Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NM-9Cb-28-2021.pdf
PDF · 120.17 KB
Case nature
Area
Subarea
NM-9Cb/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom A. B., s miestom podnikania Plešivec, Železničná ulica 525/21, IČO: 51732394, proti žalovanému: PEGAMONT, s.r.o., so sídlom Myjava, M. Marečka 972/6, IČO: 46311084, právne zastúpený JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom v Trenčíne, Štúrovo námestie 121/4, IČO: 42277981, o zaplatenie 672,-EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 622,-EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 03.08.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 50,- EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 03.08.2018 zastavuje.
III. Žalobcovi súd voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 84%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 672,-EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 03.08.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 20.06.2018 objednávku na montážne práce v krajinách EÚ počas obdobia jún až december 2018. Na základe vykonaných prác vystavil faktúru na sumu 1.740,-EUR s lehotou splatnosti dňa 02.08.2018. Žalovaný mu uhradil sumu 1.068,-EUR, zvyšnú časť nezaplatil. Zaslal mu dve upomienky dňa 13.08.2018 a 17.08.2018.
2. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.06.2021 sp. zn. 8Up/609/2021 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti Platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Uviedol, že dňa 20.06.2018 uzatvorili so žalobcom zmluvu o dielo - objednávka č. XX/XXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného k realizácii montážnych prác vykonávaných v krajinách Európskej únie, a to za podmienok v objednávke uvedených. Na základe objednávky nastúpil žalobca na výkon prác v C. D., A., kde mal vykonávať montážne práce štyri týždne. Vzhľadom na dojednanú dlhodobú spoluprácu poskytol žalovaný žalobcovi tričko s logom žalovaného a súčasne pre potreby vykonávania prác elektrické náradie. Žalobca bez akéhokoľvek právneho úkonu smerujúceho k odstúpeniu od zmluvy o dielo nedodržal dohodu a z C. D. odišiel po troch týždňoch a prestal pre žalovaného vykonávať ďalšie práce. Poskytnutý odev nevrátil a elektrické náradie vrátil až na výzvu, teda po 18 dňoch od ukončenia prác. Uvedeným konaním spôsobil žalovanému škodu na uhradenom ubytovaní, nevrátením odevu a súčasne organizačné problémy, nakoľko nemohol na dokončenie prác vyslať iných pracovníkov z dôvodu nevrátenia elektrického náradia, čím žalobca spôsobil škodu na ušlom zisku na strane
žalovaného. Žalobca vystavil faktúru č. X/XXXX za odpracovaných 116 hodín na sumu 1.740,- EUR. Na základe tejto faktúry žalovaný predložil žalobcovi opravenú faktúru, v ktorej si uplatňoval náhradu za ubytovanie v dňoch 14. a 15.07. v sume 50,- EUR, náhradu za neodovzdané tričko v sume 12,- EUR, náhradu za neodovzdané a neoprávnené používanie elektrického náradia po dobu 18 dní v sume 360,- EUR a náhradu za ušlý zisk z dôvodu nedodržania dohodnutého dokončenia prác v sume 250,- EUR. Odrátajúc celkovú žalovaným uplatňovanú náhradu uhradil žalobcovi 1.068,- EUR.
4. K odporu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že práce mali byť vykonávané v E. a nie v A., vykonanie prác sa uskutočnilo v F.. V objednávke bola upravená doba realizácie na dátum od do, prípadne podľa potreby organizácie. Medzi ďalšie náležitosti objednávky patrila aj forma dohodnutej odmeny, ktorá mala byť za hodinu práce vynásobenú odrobenými hodinami v každom kalendárnom mesiaci podpísanými v hodinovom liste stavbyvedúcim. Na základe toho žalobca vystavil faktúry. Objednávka tiež obsahovala, že žalovaný zabezpečí žalobcovi ubytovanie na vlastné náklady. nie je teda možné, aby si žalovaný náklady na ubytovanie, v ktorých výška ani nebola preukázaná uplatňoval voči žalobcovi. Podľa tvrdení žalobcu išlo len o jednu noc. Žalobca nedisponuje upravenou faktúrou, ani mailom žalovaného, rozporuje zápočet zo strany žalovaného voči jeho pohľadávke, keďže žalovaný si nie je oprávnený započítať zabezpečenie ubytovania, reklamné tričko, ušlý zisk a neoprávnené používanie náradia. Ich výška nebola preukázaná. Žalobca vykonal prácu v zmysle podpísaných hodín, na základe čoho vystavil faktúru.
5. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že montážne práce mali byť vykonávané v E. s konkrétne určenou dobou dodania od 25.06.2018 do 22.12.2018. Pred nástupom na výkon práce sa žalobca a jeho kolega stretli so žalovaným v G. na parkovisku pred Tescom. Boli dohodnuté podmienky spolupráce, žalovaný oznámil žalobcovi, aké preferuje turnusy, že neakceptuje alkohol na pracovisku a bolo tiež dohodnuté, že žalobca na prvej stavbe zostane 4 týždne a následne bude presunutý na ďalšiu stavbu. Žalobca s kolegom nastúpili na práce 25.06.2018, priebeh spolupráce bol bez problémov, žalovaný bol denne so žalobcom v telefonickom spojení. Ešte dňa 13.07.2018 oznámil žalobca žalovanému, že na mieste výkonu práce majú prácu tak na dva týždne. Vo večerných hodinách dňa 15.07.2018 (nedeľa) telefonicky oznámil žalobca žalovanému, že v pondelok na miesto výkonu prác už nenastúpi, nakoľko si s kolegom našli inú prácu. Následkom konania žalobcu bolo nedokončenie prác, pričom žalovaný ani nemal možnosť zabezpečiť iných zmluvných partnerov na dokončenie prác, v dôsledku čoho prišiel o zisk a z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných podmienok s nemeckým partnerom. Oznámenie zo strany žalobcu o ukončení prác vo večerných hodinách v nedeľu je možné považovať za účelové, nakoľko, ak by toto oznámenie urobil žalobca v piatok, stratil by možnosť ubytovania hradeného žalovaným. Vychádzajúc z faktúry za ubytovanie je 25,- EUR cena za ubytovanie na jednu osobu za noc, preto si žalovaný v upravenej faktúre uplatnil ubytovanie za dni 14. a 15.07.2018 v sume 50,- EUR. Na stretnutí v G. prevzal žalobca pre potreby vykonávania prác tašku s náradím – AGA-aku uhlová brúska, DHR241 – aku kladivo, DDF482 – aku skrutkovač 2 ks, 197280 – P-akumulátor BL1850B 4 ks a 195584-2-rýchlonabíjačka DC18RC. Náradie napriek výzvam žalovaného žaloba vrátil až 31.07.2018, čo žalovanému spôsobilo ďalšie komplikácie, pretože náradie nemohol poskytnúť ďalším zmluvným partnerom. Z cenníka nájomného - Stroje a zariadenia spoločnosti STAR spol. s r.o. vyplýva, že denné nájomné za aku strutkovač je 25,- EUR, za aku kladivo 30,- EUR a uhlovú brúsku 4,17 EUR. Žalobca vykonával práce naposledy 13.07.2018 a náradie vrátil 31.07.2018, neoprávnene tak zadržiaval náradie 18 dní. Výška nájmu je tak 1.315,06 EUR, pričom z tejto sumy bolo žalobcovi účtované 360,- EUR.
6. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobcu okrem iného poukázal žalobca na skutočnosť, že rozporuje zápočet zo strany žalovaného s poukazom už na uvedené skutočnosti. Doplnil, že žalovaný priložil len cenník prenájmu náradia, nepredložil žiadnu nájomnú zmluvu ani potvrdenie o odovzdaní náradia do užívania žalobcu, nepreukázal, o aký druh a typ náradia by sa malo jednať.
