Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-3832-2008.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/3832/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: Ľ. V., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E. ul. č. XX/XX, XXX XX F., pre vymoženie sumy 1877,96 € s prísl. a trov predchádzajúceho konania 49,79 €, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je povinný n a h r a d i ť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad Bratislava, trovy exekúcie v sume 47,32 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 * 002230 zo dňa 03. 06. 2008 bol súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60 Bratislava, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michala Krnáča v Martina, č. k. RK - 059/06 - MK zo dňa 30. 03. 2006.
Súd preskúmal Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000001259 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 08. 06. 2005 (ďalej len „Zmluva), z ktorej zistil, že v predmetnej veci ide jednoznačne o úver spotrebiteľský, nakoľko obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky spotrebiteľských úverov. Povinná je v zmluve identifikovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ, t. j. jej menom, rodným číslom a bydliskom. Povinná v zmluve uviedla, že je dôchodkyňa. Účel poskytnutia revolvingového úveru nie je v Zmluve uvedený. Na takúto zmluvu je nutné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná i o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1
- 3 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“). Oprávnený v bode 18.3 Záverečných ustanovení ustanovil, že RPMN na poskytnutie úveru podľa Zmluvných dojednaní sa stanovuje v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a zákona 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, čím oprávnený potvrdil, že uvedenú Zmluvu považuje za spotrebiteľskú a dlžníka za spotrebiteľa.
Súd ďalej preskúmal Zmluvné dojednania Zmluvy a zistil, že v bode 17. Zmluvných dojednaní je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, avšak len
žalobcovi. Je vysoko pravdepodobné že žalobcom v takomto prípade bude oprávnený ako veriteľ, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ a je neplatná.
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide po predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa čl. 6 ods.1., smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka, je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce u Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali.
V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len indikatívny výpočet neprijateľných podmienok.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP exekučným titulom, avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný.
Súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil a vyčíslil podľa Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 166,16 € vrátane 20 % DPH a trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky - paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti: žiadosť o udelenie poverenia 3,32 €, 8 x príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 8 x 3,32 €,
príkaz na začatie exekúcie z dôchodku 3,32 €, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Soc. poist. 3,32 €, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - doprav. Inšpektorát 3,32 €, upovedomenie o začatí exekúcie 3,32 €, 2 x súčinnosť na Reg. obyvateľov 2 x 3,32 €, správa o priebehu ex. konania 3,32 €, žiadosť o doručenie upovedomenia 3,32 €, 2 x odpoveď na výzvu 2 x 3,32 €, t. j. spolu za 19 úkonov exekučnej činnosti. Súd v tejto časti súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za 8 x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a z dôchodku, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. a) a ž f) Vyhlášky sa tieto úkony odmeňujú len jedenkrát na rozdiel od úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. g) až j) Exekučného poriadku. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu ani za žiadosť o doručenie upovedomenia, 2 x odpoveď na výzvu a správu o priebehu exekučného konania, nakoľko toto nie sú úkony taxatívne vymenované a odmeňované paušálnou odmenou v zmysle § 15 ods. 1 Vyhlášky. Súd v tejto časti rozhodoval o priznaní odmeny za zostávajúcich 7 úkonov exekučnej činnosti v sume 7 x 3,32 € = 23,24 €. Na základe § 14 Vyhlášky za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena v minimálnej výške 33,19 €.
2) Podľa § 22 Vyhlášky - náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti: poštovné 24 x 1,56 €, náklady za vedenie a ukončenie exekučného spisu 19,92 €, odblokovanie a záverečné práce so spisom 18,13 €. Súd v tejto časti súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné len v sume 4 x 1,56 = 6,24 €, nakoľko z predloženého exekučného spisu bolo preukázané len 4 x doručovanie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za náklady za vedenie spisu a ukončenie spisu a náklady za odblokovanie a záverečné práce so spisom, nakoľko tieto neboli súdu preukázané.
3) Podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšenie odmeny a náhrad určených podľa tohto zákona: Súdny exekútor žiadal zvýšiť jeho odmenu o 20 % DPH. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny o 20 % DPH v celkovej sume 7,89 €.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 33,19 € + 6,24 € + 7,89 € = 47,32 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )