Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-869-2011.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/869/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda, so sídlom Galantská cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: R.. Y. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XXXX/XX, XXX XX D. Y., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Blanka Ružeková, Exekútorský úrad so sídlom Fajnorova 1547/13, 905 01 Senica, pod sp. zn. EX 840/11, o vymoženie uloženej povinnosti 581,40 € a trov exekúcie, o námietkach proti exekúcii a návrhu na odklad exekúcie takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.7.2011 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 700-0510011711-GC04/11, zo dňa 14.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.2.2011. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 27.7.2011 pod. č. k. 4Er/869/2011-7 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Súdny exekútor postúpil dňa 6.10.2011 tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na odklad exekúcie. Dňa 7.9.2011 vydal súdny exekútor vo veci upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré následne doručil povinnému. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 26.9.2011, v ktorom bol povinný náležite poučený o možnosti vzniesť proti exekúcii námietky, povinný svoje právo využil a podal na poštovú prepravu dňa 29.9.2011 námietky proti exekúcii.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14-dňová. Lehota začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota ja zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že sa povinný spravoval nesprávnym poučením v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovení § 204 a § 251 ods. 4 O.s.p.) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť, v posledný deň lehoty. V exekučnom konaní je vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty. Preto nie je možné odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.
Súd na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote.
Vo svojich námietkach povinný uvádza, že v rámci konania v predmetnej záležitosti oprávnený nevyužil všetky zákonom stanovené právne prostriedky voči povinnému, čím povinnému nebolo umožnené využiť všetky zákonmi stanovené podmienky na obranu svojich práv a záujmov, tak ako to ustanovuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Povinný žiada v zmysle § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o poskytnutie kópie spisov, ktoré sa týkajú vyššie uvedených konaní, pretože v upovedomení o začatí exekúcie sú niektoré údaje nepresné, čím vzbudzujú dojem, že záväzkový vzťah môže byť zle zadefinovaný a vyčíslený. Zároveň žiada povinný o odsúhlasenie splátkového kalendára na základe skutočne preukázanej výšky pohľadávok a reálnych príjmov povinného, po odpočítaní prednostných pohľadávok v zmysle príslušných platných právnych predpisov a spor riešiť v rámci dohody o mimosúdnom vyrovnaní. Povinný z reálnych dôvodov, ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 30.6.2011, z ktorého preňho predmetné, splácané záväzky vznikli. Povinný tvrdí, že časť dlhu bola oprávnenému uhradená predtým, ako bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie, čo sa podľa povinného považuje za úhradu mimo exekučného konania, a preto povinný z uhradenej časti dlhu nemá platiť trovy exekúcie. Keďže na pohľadávke došlo k poklesu a trovy exekúcie nie je povinný hradiť z časti už uhradenej pohľadávky, žiada povinný o to, aby bolo námietkam vyhovené a exekúcia do vydokladovania a upresnenia sporných častí pohľadávky v celom rozsahu odložená v zmysle § 56 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a na túto dobu aj zastavená a to tak vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky oprávneného z prvostupňového konania, ako aj vo vzťahu k vymáhaniu trov exekúcie súdneho exekútora a oprávneného, pretože povinný sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Povinný priložil oznámenie o ukončení podnikania OÚ Dunajská Streda, svoje tvrdenia o úhrade časti pohľadávky nijakým spôsobom nepreukázal.
Tunajší súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvedených v podaní povinného. Na výzvu súdu doručenej oprávnenému dňa 1.3.2012, doručil dňa 9.3.2013 oprávnený vyjadrenie, že nesúhlasí s námietkou povinného, nakoľko návrh na exekučné konanie bol vystavený na rozhodnutie č. 700-0510011711-GC04/11 právoplatné a vykonateľné dňa 23.2.2011, ktoré obsahuje reálny nedoplatok na sociálne poistenie vo výške 581,40 € a preto návrh na exekučné konanie je v plnej miere oprávnený.
Konajúci súd za účelom rozhodnutia o podaných námietkach vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť. Námietky povinného nie sú dôvodné, lebo nespĺňajú podmienky uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Podané námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Konanie o námietkach je teda sporom, v ktorom súd rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Povinný uviedol vo svojich námietkach, že k 30.6.2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Súd preskúmal exekučný titul a zistil, že toto rozhodnutie bolo vydané na obdobie od júla 2010 do decembra 2010, čiže na obdobie, kedy povinný ešte vykonával podnikateľskú činnosť. Súd má za to, že povinný mal možnosť v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie a namietať prípadné nezrovnalosti týkajúce sa vydaného rozhodnutia. Keďže námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by bolo možné napadnúť rozhodnutie štátneho orgánu, t.j. exekučný titul - také námietky sa majú uplatniť v pôvodnom konaní predchádzajúce exekučnému konaniu - súd nemohol vyhovieť námietkam povinného. Povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekúcia začala a je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a nenastali dôvody uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 9 Exekučného poriadku exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Súčasne s podanými námietkami požiadal povinný o odklad exekúcie do vydokladovania a upresnenia sporných častí pohľadávky, pretože povinný sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.
Predpokladom toho, aby súd mohol povoliť odklad exekúcie je splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 až 4. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že odklad exekúcie prichádza do úvahy len v taxatívne vymedzených prípadoch. Návrh na odklad exekúcie môže súd povoliť len na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu v zmysle ods. 1 je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky a súčasne oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Nepriaznivé postavenie povinného musí byť dočasné, teda musí byť predpoklad, že nejde o trvale nepriaznivú situáciu. Dočasnosť môže byť spôsobená napríklad ochorením, stratou zamestnania alebo živelnou pohromou. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Súd preskúmal žiadosť povinného o odklad exekúcie a zistil, že návrhu povinného na odklad exekúcie súd nemôže vyhovieť, nakoľko povinný neuviedol žiaden zo zákonných dôvodov potrebných na vyhovenie takému návrhu. Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Túto podmienku na povolenie odkladu povinný žiadnym spôsobom nepreukázal.
Súd ma za to, že nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by zhoršila terajšie sociálne postavenie povinného a jeho rodiny, rodine povinného teda nehrozia zvlášť nepriaznivé následky exekúcie. Samotné preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe majetkových pomerov určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor zvolí najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie a má možnosť dohodnúť s povinným splátkový kalendár.
Ďalšou podmienkou, ktorou sa súd zaoberal pri rozhodovaní o odklade je to, či odkladom exekúcie nebude oprávnený vážne poškodený. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že vlastným účelom je zaistiť rýchlu a účinnú ochranu práv oprávneného, ktorému sa už malo plniť a ktorému by sa povolením odkladu uspokojenie jeho nároku oddialilo. Zároveň však poukazuje súd na to, že strany majú možnosť dohodnúť sa na splácaní dlžnej pohľadávky formou splátkového kalendára.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku návrh na povolenie odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku zamietol, nakoľko skutočnosti uvedené povinným nie je možné považovať za dôvody, ktoré zákon pre odklad exekúcie taxatívne vyžaduje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).