7. Súd vykonal dokazovanie podanou žalobou, písomnými vyjadreniami strán, Objednávkou č. XX/XXXX zo dňa 20.06.2018, faktúrou č. X/XXXX s rozpisom odpracovaných hodín, mailami zo dňa 19.07.2018, 31.07.2018, 03.08.2018, opravenou faktúrou č. X/XXXX, faktúrou za ubytovanie od A. H., cenníkom nájomného za náradie, výsluchom strán.
8. Objednávkou č. XX/XXXX zo dňa 20.06.2018 si žalovaný objednal u žalobcu dodanie montážnych prác v krajinách Európskej únie v s miestom vykonania prác v E.. Boli dohodnuté platobné podmienky
15,- EUR za hodinu so splatnosťou 14 dní od prijatia faktúry. Doba dodania prác bola určená obdobím od 25.06.2018 do 22.12.2018 alebo podľa potreby organizácie. Žalobca ako dodávateľ sa zaviazal vykonávať objednané práce podľa požiadaviek priameho nadriadeného na konkrétnej stavbe, vykonávať prácu tak, aby žalovanému nevznikli žiadne finančné, duševné ani materiálne straty. Žalovaný ako odberateľ prác sa zaviazal uhradiť žalobcovi dohodnutú odmenu za hodinu práce vynásobenú odrobenými hodinami v každom kalendárom mesiaci podpísanými v hodinovom liste stavbyvedúcim stavby. Zaviazal sa tiež zabezpečiť žalobcovi ubytovanie na vlastné náklady.
9. Faktúrou č. X/XXXX vystavenou 19.07.2018 účtoval žalobca žalovanému montážne práce v rozsahu 116 hodín po 15,- EUR, teda spolu 1.740,- EUR, ktoré mali byť podľa faktúry splatné 02.08.2018.
10. Bol priložený rozpis odpracovaných hodín na stavbe za mesiac jún, júl 2018, ktorý korešponduje s počtom vyúčtovaných hodín zo strany žalobcu.
11. Mailom zo dňa 19.07.2018 vyzval žalovaný zrejme G. I. na vrátenie náradia, ktoré im doviezol do G. do 20.07.2018 do 20,00 hod. v stave, v akom im ho požičal. Tiež im oznámil, že si bude uplatňoval ubytovanie. Na tento mail reagoval G. I. dňa 19.07.2018, v ktorom oznámil žalovanému, že žiadne náradie od neho nedostali. Uviedol tiež, že ukončenie spoluprácueoznámili žalovanému dňa 15.07.2018, teda deň predtým ako mali nastúpiť v pondelok do práce.
12. Mailom zo dňa 31.07.2018 písal J. K. žalovanému, že donesú to (zrejme náradie) aspoň do A. a dajú ho G. L.. Na to im dňa 31.07.2018 žalovaný oznámil, aby odovzdali náradie na stavbe v C. D. s tým, že v prípade neodovzdania nechce, aby ho už ďalej kontaktovali. Na to mu v zapätí odpovedal J. K., že sú na ceste a následne, že náradie odovzdali G. L..
13. Mailom zo dňa 03.08.2018 zaslal žalovaný žalobcovi mail, v ktorom mu oznamuje, že v prílohe zasiela opravenú faktúru, ktorá bude uhradená v dohodnutom termíne, nie v tom, ktorý si vymysleli s tým, že bude krátená o ušlý zisk, ktorý vznikol predčasným ukončením spolupráce, ktorá bola dohodnutá na 4 týždne a nie na 3. Odrátané bude amortizačné za neoprávnené používanie náradia v trvaní 18 dní po ukončení prác, dve noci strávené v ubytovaní, za ktoré musel žalovaný zaplatiť a tričko, ktoré žalovaný dostal na základe dlhodobej spolupráce, nie však na tri týždne. Žiadal o zaslanie spätného mailu s potvrdením, že súhlasí so sumou uvedenou na opravenej faktúre.
