Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/23/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľky P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, proti odporcovi U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, v konaní o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky zamieta.

II. Navrhovateľke priznáva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Námestovo dňa 14.02.2013 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť prispievať jej na výživu manželky vo výške 1,- € mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V odôvodnení návrhu uviedla, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 18.10.1997, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, Y. W.. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti cca dva roky. P. si našiel priateľku a vyhodil ju zo spoločnej domácnosti. Nemala kde bývať, v marci minulého roka sa zoznámila s priateľom, ku ktorému sa s dcérou nasťahovala XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX žije s priateľom v X. v rodičovskom dome jeho matky. Dcéra je žiačkou cirkevnej školy v X.. Je nezamestnaná, vyradená z úradu práce vo Q. nakoľko sa tam nemohla ísť hlásiť. Chce požiadať o rozvod manželstva. Vo Q. bola riešená dávku v hmotnej núdzi spolu s manželom. Chce sa osamostatniť spolu s dcérou. V závere navrhovateľka zo sociálnych dôvodov požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky, ktorý mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX (č.l. 5 pv), písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, a to v neprítomnosti odporcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný (predvolanie na pojednávanie prevzal osobne dňa 24.04.2013, č.l. 15 pv), svoju neprítomnosť však neospravedlnil, a teda boli splnené podmienky (ďalej ) pre vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi - potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. (č.l. 2), kópiou sobášneho listu (č.l. 3), kópiou rodného listu (č.l. 4), lustráciou v Sociálnej poisťovni (č.l. 9, 10), rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. (č.l. 12), potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. (č.l. 13), kópiou ústrižkov poštových poukazov (č.l. 15), potvrdením Obce X. (č.l. 17), ako aj ďalším obsahom spisu.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. Vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, manžel ju vyhodil. Chce výživné aj preto, aby sa mohla postarať o dcéru. V súčasnosti býva v X. u priateľa. Požiadala o dávku v hmotnej núdzi, ale zatiaľ o žiadosti nebolo rozhodnuté. Bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v A., ale keďže býva teraz v X., bola sa prihlásiť na úrade práce v A.. Prídavky na deti poberá manžel. S priateľom žije od XX.XX.XXXX, priateľ je čiastočne invalidný dôchodca, výška dôchodku je XXX €. Žiadosť o rozvod ešte nepodala. Pokiaľ má vedomosť, manžel by mal robiť len aktivačné práce. S manželom v kontakte moc nie je, volá jej len keď má vypité. Býval so sestrou a jej priateľom a deťmi. Kým žili spolu bývali v S. v rodičovskom dome manžela. Nevie, či ešte stále žije s priateľkou. Na dcéru jej manžel výživné platí vo výške cca XXX €, je v tom sociálka aj rodinné prídavky.

Zo sobášneho listu (č.l. 3) vyplýva, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Q. vo zv. R.., ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 2) vyplýva, že navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke spolu s posudzovanými osobami U. W., nar. XX.XX.XXXX a Y. W., nar. XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX €.

Z rodného listu (č.l. 4) vyplýva, že účastníkom konania sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra Y..

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. č. A zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdenia (č.l. 12, 13) vyplýva, že navrhovateľka bola dňom 16.01.2013 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s ÚPSVaR A., pracovisko Q.. Navrhovateľka bola v evidencii od XX.XX.XXXX do 15.01.2013.

Z ústrižkov poštových poukazov (č.l. 15) vyplýva, že v mesiaci január bola na meno F. L., X. XXX, E. úradom v S. poukázaná suma XXX,XX €, v mesiaci február XXXX navrhovateľke na adresu P. W., X. XXX, suma XXX,XX €.

Navrhovateľka výdavky na domácnosť vyčíslila ako mesačné výdavky na elektrinu XX €, odpad XX €, výdavky na dcéru na oblečenie 5 € až 10 €, stravu 100 € (spolu s ňou), hygienu X € až 10 € (č.l. XX).

