, dnes má takmer X rokov, v septembri 2013 začne navštevovať 1. ročník ZŠ. Vo februári 2013 úspešne absolvoval zápis do 1. ročníka. Matka uviedla, že otec okrem súdom určeného výživného na náklady na mal. V. neprispieva. Navrhovateľka vzhľadom na to, že jej finančná situácia je značne nepriaznivá, je nútená napr. náklady na povinnú škol. dochádzku pre maloletého rozložiť na viac mesiacov a postupne mu kupovať všetky potrebné škol. pomôcky. Upozornila tiež, že za obdobie od posledného určenia výživného značne vzrástli náklady na potraviny, oblečenie, energie

a celkové životné náklady ako také. Navrhovateľka pripojila potvrdenie ÚPSVaR v Martine o tom, že je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2012, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti za rok 2012.

Otec sa vo veci vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.04.2013. Uviedol, že si uvedomuje, že na strane V. nastala zmena oproti poslednému určeniu výživného v roku 2008, syn narástol, má zvýšené potreby. Upozornil však, že aj na jeho strane rovnako pribudli náklady. Platí si prenájom vlastného bytu, nakoľko sa chcel osamostatniť od rodičov. Okrem toho platí náklady na stravu, ošatenie, dopravu do práce, drogériu. Poukázal na skutočnosť, že matka nepracuje, nedosahuje žiadny príjem a to má syn už skoro X rokov a nie je dôvod, aby ostávala doma. Má za to, že matka sa bez vážneho dôvodu vzdáva možnosti dosahovať príjem z pracovného pomeru. Uviedol tiež, že matka podľa neho nepreukázala súvislosť medzi požadovanou čiastkou zvýšeného výživného a jej nákladmi na syna. Namietol zvýšenie výživného od 01.01.2013, keďže nie je dôvod, aby súd určoval výživné spätne počnúc od januára. Na strane matky nie sú osobitné dôvody, ktoré by takýto postup súdu odôvodňovali. Uviedol, že prispieva rozhodne nad rámec súdom určeného výživného, výchovu syna zabezpečuje nielen platením výživného. Zároveň prezentoval výšku svojich mesačných nákladov a pripojil listinné dôkazy preukazujúce výšku tvrdených nákladov. V písomnom vyjadrení výšku výživného, ktorú by bol schopný plniť, neuviedol.

Kolízny opatrovník vo svojej správe zo sociálneho prieskumu zo dňa 10.05.2013 uviedol, že k návrhu matky ohľadne zvýšenia výživného sa prikláňa, má za to, že sú tu dôvody pre zvýšenie výživného. Odporučil výživné na maloletého zo strany otca zvýšiť a otca zaviazať k plneniu zvýšenej vyživovacej povinnosti s tým, že k samotnej výške výživného sa vyjadrí na súdnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 17.05.2013. Matka zotrvala na svojom návrhu. Ohľadom písomného vyjadrenia otca upozornila, že v zmysle potvrdenia zamestnávateľa jeho mesačný príjem vyšší, ako uvádzal v písomnom vyjadrení. Tiež upozornila, že má vedomosť o tom, že otec žije v byte so svojou priateľkou a nežije tam sám. Pripomenula, že pokiaľ otec uvádza, že exekúciu spláca z dôvodu, že si ju bral, aby mohol uhradiť dlžné výživné, tak túto exekúciu vyplatil skôr, než bol prevzatý úver, ktorý otec spomína. Na námietku, že matka sa bez vážneho dôvodu vzdáva možnosti dosahovať príjem z pracovného pomeru, matka predložila Kontrolný preukaz uchádzača o zamestnanie, z ktorého vyplývajú pravidelné návštevy matky na úrade práce v súvislosti s hľadaním zamestnania. Upozornila, že si prácu hľadá aj mimo úradu práce, avšak ako náhle povie, že sa stará o malé dieťa, tak nemá možnosť zamestnanie získať. Navyše upozornila, že dieťa je opakovane často choré. Prácu v jej odbore ako kuchár - čašník by nemohla vykonávať tak, aby mohla zabezpečovať aj poobednú starostlivosť o maloletého. Jej matka v poobedných hodinách pracuje, takže jej nebude môcť vypomáhať. Matka zároveň prezentovala výšku nákladov na dieťa a podporila ju listinnými dôkazmi. Právna zástupkyňa matky pozmenila návrh v tom zmysle, že matka žiada, aby bolo výživné určované od dňa podania návrhu a nie od januára 2013. Otec na pojednávaní zotrval na námietkach, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení. Uviedol, že by navrhoval, aby bolo určené výživné vo výške 100 eur mesačne. Odôvodnil to výškou svojich nákladov. Zotrval na svojom presvedčení, že matka sa dostatočne nesnaží získať prácu a požadoval, aby súd nebral do úvahy tie náklady na škol. dochádzku, ktoré matka zatiaľ nevynakladá.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že je tu priestor na zvýšenie výživného, pretože v čase, keď bolo naposledy určované výživné, dieťa bolo maličké a teraz potrebuje pokryť svoje potreby, ktoré vzrastú predovšetkým s nástupom do ZŠ. Samotnú výšku výživného ponechal na rozhodnutí súdu, uviedol však, že vzhľadom na vek dieťaťa a príjem otca by podľa jeho názoru výživné malo byť vyššie, než je otcom navrhovaných 100 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s výškou príjmov rodičov, oboznámením sa s výškou nákladov na mal. dieťa, oboznámením sa s výškou nákladov rodičov, oboznámením sa so správou zo sociálneho prieskumu kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predkladanými rodičmi, z ktorých vyplýva výška uplatnených nákladov, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. , , ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Rodičia maloletého neuzavreli manželstvo, spolu nežijú od roku 2008. Maloletý bol rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 20.10.2008 na základe rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matke, pričom otec bol zaviazaný platiť na jeho výživu výživné vo výške 2.000 Sk (66,39 eur) mesačne.