14. Žalovaný predložil opravenú faktúru č. X/XXXX, v ktorej zmenil dátum jej vystavenia z 19.07.2018 na 31.07.2018, dátum dodania z 19.07.2018 na 13.07.2018 a dátum splatnosti z 02.08.2018 na 14.08.2018. Pod vyúčtovanie montážnych prác boli uvedené položky –odpočítanie ceny za ubytovanie za dve noci 50,- EUR, firemné tričko s logom PEGAMONT 12,- EUR, neoprávnené používanie 4 ks elektrického náradia od 14.07.2018 do 31.07.2018 (18 dní x 20,- EUR za kus) v sume 360,- EUR a ušlý zisk za nedodržanie dohodnutého dokončenia prác 50 hodín x 5,- EUR t.j. 250,- EUR. Vo faktúre bola následne prepísaná suma k úhrade z 1.740,- EUR na 1.068,- EUR.
15. Žalovaný predložil faktúru za ubytovanie od A. H., v ktorej bolo vyúčtovanie ubytovania za 4 osoby, 4 izby v období od 15.07. do 16.07.2018, kde cena za osobu na jednu noc predstavuje 25,- EUR.
16. Žalovaný predložil cenník nájomného, v ktorom sa uvádzajú ceny nájomného za stroje a zariadenia bez bližšieho označenia prenajímateľa. Podľa tvrdenia žalovaného ide o spoločnosť STAR, spol. s r.o. Išlo o cenník platný od 08.10.2015.
17. Mailom zo dňa 13.08.2018 žalobca zaslal žalovanému upomienku pre nezaplatenie dlžnej sumy 672,- EUR, žiadal o jej úhradu do 15.08.2018.
18. Ďalším mailom zo dňa 17.08.2018 opätovne urgoval zaplatenie dlžnej sumy.
19. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že im žalovaný poslal zmluvy, kde sa už hovorilo o tom, že sa faktúra vystavuje po 30 dňoch a splatnosť je 14 dní, pričom im žalovaný povedal, že to má takto štandardne v zmluve, meniť to nebude a bude platiť ústna dohoda. Žalobca predtým pracoval v Nemecku, dohody boli vždy také, že sa po 14 dňoch fakturuje a po 14 dňoch je splatnosť. Následne pracovali, mali aj ubytovanie, reálne pracovali do 13.07.2018, pričom v ten deň volal žalovanému, že končia. Následne
v sobotu a v nedeľu ešte zostali ubytovaní na ubytovni. Rozhodli sa odísť aj pre správanie pána M., ktoré bolo arogantné a tiež preto, že boli štyria, medzi nimi jeden nemčinár, ktorý chcel odísť a oni sa rozhodli ísť s ním. V zmluve so žalovaným nebola uvedená nejaká výpovedná lehota. Náradie im žalovaný odovzdával, a to jemu a G. I. na parkovisku v G., mohlo ísť o náradie, o ktorom žalovaný hovorí. Bola to sada, určite vie, že tam bola príklepová vŕtačka a aku vŕtačka. Žalovaný im dal aj tričko, s ktorým mu robili reklamu. Dohoda o tom, ako vrátia náradie nebola. Keď povedali žalovanému, že už nejdú pracovať, nebol z toho určite nadšený, povedal, že náradie mu majú vrátiť, neurčil však čas kedy. Keďže ubytovanie bolo zaplatené, tak tam zostali. Myslí si, že žalovanému spomínal, že im to môže strhnúť. So žalovaným už nič ohľadne náradia neriešil, niečo sa tam dohadovali kolegovia. Náradie vrátili 31.07.2018 kolegovia I., K. a K., on pritom nebol. Náradie bolo do tej doby v aute. Všetci sa jedným autom presúvali. To, že im žalovaný nezaplatí celú sumu im oznámil asi v deň, keď mu oznámili, že neprídu do práce. Myslí si, že kolegom žalovaný oznamoval, že im strhne niečo za náradie, ubytovanie. Jemu takáto faktúra neprišla. Myslí si, že všetci mali z faktúr rovnako strhnuté. Teda žalovaný si uplatňoval náhradu za náradie aj voči ostatným kolegom. Pokiaľ v maili pán I. tvrdí, že odchod z práce oznamoval žalovačnému 15.07.2018, možno to tak urobil, avšak žalobca oznamoval žalovanému ukončenie práce 13.07.2018.