Podľa o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa veta prvá (ďalej ) súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Jedným zo základných princípov manželstva je rovnosť oboch manželov, teda tak muža ako aj ženy, v právach a povinnostiach v manželstve. Ustanovenia § 18, § 19 zákona o rodine však nezakotvuje len rovnosť manželov v manželstve, ale aj ich povinnosti, medzi ktoré patrí mimo iného povinnosť žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, s tým, že o uspokojovanie potrieb rodiny sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V zmysle § 19 zákona o rodine je uspokojovaním potrieb rodiny aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Rovnosť manželov v manželstve sa následne prejavuje i v zákonnej úprave vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, a to požiadavkou na jej plnenie v takom rozsahu, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa

jeho zánikom. Predpokladom jej vzniku je to, že manželia spoločne nehospodária, či už žijú v spoločnej domácnosti alebo nie a ich životná úroveň nie je rovnaká. Právo oprávneného manžela na manželské výživné je potom obmedzené a závisí od schopností, možností a majetkových pomerov povinného manžela Manželské výživné však nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania - výpovede navrhovateľky a sobášneho listu (č.l. 3) mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom títo v súčasnosti žijú oddelene a spoločne nehospodária. Rovnako mal súd preukázané, že účastníci konania majú vyživovaciu povinnosť voči svojej mal. dcére Y. W., nar. XX.XX.XXXX (rodný list č.l. 4).

Vykonaným dokazovaním však v konaní nebolo preukázané, že by životná úroveň navrhovateľky a odporcu bola v zásade odlišná. Z rozhodnutia a potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. (č.l. 12, 13) ako aj výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka ako aj odporca sú nezamestnaní, keď odporca vykonáva len aktivačné práce pre obec. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že v prvom rade je povinnosťou každého človeka snažiť sa zabezpečiť si prostriedky na svoju vlastnú obživu, čo platí i v prípade manželov, keďže títo sú si v právach a povinnostiach, medzi ktoré patrí i uspokojovanie potrieb rodiny, rovní. Navrhovateľka v konaní vykonaným dokazovaním nepreukázala, a v rozhodnej dobe vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci ani súd inak nezistil, existenciu takých vážnych prekážok (najmä zdravotných alebo iných osobnostných), ktoré by objektívne bránili navrhovateľke získať prácou a vlastným úsilím príjem na zabezpečenie vlastnej nevyhnutnej výživy (z výpovede navrhovateľky je pritom zrejmé, že pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť zo strany odporcu voči ich mal. dcére, tento si túto riadne plní). Vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľka žije s novým partnerom, má súd tiež zato, že priznanie manželského výživného by bolo za daného stavu i v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď v konaní nebol zistený zásadný nepomer medzi životnou úrovňou navrhovateľky a odporcu a priznanie manželského výživného v danom prípade by bolo podľa názoru súdu zároveň v rozpore s dobrými mravmi súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol so zreteľom na ustanovenie tak, že žiadnemu z účastníkom náhradu trov konania nepriznal, a to i napriek úspechu odporcu v konaní, ktorý takýto nárok voči navrhovateľke v priebehu konania neuplatnil, keď zo spisu zároveň nevyplýva, že by odporcovi, ktorý bol v konaní nečinný, nejaké trovy vznikli.

Navrhovateľka v závere návrhu na začatie konania požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov zo sociálnych dôvodov, na ktorej žiadosti zotrvala aj po vysvetlení súdom, že sa na ňu vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov podľa

Podľa na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov od poplatku sú oslobodení navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.

I keď navrhovateľka je zo zákona od súdnych poplatkov oslobodená, nakoľko o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov bolo potrebné rozhodnúť, súd navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov i s poukazom na cit. ustanovenie priznal.

Podľa ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Pokiaľ ide o súdny poplatok za návrh, keďže navrhovateľka je od poplatku v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov oslobodená, poplatková povinnosť by v prípade vyhovenia návrhu prešla na odporcu. Vzhľadom na to, že súd návrhu navrhovateľky nevyhovel, poplatková povinnosť na odporcu neprešla, preto súd o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().