Matka žije spolu s maloletým a jej matkou v rodinnom dome v obci G.. Stará matka je na invalidnom dôchodku, brigádnicky pracuje v poobedných hodinách. Výdavky na domácnosť si delí matka so starou matkou na polovicu. Matka má ukončené maturitné štúdium a má výučný list kuchár - čašník. Hľadá si vo svojom obore prácu, avšak nevyhovuje jej práca na smeny, nakoľko v poobedných hodinách je v práci jej matka a ona tak nemá ako zabezpečiť starostlivosť o syna. Maloletý navštevuje materskú školu v G. predškolský ročník. Od septembra 2013 nastúpi do 1. ročníka ZŠ v G.. Matke doposiaľ vznikli náklady súvisiace so školou 10 eur, ktoré platila pri zápise do školy.

Matka je poberateľkou sociálnej dávky v hmotnej núdzi vo výške 141,91 eur mesačne, poberá prídavky na deti vo výške 23,10 eur mesačne.

Matke vznikajú náklady na zabezpečenie potrieb mal. dieťaťa: náklady na bývanie matka prispieva svojej matke na nájom zahŕňajúci energie a vodu vo výške 50 eur mesačne na seba a na syna, takže 25 eur mesačne na dieťa, matka platí uhlie vo výške 359,64 eur na sezónu, v prepočte 29,97 eur mesačne, teda 9,99 eur na jednu osobu mesačne, odvoz odpadu 16,20 eur na osobu ročne, teda 1,35 eur mesačne, strava v domácnosti pre dieťa 50 - 70 eur mesačne, ošatenie sa matka snaží získavať od príbuzných, pokiaľ dokupuje topánky, môže to byť cca 80 eur ročne, teda 6,66 eur mesačne, hygienické potreby pre dieťa do 5 eur mesačne, náklady na materskú školu, edukačný príspevok 4 eurá mesačne, strava do 3 eur mesačne, keďže matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a štát prispieva na zvyšok nákladov na stravu v škôlke, jednorazové platby v škôlke cca 2 eurá mesačne, angličtina 1,50 eur na hodinu, teda 6 eur mesačne. Matke vznikajú pomerne vysoké náklady na doplácanie liekov, keďže dieťa býva opakovane niekoľko krát do mesiaca choré vrátane brania antibiotík aj kupovania sirupov proti kašľu a iných voľno predajných liekov proti bolesti a podobne, takže matke vznikajú náklady cca 15 eur mesačne na lieky pre dieťa, poistka dieťaťa 24,60 eur mesačne, sporenie v K. N. N. 5 eur mesačne, poplatok na učebné pomôcky pri zápise do školy 10 eur jednorazovo. Matka upozornila, že jej vznikajú aj mimoriadne náklady napr. vyhotovenie pasu pre dieťa v hodnote 13 eur.