20. Z výsluchu konateľa žalovaného G. M. vyplýva, že sa so žalobcom stretli v G., kde dohodli podmienky, doniesol im náradie, tričká, tie však nie pre robenie reklamy, ale podľa zmluvy s nemeckým partnerom museli byť robotníci takto oblečení. Žalobcovi a jeho kolegom zabezpečil ubytovanie. Žalobca klame, že mu oznámil ukončenie spolupráce 13.07.2018, žalovaný s ním telefonoval 13.07.2018, pričom ak by mu povedal, že v práci končí, asi by ich netrpel na ubytovni. Dňa 19.07.2018 žiadal všetkých o vrátenie náradia do 20.07.2018. Pokiaľ ide o dátumy na faktúre, nevie, prečo by na faktúre upravoval dátum vystavenia a dátum splatnosti, ak by sa boli dohodli inak. Po dvoch týždňoch im nemal prečo dávať peniaze, keďže bolo odrobených len 14 dní. Poukázal tiež na mail od pána I., v ktorom pán I. uviedol, že nedostali žiadne náradie. Žalobca 13.07.2018 nepovedal, že je niečo zlé. Za náradie účtoval 20,- EUR za kus za 18 dní, pričom vo vzťahu k žalobcovi si uplatňuje na neho pripadajúcu alikvotnú časť, teda 1. To, čo žalobcovi vyfakturoval, nepokrýva jemu spôsobenú škodu. Bolo dohodnuté, že náradie sa vráti po skončení projektu, pričom pri odovzdaní náradia nebola uzatvorená nejaká nájomná zmluva. 15.07.2018 v nedeľu vedel, že z práce odchádzajú, bol však v tom, že dorobia to, čo začali, žiadal ich, aby dokončili prácu.
21. Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
22. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
23. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal na základe Objednávky č. XX/XXXX zo dňa 20.06.2018 vykonať pre žalovaného montážne práce v E.. Nebola sporná odmena za hodinu týchto prác 15,- EUR, nebol sporný počet odrobených hodín zo strany žalobcu, teda rozsah vykonaných prác. Je zrejmé, že na základe objednávky podpísanej obomi stranami došlo tak k uzatvoreniu zmluvy o dielo, keďže povinnosťou žalobcu bolo vykonať montážne práce a povinnosťou žalovaného bolo za ne zaplatiť dohodnutú odmenu. Spornou skutočnosťou zostala splatnosť dohodnutej odmeny, ďalej spôsob ukončenia zmluvy a následne tiež skutočnosť, či si žalovaný mohol voči žalobcovi uplatniť na započítanie ním uvádzanú pohľadávku. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca odpracoval pre žalovaného na stavbe v Nemecku 116 hodín, ktorých cena bola podľa objednávky 15,- EUR. Celkovo tak vykonal práce za 1.740,- EUR, čo v zásade medzi stranami sporné nebolo. Z tejto sumy bola žalovaným uhradená suma 1.068,- EUR. Z obsahu objednávky vyplýva, že splatnosť faktúry bola 14 dní od prijatia faktúry, pričom medzi stranami nebolo sporné, že ju žalovaný prevzal 19.07.2018, čo vyplýva z mailu žalobcu zo dňa 19.07.2018, ktorý zasielal žalovanému a ktorého prílohou bola online
faktúra (č.l. 26 spisu). V objednávke sa uvádza, že povinnosťou žalovaného bolo uhradiť odmenu za práce v každom kalendárnom mesiaci. V mesiaci júl 2018 pritom práce žalobca ukončil 13.07.2023 a následne ich aj fakturoval. Z obsahu objednávky, pri posúdení jej obsahu súdom, nevyplýva, že by žalobca mohol fakturovať iba na konci každého kalendárneho mesiaca, objednávka uvádza iba to, že žalovaný mal uhradiť odmenu za hodiny v každom kalendárnom mesiaci. Pokiaľ teda žalobca vyúčtoval odmenu za práce 19.07.2018, neporušil obsah uzatvorenej zmluvy. Výklad Objednávky č. XX/XXXX v časti, kedy si môže vyfakturovať žalobca práce zo strany žalovaného tak súd nepovažoval za správny. Dňom 19.07.2023 tak žalovaný prevzal faktúru a od tohto dňa bola jej splatnosť 14 dní vychádzajúc z Objednávky číslo 11/2018, teda splatnosť bola 02.08.2023 ako to faktúra aj uvádzala. Dňa 02.08.2023 mal teda žalovaný uhradiť žalobcovi celkovú sumu 1.740,-EUR.
24. Nároky žalovaného spočívajúce v odpočítaní nákladov za ubytovanie, ceny trička s logom žalovaného, náhrady za ušlý zisk a náhrady za používanie náradia, ktoré žalobca žalovanému nevrátil súd posúdil ako započítaciu námietku zo strany žalovaného, teda jeho procesnú obranu vychádzajúc z § 147 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
25. V časti nákladov na ubytovanie vo výške 50,- EUR v zásade došlo k uznaniu pohľadávky zo strany žalobcu, pričom následne aj žalobca v tejto časti vzal svoju žalobu späť. K späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo po otvorení pojednávania, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím v tejto časti nesúhlasil, uviedol, že žalobca mal viac ako rok na to, aby sa takto rozhodol.
26. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
27. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
28. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
29. Žalobca má právo so žalobou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 50,- EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 03.08.2018 do zaplatenia zastavil. Z citovaného § 146 C.s.p. vyplýva, že súd konanie nezastaví iba v prípade, ak žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov. Ide teda o situáciu, ak by sa zastavenie konania dotklo určitým spôsobom žalovaného, pričom sám by mal záujem na vyriešení danej záležitosti. V danom prípade však nebolo zistené, aký prospech by žalovaný mal z toho, že by súd napriek späťvzatiu žaloby konanie v späťvzatej časti nezastavil, a teda že by rozhodnutie v tejto časti malo pre neho akýkoľvek význam. Dôkazné bremeno existencie vážnych dôvodov pre nezastavenie konania v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Berú sa do úvahy jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povaha uplatňovaného nároku a hodnotia sa predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Takéto dôvody však žalovaný neuviedol.
30. Ďalší uplatnený započítací nárok žalovaného bola suma 12,- EUR, ktorú si uplatnil za firemné tričko s logom PEGAMONT. Žalovaný neuviedol, z akého právneho titulu si tento nárok na započítanie voči žalobcovi uplatňuje, teda či mu nevrátením trička bola spôsobená škoda, resp. či nevrátením trička vzniklo na strane žalobcu napr. bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu mohlo v danom prípade dôjsť nevrátením trička žalovanému s jeho logom k vzniku škody v súlade s § 373 Obchodného zákonníka, prípadne v súlade so všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku. V prípade nároku na náhradu škody však musí žalobca preukázať okrem toho, že mu škoda vznikla aj príčinnú súvislosť a výšku škody. Výška škody 12,- EUR bola síce žalovaným tvrdená, avšak napriek tomu, že žalobca nárok žalovaného spochybnil, pokiaľ ide o jeho výšku nepredložil žalovaný
k výške škody žiadny doklad. Žalovaný mal pritom možnosť predložiť súdu doklady, napr. o nákupnej hodnote trička, čo však neurobil. Keďže výšku škody nepreukázal, nebolo mu tento nárok možné ani priznať. V tomto smere súd poukazuje na dôkaznú povinnosť žalovaného, teda jeho povinnosť predkladať a označovať dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení, keďže ide o jeho nárok. Pokiaľ malo dôjsť k vzniku nejakého bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka, opäť súd uvádza, že i v tomto prípade žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, nepredložil dôkazy o tom, ako sa prípadne žalobca obohatil na jeho úkor, teda to, čo získal. Suma 12,-EUR tak zostala iba v rovine tvrdenia žalovaného a nebola ničím preukázaná.