Otec sa presťahoval z rodinného domu svojich rodičov do 1-izb. bytu v J., ktorý si prenajal a za prenájom platí 300 eur mesačne. Okrem toho mu vznikajú náklady na dopravu do práce 22,75 eur, ktoré platí zamestnávateľovi, náklady na automobil 30 eur mesačne, náklady na plyn 7,50 eur mesačne, telefón 24 eur mesačne, internet 12 eur mesačne, životné poistenie 35 eur mesačne, sestre spláca úver, ktorý si prevzala na svoje meno vo výške 153,30 eur mesačne, odvoz komun. odpadu 17 eur ročne, teda 1,42 eur mesačne, náklady na stravu uplatnil cca 100 eur mesačne, náklady na hygienu a kozmetiku cca 20 eur mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa je priemerný čistý mesačný príjem otca za roky 2012

- 2013 vo výške 818,62 eur mesačne, Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec udržiava kontakt so synom v zmysle súdneho rozhodnutia o úprave styku, nad rámec súdom určeného výživného matke neprispieva.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1, prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania má súd za to, že prišlo ku zmene pomerov účastníkov. Zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase posledného rozhodovania malo X M. K. roka a v súčasnosti navštevuje predškolskú triedu materskej školy. Od septembra 2013 nastúpi do ZŠ, s čím súvisí rast nákladov na zabezpečenie jeho potrieb, keďže matka už v súčasnosti musí postupne začať pripravovať škol. pomôcky pre dieťa. Otec bol v čase posledného rozhodovania zamestnancom spoločnosti DS Martin, a.s., jeho zárobok bol cca 12.900 Sk (428,20 eur). Matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 4.780 Sk (158,67 eur). Otec má v súčasnosti priemerný čistý zárobok 818,62 eur, takže na jeho strane prišlo k zvýšeniu príjmu. Matka v súčasnosti poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 141,91 eur, takže aj s prídavkami na deti má celkový príjem 165,01 eur, jej príjem ostal porovnateľný. V dôsledku týchto skutočností má súd za to, že uvedené zmeny pomerov na strane dieťaťa a otca odôvodňujú potrebu rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého sa že sú tým naplnené predpoklady pre rozhodovanie o zmene právoplatného rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 20.10.2008, ktorým bola otcovi určená vyživovacia povinnosť voči maloletému vo výške 2.000 Sk (66,39 eur) mesačne.

Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletého, výšku príjmov oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov sa o dieťa osobne stará a pri určení konkrétnej výšky výživného prihliadol tiež na finančné možnosti otca.

Súd má za preukázané, že náklady na dieťa sú v súčasnej dobe vo výške 178,43 eur mesačne. Súd má za to, že náklady uplatnené matkou zodpovedajú z hľadiska svojej štruktúry veku dieťaťa. Z hľadiska ich výšky súd konštatuje, že odzrkadľujú nízku príjmovú hladinu matky, pretože pokiaľ matka uplatnila náklady na ošatenie dieťaťa 6,66 eur mesačne, náklady na škôlku 9 eur mesačne, tak je to dané tým, že ako poberateľka dávok v hmotnej núdzi má kompenzačné príspevky zo strany štátu a zrejme jej vypomáha aj širšia rodina, napr. ošatením alebo potravinovou pomocou. Súd preto náklady matky, ktoré uplatnila, akceptoval v plnej výške. Ohľadom nákladov na školu, ktoré vzniknú v budúcnosti, vychádzal zatiaľ zo zaplateného poplatku na škol. pomôcky 10 eur, ktoré rozpočítal na ročné obdobie, teda 0,83 eur mesačne. Z celkovej výšky nákladov matky 178,43 eur jej štát prispieva vo výške 23,10 eur prídavkami na deti, takže rodičia zabezpečujú 155,33 eur pre dieťa. Súd má za to, že pokiaľ otec bude z tejto sumy zaviazaný prispievať výživným 110 eur, bude tak prispievať vo výške 70,82 % z nákladov na dieťa a pokiaľ matka bude prispievať 45 eur, tak jej príspevok bude predstavovať necelých 30 % príspevku na dieťa. Vzhľadom na príjmové možnosti rodičov má súd takýto pomer za spravodlivý. Odráža skutočnosť, že osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa finančnou sumou. Zároveň však upozorňuje, že aj matka má povinnosť finančne sa podieľať na potrebách dieťaťa, preto matke ponechal povinnosť hradiť 30 % nákladov na dieťa, takže návrh vo zvyšku zamietol.

V tejto súvislosti súd musel vyhodnotiť námietku otca, že matkin príjem je preto tak nízky, že matka nemá reálny záujem získať zamestnanie. Matka preukázala na pojednávaní súdu potvrdenia pediatričky maloletého o frekvencii jeho chorobnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o originály, sa po nahliadnutí matke vrátili. Z tohto zošitka však vyplýva, že dieťa býva za obdobie posledného roka opakovane choré niekoľkokrát do mesiaca, je priamo na vyšetrení alebo na kontrole a často býva doma zo škôlky. Vzhľadom na takýto zdravotný stav dieťaťa je veľmi nepravdepodobné, že matka bude môcť nastúpiť do práce a aj pokiaľ by sa jej podarilo získať pracovnú pozíciu, vzhľadom na chorobu dieťaťa by tak často odchádzala na OČR, že by jej príjem v skutočnosti pozostával z náhrady od Sociálnej poisťovne

a nie z reálnej výšky mzdy. Vzhľadom na túto skutočnosť súd k námietke otca neprihliadal a má za to, že pokiaľ matka doposiaľ nepracuje, nie je to účelové konanie matky, ale následok skutočnosti, že musí sama zabezpečovať starostlivosť o dieťa, ktoré je v predškolskom veku a je veľmi často choré. Zároveň pokiaľ právna zástupkyňa otca upozorňovala, že matka vzhľadom na svoje vzdelanie má v tomto regióne možnosť získať zamestnanie, súd prihliada ku skutočnosti, že zamestnanie v odbore matky by s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňalo prácu vrátane poobedia, pričom ona nemá reálnu možnosť zabezpečiť starostlivosť o maloletého inou osobou. Jej matka v poobedných hodinách sama brigádnicky pracuje.

Súd následne vyhodnocoval, či je v finančných možnostiach a schopnostiach otca prispievať výživným vo výške 110 eur mesačne. Ako súd zistil, priemerný čistý mesačný príjem otca za roky 2012 až 2013 je 818,62 eur mesačne. Náklady, ktoré otec prezentoval na pojednávaní, boli v celkovej výške 705,97 eur mesačne. Otcovi teda ostáva možnosť prispievať výživným na potreby dieťaťa vo výške 113 eur mesačne. V nákladoch, ktoré otec uplatnil, pritom boli aj náklady na ubytovanie, stravu, oblečenie, hygienu, dochádzanie do práce, telefón, poistenie a splátku úveru.

V priebehu konania ostalo sporným, či otec žije vo svojom prenajatom byte sám. Súd má za to, že otázka je v danom momente irelevantná, keďže otcovi bolo určované výživné na základe potrieb dieťaťa a na túto výšku výživného má otec prostriedky aj za predpokladu, že financuje byt sám, dobrovoľne, aj pokiaľ s ním tam žije ďalšia osoba. Súd celkove prihliadal ku skutočnosti, že otec si zariadil bývanie pre seba v hodnote 300 eur mesačne, zvlášť pokiaľ mal možnosť žiť u svojich rodičov za finančne vhodnejších podmienok. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je plne v práve otca rozhodnúť sa, akým spôsobom bude bývať, žiadnym spôsobom ho to však nezbavuje povinnosti podieľať sa primeraným spôsobom na finančnom zabezpečení svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné živiť sa samé. Preto dobrovoľne vysoké náklady na bývanie nie sú dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Rovnako súd posudzoval otázku úveru, ktorý otec spláca svojej sestre, pri ktorom stala sporná pomerná výška akou sa podieľa na splátke úveru v súvislosti so zaplatením exekúcie na výživné a akou sa podieľa na zaplatení auta. Súd tento spor považoval za irelevantný, pretože celkove platí, že výživné voči mal. dieťaťu má prednosť pred týmto druhom nákladov rodiča. V konečnom dôsledku exekúcia na výživné bola spôsobená z dôvodov na strane otca. Otec nie je oprávnený prestať prispievať na výživu dieťaťa zo subjektívnych dôvodov a pokiaľ tak urobil, znáša následky, ktoré s tým súvisia v podobe vyšších nákladov na exekúciu. Takto zvýšené náklady však nemôžu byť dôvodom preto, aby bol otec oslobodený od povinnosti podieľať sa zvýšeným výživným na potrebách dieťaťa. Rovnako pokiaľ určitú čiastku splátok úveru predstavujú splátky za auto, opäť ide o náklad, ktorý nemôže mať prednosť pre výživným na dieťa.

Matka pôvodne žiadala o určenie vyživovacej povinnosti otca od 01.01.2013. Na pojednávaní tento návrh pozmenila a žiadala, aby súd rozhodoval odo dňa podania návrhu. Súd preto určoval otcovi vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu, t.j. od 14.03.2013.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené argumenty súvisiace s reálnou preukázanou výškou nákladov, ktoré matka na dieťa vynakladá, určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 70 % nákladov a návrh matky v sume presahujúcej 110 eur zamietol.

Zameškané výživné súd určoval od dňa podania návrhu na súd 14.03.2013 do konca mesiaca, v ktorom prišlo k rozhodnutiu súdu, teda do 31.05.2013. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti otca zo sumy 66,39 eur na sumu 110 eur mesačne tak prišlo k zvýšeniu o 43,61 eur mesačne. Pomerná časť tejto sumy za 18 dní mesiaca marec je 25,32 eur, zameškané výživné za mesiace apríl a máj 2013 sú 87,22 eur. Celkove je tak zameškané výživné vo výške 112,54 eur. Súd vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu otca povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 10 eur mesačne. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávnenému sa stane splatným jednorázovo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).