31. Ďalší nárok žalovaného uplatnený na započítanie voči pohľadávke žalobcu bol nárok na zaplatenie sumy 360,- EUR za neoprávnené používanie 4 ks elektrického náradia po dobu od 14.07.2018 do 31.07.2018. Medzi stranami sporu v zásade nebola sporná skutočnosť, že žalovaný pred začatím vykonávania prác odovzdal žalobcovi a jeho kolegom náradie v G.. Sám žalobca potvrdil, že mohlo ísť o náradie, ktoré žalovaný uvádzal vo svojom písomnom vyjadrení, poukazoval však na to, že žalovaný neurčil dátum, dokedy má dôjsť k vráteniu náradia a spochybňoval tiež cenu, ktorú si za nevrátenie náradia žalovaný uplatnil. Je zrejmé, že žalobca pracoval spolu s ostatnými kolegami na rovnakej stavbe, na ktorej bolo používané predmetné náradie. Je logické, že po ukončení prác zo strany žalobcu a jeho kolegov malo dôjsť automaticky k vráteniu náradia, ktoré im bolo zverené len na dobu výkonu prác a ktoré im nepatrilo. Z mailu žalovaného z 19.07.2018, zrejme adresovaného G. I., vyplýva, že žalovaný vyzýval G. I. a určite aj ostatných na vrátenie predmetného náradia, a to najneskôr do 20.07.2018 do 20,00 hod. Ak teda i nedošlo k vráteniu náradia po skončení prác, čo bolo 13.07.2018, bolo povinnosťou žalobcu a jeho kolegov vrátiť náradie žalovanému najneskôr 20.07.2018, k čomu však nedošlo, náradie bolo reálne vrátené až 31.07.2018. Nárok žalovaného na zaplatenie sumy 360,- EUR súd posúdil ako nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia vychádzajúc z § 451 Občianskeho zákonníka.
32. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca po skončení prác spoločne so svojimi kolegami využíval naďalej náradie žalovaného, ktoré mu bolo zverené iba na výkon prác pre žalovaného. Nepochybne malo dôjsť k vráteniu náradia už dňom 14.07.2023, nakoľko reálne sa práce pre žalovaného vykonávali iba do 13.07.2023. Ak vezmeme do úvahy okolnosti prípadu (žalobca pracoval v cudzine, kde osobne prítomný žalovaný nebol), je zrejmé, že minimálne 20.07.2018 žalobca a jeho spoločníci, ktorí pracovali spolu, vedel, že do tohto dátumu malo byť náradie vrátené. K jeho vráteniu však došlo až 31.07.2018, teda po dobu od 20.07.2018 do 31.07.2018 bolo náradie v dispozícii žalobcu a jeho spolupracovníkov. Toto náradie mohli využívať na plnenie úloh, ktoré však už neboli vykonávané pre žalovaného. V danom prípade tak odpadol právny dôvod, pre ktorý mali náradie zverené a právom žalovaného bolo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobcovi takýmto spôsobom vzniklo. Je pravdou, že náradie nebolo v nájme, avšak z hľadiska spôsobu určenia bezdôvodného obohatenia je možné pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z toho, za akých podmienok by žalobca získal takéto náradie pri jeho prenajatí. Žalovaný predložil súdu prehľad o výške nájmu za náradie, pričom žalobca tento spôsob výpočtu nájmu či obohatenia spochybnil. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že odovzdal žalobcovi a jeho spolupracovníkovi tieto zariadenia: AGA- aku uhlová brúska, DHR241 – aku kladivo, DDF482 – aku skrutkovač 2 ks, 197280 – P-akumulátor BL1850B 4 ks a 195584-2-rýchlonabíjačka DC18RC. Z cenníka, ktorý bol žalovaným predložený, nevyplýva, že by práve takéto zariadenia boli v cenníku uvedené a teda, že by bolo možné z tohto cenníka pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať. V Cenníku je napríklad uvedené cena akumulátorových skrutkovačov, avšak iného typu, pričom napríklad v prípade jedného akumulátorového skrutkovača bola cena nájmu 5,-EUR za deň, pričom pri druhom bola cena 30,-EUR za deň. Aku uhlová brúska, či aku kladivo a batérie s nabíjačkou sa v Cenníku neuvádzajú vôbec. Takto predložený dôkaz teda nemohol postačovať na to, aby bola určená výška bezdôvodného obohatenia. V tejto časti tak súd nárok žalovaného uplatnený na započítanie nepovažoval za preukázaný.
34. Ďalším nárokom uplatneným žalovaným na započítanie bol nárok na ušlý zisk za nedodržiavanie dohodnutého dokončenia prác, kde si účtuje 50 hodín po 5,- EUR, teda sumu 250,- EUR. Žiadnym spôsobom však žalovaný nepreukazuje, ako dospel k 50 hodinám a cene za ne. V prípade, že by
žalovanému vznikol ušlý zisk, musel by preukázať jeho reálnosť. V danom prípade však nevieme, či si napríklad vo vzťahu k nemu niekto uplatnil nejaké nároky z dôvodu, že v prácach sa u jeho objednávateľa nepokračovalo, nevieme ich výšku a ani to, či reálne nejakú škodu žalovaný uhrádzal. I v tomto prípade súd poukazuje na dôkaznú povinnosť žalovaného vo vzťahu k tomuto nároku. K nemu konkrétne však nenachádzame ani v písomných vyjadreniach žiadne odôvodnenie, a to či už z hľadiska samotného nároku alebo jeho výšky.
35. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
36. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
37. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
38. Vychádzajúc z citovaných ustanovení možno konštatovať, že žalovaný v časti, v ktorej si uplatnil svoju započítaciu námietku voči nároku žalobcovi svoje nároky nepreukázal. Pokiaľ žalobca jeho nárok poprel, bolo jeho povinnosťou preukázať, že jeho nároky sú dané a že si ich započítať vo vzťahu k nároku žalobcu môže. Žalovaný však nepreukázal ani nárok na zaplatenie ušlého zisku, rovnako ako ani nárok na zaplatenie obohatenia či škody na náradí, škody či obohatenia za používanie a nevrátenie trička. Na základe týchto skutočností súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 622,-EUR, čo je suma nezaplatenej práce žalobcu po odpočítaní ceny ubytovania, kde došlo k späťvzatiu žaloby.
39. Otázkou samotného ukončenia prác zo strany žalobcu sa súd už následne nezaoberal, pretože pre posúdenie nároku žalobcu či obrany žalovaného takéto posúdenie nebolo potrebné. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že k ukončeniu zmluvy nedošlo v súlade so zákonom či zmluvnými dojednaniami, má iné možnosti uplatňovania zodpovednosti vo vzťahu k žalobcovi.
40. Podľa § 365 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
41. Podľa § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
42. Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby.
43. V danom prípade patrí žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne vychádzajúc z § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy, teda od 03.08.2018, keďže súd už vyššie uviedol, že splatnosť dlžnej sumy bola dňom 02.08.2018.
44. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby procesne žalobca zavinil zastavenie konania, preto v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 50,-EUR patria trovy konania žalovanému.
45. V časti, v ktorej súd meritórne rozhodol bolo o trovách konania rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. V danom prípade by tak úspech žalobcu bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 622,-EUR a úspech žalovaného v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 50,-EUR. Úspech žalobcu je tak vo výške 92%, úspech žalovaného je vo výške 8%. Žalobcovi preto boli priznané trovy konania vo výške 84%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Trenčín. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.
V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému konkrétnemu rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh - zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.